Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/87/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu 1/ KORFIN, s.r.o., Blumentálska 2725/13, 811 07 Bratislava, IČO: 35 780 185, 2/ SEMPIOLA INVEST LIMITED, Diagorou 4, Kermia Building, 6th floor, flat/office 601, 1097 Nicosia, Cyprus, ident. č. HE 325935, obaja práv. zast. SOJKA LEGAL s.r.o., A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 54 810 141, proti žalovanému SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, práv. zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia a o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -348 zo dňa 13.12.2021 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcov na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -348 zo dňa 13.12.2021 p o t v r d z u j e .

III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.1.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že rozhodnutie č. 3 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného konaného dňa 10.10.2019, ktorým mimoriadne valné zhromaždenie schválilo prevod akcií všetkých zostávajúcich akcionárov žalovaného na spoločnosť MOL Nyrt., v rámci uplatnenia práva výkupu spoločnosťou MOL Nyrt. ako navrhovateľom, za protiplnenie za akcie žalovaného ako cieľovej spoločnosti vo výške 85,- EUR za každú akciu žalovaného, a to v súlade s Podmienkami uplatnenia práva výkupu schválenými spoločnosťou MOL Nyrt. zo dňa 13.8.2019 ako navrhovateľom a v zmysle Rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. z XXX-XXX-XXX-XXX k č.sp. I.-XXX-XXX-XXX zo dňa 3.9.2019 o udelení predchádzajúceho súhlasu spoločnosti MOL Nyrt. s týmto uplatnením práva výkupu, o udelení predchádzajúceho súhlasu spoločnosti MOL Nyrt. s týmto uplatnením práva výkupu, pričom prechod akcií všetkých zostávajúcich akcionárov spoločnosti SLOVNAFT, a.s. na spoločnosť MOL Nyrt. sa vzťahuje na 296204 kusov akcií registrovaných pod číslami ISIN H., M. F. M., je neplatné.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia boli v čase konania MVZ akcionármi žalovaného

- žalobca 1/ vlastnil 100 ks a žalovaný 2/ vlastnil 14037 ks akcií. Ako hlavný dôvod neplatnosti napadnutého rozhodnutia v žalobe uviedli, že právo výkupu nemohlo spoločnosti MOL Nyrt. vzniknúť, nakoľko táto predtým neuskutočnila ponuku na prevzatie v súlade s o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „“). Žalobcovia tvrdia, že v prípade ponuky na prevzatie uskutočnenej zo strany spoločnosti MOL Nvrt. nešlo o realizáciu „povinnej“ ponuky na prevzatie v zmysle g ods. 1 , nakoľko spoločnosť MOL Nyrt. svoj kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti nadobudla už dávno v minulosti, a teda nejde o prípad plnenia si zákonnej povinnosti na uskutočnenie povinnej ponuky na prevzatie. Zároveň však žalobcovia tvrdili, že v danom prípade nemohlo ísť ani o realizáciu „dobrovoľnej“ ponuky na prevzatie, pretože MOL Nyrt. (ako navrhovateľ ponuky na prevzatie) nemohol mať za cieľ nadobudnúť kontrolný podiel v spoločnosti žalovaného. Už pred verejným návrhom totiž mal kontrolný podiel 98,56 % v SLOVNAFT, a.s. Súd prvej inštancie sa však s uvedeným tvrdením žalobcov nestotožnil, pričom dospel k záveru, že spoločnosť MOL Nyrt. v rámci uplatnenia práva výkupu akcií SLOVNAFT, a.s. postupovala v súlade so zákonom. V prvom rade súd uviedol, že spoločnosť MOL Nyrt. riadne uskutočnila ponuku na prevzatie v súlade s . V konaní nebolo sporné, že ponuku na prevzatie uskutočnila spoločnosť MOL Nyrt. v súlade s na regulovanom trhu, ktorým bola burza cenných papierov v Bratislave. Sporné však bolo, či túto ponuku na prevzatie možno považovať v zmysle zákona za dobrovoľne vyhlásenú. Súd sa v danom prípade plne stotožnil s argumentáciou žalovaného v konaní a mal bezpochyby za to, že predmetná ponuka na prevzatie bola uskutočnená dobrovoľne a plne v súlade s . Z definície ponuky na prevzatie uvedenej v tomto paragrafe jasne vyplývalo, že ňou môže byť verejný návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorej predmetom je kúpa akcií cieľovej spoločnosti - tento môže byť vyhlásený dobrovoľne a môže nasledovať po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti. Túto definíciu ponuka na prevzatie uskutočnená spoločnosťou MOL Nyrt. v predmetnom prípade absolútne napĺňala. Ustanovenie výslovne neobmedzuje možnosť uskutočniť ponuku na prevzatie výlučne s cieľom nadobudnúť kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti. Keďže spoločnosť MOL Nyrt. už kontrolný podiel v spoločnosti žalovaného mala, jej ponuka na prevzatie bola dobrovoľná, čo jasne vyplývalo aj z rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. sp. I.-XXX-XXX-XXX zo dňa 3.9.2019, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas spoločnosti MOL Nyrt. na uplatnenie práva výkupu akcií žalovaného.

