Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/228/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s. so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČ: 00001350, právne zastúpeného Mgr. Romanem Ambrožem, advokátom so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému: E. Q., F.. XX.X.XXXX, T., Š. XX, H., Q..Č.. T. A. XX, H. - U. H.L., Č. S., v konaní o zaplatenie 101.842,34 Kč s príslušenstvom takto

rozhodol:

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 53.649,92 Kč spolu s 13,9%-tným ročným úrokom od 16.9.2010 do zaplatenia, najdlhšie do 15.12.2015, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou dňa 17.6.2013 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 62.973,54 Kč (korún českých), kapitalizovaný úrok vo výške 25.810,68 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 13.058,12 Kč, 13,9%-tný ročný úrok zo sumy 60.699,54 Kč od 6.6.2013 do zaplatenia a 7,5%-tný ročný zákonný úrok z omeškania zo sumy 62.973,54 Kč od 6.6.2013 do zaplatenia. Taktiež žiadal nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, so žalovaným uzavrel dňa 19.12.2008 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 70.000,- Kč, pričom žalovaný sa zaviazal splatiť tento úver v 84-tich mesačných splátkach po 1.307,- Kč splatných vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15.1.2009 a posledná 15.12.2015. Zmluvné strany sa dohodli, že úver bude úročený ročnou úrokovou sadzbou vo výške 13,9% s tým, že tento bude splácaný mesačne ako súčasť mesačnej splátky. Súčasťou mesačných splátok bol ďalej poplatok 60,- Kč mesačne za správu úveru a suma 117,- Kč predstavovala poistné. Keďže žalovaný splátky úveru riadne neplnil, žalobca mu listom zo dňa 15.9.2010 oznámil, že pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o úvere je splatná k 15.9.2010 a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorú žalovaný doposiaľ nezaplatil. Zo žaloby ďalej vyplýva, že k 5.6.2013 predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 101.842,34 Kč, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny v sume 60.699,54 Kč, nezaplatených úrokov 25.810,68 Kč, úroku z omeškania v sume 13.058,12 Kč a nezaplatených poplatkov v sume 2.274,- Kč. Pohľadávka bez príslušenstva teda predstavuje sumu 62.973,54 Kč.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 19.12.2008 uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 70.000,- Kč, s úrokovou sadzbou 13,9% ročne, RPMN 20,55% ročne, poplatkom za poskytnutie úveru 700,- Kč, poplatkom za správu úveru 60,- Kč mesačne s tým, že úver

bude splácaný v 84 mesačných splátkach po 1.307,- Kč k 15-dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bude splatná 15.12.2015 a posledná 15.12.2015. Z prihlášky k poisteniu zo dňa 19.12.2008 vyplýva, že účastníci si dohodli poistenie úveru za poplatok 117,- Kč mesačne.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.6.2014, okrem iného vyplýva, že poplatky v sume 2.274,- Kč predstavujú poplatok za vedenie účtu od 15.6.2010 do 15.9.2010 t.j. za 4 mesiace po 60,- Kč = 240,- Kč a poplatok za poistenie 2x po 117,- Kč = 234,- Kč, ako aj poplatky za upomienku zo dňa 18.6.2010 v sume 300,- Kč, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 30.6.2012 v sume 500,- Kč, opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 19.7.2012 v sume 500,- Kč a poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 16.8.2012 v sume 500,- Kč.

Právomoc tunajšieho súdu na toto konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 1, článok 2 bod 1, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) článku 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod prvý. písm. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

Podľa § 497 Obchodného zákoníku (zákon č. 513/1991 Sb.), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Podia § 498 Obchodného zákonníku, strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky. Podľa § 504 Obchodného zákonníku, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán. Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníku, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.

