Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20CoP-31-2023.pdf
PDF · 202.48 KB
Case nature
Subarea
20CoP/31/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. A., D. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: L. G., D. XX.XX.XXXX, H. N.: C.G. X, N., H..Č.. N.: S. XX, N., zastúpená Advokátskou kanceláriou AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom: Štefanovičova 12, Bratislava a otca: F. A., D. XX.XX.XXXX, H. N.: Z. XX, N., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.12.2022, č.k. 28P/192/2022-68, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.12.2022, č.k. 28P/192/2022-68 vo výroku I. o určení vyživovacej povinnosti, potvrdzuje.
II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 23.12.2022, č.k. 28P/192/2022-68 vo výroku II. o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti mení tak, že: O. N. A., D.. XX.XX.XXXX sa dočasne do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveruje do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletou sa zakazuje. Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, s presťahovaním maloletej do okresu Č.. Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, s podaním prihlášky do štátnej materskej škôlky na adrese O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G. a nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, s nástupom maloletej do povinnej predškolskej dochádzky v materskej škôlke O. Š. G.P. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G..
Vo zvyšku, a to určení, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená iba matka, sa návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II, uznesením zo dňa 23.12.2022, č.k. 28P/192/2022-68 rozhodol tak, že otec je povinný platiť na O. N. A., D., XX.XX.XXXX výživné vo výške 150,- eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 23.11.2022, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril O. N. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok, zakázal styk otca s maloletou a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Taktiež žiadala, aby súd nahradil súhlas otca s presťahovaním maloletej do okresu Č., súhlas otca s podaním prihlášky do štátnej materskej škôlky a súhlas s nástupom maloletej do povinnej predškolskej dochádzky v materskej škôlke O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G..
Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s otcom maloletej nie sú zosobášení a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka aj otec majú vyživovaciu povinnosť len k O. N.. Maloletá aktuálne býva spoločne s matkou. Od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú takmer výlučne iba matka. Maloletá s otcom doposiaľ trávila iba minimum času vzhľadom na to, že otec väčšinu života maloletej strávil vo vyšetrovacej väzbe. Otec bol obvinený za trestný čin ublíženia na zdraví, za trestné činy súvisiace s drogovou trestnou činnosťou či s nedovolenou výrobou cigariet a pod. Aj teraz, na začiatku decembra by mal mať otec maloletej 2 hlavné pojednávania súvisiace s trestnou činnosťou. S maloletou boli 3-krát svedkami zásahu policajnej jednotky NAKA v ich domácnosti. Prvý krát spravil Policajný pohotovostný útvar zásah v novembri 2017 a v júni 2018 bol otec prepustený z vyšetrovacej väzby. Druhý krát to bolo dňa 01.07.2018, kvôli podozreniu otca zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Policajné jednotky vyrazili dvere, spravili raziu a podstúpili všetky potrebné kroky k zadržaniu otca. Aj napriek tomu, že maloletá mala v čase zásahu iba 1,5 roka, zanechalo to na nej veľmi negatívny vplyv. Maloletá stále plakala, bola nervózna, nechcela jesť a pod. Tretí krát spravili policajti z jednotky Policajného pohotovostného útvaru z NAKA zásah dňa 01.07.2019, kvôli podozreniu otca zo spáchania trestných činov súvisiacich s drogovou trestnou činnosťou. Zásah prebehol v noci, kedy spali. Policajti vyrazili dvere, spravili raziu a podstúpili všetky potrebné kroky k zadržaniu otca. V tom čase už mala maloletá 2,5 roka a na tento zásah si už bohužiaľ pamätá. Z uvedeného incidentu má dodnes nočné mory, pocikáva sa, kričí zo sna a podobne. Od tohto momentu sa maloletá začala otca báť a spája si s osobou otca nepríjemné spomienky. Po treťom zásahu otca zadržali a bol vo vyšetrovacej väzbe. V tom čase žili v rodinnom dome vo S.. Aby sa s maloletou vytrhli z prostredia, ktoré im obom pripomínalo traumatizujúce zážitky, časom sa matka rozhodla odtiaľ presťahovať a kúpila si byt na adrese, v ktorej v súčasnosti býva. Takmer po 3 rokoch sa otec dostal dňa 27.06.2022 na slobodu. Aj napriek jeho viacnásobnej recidíve matka dúfala, že sa zmení a to najmä kvôli maloletej a začnú spolu žiť ako rodina, preto mu umožnila nasťahovať sa do jej bytu. Teraz už vie, že klamala samú seba a spravila chybu, keď mu dovolila sa k nim nasťahovať. Po prepustení otca sa v domácnosti začalo peklo. Otec začal mávať výbuchy hnevu, vulgárne matke nadával, vyhrážal sa jej a bol agresívny. Po nociach, keď maloletá spala, matke pridržiaval pri krku nožík, bil ju a podobne. Políciu nemala ako privolať, nakoľko jej mobil vždy zobral. Podať trestné oznámenie na polícii sa bála, že keď sa to otec dozvie, bude jej ubližovať ešte viac. Maloletá bola svedkom jeho hnevu takmer každý deň a otca sa začala báť čoraz viac. Situácia sa vyostrila dňa 18.09.2022, kedy otec napadol matku aj za prítomnosti maloletej, ktorá sa ju snažila brániť. Otec sa im obom vyhrážal, že ich zabije, že maloletej podpáli veci a hračky. Matku fyzicky napádal a keď sa ju maloletá snažila brániť, sotil ju, ale neublížila si, no pocikala sa. Maloletej sa otca nakoniec nejako podarilo kopnúť tak, že mali čas utiecť na chodbu, kde im otvoril dvere sused, ktorý ich prichýlil na noc. Keďže je otec známy najmä vo S. V. A. N. a má rôznych kamarátov, políciu neprivolali, nakoľko sa báli, že by im otec následne mohol ublížiť ešte intenzívnejšie. Maloletá takmer celú noc preplakala, pocikávala sa, bola nepokojná. Matka utrpela viaceré poranenia, ktoré si vyžadovali lekárske ošetrenie, no z obavy o svoj život a zdravie sa bála opustiť susedov byt, preto lekárske ošetrenie vyhľadala až neskôr. Nakoľko sa ani ráno psychický stav maloletej nezlepšoval, matka išla s maloletou k detskej doktorke, ktorá po uvedených skutočnostiach následne telefonicky kontaktovala z vlastnej iniciatívy Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. S maloletou v ten deň matka absolvovala aj špecializované vyšetrenia, záverom ktorých bolo, že maloletá utrpela stav emočného šoku a stresu, z dôvodu ktorého sa viacnásobne pomočovala. Maloletej ostalo pomočovanie sa dodnes a navštevuje detského psychológa. Matka sa na lekárske ošetrenie dostala až o dva dni po útoku, nakoľko zdravie maloletej jej bolo prednejšie. Lekár jej počas vyšetrenia fyzicky ošetril rany a výsledkom vyšetrenia boli viaceré hematómy, narazenie hrudníka, povrchové poranenia a podliatiny a narazeniny, v dôsledku ktorých sa musela polohovať. Keďže sa deň po útoku cítila bezradná, kontaktovala aj Poradenské centrum Nádej, ktoré sa zaoberá pomocou obetiam domáceho násilia a toto centrum jej poskytuje pomoc