Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6CoCsp-8-2021.pdf
PDF · 92.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a sudkýň JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: I. Š.J., T.. XX.XX.XXXX, H. Q. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie: 2.844,78 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 09. decembra 2020, č. k. 56Csp/160/2019-122, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa napadnutom zamietajúcom výroku (druhý výrok) mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 933,53 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 933,53 eur od 30.5.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1911,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 30.05.217 do zaplatenia (I. výrok) a vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok). Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34.37 % (III. výrok).
2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.844,78 eur s prísl. titulom nedodržania podmienok dojednaných Zmluvou o poskytovaní najľahšej pôžičky č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.11.2015.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že dňa 11.11.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a. s. so žalovaným ako spotrebiteľom zmluvu, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky vo výške 3.000,- eur formou bezúčelového spotrebiteľského úveru. Požičané peňažné prostriedky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 60 vo výške 83,75 eur so splatnosťou prvej splátky 20.12.2015, termín konečnej splatnosti úveru 11/2020, pri priemernej hodnote RPMN 18,01 %, s ročnou úrokovou sadzbou 25,00 %., RPMN 25%, splatnosť splátok 20. dňa v mesiaci. Celkovú suma pôžičky predstavovala spolu s nákladmi spotrebiteľa (2025,- eur) sumu 5025,- eur. Zo žalobcom predloženého prehľadu platieb súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný z poskytnutej pôžičky ku dňu podania žaloby zaplatil sumu
1088,75 eur a svoju povinnosť dodržiavať splátkový kalendár neplnil riadne a včas. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.03.2017 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na uhradenie dlžnej sumy a upozornil ho na možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, žalovaný na výzvu nereagoval. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že dňom 19.05.1017 sa predmetný úver stal splatným v celom rozsahu.
4. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 6, Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d) a § 9 ods. 2 písm. f) a k), § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že posudzovaná spotrebiteľská zmluva trpí nedostatkami, ktoré viedli súd k posúdeniu úveru ako za bezúročný a bezpoplatkový. Ozrejmil, že zo zmluvy jednoznačne nevyplýva konečná splatnosť úveru, ani termíny jednotlivých splátok úveru a rozlíšenie splátky na istinu, úroky a poplatky, nakoľko nestačí uviesť len ich súčet. Argumentoval, že zákonodarca nepochybne pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože zákon samostatne vyžaduje ako náležitosť zmluvy aj počet splátok. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že počet splátok nemožno stotožňovať s konečnou splatnosťou úveru a preto pri obligatórnej náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch iný výklad, že konečná splatnosť musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Skonštatoval, že nakoľko v zmluve absentuje táto náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch (platnom v čase uzatvorenia zmluvy), úver sa považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na to, že v zmluve bola dojednaný úrok z úveru vo výške 25% ročne. Vyhodnotil, že uvedená výška úroku predstavuje neprimeranú zmluvnú podmienku z hľadiska pomeru k výške poskytnutého úveru. Ozrejmil, že úver bol poskytnutý v sume 3000,- eur a žalovaný mal zaplatiť, celkovú sumu 5025,- eur, teda o 2025,- eur viac. Preto požadovaný úrok z úveru vo výške 25 % ročne posúdil ako neprimeraný dôvodiac, že v čase poskytovania úveru sa úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských úveroch pohybovali vo výške 12,07 %.Uzavrel, že s poukazom na absenciu presného termínu konečnej splatnosti úveru a neprimeranosť požadovaného úroku z úveru, žalobcovi priznal len sumu 1911,25 eur ako rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a zaplatených splátok (3000,- eur -1088,75=1911,25 eur) a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo vzťahu k žalobcom požadovanému úroku z omeškania súd prvej inštancie skonštatoval, že z dôvodu, že sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania vo výške 5% zo žalovanej úverovej istiny od 30.05.2017, teda od 6-teho dňa nasledujúceho po dni Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti žalobcom poskytnutého spotrebiteľského úveru do zaplatenia (24.5.2017)..