4. Súd prvej inštancie považoval za neopodstatnené tvrdenie žalobcov, že v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (implementovanej do nášho právneho poriadku ) je ponuka na prevzatie definovaná inak. Slovenský preklad článku 2 ods. 1 písm. a) smernice je totiž nepresný, keď ponuku na prevzatie definuje ako povinnú alebo dobrovoľnú verejnú ponuku (inú ako ponuku samotnej cieľovej spoločnosti) na nadobudnutie všetkých alebo časti cenných papierov cieľovej spoločnosti adresovanú majiteľom cenných papierov tejto spoločnosti, z ktorej vyplýva alebo ktorej cieľom je získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou v súlade s vnútroštátnym právom. Uvedený preklad ustanovenia smernice navodzuje dojem, že cieľom ponuky na prevzatie musí byť získanie kontroly nad cieľovou spoločnosťou. Tento preklad je však nesprávny, čo jasne vyplýva z pôvodného anglického znenia dotknutého ustanovenia, rovnako ako aj z jeho českého prekladu. Z predmetného ustanovenia smernice, ako aj z jej transponovaného znenia v je preto nepochybné, že ponuku na prevzatie je možné uskutočniť aj po ovládnutí cieľovej spoločnosti, čiže po nadobudnutí kontrolného podielu v nej. Vzhľadom na uvedené znenie smernice, ako aj príslušného ustanovenia , súd neprikladal žiadnu právnu váhu odvolávaniu sa žalobcov na dôvodovú správu Z.z, ktorá taktiež obsahuje chybný preklad dotknutého ustanovenia transponovanej smernice. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nepovažoval za zlyhanie NBS, keď táto jednak rozhodnutím č. sp.: NBS1-000-036-578, č. z.: -442 zo dňa 2.5.2019 schválila podmienky ponuky na prevzatie spoločnosti SLOVNAFT, a.s. a tiež rozhodnutím č. sp.: NBS1-000-040-885, č.z.: 100-000-187-997 zo dňa 3.9.2019 udelila majoritnému akcionárovi MOL Nyrt. predchádzajúci súhlas na uplatnenie práva výkupu akcií všetkých zostávajúcich akcionárov SLOVNAFT, a.s. Žalovanému bolo rozhodnutie NBS zo dňa 3.9.2019 doručené ako povinná príloha k žiadosti o zvolanie MVZ podľa . V rámci konania o vydanie rozhodnutia NBS zo dňa 3.9.2019 sa splnenie podmienok spoločnosťou MOL Nyrt. pre uplatnenie práva výkupu náležite posudzovalo a z tohto rozhodnutia NBS aj výslovne vyplýva, že tieto podmienky splnené boli. Uvedené rozhodnutia NBS sú právoplatné správne akty vydané kompetentným orgánom v súlade so o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a . Tieto rozhodnutia neboli nijak v procese správneho súdnictva napadnuté, ani zrušené, preto žalovaný nemal žiadny dôvod spochybňovať ich v procese prípravy a organizácie MVZ, ako aj pri vydaní touto žalobou napadnutého rozhodnutia o výkupe akcií.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia doplnil, že postup spoločnosti MOL Nyrt. pri uskutočnení dobrovoľnej ponuky na prevzatie, ako aj práva výkupu akcií v spoločnosti žalovaného, bol nielen že v súlade so slovenským právnym poriadkom a citovanou smernicou, ale aj v súlade s obchodnou praxou na Slovensku (napr. ponuka spoločnosti Sudop International B.V. na prevzatie akcií spoločnosti DOPRAVOPROJEKT, a.s., či ponuka spoločnosti SC FOOD, AGRO & INDUSTRIAL a.s. na prevzatie akcií spoločnosti POĽNONÁKUP HONT a.s.), čo uznal aj sám žalobca na ostatnom pojednávaní.

