Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/221/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcu B., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 2, IČO: 42 039 738, proti žalovanému M. štátnemu občanovi SR, zastúpeného zákonnou zástupkyňou A. štátnou občiankou SR, zastúpeného Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Poprad, Štefánikova 882/39, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 632,96 eur na účet zástupcu Mgr. Róberta Lišku, advokáta so sídlom Poprad, Štefánikova 882/39, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd 20. 11. 2007 domáhal určenia, že je vlastníkom poľnohospodárskeho kolesového traktora zn. ZETOR XXXX, rok výroby 1986, výrobné číslo XXXXX, evidenčné číslo C.. Ako žalovanú v konaní označil A..

Žalobu v jej písomnom vyhotovení odôvodnil tvrdeniami, že traktor zakúpil v roku 1998. Peniaze na jeho kúpu poskytli jeho rodičia B. a E.. Nakoľko mal manželské problémy a nezhody, rozhodol sa traktor napísať na svojho brata E.. Traktor však od začiatku prevzal a nakladal s ním ako s vlastným majetkom. Traktor využíva na poľnohospodársku činnosť. Brat E. dňa XX. X. X. zomrel. Vznikol problém. Nakoľko traktor na dopravnom inšpektoráte napísal na jeho osobu, má sa prejednávať v dedičskom konaní. S tým nesúhlasí. Je skutočným vlastníkom traktora. V súčasnosti dochádza k porušovaniu jeho vlastníckych práv a preto má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva.

V priebehu konania žalobca trval na určení, že je vlastníkom predmetného vozidla. V nadväznosti na konanie v dedičskej veci po jeho neb. bratovi E. požiadal opakovane o úpravy účastníctva na strane žalovanej. Na základne právoplatných rozhodnutí súdu (uznesenie č. k.: - 74 z 25. 11. 2011, uznesenie č. k.: - 81 z 31. 1. 2012 a uznesenie č. k.: - 132 z 4. 6. 2013) sa účastníkom na strane žalovanej stal M. syn nebohého brata žalobcu E.. Naliehavý právny záujem na žalobe žalobca v priebehu konania dôvodil tvrdením, že rozsudok súdu bude podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v jeho prospech do príslušnej evidencie vozidiel. Takto sa odstráni neistota v jeho postavení ako vlastníka vozidla. Právny základ žaloby v priebehu konania odôvodňoval poukazom na ust. , ktorý upravuje inštitút nadobudnutia vlastníckeho práva k veci vydržaním. Zotrval na tvrdení, že traktor užíval a staral sa o neho ako o vlastný od okamihu jeho kúpy. Brat E. traktor nikdy nepoužíval a ani o neho neprejavoval záujem. Doplnil tvrdenie, že užívania sa ujal hneď pri uzavretí písomnej kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Tatraľan, a. s. Kežmarok

a brat E. v roku 1998. Zmluvu uzavrel jeho brat z dôvodu, že v tom čase mal manželské problémy a vzhľadom na financovanie traktora rodičmi nechcel, aby bol evidovaný ako jeho vlastníctvo a v prípade rozvodu sa následne vyporiadaval v rámci bezpodielového vlastníctva manželov. Vzťahy medzi ním a bratom boli v tom čase dobré. V rodine takéto riešenie považovali za najvhodnejšie.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Jeho zástupca argumentoval, že žalobu považuje za účelovú vyvolanú smrťou brata žalobcu E.. Žalobca tvrdí, že od začiatku sa cíti byť vlastníkom vozidla. Jeho správanie počas 7 rokov života brata, kedy sa nedomáhal určenia svojho vlastníctva, však toto tvrdenie spochybňuje. Je tiež otázne, či manželské nezhody žalobcu smrťou jeho brata zmizli, keď po jeho smrti už zrejme nemá žalobca problém byť zapísaný ako vlastník vozidla. Považuje preto za účelové, pokiaľ žalobca sa vlastníctva začal domáhať až následne voči mal. dedičovi neb. brata. Pokiaľ žalobca aj užíval traktor pre svoju potrebu, bolo to na základe súhlasu brata ako vlastníka veci. Traktor tak neužíval dobromyseľne ako svoje vlastníctvo, a preto nemohol ani nadobudnúť k nemu vlastníctvo vydržaním. Argumentoval, že žalovaný vlastníctvo nadobudol dedením po svojom otcovi v dobrej viere.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Úspešne podať určovaciu žalobu v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy môže teda len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ak nie je daný naliehavý právny záujem, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Právna teória ako aj doterajšia súdna prax jednotne prijala názor, že žaloba domáhajúca sa určenia podľa nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti podľa . Právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo právny pomer, na ktorom je zúčastnený, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho postavenie stalo neistým. Určovacia žalobe je teda spravidla prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než bolo toto jeho postavenie porušené. Ak k porušeniu práva žalobcu už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná určovacou žalobou zmysel. Súdna prax však pripúšťa určovaciu žalobu aj tam, kde je možné žalovať na plnenie. Napr. ak žalobca nie je zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník veci, má jeho žaloba na určenie vlastníctva z hľadiska záujmu na určitosti vlastníckych práv a nespornosti a spoľahlivosti ich evidencie v katastri nehnuteľnosti prednosť pred žalobou na plnenie.

