Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9T-5-2014.pdf
PDF · 86.61 KB
No categories available
9T/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v trestnej veci proti obžalovanému X. N., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2014 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný X. N., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., U. č. XXXX/XX, okres Tvrdošín, nezamestnaný, slobodný, na slobode,
sa uznáva za vinného, že
v Trstenej, okr. Tvrdošín a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 01.01.2013 do súčasnosti ako otec maloletého T. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol zverený do výchovy a starostlivosti matky K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., U. č. XXXX/XX, okr. Tvrdošín, si úmyselne riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na uvedené maloleté dieťa tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa 29.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2012, a to prispievať na výživu maloletého T. D., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa, okrem mesiaca február 2014, kedy uhradil na výživnom 1.300,- € a mesiaca marec 2014, kedy uhradil na výživnom 100,- €, čím mu takto na výživnom za obdobie od 01.01.2013 do súčasnosti vznikol dlh v sume 300,- € voči oprávnenej osobe K. D., pričom v uvedenom období, keď neplatil výživné na maloleté dieťa, nevyvinul dostatočné úsilie, aby si zabezpečil príjem za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti, do 30.08.2013 nebol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, nebol vedený ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, v období od 31.08.2013 do 18.10.2013 bol zamestnaný a mal príjem, od 04.11.2013 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á ch a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 20.01.2014 Okresnému súdu Námestovo pod č. k. Pv XXX/XX/XXXX-X obžalobu na obv. X. N. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný X. N. na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. a následne vo svojej výpovedi priznal, že výživné na syna T. neplatil, čo odôvodnil tým, že má súdom určené, že sa môže so synom stretávať každý druhý víkend, ale jeho matka mu syna nedáva a toto na neho zle psychicky vplýva. Pre toto aj neplatil výživné, čo mu je ľúto. Je nezamestnaný, predtým nebol vedený na úrade práce, robil asi dva mesiace v Strešnom centre v Námestove, kde mal príjem cca 400,- € mesačne, iné zamestnanie nemal. Potom bol evidovaný na úrade práce do minulého mesiaca, z evidencie nezamestnaných bol vyradený, lebo sa neprišiel na úrad práce hlásiť, bol práve v Čechách kde si hľadal prácu. Dávku v nezamestnanosti nepoberal, nepoberal ani sociálne dávky. Nevlastní žiaden majetok, žije s matkou v jej dome, prispieva jej do domácnosti, pokiaľ si niečo zarobí. Má dlhy v zdravotnej poisťovni, a tiež z úverov. Synovi kupuje darčeky. Doteraz zaplatil výživné na syna vo výške 1.400,- €, požičal si peniaze, ale zvyšných 300,- € zaplatiť nemá z čoho, hoci by chcel.
Svedkyňa K. D. uviedla, že minulý rok dala na obžalovaného exekúciu, lebo hoci sa dohodli, že jej dlžné výživné zaplatí, toto nesplácal. V decembri 2013 a v januári 2014 jej vyplatil 1.300,- € a 100,- € a odvtedy opäť neplatil. Doposiaľ jej dlhuje na výživnom sumu 300,- €. K zárobkovým pomerom obžalovaného sa vyjadriť nevie, ale má vedomosť, že hráva automaty, tiež sa stále vyváža autom, ktoré mu požičiava sestra, ale pochybuje, že by mu tam vždy tankovala benzín. O syna je dobre postarané.