6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, podľa ktorých súd prvej inštancie minimálne čiastočne nesprávne určil predmet sporu. Predmetom sporu nebolo a nie je to, či hlavný akcionár konal dobrovoľne, pretože je zjavné, že dobrovoľne konal (nebol nikým/ničím nútený). Predmetom sporu je to, či postup, resp. verejný návrh na odkúpenie akcií hlavného akcionára vôbec bol alebo nebol ponukou na prevzatie. Konkrétne dobrovoľnou ponukou na prevzatie (ako tvrdí žalovaný), pretože za povinnú ponuku na prevzatie ho žalovaný ani sám nikdy neoznačoval. Názor súdu, že údajne výslovne neobmedzuje možnosť uskutočniť ponuku na prevzatie výlučne a len na prípady, keď je cieľom nadobudnúť kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti, považujú žalobcovia za chybný. Súd prvej inštancie tak ukázal, že si neuvedomil alebo nerešpektoval, čo to (dobrovoľná) ponuka na prevzatie je. Ponuka na prevzatie je vždy pojmovo spätá s nadobudnutím kontrolného podielu, respektíve dobrovoľná ponuka na prevzatie vždy cieli na nadobudnutie kontrolného podielu v spoločnosti. Toto výslovne uvádza aj . K nepresnému označeniu Smernice žalobcovia uvádzajú, že súdom citované české znenie Smernice, ako aj anglické znenie, uvádza (len inými slovami) to isté, čo uvádza nepresné slovenské znenie. Žalobcovia poukázali na ďalšie vady rozsudku, a to, že v žiadnej zo zápisníc z pojednávania (resp. z predbežného prejednania sporu) nie je zaznamenané vykonanie akéhokoľvek listinného dôkazu. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne stranami sporu navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Táto skutočnosť sama o sebe odôvodňuje zrušenie rozsudku pre jeho zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť. Súd sa tiež nezaoberal argumentačnými okruhmi žalobcov, a to výslovné znenie bodu (2) preambule Smernice, jazykový a logický význam termínu ponuka na prevzatie (spoločnosti), možná inšpirácia v českom zákone č. 104/2008 Sb., o nabídkách převzetí a výslovné závery uvedené v odborné literatúre. Žalobcovia záverom uviedli, že v tomto konaní sa preukázateľne nastolila otázka výkladu práva EÚ, s ktorou sa spája všeobecný záujem na jednotnom uplatňovaní práva EÚ a existujúca judikatúra neposkytuje potrebné objasnenie na riešenie tejto právnej situácie. Žalobcovia dôrazne žiadajú odvolací súd, aby v prípade, že sám nezrealizuje všetky povinnosti, ktoré mu z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (CILFIT) vyplývajú pri výklade a následnej aplikácii noriem práva EÚ, aby konanie prerušil a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie.

7. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný a navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ani jednu vadu zvolania MVZ, jeho konania a/alebo priebehu, či vadu prijatého Rozhodnutia č. 3 na MVZ a ich rozpor so spoločenskou zmluvou žalovaného, stanovami žalovaného, zákonom či dobrými mravmi, nakoľko iba pre tieto dôvody možno Rozhodnutie č. 3 MVZ v zmysle vyhlásiť za neplatné. Žalobcovia nepreukázali, akú konkrétnu podmienku, či náležitosť ponuky na prevzatie (tak ako ju definuje , alebo ako ju definuje správnejšie české či anglické znenie Smernice) ponuka na prevzatie vykonaná spoločnosťou MOL Nyrt. nespĺňala. Ponuka na prevzatie spĺňala všetky náležitosti, vrátane toho, že išlo o verejný návrh, ktorý bol vyhlásený „dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti“. Okrem toho bolo v konaní preukázané, že akcionár MOL Nyrt. ponuku na prevzatie Smernice EP a Rady 2004/25/ES o ponukách na prevzatie (ďalej ako „Smernica“) skutočne vykonal, že jeho ponuka na prevzatie spĺňala všetky definičné znaky uvedené v (napr. listinným dôkazom: oznámenie uverejnené Burzou cenných papierov, Rozhodnutím Národnej banky Slovenska z 3.9.2019 predložených spolu s vyjadrením žalovaného z 10.3.2020). Konštatovali, že cieľom ponuky na prevzatie nemusí byť len a len nadobudnutie kontrolného podielu, ale že ponuka na prevzatie môže nasledovať aj po nadobudnutí kontrolného podielu. Žalovaný poukazuje, že obmedzenie či zákaz (a to zákaz vykonať ponuku na prevzatie dobrovoľne po nadobudnutí kontrolného podielu) neexistuje. Žalobcovia taký zákaz síce tvrdia, no ich tvrdenia nemajú oporu v žiadnom právnom predpise a ani ich účele, neexistuje žiadne ustanovenie aplikovaného právneho predpisu, ktoré by obsahovalo čo i len náznak takého zákazu. Žalovaný ďalej uvádza, že považuje za správny postup súdu, ktorý skúmal, či ponuka na prevzatie uskutočnená akcionárom MOL Nyrt. bola vykonaná dobrovoľne. K interpretácii smernice uviedol, že súd správne postupoval a splnil požadované ciele požiadavky doktríny zavedenej rozhodnutím vo veci CELFIT. Taktiež je zrejmé z rozsudku, aké listinné dôkazy súd vykonal a aké boli predložené. Pokiaľ ide o námietku žalobcov týkajúcu sa údajnej potreby prerušenia konania a podania návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, nie je žiaden dôvod iniciovať prejudiciálne konanie, malo by to za následok jeho odmietnutie, žalobcami požadovaná otázka nesúvisí s platnosťou Rozhodnutia č. 3 MVZ a zásadným spôsobom by trpela hospodárnosť konania a došlo by k neprimeranému zásahu do práv účastníkov, ako aj akcionára žalovaného, ktorý z dôvodu účelovej a zjavne neúspešnej žaloby žalobcov je v zmysle limitovaný v dispozícii s jeho riadne nadobudnutými akciami počas trvania tohto súdneho konania. Žalobcovia opätovne zjavne podsúvajú názor, akoby meritom sporu mal byť výklad práva EÚ. Nie je to však tak. Meritom sporu je platnosť Rozhodnutia č. 3 MVZ a žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ani jeden rozpor Rozhodnutia č. 3 MVZ so spoločenskou zmluvou žalovaného, stanovami žalovaného, zákonom či dobrými mravmi.

8. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného uviedli, že v celom rozsahu trvajú na podanom odvolaní a všetkých odvolacích dôvodoch. Aby súd členského štátu dospel k záveru, že použije doktrínu acte claire, musí si byť istý, že je odpoveď na danú otázku zjavná aj ostatným členským súdom a aj samotnému Súdnemu dvoru EÚ. Taká istota však v konaní pred tunajším súdom rozhodne nie je daná.

9. Žalovaný na vyjadrenie žalobcov uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava a odkazuje na svoje doterajšie písomné a ústne vyjadrenia v konaní.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , a oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21.2.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcov, písomnými vyjadreniami, dospel súd k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcov 1/ a 2/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na odôvodnenie odkazuje.

14. Žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhajú neplatnosti rozhodnutia č. 3 prijatého na mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 10.10.2019 z dôvodu, že právo výkupu nemohlo spoločnosti MOL Nyrt. vzniknúť, nakoľko táto predtým neuskutočnila ponuku na prevzatie v súlade s ale verejný návrh na odkúpenie akcií žalovaného podľa a nasl. .

15. Odvolací súd sa dôsledne oboznámil s listinami založenými v súdnom spise, najmä odpisom zápisnice zo dňa 15.10.2019, potvrzení o vlastníctví akcií Slovnaft AS, Výpisu z účtu majiteľa (CDCP), webovej stránky Slovnaftu na č. l. 30, webovej stránky NBS na č. l. 79-82, Rozhodnutia NBS z 3.9.2019, oznamu Burzy cenných papierov na č. l. 88-91.

