Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/17/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti o maloleté deti J. S., nar. XX. XX. XXXX a K. S., nar. XX. XX. XXXX, obidvoch bytom v Q.. K.Š., E.. N. XXX/XX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, M. M. Hodžu 30, Lipt. Mikuláš, deti rodičov W. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v Q.. K., S. XXX/X, t. č. bytom v N. XXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, so sídlom v Lipt. Mikuláši, Štúrova 4330/31 a A. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v Q.. K., S. XXX/X, t. č. bytom E.. N. XXX/XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v Lipt. Mikuláši, Garbiarska 695, o uložení výchovných opatrení a o návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti k maloletým deťom z a m i e t a .

Súd nad výchovou maloletého J. S., nar. XX. XX. XXXX a maloletého K. S., nar. XX. XX. XXXX n a r i a ď u j e dohľad, ktorý bude realizovaný za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, M. M. Hodžu 30, Lipt. Mikuláš, jedenkrát za dva týždne.

Súd u k l a d á obidvom rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa psychologickému odbornému poradenstvu za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš, M. M. Hodžu 30, Lipt. Mikuláš.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu okresnému súdu 17. 03. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd obidve maloleté deti J. O. K. S., pochádzajúce z jeho rozvedeného manželstva s odporkyňou, zveril do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazal platením primeraného výživného a zveril zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku obidvom rodičom. Návrh odôvodnil tým, že rodičia od decembra 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, maloletí boli zverení rodičovskou dohodou do osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v 3-izbovom byte vo výlučnom vlastníctve otca. Otec detí sa plánuje vrátiť do svojho bytu aj s priateľkou a chce sa starať o maloletých synov. Maloletý J. je ťažko zdravotne postihnutý s diagnózou detská mozgová obrna (quadruparéza). Bývalá manželka nepracuje a poberá opatrovateľský príspevok. Otec má za to, že sa matka o deti dostatočne nestará, nerobí s J. potrebné cvičenia. Počas spolužitia otec veľa času trávil v práci, aby zabezpečil rodinu a nemal toľko priestoru, aby sa tomuto cvičeniu venoval on. Stupňujú sa tiež problémy so správaním maloletého K. v škole, k čomu sa matka správa benevolentne a podkopáva aj otcovu autoritu. Matka sa vulgárne vyjadruje a správa aj pred deťmi. Svedkom jej nevhodného správania k deťom bola aj matka navrhovateľa.

Uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 06. 06. 2014, tunajší okresný súd začal konanie o uloženie výchovných opatrení. Nakoľko ide o uznesenie vyhlásené v prítomnosti všetkých účastníkov, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, nebolo potrebné jeho písomné vyhotovenie (, ).

Dokazovaním vykonaným výsluchom otca, matky, maloletých detí a kolízneho opatrovníka, spisom tunajšieho okresného súdu sp. zn. , správou kolízneho opatrovníka zo 14. 04. 2014 o prešetrení pomerov v rodine, kompozitnou správou z 18. 03. 2014, správami Základnej školy so sídlom V. XXX, Q.. K. z 05. 05. 2014 a Základnej školy S. J., so sídlom Ž. XXX/XX, Q.. K. zo 06. 05. 2014, správou BABY & ADULT CARE, s. r. o. Lipt. Mikuláš, Smrečianska 677 zo 07. 05. 2014, elektronického oznámenia detskej psychiatričky MUDr. K. z 29. 