V prejednávanej veci súd z aktuálneho výpisu z evidencie vozidiel vedenej ODI Kežmarok zistil, že v súčasnosti ako držiteľ kolesového poľnohospodárskeho traktora zn. ZETOR ev. č. C. (pôvodne O.), rok výroby 1986, je vedený E. (brat žalobcu). Vlastník vozidla v evidencii nie je vedený.

Z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd ďalej zistil, že E. ,naposledy bytom P., zomrel dňa XX. X. XXXX. Právoplatným osvedčením o dedičstve vydaným súdnym komisárom 19. 1. 2011 č. k. - 14 v dedičskej veci po neb. poručiteľovi E., narodenom XX. X. XXXX, bolo potvrdené nadobudnutie vlastníctva kolesového poľnohospodárskeho traktora zn. ZETOR XXXX ev. č. C. synovi žalobcu - maloletému Q..

Za situácie, že žalobca sa v súčasnosti cíti byť vlastníkom predmetného vozidla, vlastník vozidla v súčasnosti nie je v evidencii vozidiel evidovaný, ako držiteľ vozidla je evidovaný neb. brat žalobcu E., a vlastníctvo na základe právoplatného dedičského rozhodnutia z 19. 1. 2011 svedčí žalovanému, súd prisvedčil žalobcovi, že na podanej určovacej žalobe má naliehavý právny záujem. Súd považuje za opodstatnený záver, že právne postavenie žalobcu je za danej situácie neisté a bez požadovaného určenia by jeho vlastnícke právo mohlo byť aj ohrozené. V prípade vyhovenia žalobe rozsudok umožní žalobcovi ako rozsudkom deklarovanému vlastníkovi vozidla dosiahnuť zápis svojho vlastníctva k vozidlu a vykonať zmenu zápisu držiteľa vozidla v evidencii vozidiel v súlade so Z .z. o cestnej premávke v znení neskorších zápisov.

Preto súd žalobu považoval za procesne prípustnú a vec prejednal v jej merite.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti:

Z písomnej kúpnej zmluvy datovanej 9. 3. 1998 (čl. 4 spisu) súd zistil, že 9. 3. 1998 uzavrela obchodná spoločnosť Tatraľan, a. s. Kežmarok, IČO: 31 698 263, ako predávajúci a E. ako kupujúci, kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci odpredal kupujúcemu poľnohospodársky kolesový traktor Zetor XXXX, výr. č. XXXXX, rok výroby 1986, ev. č. O. za kúpnu cenu 226 000,-- Sk vrátane DPH. V zmluve sa strany dohodli, že kupujúci nadobudne vlastníctvo po zaplatení kúpnej ceny.

Z fotokópie technického preukazu vozidla nachádzajúceho sa v spise (čl. 49) a vyššie uvedeného aktuálneho výpisu z evidencie vozidiel ODI Kežmarok vyplýva, že dňom 11. 3. 1998 bol E., zapísaný v evidencii vozidiel príslušného dopravného inšpektorátu ako držiteľ vozidla a ako držiteľ je vedený v evidencii doposiaľ.

