Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sd-27-2014.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa Z. E., bytom E. A. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie , Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmaní rozhodnutia odporkyne zo dňa 8.januára 2014 č. XXX XXX XXXX X takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 8. januára 2014 číslo: XXX XXX XXXX 0.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 8.1.2014 odporkyňa zamietla podľa § 65, § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) žiadosť navrhovateľa zo dňa 25.11.2013 o priznanie starobného dôchodku od 24.2.2010.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí č. 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011, ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru.
Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj obdobia hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.
Ďalej uviedla, že žiadosťou zo dňa 25.11.2013 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 25.2.2010. Ďalej citovala § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 21 ods. 1, § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.. Následne uviedla, že na účely zníženia dôchodkového veku postupom podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. je možné hodnotiť len I. pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií, II. pracovná kategória, resp. II. kategória funkcií nemá vplyv na zníženie vekovej podmienky na dovŕšenie dôchodkového veku, zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb., teda pri výpočte starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok. Zníženie vekovej podmienky z II. kategórie funkcií je možné iba postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb..
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. CPKE-OMP-621-001/2013 zo dňa 30.8.2013 pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný od 1.6.2000 podľa § 210 a § 211 ods. 1 pís. d) zákona č. 73/1988 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície bola započítaná doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.4.1970 do 5.4.1972 (I. kategória funkcií), služba príslušníka PZ od 17.4.1973 do 31.12.1986 (I. kategória funkcií) a doba od 1.4.1993 do 31.5. 2000 (III. pracovná kategória). V I. kategórii funkcií navrhovateľ vykonával službu 15 rokov a 267 dní.
Zo zisteného skutkového stavu veci (citovaného potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky) ako aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v I. kategórii funkcií navrhovateľ získal menej ako 20 rokov obdobia profesionálnej služby, preto nespĺňa podmienky uvedené v § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a nárok na starobný dôchodok dovŕšením 59. roku veku mu nevznikol.
V závere citovala § 174 ods.1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. a uviedla, že navrhovateľ súčasne nespĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. netrvalo k 31.12.1999. Služobný pomer navrhovateľa skončil dňom 31.12.1986.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7So/138/2011 zo dňa 15.2.2010 a zdôraznil, že nakoľko v prvej kategórii funkcií vykonával službu 15 rokov a 267 dní spĺňa podmienku uvedenú v § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb..
Poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd podľa § 250l nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok je dôvodný, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie vo veci žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 24.2.2010.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je v súlade s § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
Inak je dôchodkový vek upravený v § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.decembra 2013. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 195 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 209 ods. 1, 2, 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníka o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia s tým, že reaguje na dva okruhy problémov; na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a tiež aby sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného predpisu ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci.
Práve táto skutočnosť je dôvodom prečo je rozhodnutie odporkyne nepreskúmateľné. Z citovaného rozhodnutia a odôvodnenia totižto nie je možné zistiť, prečo odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Rozhodnutie je všeobecné, nejasné, nezrozumiteľné, pretože v ňom necituje všetky zákonné ustanovenia na ktoré poukazuje, naopak poukazuje na okolnosti, ktoré sa týkajú II. pracovnej kategórie, ktorá sa navrhovateľa ani netýka, lebo v II. pracovnej kategórie nikdy nepracoval. V rozhodnutí nie je jasne a zrozumiteľne vysvetlené, prečo a s poukazom na aké zákonné ustanovenia navrhovateľ nespĺňa podmienku zníženého dôchodkového veku, keď v I. pracovnej kategórii odpracoval 15 rokov a 267 dní.
Len ak je rozhodnutie náležite odôvodnené možno posúdiť či je zákonné.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Keďže preskúmavané rozhodnutie je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.
V závere krajský súd zdôrazňuje, že konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa piatej časti O.s.p., nie pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu odporkyne, ktorá mala byť uvedená v odôvodnení rozhodnutia.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť tak, aby rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a aby spĺňalo náležitosti § 209 ods. 1, 2, 4 zákona. Osobitne je odporkyňa povinná jasne a zrozumiteľne vysvetliť, na základe akých skutočností a akej správnej úvahy dospela k rozhodnutiu, je povinná sa podrobne zaoberať všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Úspešný navrhovateľ si právo na náhradu trov konania neuplatnil, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).