doposiaľ. Po tomto incidente chvíľu spolu s maloletou bývali u matkinej kamarátky. Vo svojom byte matka následne vymenila zámky, no napriek tomu sa tam s maloletou necítia bezpečne. Otec ich bežne čakáva pred vchodom alebo stojí na ulici a sleduje, či sa v byte svieti, doslova ich prenasleduje. Keďže bývajú na vyvýšenom prízemí, matka má dôvodné obavy o bezpečnosť, keby sa otec o niečo pokúsil. Vzniknutú situáciu matka chcela riešiť aj skôr, ale z obavy o svoj život, ako aj o život maloletej sa bála podniknúť potrebné právne kroky. Momentálne môže matka využiť aj pomoc svojej rodiny, ktorá sa len nedávno dozvedela o otcových útokoch a agresívnom správaní a rozhodli sa jej pomôcť. Maloletá je na matku veľmi citovo naviazaná a neustále sa dožaduje jej prítomnosti. Ani v čase, kedy bol otec zrovna na slobode, sa o maloletú veľmi nezaujímal. Nehral sa s ňou, nekŕmil ju, nekúpal ju a pod. Matka bola s maloletou na materskej a rodičovskej dovolenke a otec sa staral o zabezpečenie príjmu do domácnosti. Po návrate domov sa maloletej takmer nikdy nevenoval. Na výlety či dovolenky
chodili iba ojedinele. Otec strávil väčšinu života maloletej obmedzený na osobnej slobode, preto spolu s maloletou nemajú vybudovaný vzťah, aký by mal existovať medzi dcérou a otcom. Zásahy polície zanechali v maloletej veľmi negatívne spomienky na otca, ktoré si s ním doteraz spája. Už z týchto zásahov polície utrpela maloletá traumu, s ktorou sa do dnešného dňa nevie vyrovnať. Po uvedených útokoch maloletá začala otca úplne odmietať, nemá s ním záujem vôbec komunikovať. Keď jej matka čo i len povie, že by ju chcel otec počuť, maloletá začne plakať a utečenie preč. Po popísanom útoku chcel otec vyzdvihnúť maloletú v škôlke bez toho, aby matku o tom informoval. Keď maloletá zbadala otca, začala plakať, doslova dostala panický záchvat strachu a následne ju museli upokojovať učiteľky. Keď otec videl správanie maloletej, našťastie priestory škôlky opustil a škôlka následne kontaktovala matku, aby prišla po maloletú a upokojila ju. Otec tvrdí, že matka mu bráni v styku s maloletou, čo však nie je pravda. Výlučne sa snaží chrániť život a zdravie maloletej, a to najmä psychické. V prípade, ak by mala maloletá záujem o stretnutie s otcom, toto by mu matka umožnila, ak by sa s tým maloletá cítila komfortne a v psychickej pohode. Matka rešpektuje rolu otca v živote maloletej, ale rešpektuje aj jej názor a vôľu, ktorú prejavuje, preto ju do stretnutí s otcom nenúti, nakoľko je jeho konaniami traumatizovaná až príliš. Aktuálny stav je taký, že otec matku s maloletou doslova prenasleduje. Nakoľko matke fyzicky už ublížil a do maloletej neváhal sotiť a je iba zázrakom, že sa nijako nezranila. Otec sa viacnásobne vyhrážal, že jej maloletú zoberie a už ju nikdy neuvidí. Matka preto považuje za neodkladne potrebné, aby súd dočasne zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a aby bol styk otca s maloletou zakázaný. Z predložených lekárskych správ a dôkazov vyplýva, že nateraz nie je vhodná prítomnosť otca v živote maloletej. Aj s ohľadom na otcovu trestnoprávnu minulosť a viaceré trestné konania, ktoré sa proti jeho osobe vedú, matka navrhuje, aby bola výlučne ona oprávnená zastupovať maloletú a spravovať jej majetok. Matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú od jej narodenia. Kým rodičia žili v spoločnej domácnosti, otec pomáhal s úhradou nákladov na maloletú. Odkedy žijú oddelene však otec na maloletú vôbec neprispieva. Matka poprosila otca, aby jej mohol s úhradou nákladov na škôlku, no uvedené ostalo bez odozvy. Matka pracuje ako manažér v ČSOB banke a jej čistý príjem predstavuje sumu okolo 1850,- eur mesačne. Na maloletú poberá rodičovský prídavok a uplatňuje si na ňu daňový bonus. To, či je otec maloletej aktuálne niekde zamestnaný, nevie a ani nevie, aký príjem by mohol mesačne dosahovať. Otec je spoločníkom v spoločnosti FREESTAV s.r.o.. Na základe skúseností zo spolužitia s otcom má matka za to, že je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Svoje aktuálne mesačné výdavky matka vyčíslila celkovo na sumu 900,- eur. Mesačné náklady na maloletú dcéru vyčíslila na sumu 965,- eur. Vzhľadom na to, že maloletá navštevuje súkromnú materskú škôlku, má zvýšené výdavky v spojitosti s poplatkami za škôlku a tieto predstavujú sumu 550,- eur mesačne. Maloletá má tiež zvýšené mimoriadne výdavky, nakoľko navštevuje kvôli zlému psychickému stavu detského psychológa, kde je jedno sedenie spoplatnené sumou 50,- eur. Matka teda navrhovala, aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne. Po uvedených útokoch maloletá začala otca úplne odmietať, bojí sa ho a nemá s ním záujem vôbec komunikovať. Maloletá v kolektíve pôsobí komfortne, je priateľská, hravá a zapája sa do rôznych aktivít. V škôlke pôsobí celkom uvoľnene. Problém nastane, keď sa s maloletou vydajú na ulicu, kde by k nej otec mohol mať priamy dosah a vrátia sa domov, teda do bytu, kde bola svedkom popísaných udalostí. Zosmutnie a cítiť z nej strach. Aj napriek tomu, že má aktuálne takmer 6 rokov, stále sa zvykne pocikávať, čo je dôsledkom traumy, ktorú zažila. Maloletá je v Bratislave v neustálom strese, kedy a kde môže stretnúť otca, či na ňu nebude niekde čakať, či sa ju opätovne nebude pokúšať vyzdvihnúť zo škôlky a pod. Podľa slov maloletej sa otec vyjadril, že ak nebude maloletá poslúchať, tak matku už nikdy neuvidí. Vzhľadom na to, že sa maloletá bojí vychádzať aj z bytu na ulicu, pohyb po ulici/meste je preto minimálny. Z tohto dôvodu maloletá nenavštevuje ani žiaden voľnočasový krúžok, nezúčastňuje sa narodeninových osláv spolužiakov alebo len bežných aktivít na ihrisku, nakoľko ju stále prenasleduje strach z otca. Maloletá tak nemá s výnimkou návštevy škôlky vytvorené sociálne väzby, ktoré sú pre dieťa v jej veku nevyhnutne potrebné. Detská doktorka maloletej, berúc do úvahy lekárske správy od špecialistov sa vyjadrila, že by maloletej prospelo, keby zmenila prostredie a jej život by neovplyvňoval každodenný stres. Matka matky (stará matka maloletej) navrhla, aby sa matka spolu s maloletou presťahovali do rodného mesta, do Čadce. Maloletá má so starou mamou vybudovaný pekný, silný citový vzťah a maloletá sa vždy na starú mamu teší a rada u nej trávi čas. V Č. a jej okolí žije takmer celá matkina rodina, v ktorej je maloletá veľmi obľúbená. Stará matka maloletej žije v 2 poschodovom rodinnom dome, ktorý pozostáva z dvoch samostatných bytových jednotiek. Spodok domu obýva stará matka a podkrovie by mali matka s maloletou celé pre seba. Toto prostredie maloletá veľmi dobre pozná, nakoľko u starej mamy trávi veľa času, a to najmä cez prázdniny. Rodinným príslušníkom maloletá dôveruje a v ich prítomnosti sa cíti veľmi komfortne. V rodine majú obe oporu, ktorú v tejto zložitej situácii potrebujú, ale aj pocit bezpečia, ktorý im vie rodina zabezpečiť. Prostredie, v ktorom sa rodinný dom nachádza, je obklopené prírodou, čo by bolo
