Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-30-2013.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Cb/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Stierankom v právnej veci žalobcu: AQUA KUBÍN, s.r.o., Športovcov 1182/5, Dolný Kubín, IČO: 36719170, v zast. ALTER IURIS, s.r.o., Tolstová č. 9, Bratislava, IČO: 36 708 771, proti žalovanému: 1923 studio, s.r.o., Severná 679/34, Dolný Kubín, IČO: 36 428 051, v zast. BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova č. 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie 11.448,- € s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd zamieta žalobu žalobcu v celom rozsahu.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.670,93 €.
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 07.06.2013 žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 11.448,- €, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.816,- € od 21.05.2012 do 27.09.2012, s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.632,- € od 28.09.2012 do 20.01.2013, s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.448,- € od 21.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobca svoj nárok v žalobe ako aj na pojednávaní odôvodňoval tým, že dňa 19.08.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o prenájme č. 001/2009, na základe ktorej prenechal žalovanému (nájomcovi) v areáli akvaparku, ktorý vlastní a prevádzkuje žalobca, reklamné plochy o rozmeroch 70 x 100 cm v počte 35 kusov, v celkovej ploche 24,5 m2. Dohodnutá cena za prenájom reklamných plôch bola 9.540,- € ročne bez DPH. Dňa 30.04.2012 vystavil žalobca voči žalovanému faktúru na sumu 3.816,- € s DPH. Išlo o nájomné za mesiace január až apríl 2012. Dňa 07.09.2012 vystavil žalobca voči žalovanému ďalšiu faktúru s rovnakou sumou (nájomné za máj až august 2012). Napokon dňa 31.12.2012 vystavil žalobca voči žalovanému tretiu faktúru na sumu 3.816,- € (nájomné za september až december 2012). Prvú z týchto faktúr žalovaný vrátil žalobcovi ako nedôvodnú, ďalšie dve faktúry už žalovaný neprevzal. Takto vyfakturované nájomné žalovaný žalobcovi doteraz nezaplatil, preto si žalobca voči žalovanému okrem zaplatenia dlhovaného nájomného za rok 2012 uplatňoval aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom určenej výške vždy od prvého dňa po splatnosti jednotlivých faktúr.
K námietkam žalovaného žalobca uviedol, že nájomná zmluva je platná, keďže bola podpísaná oprávnenými osobami za obe zmluvné strany. Trval na tom, že žalovanému reklamné plochy v zmysle zmluvy riadne poskytol a žalovaný ich sčasti aj využíval. Žalobca neniesol zodpovednosť za získanie klientov pre žalovaného a tým ani nebola podmienená splatnosť nájomného.
Súčasný konateľ žalobcu, Ing. X. Q. (č.l. 110) sa nevedel k predmetu sporu bližšie vyjadriť. Na pojednávaní uviedol, že sa kauze zatiaľ bližšie nevenoval. Nevedel uviesť, či žalobca poskytoval pre žalovaného nejaké služby (plnenia) v čase, keď on ešte nebol konateľom (pred 31.12.2013). Nevedel
uviesť, prečo žalobca neuplatňuje z predmetnej nájomnej zmluvy voči žalovanému pohľadávku len za rok 2012 a nie aj za iné obdobie, pokiaľ je zmluva platná. Rovnako nevedel uviesť, či žalobca vlastní nejaké reklamné tabule o rozmeroch 70 x 100 cm. S vedením súdneho sporu však ako konateľ vyslovil súhlas.
Predchádzajúci konateľ žalobcu, Ing. P. W. (čl. 110) tvrdil, že zmluva o prenájme je platná. Potvrdil, že je na nej jeho podpis, ale priznal, že ju nepodpisoval hneď v ten deň. Zvyčajne si nechával pár dní na rozmyslenie, príp. na konzultáciu. Tento návrh zmluvy pripravil žalovaný, ktorý mu ho odovzdal už podpísaný. On ho podpísal neskôr, ale nepamätal si už, kedy a akým spôsobom oznámil žalovanému, že zmluva bola podpísaná aj zo strany žalobcu. Predmetom zmluvy bol prenájom reklamných plôch v areáli akvaparku o celkovej výmere 24,5 m2. Na tejto ploche mohol žalovaný umiestniť reklamné tabule v počte 35 ks o rozmeroch 100 x 70 cm. Svedok tvrdil, že úlohou (zámerom) žalobcu nebol nákup takýchto reklamných tabúľ. Žalobca podľa tejto zmluvy prenajímal žalovanému len holé steny, ktoré boli vhodné na umiestnenie takýchto reklamných tabúľ. Svedok nevedel uviesť, prečo ako konateľ žalobcu nepožadoval od žalovaného úhradu nájomného z tejto zmluvy aj za predchádzajúce roky (2009 - 2011).