05. 2014, zo správy Centra pedagogicko- psychologického poradenstva a prevencie Lipt. Mikuláš z 29. 05. 2014 súd zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletí J. O. K. S. sa narodili 19. 02. 2003 z manželstva W. O. A. S., ktoré bolo rozvedené tunajším okresným súdom rozsudkom č. k. -33 zo 04. 12. 2013, právoplatným 18. 12. 2013. Týmto rozhodnutím bola schválená aj rodičovská dohoda o zverení maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, obidvom rodičom bolo zverené oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec sa zaviazal platiť výživné. Aj v tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť 18. 12. 2013. Od rozvodu manželstva rodičov otec žije v spoločnej domácnosti v N. so svojou slobodnou a bezdetnou priateľkou, ktorá pozná maloletého J. od Vianoc 2013 a K. od apríla 2014. Matka žije spolu s maloletými deťmi od 01. 06. 2014 v 2-izbovom mestskom byte, cez víkendy ich navštevuje jej priateľ. Do júna 2014 matka s deťmi obývala 3-izbový byt vo vlastníctve otca detí. Kolízny opatrovník pri šetrení v tomto pôvodnom bydlisku zistil, že v obývačke bolo rozložené cvičebné zariadenie na rehabilitáciu pre maloletého J.. Náklady na bývanie rodiny v tomto byte platil otec detí (cca 162,-eur mesačne), ktorý zároveň neplatil určené mesačné výživné na deti (80,-eur a 90,-eur). Matka s maloletým J. chodieva cvičiť do Detského integračného centra v Lipt. Mikuláši, dieťa navštevuje 4. ročník ZŠ v V.. Zo začiatku bol J. tichý a k novým spolužiakom priateľský, na vyučovaní pracoval samostatne. V období posledných 3 - 4 mesiacov sa jeho správanie veľmi zmenilo, na vyučovaní nedáva pozor, vykrikuje a vyrušuje. Voči spolužiakom sa začal správať agresívne, vulgárne im nadáva, poškodzuje školské pomôcky a pľuje na nich. J. vo svojej výpovedi pred súdom odôvodnil pľuvanie tým, že deti ho provokujú, dve spolužiačky ho aj bijú. Zbili ho aj 19. 05. 2014, kedy prišiel zo školy s odtlačkom dlane na líci. Otec vo svojej výpovedi prezentoval, že dieťa v škole odtlačok na líci nemalo, aj keď on sám ho videl až po návrate zo školy do miesta bydliska. Od sesternice dieťaťa, navštevujúcej tú istú školu, sa však dozvedel, že dieťa bolo zbité matkou pre neudržanie stolice, o čom otec môže predložiť aj zvukový záznam zabezpečený prostredníctvom mobilného telefónu; o jeho zhotovení uvedená dievčina nevie. Podľa správy školy J. do školy a zo školy vozí výlučne matka, len ona sa zaujíma o domácu prípravu na vyučovanie a školský prospech dieťaťa. V dôsledku sústavného zhoršovania správania J. bol s matkou 14. 04. 2014 vykonaný pohovor a spísaný záznam o riešení tohto problému. Otec s maloletým J. prvýkrát za život dieťaťa strávil bez prítomnosti matky a iných osôb v čase od 13. 02. 2014 do 13. 03.2014 rehabilitačný pobyt v Kováčovej, kde dieťa chodilo do školy a podrobovalo sa rehabilitácii. Maloletý K. navštevuje 5. ročník ZŠ S. J. C. Q.. K. na sídlisku N. a v poslednom období sa jeho správanie v škole zhoršilo. Podľa vyjadrenia školy a zistenia kolízneho opatrovníka jeho príprava na vyučovanie sa čoraz viac zhoršuje, často si nerobí domáce úlohy, alebo nemá potrebné pomôcky, čím sa zhoršujú aj jeho vyučovacie výsledky, hlavne v 2. polroku školského roka 2013/2014. Výchovné problémy sa vyskytovali aj keď bol žiakom 1. stupňa. Za bezdôvodné napadnutie iných žiakov, nevhodné dotýkanie sa spolužiakov a žiakov iných tried, obťažovanie, vyhrážanie sa, prezývanie a šikanovanie žiakov 5- tych ročníkov mu bola v 1. polroku školského roka 2013/2014 udelená znížená známka zo správania na 2. stupeň. Dieťa dáva najavo, že dohovor triednej učiteľky alebo písomný zápis v žiackej knižke a v klasifikačnom zázname nemá pre neho výchovný význam. Škola hodnotila spoluprácu s rodičmi ako problematickú, po konzultáciách s otcom, ktorý sa na pozvanie triednej učiteľky vždy dostavil, sa situácia ohľadom správania žiaka na kratší čas zlepšila. Matka nedodržiavala dohodnuté pravidlá a pokyny triednej učiteľky, nedostavila sa na osobný pohovor 04. 