16. Z rozhodnutia NBS zo dňa 3.9.2019 zrozumiteľne a určito vyplýva, že NBS udeľuje súhlas na uplatnenie práva výkupu akcií cieľovej spoločnosti SLOVNAFT, a. s., že spoločnosť MOL Nyrt podľa § 114 zákona o cenných papieroch dobrovoľne vyhlásila s platnosťou od 10.5.2019 do 18.7.2019 ponuku na prevzatie akcií spoločnosti SLOVNAFT, a. s. Vyhlásená ponuka na prevzatie akcií SLOVNAFT, a. s. predchádzala uplatneniu práva výkupu a nebola čiastočná ani podmienená s tým, že sú splnené podmienky pre udelenie predchádzajúceho súhlasu na uplatnenie práva výkupu na akcie cieľovej spoločnosti SLOVNAFT, a. s. na základe skutkového a právneho stavu v čase vydania tohto rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2019 a nebolo zrušené v správnom súdnictve a teda je vydávané oprávnenou osobou, odborne spôsobilou a záväzné.

17. Podľa notárskej zápisnice zo dňa 15.10.2019 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie SLOVNAFT, a. s., ktoré ako rozhodnutie č. 3 prijalo uznesenie, ktorým došlo k schváleniu prechodu akcií všetkých zostávajúcich akcionárov spoločnosti SLOVNAFT, a. s. na MOL Nyrt v rámci uplatnenia práva výkupu spoločnosťou MOL Nyrt v zmysle Rozhodnutia NBS zo dňa 3.9.2019.

18. Právny vzťah medzi akcionárom a akciovou spoločnosťou je obchodným záväzkovým vzťahom. Podľa b) práva úprava zakotvuje zákaz zneužitia práv akcionárom ako všeobecnú zásadu pre výkon práv akcionára a zásadu rovnosti akcionárov. Cieľom zásady rovnakého postavenia akcionárov je ochrana majetkových záujmov akcionárov pred zásahmi orgánov spoločnosti. Jedná sa o zákaz ľubovoľnej diferenciácie. Pri aplikácii zásady rovnosti akcionárov sa berie do úvahy ich majetkový vklad do spoločnosti. Základné práva akcionári uplatňujú v závislosti od menovitej hodnoty ich akcií. Prípustná je aj diferenciácia v závislosti od druhu akcií, jedná sa teda o uplatňovanie zásady rovnosti vo vzťahu k akciám rovnakého druhu a rovnakej hodnoty. Ochrana menšinových akcionárov má zabrániť zneužívaniu práv väčšiny na úkor menšiny v tom zmysle, aby na jedno euro vloženého kapitálu mal každý akcionár rovnaké práva. Z pohľadu zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi to znamená, že je potrebné, aby za každého eura vloženého kapitálu mal každý akcionár rovnaký prospech. Pri zákaze zneužitia práv akcionárom je potrebné pri výkone práv akcionára dodržať medze, ktoré vyplývajú zo všeobecného zákazu ľubovoľného alebo nepomerného výkonu práva. Na záujmy akcionárov je potrebné brať primeraný zreteľ. Výkup akcií väčšinovým akcionárom je dovolený zákonom a teda je potrebné rozlišovať medzi zneužívaním práv akcionárom a uplatňovaním práv akcionárom. Podrobnosti výkupu akcií sú upravené v zákone o cenných papieroch.

19. Podľa v príslušnom znení: (1)Akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov. (2)Spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.

20. Podľa v príslušnom znení: O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001.html>. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20201001.html> iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

21. Podľa v príslušnom znení: Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

22. Podľa : (1)Prejav vôle, ktorým sa navrhovateľ obracia na neurčité osoby za účelom uzavretia zmluvy, je na uzavretie zmluvy (ďalej len „“), ak obsah zodpovedá <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20230201>. ( na uzavretie zmluvy, ktorý nemá náležitosti uvedené v odseku 1, sa považuje iba za výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy.

23. Podľa o o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v príslušnom znení (ďalej aj „“): Ak tento zákon neustanovuje inak, ponukou na prevzatie sa rozumie na uzatvorenie zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej predmetom je kúpa všetkých akcií cieľovej spoločnosti alebo ich časti alebo výmena týchto akcií alebo ich časti za iné cenné papiere, ktorý je určený akcionárom tejto spoločnosti a je vyhlásený na základe povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo dobrovoľne a ktorý nasleduje po nadobudnutí kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti alebo má za cieľ nadobudnutie kontrolného podielu v cieľovej spoločnosti; akciami sa na účely ponuky na prevzatie rozumejú akcie, dočasné listy a iné prevoditeľné cenné papiere, s ktorými sú spojené hlasovacie práva, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