Žalobca v predmetnej veci tvrdí, že traktor v roku 1998 zakúpil (pozri písomné vyhotovenie žaloby z 10. 5. 2007). Súčasne tvrdí, že na základe dohody v rodine kúpnu zmluvu z 9. 3. 1998 podpísal jeho brat E.. Podpísal ju z dôvodu, že v tom čase mal manželské problémy a vzhľadom na financovanie traktora rodičmi nechcel, aby bol evidovaný ako jeho vlastníctvo a v prípade rozvodu sa následne vyporiadaval v rámci bezpodielového vlastníctva manželov. Preto jeho brat E. bol zapísaný aj ako držiteľ vozidla v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte. Tvrdí, že traktor hneď pri uzavretí kúpnej zmluvy prevzal a od tej doby užíval a staral sa o neho ako o vlastný. Brat E. traktor nikdy neužíval a ani o neho neprejavoval záujem.

Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

V predmetnej veci súd na základe vykonaného dokazovania nemohol prijal záver, že žalobca traktor nadobudol kúpou, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by boli v minulosti nastali také skutočnosti, na ktoré právo viazalo ako právny následok nadobudnutie vlastníckeho práva k vozidlu kúpou, a to či už kúpou v roku 1998, prípadne neskôr.

Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané, že kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa obchodná spoločnosť Tatraľan, a. s. Kežmarok zaviazala previesť vlastníctvo k predmetnému traktoru na kupujúceho, a to t. č. už nebohého E. uzavrel brat žalobcu E.. Žalobca v konaní uzavretie tejto kúpnej zmluvy tak, ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia, v konaní nenamietal. Naopak, tvrdil, že z dôvodu manželských nezhôd nemal záujem túto kúpnu zmluvu podpísať a byť následne zapísaný v evidencii vozidiel ako vlastník, príp. držiteľ traktora. Tvrdil tiež, že otázku vlastníctva traktora nikdy už za života brata E. neriešil (čl. 247 spisu).

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Právne konanie je v zmysle konaním, ktorého prejavený právny následok v súlade s právnym stavom nastáva preto, lebo si to konajúci praje. Konajúci právnym konaním zamýšľa vyvolať určité právne následky, teda zamýšľa založiť, meniť alebo ukončiť právny vzťah. Keďže právny poriadok takýto prejav spravidla bez ďalšieho akceptuje, nastávajú jeho následky, resp. následky ním zamýšľané bezprostredne jeho účinnosťou. Základnými pojmovými znakmi právneho úkonu sú preto vôľa a jej prejav, ako aj zameranie vôle na právne následky, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Samotná vôľa konajúceho nestačí. Nestačí iba okolnosť, že niekto zamýšľa vyvolať určitý právny následok. Chcené následky musia byť zreteľné aj pre ďalšie osoby, predovšetkým však pre toho, komu má byť vôľa adresovaná, aby vyvolala právne následky. Nestačí preto len na právne následky myslieť, ale je potrebné im dať aj určitý výraz, teda vôľu prejaviť. Prejav vôle je chovaním, v ktorom je

vyjadrená vôľa smerujúca k právnemu následku, pričom vôľa a jej prejav tvoria z hľadiska právneho konania jeden celok.

V danej veci žalobca tvrdí, že kúpnu zmluvu v roku 1998 nepodpísal, avšak traktor prevzal a začal užívať ako svoje vlastníctvo s tým, že v rodine bola dohoda, že traktor sa kupuje pre neho. Žalobca teda netvrdí, a z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by svoju vôľu vyvolať právne následky spočívajúce vo vzniku vlastníctva k vozidlu kúpou bol niekedy akýmkoľvek spôsobom navonok aj sám prejavil. Ako už súd vyššie uviedol, aby s vôľou subjektu boli spojené aj zamýšľané právne následky, musí táto vôľa byť prejavená navonok, a to voči tomu, komu má byť pričítaná. Pokiaľ teda aj žalobca mal v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy v roku 1998 vôľu nadobudnúť vlastníctvo k vozidlu kúpou na základe širšej dohody v rodine, takúto vôľu navonok voči v tom čase predávajúcej obchodnej spoločnosti Tatraľan, a. s. Kežmarok neprejavil. Len samotná vôľa (ako aj prípadná vôľa ostatných členov rodiny) bez jej prejavu zreteľného pre osobu, ktorej má byť z hľadiska vyvolania zamýšľaných právnych následkov adresovaná, nemôže vyvolať právne dôsledky vzniku vlastníctva kúpou. Naopak, tvrdenia žalobcu ako aj výsledky vykonaného dokazovania odôvodňujú záver, že žalobca práve z dôvodu manželských problémov ani nikdy nemal úmysel vôľu nadobudnúť vlastníctvo k traktoru kúpou navonok akýmkoľvek spôsobom prejaviť.