Žalobca svoje tvrdenia preukazoval zmluvou o prenájme (č.l. 7), faktúrami (č.l. 8 - 10), listom žalovaného o vrátení faktúry (č.l. 12) a fotodokumentáciou reklamného panela (č.l. 40).
Žalovaný voči podanej žalobe v odpore (č.l. 23), ako aj v priebehu pojednávania, namietal jej nedôvodnosť v celom rozsahu. Tvrdil, že zmluva o prenájme medzi ním a žalobcom nebola nikdy uzavretá. Išlo len o návrh zmluvy zo strany žalovaného, ktorý však žalobca včas neprijal, resp. jeho prijatie žalovanému včas neoznámil. O tom svedčí aj následné faktické správanie sa „zmluvných strán“, ktorí sa touto zmluvou nikdy neriadili a záväzky, ktoré mali z nej plynúť, nikdy neplnili. Odhliadnuc od toho žalovaný namietal neurčitosť predmetnej zmluvy, ako aj skutočnosť, že žalobca reálne neposkytol žalovanému žiadne reklamné plochy v priestoroch ním spravovaného akvaparku.
Konateľ žalovaného, Mgr. H. J. (č.l. 92) uviedol, že jeho firma (žalovaný) poskytuje marketingové a reklamné služby. Takéto služby poskytovala aj pre žalobcu, a to už od roku 2008, príp. 2009 až do roku 2012. V roku 2009 sa žalobca pri príležitosti slávnostného otvorenia akvaparku rozhodol, že v jeho areáli umiestni hliníkové reklamné panely o rozmeroch 100 x 70 cm (č.l. 77), pričom žalovaný mal spracovať ponuku (návrh zmluvy), na základe ktorej by vedel poskytovať reklamné služby na týchto paneloch. Žalovaný teda pripravil návrh nájomnej zmluvy, podpísal ho a odovzdal ho konateľovi žalobcu. Ten mu oznámil, že návrh zmluvy musí najskôr prerokovať v dozornej rade a zobral si ho zo sebou. Konateľ žalobcu teda návrh zmluvy nepodpísal súbežne s konateľom žalovaného. Po pár dňoch mu konateľ žalobcu oznámil, že tento jeho zámer neprešiel. Žalovaný tým považoval svoj návrh zmluvy za bezpredmetný. Podpísanú zmluvu mu žalobca nikdy nedoručil a o tom, že tento návrh zmluvy bol zo strany žalobcu akceptovaný (podpísaný), sa žalovaný dozvedel až v apríli 2012, kedy mu konateľ žalobcu e-mailom zaslal kópiu podpísanej zmluvy (č.l. 78). Žalovaný pritom naďalej (aj po nepodpísaní nájomnej zmluvy) poskytoval pre žalobcu marketingové a reklamné služby, avšak iným spôsobom, t.j. bez toho, aby došlo k inštalácii reklamných tabúľ zo strany žalobcu. Konateľ žalovaného (ako živnostník) neskôr v areáli akvaparku so súhlasom žalobcu nainštaloval vlastné reklamné tabule a za ich umiestnenie a prevádzkovanie od neho žalobca požadoval sumu 250,- € ročne za jednu tabuľu, pričom nájomné mu aj riadne fakturoval (č.l. 116 - 122). Nešlo však o plnenie zo spornej nájomnej zmluvy. Vlastníkom reklamných tabúľ bol konateľ žalovaného (fyzická osoba) a voči nemu (ako živnostníkovi) žalobca aj vystavoval faktúry. Problém vznikol až v roku 2012, kedy pre osobné nezhody medzi konateľmi žalobcu a žalovaného neboli uhradené viaceré splatné faktúry žalovaného, ktorý tieto svoje pohľadávky postúpil tretej osobe, ktorá ich od žalobcu vymohla. V tom období žalobca „vytiahol“ voči žalovanému návrh nájomnej zmluvy, ktorý začal prezentovať ako platnú nájomnú zmluvu. Dovtedy však žalobca túto „zmluvu“ nespomínal a ani z nej neuplatňoval voči žalovanému žiadne nároky (úhradu nájomného). Žalovaný si pritom voči žalobcovi za poskytovanie reklamných a marketingových služieb dovtedy opakovane fakturoval odplatu, voči ktorej mohol žalobca použiť na započítanie pohľadávky z nájomného na základe tejto zmluvy, pokiaľ by bola platnou.
Žalovaný svoje tvrdenia preukazoval zobrazením reklamnej tabule podľa internetovej stránky iného subjektu (č.l. 77), emailovou korešpondenciou so žalobcom (č.l. 78 - 82) a dokladmi o postúpených pohľadávkach voči žalobcovi (č.l. 83 - 90). Súd na návrh žalovaného vyžiadal VZN mesta Dolný Kubín č. 07/2013 (č.l. 98 - 108) a faktúry vystavené žalobcom za nájom reklamných plôch v období rokov 2009
- 2013 (č.l. 116 - 126).