24. Podľa i ods. 1 až 4 : (1) Navrhovateľ, ktorý uskutočnil ponuku na prevzatie, ktorá nebola čiastočná ani podmienená podľa <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/20200903.html>, má právo požadovať, aby na neho prešli akcie všetkých zostávajúcich akcionárov tejto cieľovej spoločnosti za primerané protiplnenie (ďalej len „právo výkupu“), ak je majiteľom akcií, ktorých súhrnná menovitá hodnota predstavuje najmenej 95 % základného imania cieľovej spoločnosti, s ktorým sú spojené hlasovacie práva a s ktorými je súčasne spojený najmenej 95 % podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti; za rovnakých podmienok má navrhovateľ právo výkupu aj voči právnym nástupcom zostávajúcich akcionárov cieľovej spoločnosti. Právo výkupu môže navrhovateľ uplatniť najneskôr v lehote troch mesiacov od uplynutia lehoty platnosti ponuky na prevzatie vymedzenej v prvej vete, inak toto právo zaniká. (2)Pri výpočte podielu na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa postupuje ako pri výpočte podielu na hlasovacích právach spojených s akciami emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu na účely plnenia oznamovacej povinnosti. (3)Navrhovateľ, ktorý sa rozhodol, že uplatní právo výkupu, je povinný toto rozhodnutie vrátane skutočností, na základe ktorých mu toto právo vzniklo, bezodkladne oznámiť Národnej banke Slovenska, cieľovej spoločnosti a zverejniť spôsobom podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/20200903.html>. (4)Právo výkupu je voči zostávajúcim akcionárom cieľovej spoločnosti účinné len po udelení predchádzajúceho súhlasu Národnou bankou Slovenska; rovnako je právo výkupu účinné aj voči právnym nástupcom zostávajúcich akcionárov cieľovej spoločnosti. Národná banka Slovenska udelí navrhovateľovi predchádzajúci súhlas, len ak sú splnené podmienky na uplatnenie práva výkupu. Na konanie o žiadosti o predchádzajúci súhlas na uplatnenie práva výkupu sa primerane použije ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/566/20200903.html>. K žiadosti navrhovateľ priloží podmienky, v ktorých uvedie spôsob uplatnenia práva výkupu voči akcionárom cieľovej spoločnosti (ďalej len „podmienky práva výkupu“), stanovisko predstavenstva a dozornej rady cieľovej spoločnosti k navrhnutému uplatneniu práva výkupu a k navrhnutým podmienkam práva výkupu, potvrdenie o uložení peňažných prostriedkov podľa odseku 12 spolu s ďalšími dokladmi, ktoré Národná banka Slovenska požaduje na udelenie predchádzajúceho súhlasu, a znaleckým posudkom, ak je vyžadovaný podľa odseku 10. Podmienky práva výkupu priložené k žiadosti obsahujú najmä informácie podľa odseku 7 písm. b) až d).

25. Podľa g ods. 1 a 2 : (1)Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sama alebo spolu s osobami konajúcimi s ňou v zhode dosiahne alebo prekročí kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti, je povinná uskutočniť ponuku na prevzatie všetkých akcií tejto spoločnosti (ďalej len „povinná ponuka na prevzatie"). (2)Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na a) fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nadobudla kontrolný podiel v cieľovej spoločnosti v dôsledku ponuky na prevzatie uskutočnenej v súlade s týmto zákonom, a ak táto ponuka nebola čiastočná ani podmienená podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/20200903.html>, b) právneho nástupcu, ktorý vstupuje do všetkých práv a záväzkov akcionára cieľovej spoločnosti, ak tento akcionár splnil povinnosť podľa odseku 1 alebo ak sa v dôsledku právneho nástupníctva nezvyšuje podiel tohto akcionára na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, c) fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá nadobúda akcie cieľovej spoločnosti kúpou podniku alebo jeho časti postupom podľa osobitného zákona, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566/20200903.html>ak sa v dôsledku toho nezvýšil jej podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti, d) fyzickú osobu alebo právnickú osobu konajúcu v zhode s inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak sa nemení jej celkový podiel na hlasovacích právach v cieľovej spoločnosti spolu s osobami konajúcimi v zhode a dochádza iba k zmenám jeho vnútornej štruktúry.

26. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že z anglickej aj českej verzie Smernice 2004/25/ES o ponukách na prevzatie vyplýva, že dobrovoľnú ponuku na prevzatie možno uskutočniť aj po nadobudnutí kontrolného podielu v spoločnosti.