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a priznal žalujúcej strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní úspešnou procesnou stranou vo výške 67,19 % a žalovaný vo výške 32,82 %, čistý procesný úspech žalobcu v konaní predstavuje 34,37 %.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti (933,53 eur s prísl.) žalobu zamietol a proti nadväzujúcemu výroku o náhrade trov konania odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý II. výrok rozsudku súdu I. inštancie, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol zmenil tak, že žalovaného zaviaže žalobcovi zaplatiť istinu 933,53 eur s úrokom z omeškania 5% p.a. od 30.5.2017 všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a III. výrok o náhrade trov konania tak, že žalobca ma voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred súdom I. inštancie v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil úver ako bezúročný, keď určil, že v úverovej zmluve absentuje dojednanie o konečnej splatnosti úveru a dojednaný zmluvný úrok 25% p.a. posúdil ako neprimeraný. Mal za to, že konečná splatnosť úveru je v zmluve dojednaná v súlade so zákonom, keď z jej obsahu je bez akýchkoľvek pochybností možné zistiť, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.11.2020, keďže jednotlivé splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dojednaná v mesiaci 11/2020 ( článok V. zmluvy). Takisto bol toho názoru, že dojednaný zmluvný úrok je v súlade so zákonom. Zdôraznil, že tento predstavuje jedinú odplatu za poskytnutie úveru. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 1a ods. 1 a ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v zneniach účinných v čase uzavretia zmluvy najvyššia prípustná výška odplaty predstavovala dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých úverov. Výška priemernej hodnoty RPMN pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejnená naposledy v čase
uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2015 so stavom ku dňu 30.9.2015 predstavovala 13,36% p.a.. Najvyššia prípustná výška odplaty tak predstavovala 26,72% p.a. . V zmluve bol dojednaný zmluvný úrok 25% p.a.. Nejde tak o neprimeraný úrok a súdom prvej inštancie zvolené kritérium posúdenia jeho primeranosti (str. 5, ods. 28. rozsudku) nemá oporu v práve platnom v čase uzavretia zmluvy.
7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril
8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolania na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to najmä Zmluvou o poskytovaní najľahšej pôžičky č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX uzavretej dňa 11.11.2015 (čl. 13-16 spisu), Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015, Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2015, Najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2015, platnej pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta 2015 do 15. novembra 2015 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
9. V zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. apríla 2018 nie je potrebné uvádzať presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f/ zákona sú splnené, ak zmluva obsahuje údaj o dobe trvania zmluvy a údaje, z ktorých možno určiť, dokedy povinnosť platiť úver s príslušenstvom trvá (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2021, sp. zn. 2Cdo 69/2020, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod číslom 16 zošit 2 ročník 2022).
10. Z preskúmavanej spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne z Článku V. vyplýva, že konečná splatnosť bola dojednaná v mesiaci 11/2020, pričom z rovnakého článku zmluvy vyplýva, že splatnosť jednotlivých splátok bola k 20. dňu v mesiaci. Z uvedeného možno prijať záver, že z obsahu zmluvy je bezpochybne zrejmé, že konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.11.2020.
11. Rovnako je dôvodná aj námietka žalobcu týkajúca sa výšky dojednaných úrokov z úveru. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že kontrolou vstupných údajov uvedených v spotrebiteľskej zmluve odvolacím súdom, hodnota úroku z úveru uvedená v zmluve rešpektuje zákonné limity ,je platná a v súlade s dobrými mravmi. V súlade s ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy s poukazom na § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priemernou RPMN pre 3. štvrťrok 2015 - stav k 30.09.2015 (štvrťrok predchádzajúci uzatvoreniu zmluvy - 9 ods. 2 písm. y/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy) bola RPMN vo výške 13,36 % p.a. (údaje zistené z P. I. G. - súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk, rok 2015), dvojnásobok predstavuje 26,72 % p.a. , a teda úrok dojednaný podľa zmluvy o spotrebiteľskej pôžičke - 25 % p.a. zákonom stanovený nákladový limit nepresahuje. Navyše v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že z údajov zistených na „P. I. G.- Najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2015, platnej pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta 2015 do 15. novembra 2015“, teda v čase uzatvorenia zmluvy, najvyššia prípustná výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2015, platnej pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. augusta 2015 do 15. novembra 2015, predstavovala výšku odplaty 27% p. a.. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom, ak pri dohodnutej výške úrokov z úveru 25 % p.a., ktorá nepresahuje zákonom určené limity, považoval požadovaný úrok za neprimeraný. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že pokiaľ vychádzal pri kontrole výšky dojednaných úrokov z údajov uverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska - “Priemerné úrokové miery z ÚVEROV poskytnutých v eurozánach rezidentom eurozóny (stav a nové obchody)“, vychádzal z nesprávneho zdroja, nakoľko z už citovaného § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z, v tomto odseku, týmto zdrojom sú údaje uverejnené na stránke P. I. G. - súhrnné informácie o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úverov bankami a pobočkami zahraničných bánk.
12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu bol opodstatnený v celom rozsahu, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 933,53 eur s príslušenstvom.
13. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní proti v konaní neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
14. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené (I. výrok) nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť.
15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).