pre maloletú vzhľadom na stresovú záťaž, ktorú zažíva, veľmi vhodné. Otec súhlas na presťahovanie sa s maloletou nedal, aj napriek tomu, že ho oň matka požiadala, preto je matka nútená podať návrh na súd, aby chránila život a zdravie, ale aj najlepší záujem maloletej. Matka má za to, že presťahovaním maloletej z Bratislavy by sa maloletá postupom času za pomoci odborníkov zbavila enormnej stresovej záťaže a traumy, ktorú maloletá v terajšom prostredí naďalej zažíva. Súčasným stavom, ktorý pretrváva, ako aj konaniami zo strany otca, by mohol byť ohrozený život a zdravie, aj integrita a duševný vývin maloletej. Otec je navyše viacnásobný recidivista v drogovej trestnej činnosti, preto má dôvodnú obavu z toho, že by otec mohol maloletú vystaviť situácii, kedy by maloletá mohla prísť nepatrične do kontaktu s omamnými a psychotropnými látkami alebo by mohla byť svedkom iného protiprávneho konania zo strany otca. Otec bol už taktiež obvinený a obžalovaný pre trestný čin ublíženia na zdraví a má dôvodnú obavu, že by maloletej mohol fyzicky ublížiť, čo matke už urobil. Presťahovaním sa spolu s maloletou k rodinným príslušníkom, ktorí by im vedeli poskytnúť pomoc v tejto zložitej situácii a pomôcť im začať žiť život bez strachu by matke s maloletou veľmi pomohlo. Maloletá by sa nemusela báť opustiť byt či škôlku, zo strachu, aby ju otec neprenasledoval. Mohla by začať navštevovať voľnočasové krúžky, hrať sa s kamarátmi a vytvoriť si sociálne väzby s rovesníkmi v jej veku, ktoré tak veľmi potrebuje. Preto matka navrhovala, aby súd nahradil súhlas otca s presťahovaním sa maloletej a tiež súhlas s prestupom maloletej do štátnej materskej škôlky v Č.. Vzhľadom na otcovu minulosť, no aj súčasnosť súvisiacu s jeho trestnou činnosťou, opakujúcu sa recidívu, agresivitu, zastrašovanie a vyhrážanie sa má maloletá voči otcovi obrovský strach a stres, ktorý je navyše spôsobený aj prostredím, ktoré konania otca maloletej pripomína. Súčasným stavom je dôvodne ohrozený život a zdravie, ako aj duševná integrita maloletej. Nahradením súhlasov otca by tak maloletá mohla žiť život pre ňu vhodnom prostredí, utvoriť si sociálne väzby, ktoré jej absentujú no najmä žiť život bez strachu, stresu a traumy z prítomnosti otca. Maloletej je potrebné poskytnúť pocit istoty, bezpečia a stability, aby sa mohla zbaviť strachu, stresu a traumy, ktorými stále trpí. Otec maloletej ohrozil jej vývin zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity matky, ale aj do duševnej a citovej integrity maloletej, pretože maloletá bola priamo svedkom násilia zo strany otca. Nariadenie neodkladného opatrenia je v najlepšom záujme maloletej.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v doplneniach svojho návrhu matka poukázala na nové skutočnosti. Maloletá otca razantne odmieta a má z neho traumu a stres. Vzhľadom na odporúčanú zmenu prostredia, matka odcestovala s maloletou k starej matke maloletej do Č., o čom otca informovala. Matka otca pravidelne informuje o zdravotnom stave maloletej, ako aj o všetkých podstatných veciach jej sa týkajúcich. Nakoľko bol otec na matku veľmi nátlakový, matka sa rozhodla, že sa mu pokúsi umožniť telefonický kontakt s maloletou. Len čo matka prišla za maloletou so žiadosťou, aby si išla zatelefonovať s otcom, maloletá ihneď spustila hysterický plač a volať s otcom nechcela. Dňa 29.11.2022 prišiel otec pred dom starej matky maloletej a dožadoval sa stretnutia s maloletou. V prípade, ak by maloletá chcela ísť k otcovi, matka by tento styk samozrejme umožnila. Ihneď potom, čo sa maloletá dozvedela, že prišiel otec, spustila hysterický záchvat plaču, držala sa dverí a pevných predmetov, aby sa ju náhodou rodine nepodarilo vyniesť z domu, trhala si vlasy a podobne. Kričala, že otca nechce vidieť a že s ním nechce nikam odísť. Z toho má matka aj videonahrávku, video natáčal matkin brat. Ihneď po odchode otca bola matka nútená s maloletou navštíviť pohotovosť, nakoľko maloletá mala hysterický záchvat plaču, triasla sa, mala nepravidelné dýchanie a kričala. Cesta na pohotovosť trvala približne 30 minút, počas ktorých sa maloletá ukľudnila. Pani doktorka jej diagnostikovala akútnu stresovú reakciu, avšak v čase vyšetrenia už boli fyzikálne procesy v norme. Odporučila pre maloletú psychologické sedenia.
4. Na podporu svojich tvrdení matka predložila súdu čestné vyhlásenie detskej doktorky maloletej o kontaktovaní ÚPSVaR, správy z lekárskych vyšetrení maloletej zo dňa 19.09.2022, lekársku správu z ošetrenia matky zo dňa 20.09.2022, potvrdenie o návšteve Poradenského Centra Nádej, Dohodu o poskytovaní poradenstva, čestné vyhlásenia učiteliek z materskej školy maloletej, potvrdenia o príjme matky, faktúru zo súkromnej materskej škôlky, potvrdenie od detskej lekárky maloletej, úradný záznam z ÚPSVaR Bratislava zo dňa 21.11.2022, videonahrávku ohľadom telefonátu otca s maloletou a príchodu otca za maloletou, záznam z vyšetrenia maloletej na pohotovosti dňa 29.11.2022 a lekárske správy maloletej zo dňa 01.12.2022. Súd prvej inštancie uviedol, že v správe od O.. M. O. všeobecného lekára pre deti a dorast zo dňa 19.9.2022 je uvedené: prišla matka s N., otec sa vrátil z väzby, pred očami N. začal napádať matku. Počas incidentu a aj v noci sa pocikala. V závere správy od O.. S. M., z pediatrickej ambulancie P. D. U. X, N. R. W. XX.X.XXXX je uvedené: 5,5 ročné dieťa sa stalo svedkom útoku otca na matku, odvtedy sa pomočuje. Objektívne chudobný psychologický nález bez známok násilia a úrazu. T.č. je dieťa kompenzované, orientačne neurologicky v norme, hydratované primerane, z pediatrického hľadiska nevyžaduje expektáciu ani hospitalizáciu. V správe od O.. I. Č. detského
psychiatra D. U. X, N. R. W. XX.X.XXXX je uvedené: orientovaná správne, v kontakte bez zábran, značne instabilná, občas nezdržanlivá všetečná, zvedavá detsky predvádzavá, zjavne aj nepriliehavo informovaná. Je odporúčaná psychologická intervencia, nevyžaduje hospitalizáciu. Je nutné vyhnúť sa riešeniu sporov v prítomnosti dieťaťa. V správe O.. O. P. z V. A. A. Z. pre W. V. W., R. G. D. Z. A. Č. R. W. XX.XX.XXXX je uvedené, že matka sa dostavila kvôli záznamu- údajne maloletá prekonala traumatizujúci zážitok po návšteve otca, v správe je uvedené, že fyzikálny nález v norme , bez známok traumy. V správe od O.. O. B. M., sekundárneho lekára D., U. X, N. R. W. X.XX.XXXX je uvedené nasledovne: diagnóza: stav emočného šoku a stresu, bližšie neurčený, akútna rynofaryngitída, Dieťa je bez známok kardiopulmonálnej dekompentácuie, bez známok poruchy oxygenácie a prefúzie, dobre hydratované. T.č. zo somatického hľadiska nevyžaduje akútnu hospitalizáciu. Objektívny nález: dieťa pri vedomí, eutrofické, až silnejšej výživy, čulé, poloha aktívna, samostatne chodí, verbálne komunikuje adekvátne, Orientačne neurologicky v norme. Terajšie ochorenie: 5 ročné dievča s matkou a manželom matkinej sestry, odoslané VLPDD. Čakajú na rozhodnutie, momentálne má otec rovnaké právo na styk s dieťaťom. Otec sa dožaduje kontaktu, prišiel po ňu do škôlky, N. odmietla s ním odísť. V správe od O.. M. Š. R. G. W. A., D. U. X, N. R. W. X.XX.XXXX je uvedené, že maloletá nevyžaduje akútnu neodkladnú hospitalizáciu, stav si vyžaduje úpravu domácich pomerov izoláciu od agresora. Obj. psych.: maloletá orientovaná správne, v kontakte bez zábran, detsky predvádzavá, pravdepodobne nepriliehavo informovaná.
