Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-38-2002.pdf
PDF · 92.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/38/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci maloletej navrhovateľky T. H., narodenej XX.XX.XXXX, bytom H., I. XX zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne a matkou I. H., narodenou XX.XX.XXXX, bytom H., I. XX ako zákonnou zástupkyňou proti odporcovi K. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom I. J. 2, Y., T., o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že odporca K. G., narodený XX.XX.XXXX je otcom maloletej T. H., narodenej XX.XX.XXXX v H. z matky I. H., narodenej XX.XX.XXXX.
II. Súd z v e r u j e maloletú T. H. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. H. s účinnosťou od 16.11.2001 výživným vo výške 188,10 Eur mesačne a s účinnosťou od 16.11.2002 výživným vo výške 165,97 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky I. H..
IV. Súd styk odporcu s maloletou Natáliou Biacovskou n e u p r a v u j e.
V. Zameškané výživné za obdobie od 16.11.2001 do 06.06.2014 vo výške 25.277,19 Eur je odporca p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky I. H. v lehote jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
VI. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet okresného súdu Brezno trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 16,60 Eur a trovách znaleckého dokazovania vo výške 536,92 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Maloletá navrhovateľka zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno sa svojím návrhom domáhala určenia otcovstva, ako aj úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, pretože odporca dobrovoľne neuznal otcovstvo k maloletej navrhovateľke.
Odporcovi bol do vlastných rúk doručený opis návrhu. Otcovstvo ani potom neuznal, namietal, že on nemôže byť otcom maloletej navrhovateľky, pretože sa s matkou maloletej nestýkal v rozhodnom čase a vie o tom, že matka maloletej navrhovateľky mala viac priateľov.
Súd nariadil pojednávanie na deň 06.06.2014, na ktoré sa nedostavil kolízny opatrovník, maloletá navrhovateľka ani odporca, ktorí sa neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej navrhovateľky, výsluchom odporcu pred dožiadanými súdmi v Nemecku, listinnými dokladmi nachádzajúcimi sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 5C/38/2002 a návrhu navrhovateľky vyhovel.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. - Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len "ZMPS"), určenie (zistenie alebo zapretie) rodičovstva sa spravuje právnym poriadkom štátu, ktorého príslušnosť nadobudlo dieťa narodením.
Podľa § 23 ods. 3 ZMPS, ak dieťa žije v Slovenskej republike, môže sa rodičovstvo určiť (zistiť alebo zaprieť) podľa slovenského práva, ak je to v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 1 ZMPS, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa § 24 ods. 3 ZMPS, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa § 24a ZMPS, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
Podľa § 25 ods. 1 ZMPS, nároky matky dieťaťa voči jeho otcovi, za ktorého nie je vydatá, spravujú sa právom štátu, príslušníčkou ktorého je matka v čase narodenia dieťaťa.
Podľa § 39 ods. 1 ZMPS, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
Podľa § 114 zákona č. 36/2005 Z.z. - Zákona o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2005 sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona.
Podľa § 118 Zákona o rodine, konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 01.04.2005 sa dokončia podľa tohto zákona.
Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
V zmysle § 113 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že maloletá T. H. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v H., a to matke I. H., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá za otca maloletého dieťaťa označila muža menom K. G., v tom čase bytom S. X. 1, N., T.. Podľa vyjadrenia matky maloletej navrhovateľky sa s ňou odporca intímne stýkal v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, od ktorého neprešlo do narodenia maloletého dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, a to v mesiacoch január a február 2001. Označený muž otcovstvo k maloletej navrhovateľke dobrovoľne neuznal, a to ani pred orgánom povereným viesť matriky ani pred súdom. Matka maloletej navrhovateľky sa s označeným otcom maloletej navrhovateľky zoznámila v Nemecku, kde pracovala ako čašníčka v jeho reštaurácii., od začiatku bola ich známosť intímna. Pri intímnom styku nepoužívali žiadnu ochranu, koncom mesiaca február sa matka vrátila naspäť na Slovensko. V apríli 2001 zistila, že je tehotná, túto skutočnosť telefonicky oznámila aj označenému otcovi maloletej navrhovateľky, ktorý uviedol, že mu to nevadí, iným spôsobom sa nevyjadril. Dňa 28.11.2001 ju telefonicky kontaktoval s tým, že prisľúbil že ich osobne navštívi, na Slovensko však neprišiel a neuznal ani otcovstvo k maloletej navrhovateľke.