Podľa § 3 ods. 1 Občanského zákonníku, výkon práv a povinností vyplývajících z občanskoprávních vztahů nesmí bez právního důvodu zasahovat do práv a oprávněných zájmů jiných a nesmí být v rozporu s dobrými mravy. Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákonníku (zákon č. 40/1964 Sb.), spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákonníku, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Podľa Občanského zákonníku, smluvní pokutu lze sjednat jen písemně a v ujednání musí být určena výše pokuty nebo stanoven ůsob jejího určení. Podľa Občianského zákonníku, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůte věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Podľa Občanského zákonníku, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. Podľa nařízení vlády ČR č. 33/2010 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, pro poslední den kalendářního pololetí, které předchádzí kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu 70.000,- Kč, ktorú žalovaný prestal splácať, preto žalobca listom zo dňa 15.9.2010 zosplatnil zostatok úveru. Z prehľadu splácania úveru poskytnutého žalobcom v rámci písomného podania zo dňa 4.6.2014 vyplýva, aká suma z jednotlivých platieb žalovaného bola započítaná na istinu, zmluvný úrok, úrok z omeškania, resp. poplatky. Čo sa týka započítania žalovaným platených súm na poplatky v celkovej sume 11.466,62 Kč, súd poukazuje na to, že z prehľadu splácania vôbec nevyplýva na aké konkrétne poplatky žalobca žalovanému započítaval a k tomu sa nevedel vyjadriť ani právny zástupca žalobcu. Zo samotného vyjadrenia žalobcu jednoznačne vyplýva, že, žalovaný začal splácať úver 15.1.2009 a žalobca ho zosplatnil k 15.9.2010, teda čo sa týka poplatkov, tak opodstatnené sú poplatky za 21 mesiacov, t.j. za obdobie 01/2009 - 09/2010, teda žalobcovi patrí poplatok za správu úveru v sume 60,- Kč x 21 mesiacov = 1.260,- Kč a poplatok za poistenie v sume 117,- Kč x 21 mesiacov 2.457,- Kč, t.j. spolu 3.717,- Kč, pričom žalovaný preukázateľne zaplatil na poplatkoch sumu 11.466,62 Kč, teda navyše zaplatil sumu 7.749,62 Kč. V súvislosti s uplatnenými resp. započítanými poplatkami, žalobca uplatnil aj poplatky za upomienku, resp. výzvy v celkovej sume 1.800,- Kč. Súd však poukazuje na skutočnosť, že tieto poplatky neboli v zmluve dohodnuté, majú vyplývať iba zo sadzobníka poplatkov a podstatnou okolnosťou je to, že vzhľadom na ich neprimeranú výšku súd tieto poplatky považoval za rozporné s dobrými mravmi a v tejto časti žalobu zamietol, a to aj s poukazom na skutočnosť, že tieto poplatky majú vzhľadom na ich výšku a obsah skôr charakter zmluvnej pokuty, keďže absolútne neodzrkadľujú prípadné reálne náklady na zaslanie upomienky, resp. výzvy na zaplatenie. Zároveň neboli dojednané písomne, preto sú aj z dôvodu nedostatku písomnej formy neplatné. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom napriek výzve súdu žiadnym spôsobom nepreukázal z čoho pozostávajú poplatky tak ako ich žalobca žalovanému strhával z jednotlivých platieb okrem sumy 60 Kč,- mesačne, ktorá zahŕňala poplatok za správu úveru a poplatok za poistenie v sume 177,- Kč, ako aj jednorázového poplatku za poskytnutie úveru v sume 700,- Kč. Suma poplatkov, ktorá je podľa názoru súdu opodstatnená teda predstavuje 4.417,- Kč (3.717,- Kč + 700,- Kč) a zostávajúca časť, ak do poplatkov boli zarátané poplatky za upomienky a výzvy, odporuje dobrým mravom, resp. žalobca v tomto smere jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno, a to ani bremeno tvrdenia, keďže žiadnym spôsobom nepreukázal z čoho pozostávajú poplatky (okrem súdom priznaných) a preto súd aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že účastníci úverovej zmluvy si nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje, v takom prípade dlžník musí platiť úroky z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci dohodnú úverové obdobie (ako tomu bolo aj v tomto prípade) veriteľ má nárok na odplatu, teda úroky, ale len za dohodnuté úverové obdobie. Po tomto období totiž veriteľovi vzniká nárok len na úroky z omeškania, ktoré majú sankčný charakter. Výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych sporoch je pritom limitovaná citovaným nariadením vlády. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania, vrátane ich navýšenia o úroky z úveru je tak v rozpore so zákonom a ak by v tomto smere existovalo aj zmluvné dojednanie účastníkov, súd by ho musel vyhodnotiť ako neplatné pre rozpor so zákonom s poukazom na . Je nesporné, že žalovaný sa v súlade so zmluvou o úvere zaviazal poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 13,9 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami od 15.1.2009 s tým, že splatnosť úveru (posledná splátka) bola dohodnutá 15.12.2015. Ako bolo vyššie uvedené dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru maximálne do 15.12.2015, t. j. do doby dojednanej ako termín splatnosti úveru s tým, že po tomto termíne už žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba prípadného úroku z omeškania. Súd preto žalobcovi priznal uplatnený zmluvný úrok vo výške 13,9 % z istiny úveru. Keďže rozdiel výšky poplatkov v prospech žalovaného predstavuje sumu 7.049,62 Kč a zo zmluvy nevyplýva spôsob započítania platieb, súd túto platbu započítal na istinu a sumu 53.649,92 Kč (60. 699,54 - 7.049,62) priznal s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 13,9% ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 16.9.2010 do zaplatenia, najdlhšie však do 15.12.2015 tak ako to vyplýva z vyššie uvedeného a v prevyšujúcej časti žalobu taktiež zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že nemohol žalobcovi priznať prípadný úrok z omeškania od 16.12.2015, keďže by sa jednalo o záväzok splatný až v budúcnosti a pokiaľ žalovaný splní svoj záväzok (uhradí istinu a zmluvný úrok), tak sa do omeškania ani nedostane.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, súd rozhodne o trovách konania v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.