Súd na pojednávaní konanom v dňoch 03.04.2014 (č.l. 91), 22.05.2014 (č.l. 109) a 05.06.2014 (č.l. 131) vykonal dokazovanie podľa návrhov obidvoch sporových strán, pričom následne ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne:
Podľa tvrdení žalobcu uplatňovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o prenájme v dôsledku neuhradeného nájomného za rok 2012 zo strany žalovaného. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie platného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Žalobca predložil hneď k žalobe kópiu zmluvy o prenájme (č.l. 7) a následne aj jej originál (č.l. 114). V tomto smere by teda existencia zmluvného vzťahu bola dostatočne preukázaná.
Žalovaný však od začiatku namietal jej neplatnosť s tým, že išlo len o návrh zmluvy, ktorý nebol zo strany žalobcu včas akceptovaný. Vyjadrenia žalovaného o tom, že išlo len o návrh zmluvy, ktorý bol podpísaný konateľom žalovaného, boli v konaní preukázané výpoveďou svedka W. (vtedajší konateľ žalobcu), ktorý priznal, že zmluvu v ten deň nepodpísal. V konaní bolo teda nepochybne preukázané, že predmetná zmluva nebola uzavretá dňa 19.08.2009, keďže v tento deň určite nedošlo k súhlasným prejavom oboch zmluvných strán.
Dôkazné bremeno ohľadom platnosti (existencie) nájomnej zmluvy tak opäť prešlo na žalobcu, ktorý ho v konaní neuniesol.
V zmysle § 43c ods. 1 Obč. zák. včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (§ 43c ods. 2 Obč. zák.).
V zmysle § 43b ods. 1 písm. b) Obč. zák. návrh okrem iného zaniká uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré použil navrhovateľ pre zaslanie návrhu.
Podľa § 44 ods. 1 druhá veta Obč. zák. mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
V zmysle vyššie uvedených ustanovení by teda žalobca pre úspech v ním iniciovanom spore musel preukázať, že prevzatý návrh zmluvy bol z jeho strany riadne a včas prijatý (akceptovaný). Žalobca ani svedok Ing. W. však nevedeli uviesť, kedy, akým spôsobom a či vôbec žalobca oznámil žalovanému, že jeho návrh zmluvy bol zo strany žalobcu dodatočne akceptovaný (podpísaný). V tomto smere neobstojí tvrdenie žalobcu, resp. jeho poukazovanie na údajné využívanie reklamných plôch žalovaným, čoho dôkazom má byť fotodokumentácia (č.l. 38, 40), keďže v konaní sa preukázalo, že išlo o využívanie reklamných plôch na základe iného vzťahu s iným subjektom.
Práve naopak, faktické správanie sa žalobcu, ktorý nájomné za iné obdobie z tejto (podľa neho platnej) zmluvy voči žalovanému neuplatňoval a namiesto toho fakturoval odplatu za užívanie reklamných plôch voči inému subjektu a v iných sumách, podporne preukazuje pravdivosť tvrdenia žalovaného o neskorom prijatí jeho návrhu zmluvy.
Žalobca teda nepreukázal, kedy a akým spôsobom oznámil žalovanému prijatie jeho návrhu zmluvy. Možno teda vychádzať z tvrdení žalovaného, že o prijatí jeho návrhu sa dozvedel až v apríli 2012 z e-mailovej správy od svedka Ing. W., ktorý mu v prílohe zaslal kópiu podpísanej zmluvy (č.l. 78 - 82). Oznámenie prijatia návrhu zmluvy z augusta 2009 po takmer trojročnej odmlke možno jednoznačne považovať za oneskorené. Žalovaný svoj nesúhlas prejavil vrátením vystavenej faktúry (žalobca to potvrdil v žalobe), a tak je zrejmé, že žalovaný nemal záujem na platnosti neskorého prijatia jeho návrhu zo strany žalobcu (§ 43c ods. 3 Obč. zák.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi právo na ich náhradu, keďže žalovaný mal vo veci plný úspech.
Priznané trovy konania v celkovej sume 1.670,93 € predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie veci + písomné podanie na súd (podanie odporu) + účasť na pojednávaní dňa 03.04.2014, 22.05.2014, 05.06.2014) podľa § 13a
ods. 1 písm. a), c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume po 270,54 €/úkon. Súd tiež priznal žalovanému paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za dva úkony vykonané v r. 2013 vo výške 7,81 €/úkon a tri úkony vykonané v roku 2014 vo výške 8,04 €/úkon, ako aj DPH 20% z trov právneho zastúpenia. Keďže žalovaného, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, je žalobca povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi žalovaného. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP).
V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V posudzovanom prípade súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznaných trov konania, a preto sa rozsudok stane v tejto časti vykonateľným márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote pätnástich dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.