Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-30-2013.pdf
PDF · 97.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: Ing. V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., G. U. č. XX proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trnava, Kollárova 31, 917 02 Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-KDI3-7/2013-ODV zo dňa 21.2.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Krajského dopravného inšpektorátu Trnava č. KRPZ-TT-KDI3-7/2013-ODV zo dňa 21.2.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania 35 eur za zaplatený súdny poplatok do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 18.3.2013 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie ORPZ Trnava, ORPZ-TT-ODI2-1491/2012 zo dňa 11.12.2012 o uložení pokuty 300 eur a zákazu viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov v súvislosti so spáchaním priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zák.č. 372/1990 Zb., za ktorý mu podľa § 22 ods. 2 písm. a), c) tohto zákona bola uložená sankcia a ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 21.10.2012, keď o 15,00 hodine viedol ako vodič motorové vozidlo zn. FIAT BRAVA, ev. čísla TT-XXX-BP v obci Smolenice po Zámockej ulici, pričom pri cúvaní nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu a premávke svojho vozidla, v dôsledku čoho narazil do pravej zadnej časti motorového vozidla zn. VW TOURAN, ev. čísla BL-XXX-DU, ktoré tam zaparkovala vodička E. W., ktorá v čase dopravnej nehody nebola v blízkosti svojho motorového vozidla. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že žalobca po dopravnej nehode čakal na mieste dopravnej nehody, avšak vzhľadom k tomu, že majiteľ vozidla neprichádzal, z miesta dopravnej nehody odišiel. Dopravnú nehodu nahlásil na Okresný dopravný inšpektorát v Trnave až na druhý deň prostredníctvom svojho syna L. O., keďže je sluchovo postihnutý, pričom pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, na vozidlách došlo k hmotnej škode.
V žalobných dôvodoch namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevzal do úvahy všetky skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal v správnom konaní a nevykonal dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie veci. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že správny orgán nepostupoval v zmysle § 3 a § 47 ods. 3 správneho poriadku a nevyrovnal sa so všetkými vznesenými námietkami. Uviedol, že žalovaný nezohľadnil okolnosti za akých došlo k danej
udalosti, iba autoritatívne konštatoval, že žalobca odišiel z miesta dopravnej nehody, nevzal do úvahy jeho správanie sa, keď po vzniku škodovej udalosti čakal na vlastníka poškodeného vozidla. Poukázal na to, že nedisponuje mobilným telefónom z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, pričom za tohto stavu nemal akým spôsobom oznámiť uvedenú skutočnosť policajnému orgánu, a to aj vzhľadom na svoje sťažené komunikačné schopnosti. Ďalej namietal, že správne orgány pri klasifikovaní a posudzovaní uvedenej dopravnej nehody neprihliadali na závažnosť priestupku a najmä na spôsob jeho spáchania ako aj na jeho následky, pričom vzniknutá hmotná škoda vo výške 1.344 eur bola následne zaplatená. Okrem toho poukázal na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je potrebné považovať za zmätočne, nakoľko správnym orgánom uvádzané ust. § 65a zák.č. 8/2009 Z.z. neexistuje a taktiež aj skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k uloženiu sankcie v takom rozsahu by mali byť v rozhodnutí uvedené a odôvodnené s poukazom na ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 47 ods. 3 správneho poriadku. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.4.2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že správny orgán správne klasifikoval spáchaný skutok, poukázal na to, že ide o dopravnú nehodu, po ktorej žalobca neposkytol svoje údaje inému účastníkovi tejto udalosti a odišiel z miesta, na ktorom ku skutku došlo. Ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní netvrdil, že by mu v čase spáchania dopravného priestupku vznikla závada na načúvacom prístroji, pričom uvedenú skutočnosť žalobca neuviedol ani do záznamu o podaní vysvetlenia, ktorý bol s ním spísaný dňa 24.10.2012. Tvrdil, že správne orgány vzali do úvahy skutkové okolnosti za akých došlo k danej udalosti, pričom konštatoval, že napriek ťažkému sluchovému postihnutiu žalobcu, tento mohol osloviť niektorú osobu, ktorá sa nachádzala na futbalovom štadióne a požiadať ju, aby nahlásil dopravnú nehodu na polícii. Taktiež mal za to, že spáchané priestupky podľa § 22 ods. 1 písm. a) až c) sú z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky považované za priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou, za ktoré je možné uložiť pokutu od 300 do 1.300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. V tejto súvislosti uviedol, že podľa logického výkladu spojka „a“ je logickým operátorom akumulatívnou funkciou, nie alternatívou.
Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. nariadil pojednávanie, na ktorom bol vypočutý žalobca (nariadeného pojednávania sa poverený zástupca žalovaného nezúčastnil), súd vec prejednal postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, pričom v konaní vypočutý žalobca poukázal na žalobné dôvody uvedené v žalobe a zdôraznil, aby súd v danom prípade prihliadal na okolnosti za akých došlo k škodovej udalosti ako aj na skutočnosť, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Poukázal na to, že dopravnú nehodu nemal možnosť oznámiť polícii, nemal v úmysle sa zbaviť zodpovednosti za tento priestupok, pričom z vlastnej iniciatívy prostredníctvom svojho syna túto udalosť oznámil polícii na druhý deň. Ďalej uviedol, že spôsobená škoda bola uhradená, pričom tak uložený trest zákazu činnosti ako aj peňažný trest považoval za neprimeraný.