10. 2013 napriek telefonickému prísľubu svojej účasti, až do 23. 04. 2014 sa nezúčastňovala rodičovského združenia ani triednych konzultácií a reagovala až na písomné predvolania zo strany RŠ, ktoré sa uskutočnili 4x v mesiacoch september 2013 - apríl 2014. Ignorovala dohodu, že sa bude najmenej raz mesačne informovať ohľadom synovho správania. Maloletému K. už po nástupe do 1. ročníka ZŠ bolo udelené pokarhanie riaditeľom školy, ako vyplýva zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Lipt. Mikuláš. Ďalej z tejto správy vyplýva, že v dispenzári zariadenia je maloletý od roku 2008, t. č. od polovice januára 2014 doposiaľ sa zúčastnili sedenia sedemkrát, približne 1x za dva týždne. Na vedenia CPPPaP chodí s matkou, ktorej je poskytované poradenstvo. Osobnosť žiaka je vo vývine, poznačená disharmonickým rodinným zázemím, jeho správanie je sociálne menej prispôsobené. CPPPaP odporúča zmenu v systéme domácej prípravy - dôsledný, striktný režim doma, kontrolu školskej práce dieťaťa, vytvorenie systému povinností a žiadúcich foriem správania dieťaťa s cieľom znížiť počet poznámok, viesť dieťa k zodpovednosti za vlastné podávané výkony, vyžadovať pomoc v domácnosti a zamedziť tendenciám unikať a stanoviť systém odmien a trestov spoločne matkou aj otcom. Výsledky boli prekonzultované s matkou žiaka, bolo odporúčané aj pedopsychiatrické vyšetrenie, zintenzívnenie spolupráce so školou (za mesiac 3x telefonicky - 1x za týždeň a 1x do mesiaca osobným stretnutím s triednou učiteľkou). Denne (vrátane sobôt, nedieľ) je potrebné zaznamenávať známky, poznámky, pomoc v domácnosti, správanie doma a v škole na škále 1 - 5. Následne boli rozobraté aj možnosti ďalšieho postupu (zmena školy, Diagnostické centrum Ružomberok, LVS). V rozhovore so sociálnou pracovníčkou maloletý K. uviedol, že keď za nimi príde ocino nevenuje sa im, väčšinou sedí pri počítači. Brata J. otec bráva ku starkej, kam K. ísť nechce, lebo starká sa k nemu zle správa, mrzko rozpráva a nadáva mu. Pred súdom K. upresnil, že keď odmietol jedlo pretože nebol hladný, starká nepoužila nadávky v zmysle vulgarizmov. Oco ich k starej matke zavezie, avšak nevenuje sa im. Podľa vyjadrenia detskej lekárky MUDr. D. J. (BABY & ADULT CARE, s. r. o. Lipt. Mikuláš) ako doprovod detí pri ochoreniach a preventívnych prehliadkach býva najčastejšie matka. Lekárka si nikdy nevšimla, že by niektoré z detí uprednostňovalo jedného z rodičov. Otca detí lekárka na vyšetrení nevidela, akurát bol s J. na liečení v Kováčovej. Maloletý K. bol vyšetrený u detskej psychiatričky MUDr. K. 1x dňa 30. 04. 2014 pre poruchy správania, ktoré trvajú tri roky. Lekárka zatiaľ nemá odozvu od matky, ktorá ho sprevádzala na vyšetrenie, pretože neboli na kontrole. Z kompozitnej správy, podľa ktorej bol maloletý J. S. testovaný 18. 03. 2014, nevyplýva kto a kedy maloletého, za akým účelom testoval a podľa záverečnej správy výsledky vyšetrenia slúžia len ako referencia a nie sú určené na diagnostické závery.