27. Z odbornej publikácie na č. l. 174 a nasl podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že dobrovoľná ponuka na prevzatie je vylúčená po nadobudnutí kontrolného podielu v spoločnosti, ale iba porovnáva, že pri povinnej ponuke na prevzatie sa kontrolný podiel navrhovateľa v cieľovej spoločnosti vyžaduje, to však nevylučuje dobrovoľnú ponuku na prevzatie po nadobudnutí kontrolného podielu.

28. Odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k dobrovoľnej ponuke na prevzatie a teda výkupu akcií v súlade s platnou právnou úpravou európskou ako i slovenskou a so súhlasom NBS, nakoľko to je možné aj po nadobudnutí kontrolného podielu v spoločnosti.

29. Odvolací súd považuje zákonné podmienky podľa a i naplnené, a teda nie sú splnené zákonné podmienky podľa na určenie neplatnosti uznesenia.

30. Odvolatelia namietali, že v zápisnici z pojednávania nie je zaznamenané vykonanie akéhokoľvek listinného dôkazu, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , t. j. z obdobia platnosti , súd v napadnutom rozsahu neuviedol ustanovenie týkajúce sa neplatnosti valného zhromaždenia, nezaoberá sa smernicou v potrebnom rozsahu, v rozsudku nie je uvedené ani aké konkrétne dôkazy súd vykonal. Odvolací súd v odvolaní namietané nedostatky preskúmal a dospel k záveru, že uvedené výhrady nie sú spôsobilé privodiť iné rozhodnutie súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie zhotovil zápisnicu z pojednávania, ktorá spĺňa náležitosti podľa . Písomné vyhotovenie rozsudku je zrozumiteľné, náležite a podrobne odôvodnené. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s početnými skutkovými tvrdeniami, právnou úpravou, vychádzal z listín založených v súdnom spise, závery súdu prvej inštancie sú presvedčivé, zrozumiteľné, rozsiahle, viažu sa na konkrétnu právnu úpravu a poskytujú odpoveď na skutkové tvrdenia sporné, vychádzajú zo skutkových tvrdení nesporných a teda súd prvej inštancie na to, aby dospel k odôvodneniu rozsudku vychádzal nielen z podaní strán sporu ale aj listín založených do súdneho spisu s tým, že dokazovanie listinami sa vykonáva podľa ,t. j. listina sa na pojednávaní nečíta, ak sa odpis doručil protistrane. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu poskytol odpovede na všetky otázky, ktoré bolo potrebné zodpovedať pre meritórne rozhodnutie sporu pri zachovaní práva na spravodlivý proces a dodržanie kontradiktórnosti konania ako aj rešpektovanie zásad , pričom z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že z akej právnej úpravy súd vychádzal, akými úvahami sa riadil, ako vec posúdil a teda rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný.

31. Žalobcovia navrhli konanie prerušiť podľa . Odvolací súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ. Odvolací súd dospel najmä k nižšie uvedeným záverom:

32. Podľa : (1)Súd konanie preruší, ak a)rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,b)pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c)podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (2)Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. (3)O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