Ďalej súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa 29.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2012, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť prispievať na výživu mal. T. D., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa; rodného listu maloletého T.; potvrdenia a správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo ohľadom evidencie obžalovaného ako uchádzača o zamestnanie, z ktorej vyplynulo, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.11.2011 do 08.07.2012, kedy poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € a následne od 04.11.2013. Od 31.07.2012 o dávku v hmotnej núdzi nepožiadal. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný nie je prihlásený do poistenia, nepoberá žiadne dávky. Zo správy Strešné centrum s.r.o. Námestovo vyplynulo, že obžalovaný bol v spoločnosti zamestnaný od 31.08.2013 do 18.10.2013, na pozícii pomocný robotník, pracovný pomer bol rozviazaný dohodou. Z potvrdenia o príjme je zrejmé, že príjem obžalovaného v septembri 2013 bol v čistom 292,48 € a v októbri 2013 vo výške 186,22 €. Z potvrdenia o vklade v hotovosti vyplýva, že obžalovaný dňa 13.02.2014 uhradil na účet oprávnenej osoby suu 1.300,- €, dňa 17.03.2014 sumu 100,- €.
Súd sumarizujúc výsledky mal za preukázané, že obžalovaný v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi T. D., nar. XX.XX.XXXX, s výnimkou mesiaca február 2014, kedy uhradil na výživnom 1.300,- € a mesiaca marec 2014, kedy uhradil na výživnom 100,- €. Obžalovaný priznal, že si vyživovaciu povinnosť voči synovi v rozhodnom období riadne neplnil, pričom na svoju obranu uviedol, že nemal príjem, bol nezamestnaný a na úhradu výživného si finančné prostriedky požičal.
Pod neplnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť aj stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Páchateľom trestného činu podľa § 207 môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič má podľa zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení voči mal. synovi T. zákonnú vyživovaciu povinnosť. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Keďže obžalovaný si vyživovaciu povinnosť neplnil ani v minimálnom zákonom stanovenom rozsahu, svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Obrana obžalovaného, že nemal finančné prostriedky je v tomto smere účelová, obžalovaný je ako rodič povinný zabezpečiť si príjem tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť aspoň v zákonom predpísanom rozsahu a je preto namieste od neho žiadať, aby si sám iniciatívne hľadal zamestnanie a zabezpečil si tak stály príjem. Obžalovaný naopak, nevyvinul dostatočné úsilie nájsť si zamestnanie a zabezpečiť si tak stály príjem, pričom nebol zdravotne obmedzený, výživné vôbec neplatil, ani v období od 31.08.2013 do 18.10.2013 kedy bol zamestnaný a mal príjem, a takto konal napriek tomu, že si vyživovacej povinnosti na syna bol vedomý. Rovnako neobstojí obrana obžalovaného, že výživné neplatil aj preto, lebo sa so synom nemohol stretávať, čo na neho zle psychicky vplývalo, keďže vyživovacia povinnosť voči mal. deťom nie je podmienená kontaktom s maloletým, pričom obžalovaný ako otec maloletého má iné právne prostriedky pre dosiahnutie plnenia si povinností zo strany matky maloletého, vo vzťahu k uplatneniu jeho rodičovských práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného. Obžalovaný sa dopúšťal žalovaného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a) Trestného zákona). Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú vetu žalovaného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku dlžného výživného na mal. T. D., prihliadnuc na čiastočnú úhradu dlžného výživného obžalovaným.
Pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na dva roky.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že obžalovaný má v odpise registra trestov jeden záznam, z roku 2001 pre trestný čin majetkovej povahy, avšak v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, z ktorého dôvodu súd na toto odsúdenie pri ukladaní trestu neprihliadal. Z registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku (2011, 2012), jedno priestupkové konanie v roku 2011 bolo zastavené. Zo správy z miesta trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho potrestanie.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom na strane obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho úprimnom oľutovaní (§ 36 písm. l) Tr. zák.), priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna.
V danom prípade mal súd s prihliadnutím na závažnosť spáchaného trestného činu a okolnosti jeho spáchania, ako aj osobu obžalovaného za to, že na prevýchovu obžalovaného postačuje vplývať uložením podmienečného trestu odňatia slobody, prihliadnuc aj na čiastočnú úhradu dlžného výživného obžalovaným. Na základe uvedených skutočností súd uložil obžalovanému, pri prevahe poľahčujúcich okolností, trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306 ods. 2 Tr. por.)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.