Otec detí vo svojej výpovedi prezentoval výhrady voči spôsobu zabezpečenia stravy u matky detí; vytýkal, že synovia neraňajkujú, desiatu majú nachystanú. Aj v čase spolužitia rodičov chlapci cez týždeň neraňajkovali, cez víkend ako tak. Matka detí varí len mäso, J. by mal mať ľahkú, pestrú stravu,čo otec zistil počas pobytu v Kováčovej. Podľa jeho názoru starostlivosť matky o deti spočíva len v tom, že im dá najesť a viac ju nezaujíma, venuje sa pokecu na počítači. Vždy ju tak našiel, keď po svojom odsťahovaní prišiel deti navštíviť. Keď spolu žili a videl, že deti neraňajkujú, neovplyvňoval to. Bol 12 hodín v práci, potom spal. Počas trvania manželstva si myslel, že matka sa o deti stará. Bol na pohovore v škole ohľadom problémového správania maloletého K. a podľa neho by bolo najlepšie, aby išiel do Ružomberka do polepšovne. So zabezpečením starostlivosti o deti by mu pomohla jeho matka, ktorá je dôchodkyňou. Maloletý K. svojho otca nerešpektuje, do rozvodu manželstva ho rešpektoval z väčšej miery. Otec pracuje v 12-hodinových zmenách od 06,00 hod. do 18,00 hod., od 18,00 hod. do 06,00 hod. a potom má dva dni voľno. Pred mesačným pobytom v Kováčovej s maloletým J. ani s K. nebol nikdy sám ani jeden týždeň, a to od ich narodenia, kvôli pracovnej zaťaženosti. Okrem toho ich vozieval na vyšetrenia a do škôlky, pretože jeho bývalá manželka šoféruje len 4 roky. Od rozvodu manželstva mal. K. nemal u seba dlhšie, pretože býva s priateľkou v 1-izbovom byte, čo by nebolo dobré. K jeho matke do S. K. ísť nechcel, povedal, že radšej bude doma, podľa názoru otca je to preto, že doma si môže robiť čo chce. Od tohto pobytu v Kováčovej vie otec aj to, ako treba s J. cvičiť. J. zje pevnú stravu sám, s polievkou mu treba pomôcť, vie sa napiť z pohára aj fľašky so slamkou, prebaľovať ho netreba. Lieky užíva pravidelne denne. Cvičiť s ním treba denne. Do liečenia v Kováčovej sa s ním cvičilo Vojtovou metódou, teraz treba cvičiť metódou, ktorá sa volá Bobat. On s ním od narodenia až do pobytu v Kováčovej necvičil, pretože sa bál, aby mu neublížil. Teraz tento strach nemá, ide o jednoduché cvičenie. S dieťaťom sa učievala počas spolužitia manželka, keď stratila trpezlivosť a kričala, otec ju poslal preč, dieťa ukľudnil a potom syn napísal úlohu pekne, alebo sa naučil učivo. Prípravu dieťaťa do školy kontrolovala bývalá manželka, otec to urobil zopárkrát. K. sa učí sám, v obľube má počítač, s čím otec nesúhlasí. Odkedy maloletý K. navštevuje ZŠ, otec nebol ani raz na rodičovskom združení, asi bol v práci. Matka otcovi oznámila, že dieťa má problém so správaním, ale nedohodli sa na spôsobe výchovy. Otec mu zakázal počítač a keď išiel do práce, matka mu ho povolila. Otec detí zistil, že matka na počítači navštevuj stránky nevhodné pre deti, odbehne do obchodu a stránku nechá na lište J. počítača, ktorý sa ku konverzácii môže dostať. Otec detí tiež poprel pravidelné cvičenie matky s mal. J. tvrdiac, že s ním cvičí len vtedy, keď do bytu príde návšteva. V školskom roku 2013 - 2014 sa o prospechu maloletých detí u ich učiteliek otec neinformoval ani raz, rovnako sa za uvedené obdobie ani raz neinformoval o ich zdravotnom stave. Otec uviedol, že si nepamätá, kedy naposledy so synmi vypracovával školské úlohy.