5. Z návrhu matky mal súd prvej inštancie za osvedčené, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej , pričom súd pri určení jej výšky vychádzal z výdavkov maloletej a návrhu matky. Podľa vyššie uvedeného považoval súd prvej inštancie za primerané výživné vo výške 150,- eur mesačne, ktoré bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na nevyhnutné potreby maloletej.
6. Súd prvej inštancie zamietol návrh v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky a to z dôvodu, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu navrhovaným spôsobom. Ustanovenie CMP umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa nachádza už u matky a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 CSP demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu prvej inštancie nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca a zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým. Súd prvej inštancie nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by to vyžadovala ochrana života, zdravie, alebo priaznivý vývoj maloletého dieťaťa. Až následne v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania, bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletej je v jej najlepšom záujme. Celkovo súd prvej inštancie konštatuje, že neodkladné opatrenie, ktoré podala matka svojim rozsahom zodpovedá ( snáď len s výnimkou výživného ) rozhodnutiu vo veci samej. Matka žiada zveriť maloletú do osobnej starostlivosti, upraviť zastupovanie, určiť výživné, zakázať styk otca s maloletou, nahradiť súhlas s presťahovaním maloletej, s podaním prihlášky do štátnej materskej školy, ako aj so súhlasom nastúpiť do materskej školy. Matka sa teda domáha bez vykonania akéhokoľvek dokazovania v skrátenej procesnej
lehote 30 dní, „kompletnej“ úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej. Návrh matky, aby súd neodkladným opatrením určil, že do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok matka, bol súdom posúdený ako návrh, ktorému nie je možné vyhovieť, keďže pri ňom nie sú naplnené základné procesné podmienky, pre ktoré by bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie. Oprávnenie rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok vyplýva priamo zo zákona (§ 31 a § 32 Zákona o rodine), v zmysle ktorého právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v zásade patrí obom rodičom. Iba vo výnimočných prípadoch rodič právo zastupovať maloleté dieťa nemá - ak bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, výkon rodičovských práv a povinností mu bol pozastavený alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu - čo však nie posudzovaný prípad. Z uvedeného dôvodu, keďže nebolo zo strany matky osvedčená (a ani len skutkovo zdôvodnená) neodkladná potreba uvedenej úpravy, súd v tejto časti návrh zamietol. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Zákaz styku je výnimočným riešením a závažným zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, pričom tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolá potrebu obmedziť výkon rodičovských práv. Vyslovenie zákazu styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom je opatrenie krajného charakteru, ktoré závažným spôsobom zasahuje do rodičovských práv ako aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom, pričom k nariadeniu neodkladného opatrenia by mal súd pristúpiť iba v jednoznačne odôvodnených prípadoch. Vychádzajúc zo skutkových okolností v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení, nie je možné prijať záver, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu v znení navrhnutom matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu styku otca s maloletou. Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou. Podľa súdu prvej inštancie matka okrem množstva skutkových tvrdení žiadnym spôsobom neosvedčila bezprostredné ohrozenie maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu v podobe zákazu styku s otcom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov pred rozhodnutím vo veci samej, bez riadne vykonaného dokazovania. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi, ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Matka podľa súdu prvej inštancie nepreukázala dôvody, na tak závažný zásah do rodičovských práv otca ako aj maloletej ako je zákaz styku. Matka predložila súdu nahrávky na CD nosiči, na jednej nahrávke je muž a dieťa, ktoré kričí ( pravdepodobne otec a maloletá, ide len o domnienku súdu) na druhej, žena (pravdepodobne matka) vyzýva dieťa ( pravdepodobne maloletá) aby telefonicky hovorilo s otcom a dieťa odpovedá, že nechce s otcom hovoriť. Nahrávky trvajú niekoľko sekúnd. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že uvedený dôkaz vôbec nie je spôsobilý osvedčiť potrebu neodkladného zásahu súdu, keďže nie je zrejmý kontext/okolnosti, za ktorých k nahrávke došlo, príp. aké podnety na maloleté dieťa pôsobili tesne predtým, ako matka zapla nahrávanie, nie je možné vylúčiť ani pôsobenie matky na vytvorenie emočnej reakcie maloletého dieťaťa. Nie je zrejmé ako dlho trval uvedený stav. Ak by aj súd zobral do úvahy obsah uvedených nahrávok, samotná skutočnosť, že maloleté dieťa nechce s otcom telefonovať a že otca odmieta, ešte neosvedčuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v podobe radikálneho zásahu do rodičovských práv otca, zákazom jeho styku s maloletým dieťaťom. Čo sa týka lekárskych správ, ktoré matka predložila, súd prvej inštancie uviedol, že vykazujú isté spoločné znaky, najrozsiahlejšia časť lekárskych správ : „terajšie ochorenie“ obsahuje údaje výlučne od matky. V niektorých správach je konštatované, že maloletá je pravdepodobne nepriliehavo informovaná. Popis objektívnych symptómov podľa názoru súdu v lekárskych správach chýba, resp. je „chudobný“ ( je to uvedené aj v jednej zo správ) o to viac je zarážajúce, že takto získané údaje ( informácie výlučne od matky a maloletej ) vedú k objektívnym záverom napr. ako maloletá bola svedkom násilia, svedkom útoku otca na matke, odvtedy sa pomočuje, sú uvedené diagnózy ako stav emočného šoku a stresu, pričom je zároveň maloletá pri vyšetrení popisovaná: v kontakte bez zábran, občas nezdržanlivá, všetečná, zvedavá, detsky predvádzavá. Vzhľadom na uvedené a rozpor medzi popisom stavu maloletej pri vyšetrení a údajmi uvádzanými matkou, súd prvej inštancie dospel k záveru, že lekárske správy nie sú presvedčivé a spôsobilé osvedčiť potrebu neodkladného zásahu súdu tak závažným spôsobom ako
je zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom. Matka v doplnení k návrhu uvádza, že lekári navrhujú zvážiť hospitalizáciu maloletej, pričom detskí psychiatri dňa 19.9.2022, tak aj 1.12.2022 uvádzajú, že stav maloletej nevyžaduje akútnu neodkladnú hospitalizáciu. Matka v návrhu uvádza, že otec bol obvinený z trestného činu ublíženia na zdraví, či za trestné činy súvisiace s drogovou činnosťou, či s nedovolenou výrobou cigariet, dôkazy o týchto tvrdeniach však nepredložila. Z lustrácii, ktoré vykonal súd prvej inštancie ( nemožno však vylúčiť, že boli neúplne) bolo zistené, že trestná činnosť otca bola ekonomickej povahy. Súd v žiadnom prípade nechce zľahčovať trestné činy proti majetku, nemožno však vylúčiť, že aj závery lekárskych správ boli ovplyvnené informáciami od matky o trestnej minulosti otca. Matka vo svojom návrhu uvádza traumatizujúce zážitky maloletej z pred troch rokov ( 1.7.2019) , z ktorých má maloletá údajne dodnes nočné mory, pocikáva sa, kričí zo sna. Matka uvádza, že od tohto momentu (1.7.2019) sa maloletá začala otca báť. Je podľa súdu prvej inštancie zarážajúce, že po takto traumatizujúcich zážitkoch, ktoré si maloletá pamätá, sa matka rozhodla obnoviť spolužitie s otcom a priviesť ho k maloletej, ktorá sa ho v tom čase podľa vyjadrenia matky bála, pocikávala sa a mala z otca nočné mory. V kontexte matkinho rozhodnutia obnoviť spolužitie sa javí ako nedôveryhodné vyjadrenie matky, že maloletá má z otca traumu od júla 2019. Je totiž ťažko uveriteľné, že tak starostlivá matka, ktorá má dnes enormné obavy o zdravotný stav svojej dcéry, by dovolila žiť dcére niekoľko mesiacov s agresorom a vystavila by ju tak neznesiteľnej situácii, byť denne v prítomnosti osoby, ktorej sa bojí a pomočuje sa z nej. V časti súhlasu s presťahovaním maloletej matka podľa súdu prvej inštancie neosvedčila naliehavosť zásahu súdu a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Za takúto naliehavú potrebu nemožno považovať rozhodnutie matky odísť z N.. V prvom rade súd uvádza, že matka nepreukázala, že medzi rodičmi existuje nezhoda v otázke presťahovania sa. I pokiaľ by takáto nezhoda existovala a bola preukázaná, nie je možné bez riadneho dokazovania nahradiť súhlas otca so zmenou bydliska, nakoľko pri neodkladnom opatrení nemá súd priestor na vykonanie dokazovania, zistenie skutočného stavu veci, a najmä overenia si skutočnosti, ktoré bydlisko bude spĺňať podmienku najlepšieho záujmu maloletej. Rovnako súd zamietol návrh matky na nahradenie súhlasu otca s podaním prihlášky do štátnej materskej škôlky a súhlas s nástupom maloletej do povinnej predškolskej dochádzky v materskej škôlke O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G. a to z rovnakých dôvodov t.j. potreby vykonania riadneho dokazovania, návšteva ktorého predškolského zariadenia je v najlepšom záujme maloletej.
7. Matka podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie čo do zamietnutej časti návrhu. Matka maloletej považuje uznesenie za nesprávne z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila aj odôvodnenú obavu z narušenia a nerešpektovania jej osobnej starostlivosti o maloletú. Ako bolo uvedené v návrhu, odôvodnenosť tejto obavy potvrdil otec svojim konaním, kedy si chcel maloletú vyzdvihnúť v škôlke, a to bez vedomosti a súhlasu matky. Uvedené maloletú psychicky veľmi rozhodilo, o čom svedčia aj čestné vyhlásenia učiteliek. Z konania otca je teda zrejmé, že nerešpektuje osobnú starostlivosť matky a chce ju narušiť. S uvedeným tvrdením matky sa však súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal a len skonštatoval, že maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Otec je nepredvídateľný a môže sa dopustiť akéhokoľvek konania. Otcove konanie môže viesť napríklad k tomu, že si maloletú vyzdvihne v škôlke bez súhlasu a vedomia matky, o čo sa už v minulosti viac krát pokúsil a matka už maloletú neuvidí. Takouto hrozbou sa už otec maloletej v minulosti vyhrážal. Aj z tohto dôvodu je preto potrebné bezodkladne maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky. Maloletá akýkoľvek kontakt s otcom razantne odmieta. V prípade, ak by sa maloletá ocitla v starostlivosti otca, čo i len na pár dní, dieťa by zažilo opätovnú traumu, ktorá by už pre zdravý psychický vývoj maloletého dieťaťa mohla spôsobiť nenapraviteľné problémy. Taktiež by následne ani v tomto prípade neexistovala istota návratu maloletej do domácnosti matky. V danom prípade bolo dostatočne osvedčené, že medzi rodičmi je aktuálne konflikt a napätie. Otec navyše neváhal fyzicky napadnúť matku maloletej za jej prítomnosti, ako aj sotiť maloletú, pričom sa ako iba zázrakom maloletej nič nestalo. Súd si osvojil tvrdenia matky, že je zrejmé, že starostlivosť o maloletú vykonáva matka sama. Z uvedeného je taktiež zrejmé, že sa otec nedomáha úpravy styku s maloletou. Aj napriek uvedenému, mal súd za to, že je neopodstatnené rozhodovať o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky prostredníctvom neodkladného opatrenia, keďže podľa názoru súdu je už maloletá v súčasnosti vo faktickej osobnej starostlivosti matky. Samotný súd uvádza, že maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky, dokonca súd zaviazal otca na hradenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutej miere, ale dôvod na zverenie do osobnej starostlivosti matky už súd nevidel. Je však zrejmé, že faktický stav nezodpovedá stavu právnemu, preto je potrebné, aby odvolací súd uvedený stav svojím rozhodnutím zmenil, nakoľko si to vyžaduje najlepší záujem maloletej. Súd
vo svojom odôvodnení taktiež uvádza, že v prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, by neprimeraným spôsobom zasiahol do práv otca a zvýhodňoval by jedného rodiča pred druhým. Súd sa vo svojom odôvodnení nedostatočne vysporiadal s trestnoprávnou recidívou otca, ktorá negatívne ovplyvňuje psychický a duševný vývoj maloletej. Súd vo svojom odôvodnení uvádza, že matka žiadne dôkazy týkajúce sa otcovej drogovej trestnej činnosti nepredložila. Matka týmito dôkazmi nedisponuje, preto práve kvôli uvedenému žiadala súd, aby vykonal potrebnú lustráciu. Podľa informácii, ktorými disponuje matka, bol otec v minulosti právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť a v súčasnosti je voči nemu vedené trestné konanie na Okresnom súde Bratislava I, na Okresnom súde Trnava za drogovú trestnú činnosť a na Okresnom súde Bratislava II za nelegálnu výrobu cigariet. Z lustrácii, ktoré vykonal súd zistil, že trestná činnosť, ktorej sa dopustil otec bola ekonomickej povahy, avšak samotný súd priznal, že táto lustrácia nemusí byť úplná. Už zo samotnej skutočnosti, že otec je viacnásobný recidivista je zrejmé, že vplyv takéhoto rodiča v živote maloletej, maloletú negatívne ovplyvňuje. Spôsobom života, ktorý otec vedie, zreteľne ohrozuje mravný a duševný vývoj maloletej, ako aj jej duševnú integritu. Otec o maloletú od narodenia navyše nemohol zabezpečovať starostlivosť, nakoľko väčšinu života maloletej otec strávil vo väzbe. Vzhľadom na otcovu trestnoprávnu minulosť, nie sú ani do budúcnosti vylúčené opätovné zásahy polície. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti, otec s maloletou nemá vybudovaný vzťah a maloletá sa dožaduje neustálej prítomnosti matky. Súd vo svojom odôvodnení taktiež uvádza: „Je zarážajúce, že po takto traumatizujúcich zážitkoch, ktoré si maloletá pamätá, sa matka rozhodla obnoviť spolužitie s otcom a priviesť ho k maloletej, ktorá sa ho v tom čase podľa vyjadrenia matky bála, pocikávala sa a mala z otca nočné mory. V kontexte matkinho rozhodnutia obnoviť spolužitie sa javí ako nedôveryhodné vyjadrenie matky, že maloletá má z otca traumu od júla 2019. Je totiž ťažko uveriteľné, že tak starostlivá matka, ktorá má dnes enormné obavy o zdravotný stav svojej dcéry, by dovolila žiť dcére niekoľko mesiacov s agresorom a vystavila by ju tak neznesiteľnej situácii, byť denne v prítomnosti osoby, ktorej sa bojí a pomočuje sa z nej.“ Vzhľadom na to, že sa otec matke počas ich spolužitia neustále vyhrážal a matka mala z otca dôvodný strach, táto sa bála spoločnú domácnosť opustiť. Matka bola zo strany otca obeťou domáceho násilia a je pritom irelevantné, či sa jedná o fyzickú alebo psychickú formu násilia. Vo všeobecnosti je zrejmé, že obete násilia sa rozhodnú od agresora odpútať až na určitý podnet, ktorým väčšinou býva pomoc najbližších. V matkinom prípade bol týmto podnetom fyzický útok otca na matku, či maloletú, zhoršenie zdravotného (psychického) stavu maloletej a pomoc najbližšej rodiny. Je preto zarážajúce, že prvostupňový súd hodnotil konanie a rozhodnutia matky v tak ťažkej situácii. Skutočný stav je taký, že vzťahy v rodine vyžadujú dočasne upraviť pomery v rodine. Otec je viacnásobný recidivista, maloletá bola svedkom útoku otca na matku
- jej najbližšiu osobu a otec sa dokonca ani neštítil sotiť aj do maloletej. Vzhľadom k tomu, že sa otec viacnásobne pokúsil vyzdvihnúť maloletú v škôlke a konal bez vedomia matky, je zjavné, že svojim konaním má v úmysle narušiť súdom deklarovanú faktickú osobnú starostlivosť matky a zároveň tak koná v rozpore so záujmom maloletej. Matka vo svojom návrhu dostatočne preukázala, že maloletá je aktuálne v stave, kedy otca odmieta a jeho samotná prítomnosť je pre ňu traumatizujúca. Maloletá odmieta prítomnosť otca a kontakt s ním, čo sa preukázalo aj pri snahe otca vyzdvihnúť maloletú v škôlke, ako aj pri otcovej návšteve maloletej dňa 29.11.2022, či pri pokuse o telefonát otca s maloletou. Je nepochybné, že je aktuálne v najlepšom záujme maloletej, aby sa s otcom nestretávala a neboli spolu ani v kontakte. Otec sa však bez ohľadu na psychický stav maloletej týchto stretnutí domáha a to napriek tomu, že aj po tom ako matka s maloletou začali žiť oddelene, sa s dcérou nestretával, nakoľko maloletá otca razantne odmieta. Aj vzhľadom na to, že otec väčšinu života maloletej strávil vo väzbe, maloletá nemá s otcom vybudovaný vzťah a nie je naučená byť s ním sama, pričom aktuálne s ním nechce byť vôbec a otec aktuálne desí svojou prítomnosťou, čo preukazujú aj priložené lekárske správy. Otec opakovane kontaktuje matku s tým, kedy mu dá matka maloletú. Tak ako už matka uviedla, v prípade, ak by maloletá chcela, styk otca s maloletou by mu umožnila. Matka rešpektuje rolu otca v živote maloletej, no maloletá otca zásadne odmieta. Otec je ten, ktorý vôbec nerešpektuje vôľu a názor maloletej a aj napriek razantne odmietavému postoju voči jeho osobe sa tohto styku nasilu domáha, čo spôsobuje maloletej stresové situácie spojené s hysterickým nekontrolovateľným plačom, pričom otec nikdy neprejavil žiaden súcit ani záujem o psychický stav maloletej, či o to, ako sa maloletá má, ako prosperuje a pod. Zároveň s poukazom na agresívne konanie otca, ktoré viedlo nielen voči matke, ale aj voči maloletej, má matka dôvodnú obavu, že by túto agresivitu mohol otec preniesť aj na maloletú, čo by mohlo mať ešte negatívnejší dopad na jej zdravotný stav, ako tomu bolo doteraz. Je preukázané, že dočasný zákaz styku otca s maloletou je v záujme ochrany jej života, zdravia a priaznivého psychického a fyzického vývoja. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka týmto dostatočným spôsobom osvedčila, že maloletej bola spôsobená ujma a to najmä psychická. Matka dáva do pozornosti, že samotný súd vo svojom odôvodnení označil otca za agresora a tak isto jeho
viacnásobná trestná recidíva svedčí o tom, že otec je pre spoločnosť nebezpečný. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež dostatočne preukázala zásah do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je pre maloletú najbližšou osobou - matky maloletej. Maloletá bola sekundárnou obeťou daného útoku otca, pričom tento negatívne a výrazne zasiahol do jej duševného a citového vývinu. Matka s maloletou navštívila zdravotnícke zariadenie a vyhľadala lekársku pomoc, vždy, keď si to situácia a zdravotný stav maloletej vyžadoval. Je úplne logické, že lekárske správy obsahujú informácie poskytnuté od matky, nakoľko bez týchto informácii by lekári nevedeli maloletú správne vyšetriť, keďže táto s ohľadom na svoj vek, prípadne post traumatizujúci zážitok by túto situáciu sama lekárom vysvetliť nevedela. Tvrdenia súdu, že popis objektívnych symptómov v lekárskych správach je „chudobný“, sú nesprávne. Súd si pritom musí byť vedomý toho, že matka žiadnym spôsobom nevie ovplyvniť obsah lekárskej správy, preto dané argumenty súdu absolútne nie sú na mieste. Lekári sú odborníci na to, aby vedeli zhodnotiť daný zdravotný stav maloletej, tento zhrnúť v lekárskej správe a náležite rozhodnúť o ďalšom liečebnom, prípade odporúčanom postupe. Súd vo svojom odôvodnení uvádza, že lekárske správy, ktoré matka maloletej predložila nie sú presvedčivé a spôsobilé osvedčiť potrebu neodkladného zásahu súdu. Vo všeobecnosti mávajú lekárske správy najväčšiu dôkaznú hodnotu, preto matka nevie, akým iným spôsobom má súdu preukázať, že zlý psychický stav maloletej je spôsobený konaním zo strany otca. Aj z jednej najnovších lekárskych správ od O.. M. Š. je uvedené, že aktuálny stav si vyžaduje úpravu domácich pomerov a izoláciu od agresora. V zmysle záverov z lekárskych správ bolo pre maloletú odporúčané psychologické poradenstvo, ktoré maloletá začne v najbližšej dobe absolvovať, a