Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-318-2013.pdf
PDF · 73.23 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/318/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: Z. M., S.. E.Á., F.. X.XX.XXXX, T. E., C.. E. XX, Z. J. S., proti odporcovi: I. M., F.. XX.X.XXXX, Q. T. E., C.. E. XX, Z. Š. E., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky Z. M., S.. E., F.. X.XX.XXXX I. Z. I. M., F.. XX.X.XXXX, uzavreté v I., E. P. C. XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR vo zväzku Z. S. XXXX, J. XX H. H. Č. XXX, sa r o z v á d z a.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 18.12.2013 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd rozvedie jej manželstvo uzavreté s odporcom dňa XX.X.XXXX R. I., Š. E..
Navrhovateľka svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že s odporcom sa zoznámila cez internet a po roku uzatvorili manželstvo R. E., ktoré následne legalizovali aj v Slovenskej republike. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, časom sa však začala prejavovať rozdielnosť ich pováh, vzťahy sa narušili a prestali spolu komunikovať. Od októbra 2009 spolu nebývajú v jednej domácnosti a ani sa intímne nestýkajú. Navrhovateľka uviedla, že k odporcovi stratila citový vzťah, a preto nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko rozvrátené a neplní svoj účel. Z manželstva s odporcom nepochádzajú žiadne deti. Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dokladmi - sobášnym listom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX R. I., E. P.. Manželstvo je zapísané v osobitnej matrike Ministerstva vnútra SR vo zväzku Z. S. XXXX, J. XX H. H.Ý. Č. XXX. Z manželstva účastníkov nepochádzajú žiadne deti. Navrhovateľka má z predchádzajúceho manželstva dve deti, ktoré sú už plnoleté. Navrhovateľka je štátnou občiankou Slovenskej republiky a odporca je občanom štátu Maroko.
Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tejto veci je daná článkom 3 odsek 1 písmeno a/ Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo R. Z. E., čím bola založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
Podľa § 22 ods.1 Zákona č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zmien a doplnkov, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom Slovenským.
Navrhovateľka na pojednávaní súdu zotrvala na podanom návrhu a žiadala manželstvo rozviesť. Ako príčinu rozpadu manželstva označila tú skutočnosť, že manželia spolu od roku 2009 nebývajú, nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť a intímne spolu nežujú. Týmto odlúčením postupne navrhovateľka k odporcovi citovo ochladla natoľko, že už nemá záujem na obnove manželského spolužitia.
Odporca na prvom pojednávaní súdu vyslovil nesúhlas s návrhom na rozvod manželstva. Uviedol, že problémy v manželstve spôsobilo asi to, že po príchode na Slovensko si dlho nevedel nájsť prácu a potom pracoval na rôznych miestach, kde musel za prácou dochádzať. Ďalšie odcudzenie bolo spôsobené tým, že navrhovateľka bola v roku 2011 až 2013 vo výkone trestu, kde ju ale chodil pravidelne navštevovať. Po návrate navrhovateľky z výkonu trestu už spoločne nebývali, nakoľko si odporca otvoril prevádzku pizzérie v Bratislave a teda sa prevažne pracovne zdržiava tam. Odporca požiadal súd o poskytnutie lehoty, aby sa mohol ešte s navrhovateľkou porozprávať a pokúsil sa o obnovenie manželského spolužitia. Za týmto účelom súd odročil pojednávanie a poskytol účastníkom možnosť pokúsiť sa dosiahnuť manželské zmierenie. Na nariadenom pojednávaní dňa 6.6.2014 dotazom účastníkov bolo zistené, že k obnove manželského spolužitia nedošlo a navrhovateľka trvá na podanom návrhu na rozvod, s ktorým už odporca vyslovil súhlas.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 v zmení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rodine) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 až 3 zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú trvale narušené bez predpokladu obnovenia riadneho manželského spolužitia. Rozvrat manželstva spočíval predovšetkým vo vzájomnom odcudzení sa manželov, ktoré nakoniec viedlo k tomu, že manželia už spolu nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže ďalej plniť svoj účel tak, ako ho definuje zákon o rodine, a od manželov nemožno očakávať, že dôjde k obnovenie ich manželského spolužitia. S poukazom na to, súd vyhovel návrhu navrhovateľky a manželstvo účastníkov rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.