Nehovoril s nimi ani o rozvode manželstva, ktorý im matka vysvetlila svojským spôsobom, poukazom na jeho mimomanželskú známosť. Má výhrady voči tomu, že deti chodia von samé. Nevedel celý víkend kde matka s deťmi sú, K. mu to odmietol povedať. Pripustil, že v telefóne zvýšil v tejto súvislosti hlas. Po návrate do bytu, kde ich čakal a oznámil im, že tam ide spať, chlapci boli zaskočení, zamrzol im úsmev. Matka deti nezobrala na rodinné oslavy, ani na návštevu svojho otca v domove dôchodcov. Otec však nepoprel, že J. tým neutrpel žiadnu ujmu. Keď mal. K. nerešpektoval príkaz rodičov na návrat domov, rodičia si spolu nesadli, nekomunikovali ako idú ďalej vo výchove postupovať. Ešte za spolužitia sa matka v byte zabávala so svojimi priateľmi, požívali alkohol, otec si išiel ľahnúť a keď sa zobudil na svetlo videl, že K. spal na sedacej súprave a J. na matraci v obývačke. Otec ich nemohol uložiť spať preto, že cez detskú izbu partia chodila na balkón fajčiť a nemohol ich uložiť do spálne, pretože zaspal po nočnej zmene. Bývalej manželke ponúkol, že keď sa chce ísť zabaviť, o deti sa môže postarať jeho matka. Otec vo svojej výpovedi poukázal aj na rozdiely vo fyzickom vzraste a hmotnosti obidvoch detí, zanedbávanie hygienických návykov, ktoré existovali aj v čase ich spolužitia. Otec napriek tejto vedomosti uzatvoril rodičovskú dohodu v rozvodovom konaní, pretože bol za všetko zodpovedný a nemal kedy sa deťom venovať, aj keď sa chodil s chlapcami sánkovať. O ich zdravotnom stave sa informoval od manželky. Požiadal matku detí o uvoľnenie jeho bytu do 31. 05. 2014.

Matka detí s podaným návrhom nesúhlasila poukážuc na to, že počas celých 11 rokov života detí sa o ne otec nezaujímal a nezabezpečoval starostlivosť čo odôvodňoval tým, že chodí do práce. Po príchode z práce prespal aj celý deň. Chlapci sa na otca pýtajú iba vtedy, keď chcú ísť do domu jeho matky v S., od decembra 2013 s výnimkou liečenia v Kováčovej otec so starostlivosťou o deti nepomáha, nebol ich odviezť ani vyzdvihnúť zo školy, nebol s nimi u lekára, ani sa na tieto možnosti nepýta. V škole spolu s otcom detí boli 23. 04. 2014 na základe predvolania kvôli problémom so správaním u maloletého K.. Matka s dieťaťom o problémoch hovorí každý deň, nevie, aké výchovné opatrenia vyvodil otec. Na kontrolu k detskej psychiatričke má ísť 30. 05. 2014. Lekárka K. predpísala tabletky na upokojenie, ktoré berie pravidelne ráno a večer. K. vo voľnom čase nemá žiadne záľuby, o svojom otcovi sa chlapci pred matkou nevyjadrujú a keď, tak skôr negatívne. Deti mu telefonujú, keď má voľno, aby po nich prišiel. On im sľúbi, že príde, príde až o 3 hodiny alebo neskôr. J. chce do S. chodievať hlavne kvôli psovi. Medzi ňou a otcom detí nie je žiadna komunikácia, čo ona pripisuje nezáujmu otca o deti. Mal. K. do zmeny bydliska chodieval vonku bez rodičov, s kamarátmi na ihrisko, niekedy matka na neho videla. Na ihrisko nechodievali ani rodičia ostatných detí. K. chodieval sám vonku aj počas spolužitia rodičov, voči čomu otec výhrady nemal. V čase jej neprítomnosti, za spolužitia s otcom, K. utrpel dva úrazy vyžadujúce chirurgické ošetrenie. J. občas ide von so svojím bratom. Podľa jej názoru J. napodobňuje správaním v škole svojho brata, po ktorom opakuje správanie aj doma. S J. cvičieva 4 - 5x za deň, keď je v škole 3x. Jedno cvičenie trvá 20 - 25 minút, používajú fit loptu a naťahovaciu gumu. Žiaden z lekárov jej nevytkol zlé stravovacie návyky alebo podávanie nevhodnej stravy J.. Nevie o tom, že v prepúšťacej správe z Kováčovej by bola odporúčaná zmena jedálnička. Deti pri otcovi nechcú byť, preto si ona nevie predstaviť ani striedavú osobnú starostlivosť.