33. Ustanovenie <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuytmmq&refSource=text> vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. V konkrétnom konaní pred vnútroštátnym súdom vznikne otázka výkladu či hraníc aplikácie úniového práva, o týchto otázkach rozhoduje Súdny dvor EÚ, ale jeho závery aplikuje na konkrétny prípad vnútroštátny súd. Vnútroštátny súd môže položiť otázku výkladu zmlúv, t. j. primárneho práva, platnosti a výkladu sekundárneho úniového práva (teda aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie) v prípade, ak dospeje vnútroštátny súd k pochybnostiam o jeho platnosti; neplatnosť úniového právneho aktu si totiž vnútroštátny súd nemôže posúdiť predbežne sám, rovnako ako v prípade záväzného výkladu ZFEÚ a výkladu sekundárneho úniového práva (výklad právnych aktov EÚ je viazaný na ich platnosť, teda vykladať možno len platný akt).Vo všetkých prípadoch však musí vnútroštátny súd preukázať, v čom je posúdenie nastolenej otázky podstatné pre jeho konkrétne rozhodnutie vo veci. V prípade, ak je otázka nastolená národným súdom neprípustná, Súdny dvor EÚ ju odmietne pre neprípustnosť. Rozlišujeme fakultatívne a obligatórne konanie o predbežnej otázke. Aby si vnútroštátny súd mohol fakultatívne zvážiť možnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s takouto žiadosťou, nesmie ísť o súd poslednej inštancie a nesmie ísť o otázku platnosti úniového práva, ale výlučne o otázku výkladu úniového práva. Súd, ktorý v rámci vnútroštátnej súdnej sústavy predstavuje inštanciu, ktorej rozhodnutie je preskúmateľné opravným prostriedkom v inštančnom postupe ( t. j. ak je prípustné dovolanie na NS SR), má pomerne široké možnosti úvah v súvislosti s konaním o predbežnej otázke. Samotné prejudiciálne konanie pred Súdnym dvorom EÚ totiž predĺži vnútroštátne konanie až o niekoľko rokov. Ak však vnútroštátny súd dospeje k názoru, že akt sekundárneho práva EÚ je neplatný, je povinný obligatórne sa obrátiť na Súdny dvor EÚ so žiadosťou o prejudiciálne konanie. Za istých okolností takáto povinnosť vlastne nevznikne ani vnútroštátnemu súdu poslednej inštancie, ak je naplnená niektorá z výnimiek. Vnútroštátny súd sa v zmysle ustálenej praxe na Súdny dvor EÚ neobráti v prípade, ak nastolená otázka je zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie nemá reálny dosah na prebiehajúci spor, nemá reálny základ v prejednávanom spore. Doktrína acte éclairé predstavuje snahu o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku existencie konštantnej judikatúry. Doktrína acte clairé je založená na princípe, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď je výklad či adekvátna aplikácia úniového práva natoľko zrejmá a zjavná, že nie je potrebné „obťažovať“ Súdny dvor EÚ žiadosťami o výklad. Úlohou vnútroštátneho súdu je teda v prípade vykladových problémov aj porovnať jednotlivé preklady už zodpovedaných prejudiciálnych otázok a predchádzať tak odmietaniu návrhov Súdnom dvorom EÚ. 34. Aby nedochádzalo k predlžovaniu súdnych konaní a účelovému podávaniu návrhov na prerušenie konania, proti uzneseniu o prerušení konania podľa vzhľadom na ustanovenie nie je prípustné odvolanie. Ak súd návrh na prerušenie konania zamietne, nerozhoduje o ňom samostatným uznesením, ale uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania bude súčasťou meritórneho rozhodnutia ( ). 35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že: 1) proti potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné dovolanie, nevznikla odvolaciemu súdu povinnosť návrh podľa od. 1 písm. c) podať a nejedná sa o neplatnosť aktu uniového práva. Odvolací súd vychádzal z porovnania slovenského, anglického a českého znenia smernice a dospel k záveru, že 2) nenachádza výkladové nezrovnalosti, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na prejudiciálnu otázku na Súdny dvor EÚ a nenachádza ani 3) rozpor, pre ktorý by nebolo možné vychádzať zo v spojení s dotknutou smernicou a teda 4) otázka, ktorú žiadajú žalobcovia položiť ako prejudiciálnu Súdnemu dvoru EÚ, nemá reálny základ v tomto spore a 5) postup súdu by bol nehospodárny a neúčelný, t. j. došlo by k nedôvodnému predĺženiu súdneho konania, pričom 6) možno spoľahlivo predpokladať, že by položenie predbežnej otázky bolo Súdnym dvorom odmietnuté ako nedôvodné v rozpore s doktrínou acte clairé. Odvolací súd preto návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. 36. Preskúmaním obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie neplatnosti uznesenia, t. j. žaloba nie je dôvodná a zákonné podmienky pre prerušenie konania nie sú splnené. Žalobcovia nepreukázali žiadnu vadu týkajúcu sa zvolania MVZ, jeho konania alebo priebehu, príp. vadu prijatého rozhodnutia č. 3 a jeho rozpor so spoločenskou zmluvou žalovaného, stanovami, zákonom alebo dobrými mravmi. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že výkup akcií na podklade rozhodnutia č. 3 MVZ bol v súlade s rozhodnutím NBS, platnou právnou úpravou a teda nemohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcov ako akcionárov v súlade s .

37. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol a správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu, preto súd prvej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s , potvrdil.

38. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.11.2011, sp. zn. ).

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, a to voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/. Podľa ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku I. dovolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( )