Vôľu vyvolať právne dôsledky spojené s nadobudnutím vlastníctva kúpou (prípadne aj darovaním) žalobca neprejavil ani neskôr, a to voči svojmu bratovi, nakoľko sám uviedol, že vlastníctvo počas života svojho brata E. vo vzťahu k nemu už neriešil. Z kúpnej zmluvy tiež nevyplýva ani vôľa zmluvných strán uzavrieť zmluvu v prospech žalobcu ako tretej osoby v zmysle citovaného ust. , pričom dohoda v rodine žalobcu o tom, že traktor sa kupuje pre žalobcu, sama o sebe bez ďalšieho právne následky nadobudnutia vlastníctva žalobcu nebola spôsobilá privodiť.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že na kúpu traktora boli použité finančné prostriedky rodičov, súd len dodáva, že toto tvrdenie samo o sebe (bez ohľadu na jeho pravdivosť) pre daný právny záver je bez právneho významu.

Predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním v zmysle citovaného je skutočnosť, že držiteľ veci je zo zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec patrí, pričom v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadne existencie svojho práva v omyle. Musí ísť pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po každom objektívne požadovať. Preto posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, a či jeho omyl je možno považovať za ospravedlniteľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa, resp. ospravedlniteľnosť jeho omylu musí byť posudzovaná i z hľadiska objektívneho, a to či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom subjekte práva objektívne požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí, teda že je vlastníkom veci.

V prejednávanej veci sa súd stotožňuje s argumentáciou zástupcu žalovaného, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastníctvo traktora vydržaním, nakoľko vzhľadom na všetky okolnosti veci nemohol byť dobromyseľný.

Aj keď žalobca mohol byť na základe dohody v rodine v rámci rodiny považovaný za vlastníka traktora, z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca mal vedomosť, že kúpnu zmluvu v roku 1998 uzavrel s predávajúcim jeho brat E., že túto kúpnu zmluvu jeho brat uzavrel z dôvodu, že sám v tom čase nemal vôľu, resp. minimálne nemal úmysel prejaviť navonok vôľu, nadobudnúť vlastníctvo k vozidlu kúpou. Žalobca tiež z vyššie uvedených osobných dôvodov (manželských nezhôd) mal záujem, aby ako držiteľ vozidla bol zapísaný jeho brat, a nepochybne mal aj vedomosť, že v roku 1998 bol jeho brat ako držiteľ vozidla v evidencii aj zapísaný. Tieto okolnosti, bez ohľadu aj na prípadné fyzické prevzatie traktora a jeho následne užívanie pre svoju potrebu (príp. hradenie opráv, investície do veci, platenie poistného a pod.) vylučuje dobrú vieru žalobcu, že by traktor mohol užívať a nakladať s ním ako s vlastným. Tu nestačí len prípadná subjektívna predstava žalobcu, že na základe dohody v rodine mu traktor patrí, a ani príp. okolnosť, že traktor so súhlasom rodiny pre svoju potrebu dlhodobo

užíval. Vzhľadom na objektívne okolnosti danej veci súd zastáva názor, že u žalobcu sa nejednalo ani o žiadny omyl. Ak by súd aj pripustil, išlo o tzv. právny omyl, išlo o omyl, ktorý nemožno považovať za ospravedlniteľný, to znamená taký, ku ktorému došlo aj napriek zachovaniu náležitej opatrnosti, ktorú je možné u priemerne rozumovo vyspelého človeka objektívne vyžadovať. Priemerný človek pri náležitej miere opatrnosti bol bez akejkoľvek pochybnosti schopný posúdiť právne následky spájané s právnymi skutočnosťami, ktoré v danej veci nastali, a to, že na základe kúpnej zmluvy z roku 1998 traktor mohol nadobudnúť len kupujúci uvedený v kúpnej zmluve, prípadne ten, v prospech koho by bola kúpna zmluva uzavretá. Súd je tiež toho názoru, že žalobca nielenže nekonal v omyle, ale zjavne nekonal v dobrej viere, nakoľko svojim konaním (resp. nekonaním - neuzavretím riadne kúpnej zmluvy) mal úmysel neprivodiť dôsledky, ktoré právne predpisy ináč s uzavretím kúpnej zmluvy spájajú, a to s úmyslom získať majetkový prospech na úkor svojej manželky. Takého protiprávne konanie nemôže požívať právnu ochranu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa (zásada úspechu v konaní). Žalovaný bol v konaní úspešný. Preto mu prislúcha právo na náhradu trov, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva. Základným predpokladom priznania náhrady trov úspešnému účastníkovi konania je, aby o náhradu tento účastník v priebehu konania požiadal a trovy v zákonnej lehote vyčíslil. Žalovaný o náhradu trov riadne požiadal, trovy v zákonnej lehote vyšpecifikoval a vyčíslil písomným podaním z 9. 6. 2014 na sumu 707,44 eur. Súd žalovanému vychádzajúc z jeho podania a z vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. , ako aj vyhlášky č. (ďalej len „vyhláška v znení účinnom do 30. 6. 2013“ a „vyhláška v znení účinnom do 1. 7. 2013“), priznal náhradu trov nasledovne: a) odmenu za právne zastúpenie: / vyhlášky/ rok 2012