Maloletí vo svojich výpovediach deklarovali nezáujem o spolužitie s otcom, naopak jednoznačne uviedli, že chcú bývať so svojou matkou. Pozitívne hodnotili aj zmenu bydliska napriek tomu, že v jeho mieste zatiaľ nemajú kamarátov. Obidvaja nezávisle na sebe uviedli, že matka im ponúkla aj zmenu školy, s čím deti nesúhlasili. Maloletý J. odôvodnil svoje nevhodné správanie sa k spolužiakom tým, že ho provokujú a bijú, K. sa k dôvodom svojho nevhodného správania v škole nevyjadroval. Prítomnosť priateľa matky počas víkendov v domácnosti im nevadí, negatívne sa vyjadrovali k osobe priateľky otca detí napriek tomu, že s ňou zatiaľ strávili minimum času. Podľa ich názoru je otec pod jej vplyvom úplne iný. Ani jeden z nich nemá záujem o návštevy starej matky v S.. Ako dôvod svojho rozhodnutia zostať u matky uviedli požívanie alkoholu ich otcom v minulosti, počas spolužitia rodiny, fyzické útoky na ich matku aj na nich samotných, ktoré si pamätajú. Pri týchto častiach výpovede boli obidve deti vážne, smutné, na rozdiel od ostatných častí, kedy boli uvoľnené, veselé a spontánne. Nepotvrdili ukladanie neprimeraných fyzických trestov matkou.

Právny zástupca otca detí na pojednávaniach navrhoval vyhovieť podanému návrhu, právny zástupca matky detí navrhol jeho zamietnutie pre nedôvodnosť. Ani jeden nemal výhrady voči uloženiu výchovných opatrení rovnako, ako ich nemali asi samotní rodičia maloletých detí.

Kolízny opatrovník maloletých detí vychádzajúc zo záujmu maloletých detí, ich výpovedí a vykonaného dokazovania, navrhol zamietnutie návrhu s uložením primeraných výchovných opatrení.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 37 ods. 2 písm. b/, d/ Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd návrh na zmenu osobnej starostlivosti zamietol ako nedôvodný. V prvom rade súd skúmal, či od doby posledného rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ). Rodičia sa dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, zahrňujúcej aj zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke rozsudkom č. k. -33 zo dňa 04. 12. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. 12. 2013. Rodičia dospeli k rodičovskej dohode poznajúc svoje pomery, možnosti, osobnostné založenie a poznajúc aj osobnostné črty, povahové vlastnosti a potreby svojich maloletých detí. Návrh na zmenu tohto rozhodnutia otec detí podal 17. 03. 2014, teda po uplynutí troch mesiacov od posledného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a štyri dni po ukončení jednomesačného liečebného pobytu v Kováčovej s J.. Otec ani vo svojich výpovediach nepoprel, že v čase uzatvárania uvedenej rodičovskej dohody poznal všetky aspekty starostlivosti matky o maloleté deti. Od posledného súdneho rozhodnutia nedošlo k žiadnej zmene v zabezpečení starostlivosti o maloleté deti ich matkou, s výnimkou zmeny bydliska po tom, čo otec matku požiadal o opustenie bytu v jeho vlastníctve ku dňu 31. 05. 2014. Zmena nastala len v tom, že otec začal mať k starostlivosti matky, realizovanej rovnakým spôsobom počas 11-tich rokov života detí, výhrady. Aj na pojednávaní matke vytýkal veci, ktoré boli bežné za spolužitia v spoločnej domácnosti účastníkov (neraňajkovanie detí, spôsob ich trávenia voľného času, ich ponechávanie bez dozoru vonku), hoci za spolužitia rodiny svoje výhrady k nim neprezentoval poukazujúc na svoju veľkú pracovnú vyťaženosť. Závažnosť zmeny pomerov je zákonom vyžadovaná preto, že jedným z významných faktorov riadnej výchovy dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia. Po