to sedenia u klinického psychológa. Maloletej je potrebné poskytnúť pocit istoty, bezpečia a stability. Otec maloletej ohrozil jej vývin zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity matky, ale aj do duševnej a citovej integrity maloletej, pretože maloletá bola priamo svedkom násilia zo strany otca. Stav, kedy tieto pomery zostávajú neupravené súdnym rozhodnutím, vytvárajú priestor pre ešte väčšiu eskaláciu konfliktov v rodine a najmä s poukazom na odôvodnenú obavu matky o zdravotný stav maloletej, ako aj z narušenia osobnej starostlivosti matky, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté, ako aj s ohľadom na otcovu trestnoprávnu recidívu. Uvedené dostatočným spôsobom osvedčuje (preukazuje), že je v záujme maloletého dieťaťa, v záujme ochrany jeho duševného a citového vývoja dočasne zakázať styk otca s maloletou a poskytnúť tak maloletej ochranu, istotu a bezpečie, ktorú má keď je s matkou a umožniť jej spracovať za odbornej pomoci traumatický zážitok, a to bez styku s otcom. Vzhľadom k vyššie uvedenému je zjavné, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, nakoľko v predmetnom konaní sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia za účelom dočasnej úpravy pomerov v záujme maloletého dieťaťa. V danom prípade stále existuje dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov, aj v časti nahradenia súhlasov otca. Prostredie v Bratislave, byt, v ktorom matka s maloletou bývajú, je miesto, kde sa stal ten najzásadnejší incident. Prostredie materskej škôlky zase maloletej pripomína to, ako sa otec snažil viacnásobne dostať k maloletej, a to aj napriek nevôli maloletej. Tak, ako matka uviedla vo svojom návrhu, problém vždy nastane, keď sa matka s maloletou vydá na ulicu, teda miesto, kde by mohol mať otec na maloletú priamy dosah. Po návrate do bytu sa zase maloletej začnú vynárať zlé spomienky, zosmutnie a cítiť z nej strach. Vzhľadom na to, že sa maloletá bojí vychádzať aj z bytu na ulicu, pohyb matky s maloletou je po ulici/meste preto minimálny. Z uvedeného dôvodu maloletá nenavštevuje ani žiadne voľnočasové aktivity, či sa nezúčastňuje narodeninových osláv spolužiakov alebo len bežných aktivít na ihrisku, nakoľko ju stále prenasleduje strach z otca. Z uvedeného dôvodu tak maloletá nemá s výnimkou návštevy škôlky vytvorené sociálne väzby, ktoré sú pre dieťa v jej veku nevyhnutne potrebné. Nevyhnutnú zmenu prostredia pre maloletú potvrdila aj všeobecná doktorka maloletej, berúc do úvahy lekárske správy od špecialistov sa vyjadrila, že by maloletej prospelo, keby zmenila prostredie a jej život by neovplyvňoval každodenný stres. Otec matke súhlas na presťahovanie sa s maloletou nedal, aj napriek tomu, že ho oň matka požiadala. Matka sa nahradením súhlasu snaží chrániť, život, zdravie a najlepší záujem maloletej. Po dlhšom strávenom období (najmä vianočnom období) u starej matky maloletej v Č., sa s výnimkou návštevy otca zdravotný stav maloletej začal zlepšovať. Maloletá sa cíti uvoľnene, chodieva s kamarátmi von, na rôzne výlety a veľa času trávi vonku na čerstvom vzduchu. V terajšom prostredí na maloletej nie je badateľný žiaden stres, či strach, ktorému je neustále vystavená v Bratislave. Zmena prostredia maloletej výrazne pomáha. Maloletá je v predškolskom veku, preto musí absolvovať povinnú predškolskú dochádzku. Nakoľko matka sledujúc najlepší záujem maloletej navrhuje nahradenie súhlasu otca s presťahovaním maloletej, s tým je spojený aj prestup do príslušnej materskej škôlky. Maloletá aktuálne navštevuje súkromnú materskú škôlku B. S. N.. Vzhľadom na to, že sa jedná o súkromnú materskú škôlku, platí sa pomerne vysoký mesačný poplatok vo výške 550 eur. Tento poplatok hradí výlučne matka. Materská škola G. na svojom webe uvádza nasledovné: „Materská škôlka sa nachádza v bezprostrednej blízkosti prírody, vďaka čomu deti poznávajú prírodu cez citové väzby a prirodzenú detskú zvedavosť. Krásu a dostupnosť prírody
využívame na obohatenie environmentálnej výchovy a to prostredníctvom vychádzok, pozorovaním, environmentálnymi hrami, bádaním učíme deti vnímať krásu prírody jej rozmanitosť, bohatosť, význam pre človeka, ale predovšetkým chrániť ju a neznečisťovať a nadobudnúť poznatky o triedení odpadu. Prostredie ako G. Z., lesy, lesné živočíchy ako aj chránené živočíchy - Salamandra škvrnitá, potôčiky a studničky chránené rastliny, ktoré sú našou súčasťou nás podnecujú k tomu aby sme mysleli i konali „environmentálne“. Zameranie materskej školy na environmentálnu výchovu je v prírodnom prostredí, ktoré nás obklopuje priam až nevyhnutné. Využívanie prírodných produktov zo záhrad v okolí MŠ, každodenný pohyb na čerstvom vzduchu prostredníctvom rôznych aktivít tak prispieva k uplatneniu zdravého životného štýlu u detí. Súčasťou predškolského zariadenia je aj školský dvor, ktorý je vybavený detskými preliezačkami a pieskoviskom.“ Materská škôlka G., tak vie plnohodnotne poskytnúť plnohodnotný vzdelávací a výchovný proces, rovnako ako súkromná materská škôlka B. s výnimkou sústavnej komunikácie v anglickom jazyku. Komunikácia v anglickom jazyku je však nadštandardné doplnenie vyučovacieho procesu za príplatok, ktoré však väčšina detí na Slovenku v predškolskom veku nemá. Maloletá môže rozvíjať svoju znalosť cudzieho jazyka buď súkromnými hodinami, prípadne po nástupe na základnú školu. Inštitút neodkladného opatrenia má riešiť bezodkladnú úpravu pomerov, ktorá je v danom prípade daná. Overenie daných skutočností môže súd overiť v konaní vo veci samej. Vzhľadom na to, že bydlisko a škôlka maloletej je doposiaľ v Bratislave a tieto miesta v maloletej evokujú traumu, stres a zlé podmienky, je potrebné, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nahradenie súhlasu otca s nástupom maloletej do materskej škôlky G. je bezodkladné, a že takéto nahradenie súhlasu otca je v najlepšom záujme maloletej. Vzhľadom na vyššie uvedené matka navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že O. N. A., D.. XX.XX.XXXX sa dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletou sa zakazuje. Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, O. N. A., D.. XX.XX.XXXX, s presťahovaním maloletej do okresu Č.. Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, O. N. A., D.. XX.XX.XXXX, s podaním prihlášky do štátnej materskej škôlky na adrese O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G.. Súd nahrádza súhlas otca F. A., D.. XX.XX.XXXX, ako zákonného zástupcu O. N. A., D.. XX.XX.XXXX, s nástupom maloletej do povinnej predškolskej dochádzky v materskej škôlke O. Š. G. - Ú. Č.. XXX, XXX XX G..