Krajský súd preskúmal tak napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, po preskúmaní žalobných dôvodov, rozsahom ktorých je súd viazaný, že námietka žalobcu týkajúca sa neodôvodnenia rozhodnutia tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia v časti výšky uloženej pokuty žalobcovi za dôvodnú.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 64 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
(1) Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie,
c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo
d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona. 31)
(2) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
(3) Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
Podľa § 66 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke
(1) Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
(2) Účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
(6) Účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.
Podľa § 22 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom ku dňu spáchania priestupku
(1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b)
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,
j) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, 3d)
k) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
(2) Za priestupok podľa odseku 1
a) písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov,
b) písm. d) a f) možno uložiť pokutu od 200 eur do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov,
c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov,
d) písm. j) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov,
e) písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.
Medzi účastníkmi v konaní nebol sporný priebeh udalosti dňa 21.10.2012 tak ako bol zistený a opísaný prvostupňovým správnym orgánom, a teda skutok sa stal ako je zachytený v administratívnom spise žalovaného. Za daného stavu je potrebné konštatovať, pokiaľ ide o samotný priestupok, že sa ho žalobca dopustil, avšak tvrdil, že nastali určité okolnosti, ktoré mu neumožnili ako účastníkovi škodovej udalosti (porucha na načúvacom prístroji ako aj situácia ktorá nastala po škodovej udalosti - poškodený sa neustanovil na miesto priestupku) oznámiť túto dopravnú nehodu polícii.
Krajský súd dospel v predmetnej veci k záveru, že druhostupňový orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, avšak len v súvislosti so zistením skutkového stavu veci. Nemožno však konštatovať, že by správny orgán, vzhľadom na okolnosti za akých došlo k škodovej udalosti,
resp. vzniknutej situácii po nej sa náležite a dostatočne zaoberal tým, či žalobca ako účastník škodovej udalosti konal bez zbytočného odkladu alebo nie, a to v súvislosti s upovedomením poškodenej osoby o spôsobenej škode ako aj oznámením škodovej udalosti polícii.
Účelom ust. § 66 ods. 6 zák.č. 8/2009 Z.z. je zabezpečiť, aby pri škodovej udalosti bolo umožnené rýchlo a bezproblémovo zaistiť náhradu škody v prospech poškodeného účastníka škodovej udalosti. Z tohto pohľadu je potrebné pristupovať aj k hodnoteniu požiadavky zákonného ustanovenia „bezodkladne upovedomiť“ osobu postihnutú škodovou udalosťou o osobných údajoch škodcu, v prípade, že táto nie je účastníkom škodovej udalosti. Zákon nestanovuje žiadnu priamu konkrétnu lehotu na upovedomenie a preto treba vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadov a posudzovať ich vzhľadom na danú situáciu. V danom prípade je preto potrebné prihliadnuť na skutočnosti vzniku škodovej udalosti, ktorá sa stala v priebehu futbalového zápasu, bolo potrebné zohľadniť momentálny zdravotný stav žalobcu, pričom tieto okolnosti v podstate znemožnili obvyklý postup účastníka pri takýchto nehodách. Je totiž nepochybné, že žalobca po tejto škodovej udalosti určitý čas čakal na osobu postihnutú škodovou udalosťou, a teda nemal úmysel zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť tiež na to, že žalobca prostredníctvom svojho syna škodovú udalosť hneď nasledujúci deň oznámil polícii ako aj na to, že došlo k náhrade spôsobenej škody. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že zámerom zákonodarcu je skôr postihnúť prísnejšie nepoctivých vodičov, ktorí potom, čo spôsobili inému účastníkovi, prípadne inej osobe na jej vozidle, či majetku škodu, a to i nepatrnú, neohlásili túto škodovú udalosť, týchto sankcionovať aj za to, že ich totožnosť ako aj vznik škody nie je známy inému účastníkovi, či inému poškodenému, aby títo mali vedomosť o tejto skutočnosti, čo však nie je prípad žalobcu.
Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa uloženia pokuty, resp. odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti, tak je potrebné konštatovať, že konajúci správny orgán sa riadnym spôsobom nevysporiadal s jednotlivými okolnosťami rozhodnými pre určenie výšky pokuty, nakoľko sankcia, ktorá bola uložená žalobcovi je odôvodnená len tým, že správny orgán pri určovaní sankcie a výšky postupoval v zmysle zákona, a že uložená sankcia je primeraná ku spáchanému skutku, na páchateľa priestupku bude pôsobiť výchovne a v budúcnosti ho odvráti od protiprávneho konania a porušovania zákonných ustanovení. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nespochybniteľným právom účastníka je v prípade uloženia pokuty - sankcie vydať také rozhodnutie, ktoré bude aj v časti určenia jej výšky dostatočným spôsobom odôvodnené v nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti, okolnosti, údaje, aby bolo z odôvodnenia zrejmé v rámci akých mantinelov sa pri svojom rozhodovaní správny orgán pohyboval, ktoré skutočnosti zohľadnil. Nie je totiž postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., nakoľko rozhodnutie žalovaného je čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to najmä v časti určenia výšky sankcie, ktorá nie je vôbec odôvodnená a vec preto vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym názorom súdu.
O trovách konania rozhodol súd postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spočívajúci zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu vo výške 35 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.