rozvode manželstva rodičov deťom túto stabilitu naďalej zabezpečuje ich matka a otec sa, žiaľ, na výchove detí naďalej podieľa len svojským spôsobom (kontroly v domácnosti matky, odvoz detí k starej matke a pod.). Skutočný záujem o výchovu detí riadnou komunikáciou s ich matkou, komunikáciou s učiteľmi a lekármi, ako aj trávením času s deťmi, otec nerealizoval a nerealizuje. Pri rozhodovaní o zmene osobnej starostlivosti je súd povinný prihliadať aj na to, či sú pre zverenie dieťaťa do výchovy otca v čase rozhodovania súdu náležité predpoklady, či dieťa má možnosť na druhého rodičia si zvyknúť a priľnúť k nemu, aby premiestnením do nového prostredia nebol ohrozený jeho ďalší vývoj (R 21/1965). V posudzovanom prípade takýto bezvýhradný vzťah otca a maloletých detí preukázaný výpoveďami všetkých zúčastnených nie je. Otec prvýkrát strávil sám, bez prítomnosti matky, aj to len s jedným zo svojich synov, maloletým J., jednomesačné obdobie od 13. 02. 2014 do 13. 03. 2014, za celú dobu 11-tich rokov života dieťaťa. Je chvályhodné, že otec toto liečenie so synom absolvoval a zistil, aké sú požiadavky, potreby, názory, citový život jeho syna. Z výpovede maloletého J. ale vyplynulo, že jednomesačná doba za 11 rokov života je nepostačujúca je to, aby sa dieťa rozhodlo žiť so svojim otcom. S maloletým K., ktorý je tiež vo veku 11 rokov, otec nestrávil takýto čas ani raz. Súd prisviedča otcovi, že jeden z rodičov musel zabezpečiť ekonomickú stabilitu rodiny a jej finančné zabezpečenie, najmä ak druhý rodičov zabezpečuje osobnú starostlivosť o postihnuté dieťa a takmer vôbec sa nepodieľa na financovaní nákladov domácnosti. Na druhej strane, rodičovstvo predstavuje aj obetu (obmedzenie koníčkov, množstvo prebdelých nocí, finančné obmedzenie výlučných potrieb rodičov v záujme financovania potrieb detí) a otec nie je jediným pracovne vyťaženým otcom. V záujme svojich detí si mohol zmenežovať svoje časové priority tak, aby napr. po nočnej zmene spal v čase, keď boli deti v MŠ alebo v škole a po ich návrate im venoval aspoň hodinu denne zo svojho času. Rovnako v súčasnosti má otec dva dni voľna, z ktorých aspoň časť môže plnohodnotne tráviť so svojimi deťmi (napr. odvozom, dovozom zo školy, prípravou na školské vyučovanie, rozhovorom, prechádzkou, návštevou plavárne, kina, spoločným sledovaním televízneho programu, spoločnou hrou, cvičením s mal. J., prácou v záhrade u starej matky atď.). Na druhej strane sa matka detí môže uchádzať o zabezpečenie vhodného zamestnania na dobu, keď je mal. J. v škole, čím by mohla odľahčiť finančnú zodpovednosť otca za zabezpečenie potrieb detí a vytvoriť priestor pre kontakt otca a detí, najmä ak ide o chlapcov. Z výpovedí maloletých synov vyplynulo, že stále majú záujem o kontakt a trávenie času so svojím otcom, nechcú však s ním žiť v spoločnej domácnosti. Súd zdôrazňuje, že otec môže postupne rozvíjať a vybudovať svoj vzťah so synmi do tej miery, že chlapci naozaj spoznajú osobu svojho otca, jeho hodnotový rebríček, záujmy, povahu, priateľku a prostredie, v ktorom žijú a rozhodnú sa zotrvať v jeho domácnosti aj dlhšie časové úseky, keď nie je vylúčená ani možnosť, že sa rozhodnú pre spolužitie s otcom. Pri budovaní vzťahu otca a detí je nevyhnutná súčinnosť ich matky, ktorá má napomáhať deťom zvládať túto neľahkú situáciu, rozumne ich usmerňovať a viesť, najmä ak otec predstavuje pre synov mužský model správania a jeho rolu nemôže suplovať iný muž tak, ako rolu matky nemôže suplovať iná žena.