- príprava a prevzatie veci /§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom do 30. 6. 2013/ 58,69 eur

- zastúpenie na pojednávaní 24. 5. 2012 /§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky účinnej do 30. 6. 2013/ podľa vyúčtovania 7,34 eur rok 2013

- zastúpenie na pojednávaní 22. 3. 2013 (podľa vyúčtovania) 30,04 eur

- zastúpenie na pojednávaní 23. 8. 2013 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013/ 60,07 eur rok 2014

- zastúpenie na pojednávaní 28. 1. 2014 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013/ 61,87 eur

- zastúpenie na pojednávaní 1. 4. 2014 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013/ 61,87 eur

- zastúpenie na pojednávaní 6. 6. 2014 /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky účinnej od 1. 7. 2013/ 61,87 eur Odmena spolu: 341,75 eur

b) náhrady spojené s právnou pomocou: režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky):

- rok 2012 - 2 x 7,63 eur 15,26 eur

- rok 2013 - 2 x 7,81 eur 15,62 eur

- rok 2014 - 3 x 8,04 eur 24,12 eur spolu: 55 eur náhrada za stratu času /§ 15 písm. b) vyhlášky/: na ceste Poprad - Kežmarok a späť, 2 x 14,5 km;

- pojednávanie 24. 5. 2012 - 2 x 12,71 eur 25,42 eur

- pojednávanie 22. 3. 2013 - 2 x 13,01 eur 26,02 eur

- pojednávanie 23. 8. 2013 - 2 x 13,01 eur 26,02 eur

- pojednávanie 28. 1. 2014 - 2 x 13,40 eur 26,80 eur

- pojednávanie 1. 4. 2014 - 2 x 13,40 eur 26,80 eur

- pojednávanie 6. 6. 2014 - 2 x 13,40 eur 26,80 eur spolu 157,86 eur

náhrada cestovného /§ 15 písm. a) vyhlášky/: na ceste Poprad - Kežmarok a späť, 2 x 14,5 km, osobným motorovým vozidlom zn. LINCOLN NAVIGATOR 5,4, KAT, ev. č.: O., pri spotrebe 17,96 l /100km a základnej náhrade 0,183 eur/1 km:

- pojednávanie 24.5.2012 - 29 km x 0,1796 l x 1,561 eur + 0,183 eur x 29 km 13,44 eur

- pojednávanie 22.3.2013 - 29 km x 0,1796 l x 1,515 eur + 0,183 eur x 29 km 13,19 eur

- pojednávanie 23.8.2013 - 29 km x 0,1796 l x 1,510 eur + 0,183 eur x 29 km 13,17 eur

- pojednávanie 28.1.2014 - 29 km x 0,1796 l x 1,436 eur + 0,183 eur x 29 km 12,78 eur

- pojednávanie 1. - 29 km x 0,1796 l x 1,426 eur + 0,183 eur x 29 km 12,73 eur

- pojednávanie 6. - 29 km x 0,1796 l x 1,486 eur + 0,183 eur x 29 km 13,04 eur spolu: 78,35 eur

Trovy s p o l u : 632,96 eur

Súd nepriznal žalovanému požadovanú odmenu za 2 úkony právnej pomoci, a to vyjadrenie k žalobe z 23. 5. 2012, a podanie vo veci návrhu na mimosúdne vyriešenie veci z 4. 2. 2013, nakoľko takéto podania sa v spise nenachádzajú a žalovaný vykonanie týchto úkonov právnej pomoci iným spôsobom nepreukázal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).