Odporca bol vypočutý cestou dožiadaného nemeckého súdu, a to Okresného súdu Jena dňa 04.11.2005, kde uviedol, že je momentálne nezamestnaný, v platobnej neschopnosti, neuznal otcovstvo k maloletej navrhovateľke s tým, že uviedol, že pozná matku maloletej navrhovateľky, ktorú spoznal po Silvestri 2000/2001. Začiatkom januára odcestoval naspäť do Grécka, do Nemecka sa vrátil koncom januára 2001. V tom čase matka maloletej už nebola v Jene, pretože odcestovala naspäť na Slovensko, mal s ňou iba krátkodobú aféru, či používali ochranu alebo nie, nevie, pretože v tom čase býval často opitý. Matka maloletej navrhovateľky pracovala v obsluhe v rôznych gréckych reštauráciách a pokiaľ on vie, tak mala viacero známostí. Ak bola stanovená doba počatia od 20.01.2001 do 09.05.2001, tak uviedol, že v tom čase sa s matkou maloletej navrhovateľky intímne nestýkal, ani ju už nestretol. Taktiež poprel, že by niekedy žil s matkou maloletej navrhovateľky, avšak súhlasil s tým, aby bol vykonaný posudok o určení otcovstva. V čase výsluchu poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 351,-Eur mesačne a mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru I., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX v N.. Pri svojom druhom výsluchu na dožiadanom nemeckom súde, Okresný súd Kempten (Allgau) dňa 23.07.2013 uviedol, že pracuje ako čašník v reštaurácii svojej mamy, jeho príjem predstavuje sumu 537,02 Eur netto. Jeho náklady na nájom predstavujú 250,-Eur, iné výdavky neuviedol. Má ďalšie dieťa v Nemecku, kde je určená vyživovacia povinnosť vo výške 207,-Eur, avšak tú nespláca a platí 20,-Eur. Keď potrebuje peniaze, dáva mu ich jeho matka. Nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ani nenavrhol žiadne ďalšie skutočnosti.
Vzhľadom na to, že odporca dobrovoľne neuznal otcovstvo k maloletej navrhovateľke súd, za účelom zistenia objektívnej pravdy a na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca RNDr. Ľudevíta Kádašiho, PhD., znalca z odboru genetiky, odvetvia analýza DNA, za znalca v tomto konaní. Úlohou znalca bolo vykonať znalecké dokazovanie na možnosť vylúčenia odporcu z prirodzeného otcovstva k maloletej navrhovateľke, a to metódou určovania otcovstva založenej na analýze DNA, potvrdiť resp. vylúčiť otcovstvo odporcu k maloletej navrhovateľke. Po zložení preddavku znalec požiadal o vykonanie čiastkového znaleckého úkonu v zahraničí s presne položeným návodom, kde úlohou nemeckého znalca bolo uskutočniť odber biologického materiálu, výter
zo sliznice ústnej dutiny od odporcu a následne po odbere biologickej vzorky s uvedením spôsobu overenia totožnosti odporcu vrátiť slovenskému znalcovi, ktorý mal vyhotoviť znalecké dokazovanie.
Dňa 26.04.2013 bol súdu doručený znalecký posudok č. X/XXXX z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, v ktorom znalec uviedol, že na základe vykonaného dokazovania súčasných poznatkov genetiky biologické otcovstvo K. G., narodeného XX.XX.XXXX voči maloletej T. H., narodenej XX.XX.XXXX nie je možné vylúčiť. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva je W=99,999998 %. Keďže hodnota tejto pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75 % a pravdepodobnosť vylúčenia PV je vysoká, jeho biologické otcovstvo je treba pokladať za prakticky dokázané. Z tohto dôvodu súd návrhu vyhovel a určil odporcu ako otca maloletej navrhovateľky.
Matka navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že maloletá navštevuje osemročné gymnázium, je prváčka. Je zdravá, neužíva žiadne lieky, je skôr lepšia študentka. Odporca kontaktoval maloletú navrhovateľku vlani v lete prostredníctvom sociálnej siete, s tým, že sa jej spýtal, či vie kto je a ako sa má. Potom sa ozval až pred tromi týždňami, aby mu poslala telefónne číslo, viac sa neozval. Matka navrhovateľky je už 5 rokov nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je otcom jej druhej dcéry a oboma dcérami, pričom všetky náklady hradí jej priateľ, pretože jej nepriznali ani dávku v hmotnej núdzi. Upraviť styk nežiada, pretože ak bude mať odporca záujem, maloletá navrhovateľka je ochotná sa s ním stretávať.
S konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Podľa slovenského právneho poriadku vyživovacia povinnosť pre maloleté dieťa je prvoradá a predčí všetky ostatné povinnosti. Taktiež Dohovor o ochrane práv dieťaťa chráni predovšetkým a výlučne záujem maloletých detí. Keďže v súdnom konaní o výživnom pre maloleté deti platí vyšetrovacia zásada, súd je pri zabezpečovaní dôkazov povinný postupovať z vlastnej iniciatívy. Podľa zistení Okresného súdu Brezno, odporca v období od narodenia dieťaťa podnikal v oblasti hotelierstva, reštaurácií, neskôr pracoval ako čašník. Podľa jeho posledného vyjadrenia jeho priemerný mesačný príjem v čistom predstavoval sumu 537,02 Eur. Ako výdavky uviedol iba sumu nájmu, a to vo výške 250,-Eur. Vzhľadom na povolanie odporcu (čašník), má súd za to, že táto suma 537,-Eur je iba suma, ktorú oficiálne uvádza v pracovnej zmluve. Okrem tejto sumy si odporca ešte privyrobí aj na tzv. "tringeltoch", čiže jeho skutočný mesačný príjem je určite vyšší. Má iba jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, u ktorej tvrdí, že má platiť výživné vo výške 207,-Eur mesačne, toto však žiadnym spôsobom nepreukázal. Z týchto dôvodov súd považoval návrh za odôvodnený aj čo sa týka uplatneného výživného vo výške 165,97 Eur mesačne. Súd zaviazal odporcu na platenie tejto výšky výživného.
Do výživného od narodenia maloletej, to je od 16.11.2001 do 15.11.2002 súd započítal aj alikvotnú časť za zakúpenú výbavičku vo výške 265,55 Eur tak, aby za toto obdobie odporca prispieval na výživu maloletej po 188,10 Eur mesačne.
Za obdobie od narodenia maloletej do dňa vyhlásenia rozhodnutia (06.06.2014) mal odporca na výživu maloletej zaplatiť spolu 25.277,19 Eur (138 mesiacov x 165,97 Eur + 12 mesiacov x 188,10 Eur + alikvotná časť za 11/2001 a 06/14 vo výške 116,13 Eur). Vzhľadom na to, že odporca za uvedené obdobie ničím na výživu maloletej neprispel, uvedená suma predstavuje dlh na zročnom výživnom. Vzhľadom na pomery všetkých účastníkov súd zaviazal odporcu tento dlh zaplatiť k rukám matky maloletej navrhovateľky do 1 roka od právoplatnosti rozhodnutia.
Styk odporcu s maloletou navrhovateľkou súd neurčil vzhľadom na skutočnosť, že od narodenia maloletej navrhovateľky až do rozhodnutia súdu, čo je po dobu viac ako 12 rokov neprejavil odporca žiadny záujem o stretnutie s maloletou dcérou - navrhovateľkou napriek tomu, že sa s ňou raz kontaktoval na sociálnej sieti. Keďže súd má zákonnú povinnosť rozhodnúť o úprave styku rozhodol tak, že styk odporcu s maloletou navrhovateľkou neupravuje. V prípade, ak sa bude chcieť odporca s maloletou navrhovateľkou stretávať, je možné to riešiť dohodou oboch rodičov.
Maloletá navrhovateľka bola oslobodená od poplatkovej povinnosti podľa § 4 odsek 1 písmeno h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Odporca bol v konaní neúspešný, preto ho súd v zmysle § 2 odsek 2 zákona č. 71/1992 Zb. zaviazal na povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,60 Eur.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Náklady znaleckého dokazovania predstavujú spolu sumu vo výške 536,92 Eur, ktoré trovy boli vyplatené zo štátnych prostriedkov. Odporca bol v konaní neúspešný, a preto mu súd uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania, ktoré za neho štát platil, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
V odvolaní okrem náležitostí v zmysle § 42 ods. 3 a 79 ods. 1 OSP, musí byť uvedené, proti ktorému súdu a ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a OSP),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).