Výsluch navrhnutých svedkov, a to matky otca detí A. S. a K. J., navrhnutých otcom súd nevykonal. Svedkyňa J. mala byť vypočutá na okolnosť, že deti trávia vonku čas samé bez dozoru, ktorá nebola spornou a svedkyňa S. na spôsob stravovania maloletých detí a prístup matky k nim. Lekárske správy, ziastenia kolízneho opatrovníka ani vyjadrenia škôl nepreukázali zdravotnú zanedbanosť maloletých detí, ich nesprávne stravovacie návyky, podvyživenosť, alebo naopak obezitu. Otcom detí predložená kompozitná správa z vyšetrenia mal. J. S. z 18. 03. 2014 obsahuje všeobecné odporúčania a v jej závere je uvedené, že výsledky vyšetrení slúžia len ako referencia a nie sú určené na diagnostické závery. Nie je zrejmé, kto a za akým účelom takúto správu vypracoval.

Vzhľadom na v konaní zistené závady v správaní maloletých detí súd rozhodol aj o uložení výchovných opatrení, čo je v záujme obidvoch maloletých detí. Súd nad ich výchovou určil dohľad, pretože záujem na riadnej výchove obidvoch detí vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie z dôvodov závadného správania obidvoch maloletých detí, ako aj z dôvodov čiastočného zanedbávania ich výchovy zo strany rodičov. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že zatiaľ je možné nápravu dosiahnuť vhodným usmernením v doterajšom výchovnom prostredí a nie je potrebné pristúpiť k uloženiu zásadnejších výchovných opatrení, pri ktorých by došlo k dočasnému odňatiu maloletých detí z osobnej starostlivosti rodičov. Obidvaja maloletí porušujú školský poriadok, zhoršil sa ich školský prospech v 2. polroku školského roku 2013/2014. Je viac ako pravdepodobné, že ide o reakciu maloletých detí na rozvod manželstva ich rodičov, na nadviazanie mimomanželskej známosti ich otcom a zrejme aj matkou (aj keď svoj vzťah k jej partnerovi hodnotili pozitívne). Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že ani jeden rodič sa nesnažil v dostatočnej miere pomôcť deťom preklenúť toto ťažké obdobie. Dohľad bude vykonávaný za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš nielen návštevami v mieste bydliska maloletých detí, ale aj sledovaním správania detí v školských zariadeniach, zisťovaním spôsobu trávenia ich voľného času a pod. Týmto výchovným opatrením vznikla zároveň súdu povinnosť ďalej sledovať výchovný proces maloletých a v prípade nedostatočnosti tohto výchovného opatrenia zasiahnuť iným spôsobom. Nebolo možné obmedziť časové trvanie takéhoto výchovného opatrenia, pretože závisí od toho, či a aké zmeny správania maloletých nastanú. Vzhľadom na takmer neexistujúcu komunikáciu medzi rodičmi maloletých detí súd rodičom uložil povinnosť odborného poradenstva, ktorá bude realizovaná prostredníctvom psychológa pôsobiaceho na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lipt. Mikuláš. Cieľom poradenstva nie je len zlepšenie vzájomnej komunikačnej schopnosti rodičov o výchove ich detí, ale aj akceptácia úlohy druhého rodiča vo výchove a tiež získanie komunikačných zručností vo vzťahu k maloletým deťom. Rovnako je cieľom tohto výchovného opatrenia zabezpečenie čo najvhodnejšieho individuálneho výchovného prístupu každého rodiča k deťom a zabezpečenie jednoty rodičov vo výchove detí, ktorú musia dosiahnuť v záujme detí samotných. Súd nemohol vymedziť časový úsek, počas ktorého bude toto výchovné opatrenie vykonávané, pretože dĺžka jeho trvania záleží od ochoty a vôle rodičov hľadať čo najlepšie riešenie, od pravidelnosti ich účasti na odborných poradách a od dosiahnutých výsledkov, ktoré bude súd priebežne zisťovať. Súd bude zároveň priebežne hodnotiť účinnosť výchovného opatrenia vyžiadaním správ od špecializovaného zariadenia a podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, alebo o jeho ukončení formou zrušenia.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Obč. súd. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.