8. Proti uzneseniu v časti výroku o uložení otcovi povinnosti platiť výživné na maloletú podal otec odvolanie z dôvodu, že nepracuje, nemá príjem a momentálne je práceneschopný od 9. mesiaca a jeho práceneschopnosť naďalej trvá a nepoberá ani žiadnu dávku.
9. Matka podala k odvolaniu otca vyjadrenie a zároveň doplnila informácie o aktuálnom stave veci. Matka uvádza, že pre pretrvávajúce psychosomatické ťažkosti maloletej absolvovala maloletá diagnostické a psychologické vyšetrenie v Centre poradenstva a prevencie, Čadca. Matka vybrala toto zariadenie, lebo jej ponúkli najskorší termín. V Bratislave nebolo možné zohnať termín v horizonte niekoľkých mesiacov. Vyšetrenie v CPP Čadca prebiehalo počas 3 sedení a v neprítomnosti matky. Matka poskytla psychologičke iba základné informácie o rodinnej situácii. Maloletá bola vyšetrená viacerými diagnostickými metódami, vrátane rozhovoru s maloletou v neprítomnosti matky. Psychologička Centra zisťuje, že maloletá sa síce správa spontánne, komunikuje a spolupracuje, aleje emočne labilná, pociťuje úzkosť a výrazný strach z otca. Z diagnostických testov vyplynulo, že v myslení maloletej sú prítomné obsahy agresivity a zranenia, maloletá trpí vysokou úrovňou traumatického stresu, má vysokú úroveň vnútorného napätia a nadmernú aktiváciu nervového systému. Psychologička konštatuje podozrenie na prítomnosť A. Z. A., ktorej odstránenie si vyžaduje psychoterapiu. A. Z. A. je vážna duševná porucha, ktorá podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb vzniká ako odpoveď na stresujúcu udalosť alebo situáciu (krátku alebo dlhotrvajúcu), mimoriadne ohrozujúcu alebo katastrofickú, ktorá zapríčiňuje prenikavé utrpenie skoro každému človeku. Porucha vzniká po traume s časovým odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov. Matka predložila k vyjadreniu predmetnú správu z diagnostického a psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 31.01.2023. Vzhľadom na výsledky vyšetrenia centrum popri okamžitej izolácii dieťaťa od násilníka odporučilo dohľad ÚPSVaR pri ochrane dieťaťa. Otec maloletej vo svojom odvolaní uvádza, že je dlhodobo na PN. O tejto skutočnosti matka nemala vedomosť, avšak má za to, že zdravotný stav otca nie je natoľko závažný, aby odôvodnil niekoľkomesačnú PN. Otec sa v novembri 2022 domáhal stretnutia s maloletou, pričom za matkou a maloletou docestoval do G.. Ako však matka uviedla v návrhu, otec je trestne stíhaný v dôsledku páchania drogovej trestnej činnosti, pričom je možné, že je na PN, aby dosiahol odročenie hlavného pojednávania v trestnom konaní. Otec mal mať v dvoch rôznych trestných konaniach hlavné pojednávania, pričom jedno z pojednávaní bolo naplánované na Okresnom súde Bratislava I na 5 dní 03.10. - 07.10.2022, ktoré sa ale pre PN neuskutočnili. Matka teda predpokladá, že skutočným dôvodom otcovej PN je práve snaha oddialiť
skončenie trestných konaní v jeho veci. Otec jej v tomto duchu písal dňa 02.10.2022 aj SMS, ktorú matka prikladá k vyjadreniu. Matka má vedomosť o vedených trestných konaniach na Okresnom súde Bratislava II, na Okresnom súde Bratislava I a konanie je vedené určite aj na Okresnom súde Trnava (resp. toho času na odvolacom Krajskom súde Trnava), avšak je možné, že tieto informácie matky nie sú úplné. V minimálne jednom prípade (Krajský súd Trnava) prebieha odvolacie konanie, otec bol teda pravdepodobne odsúdený. Matka má taktiež vedomosť, že otec je v rámci niektorého z trestných konaní obvinený ako člen zločineckej alebo organizovanej skupiny. Matka nemá vedomosť o tom, aké konkrétne trestné činy proti majetku mal súd na mysli pri argumentácii na str. 9 odôvodnenia, avšak v tejto súvislosti si dovoľujeme uviesť, že samotný fakt, že niektorý trestný čin je trestným činom proti majetku neznamená, že nejde súčasne o skutok spáchaný v širšom rámci drogovej trestnej činnosti (napríklad trestný čin legalizácia príjmu z trestnej činnosti). Bez ohľadu na charakter trestnej činnosti; pokiaľ osoba/rodič je opakovane trestne stíhaná, čo de facto znamená, že opatrenia štátu smerujúce k náprave jej správania sú neúčinné, takáto osoba nemôže byť dobrým, spôsobilým rodičom. Otec bol vo väzbe takmer 3 roky, je teda stíhaný pre zločin, pretože len v takom prípade je možná dĺžka väzby do 36 mesiacov (§ 76 ods. 6 Trestného poriadku). Otec bol v preventívnej väzbe, to znamená, že existovalo dôvodné podozrenie, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Je zrejmé, že trestnú činnosť otca nemožno hodnotiť ako nie nebezpečnú. Pre úplnosť uvádzame, že otec bol vo väzbe aj predtým, v období od 13.11.2017 do 13.06.2018. Zo zadržania otca 01.07.2019 (vzatý do väzby 03.07.2019) existuje aj televízna reportáž, ktorá je stále voľne dostupná na internetovej stránke H. M.. V reportáži je otec označovaný ako XX F. F. A.., ktorý má byť organizátorom obchodu s drogami. V tento deň bol otec vzatý do väzby, čo sa spomína aj v reportáži. O zadržaní otca v inej trestnej veci - z porušovania colných predpisov v oblasti spotrebnej dane z tabaku ešte z roku 2017 je taktiež dodnes na K. dostupné video o zadržaní otca Je síce právom dieťaťa na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi a rovnako rodič má právo na styk s dieťaťom, ale tieto práva nie sú samoúčelné. Ich zmyslom nie je uskutočnenie stretnutia rodiča a dieťaťa bez obsahu. Zmyslom práva dieťaťa byť v kontakte s rodičom je uspokojovanie citových a biologických potrieb dieťaťa, budovanie jeho identity, pocitu, že je súčasťou rodiny, pričom v prípade dieťaťa útleho veku, je základnou biologickou potrebou pocit bezpečia. Rodič zasa v rámci styku s dieťaťom realizuje svoje právo rozvíjať citové väzby s dieťaťom, na dieťa výchovne pôsobiť, vštepovať mu svoje hodnoty, svoj svetonázor a pod. Zmyslom kontaktu rodiča a dieťaťa nie je ani to, aby si rodič urobil s dieťaťa objekt napĺňania svojich citových potrieb. Otec maloletej však nič z uvedeného maloletej poskytnúť nevie. Otec nielenže nie je pre maloletú bezpečnou osobou, a nie je ani schopný vštepovať maloletej hodnoty (keď ich nerešpektuje ani vo svojom vlastnom živote), ale predstavuje ohrozenie potrieb maloletej. Otec ani nie je osobou, ktorá by dokázala poskytovať maloletej pozitívnu citovú väzbu. Matka má za to, že pokiaľ je otcovi vznesené obvinenie alebo podaná obžaloba vo veci závažnej trestnej činnosti, je to dostatočný dôvod na zákaz styku otca s maloletou a rovnako na umožnenie matky presťahovať maloletú do bezpečného prostredia, kde má matka oporu vo svojej rodine. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, spis. zn.: 28P/192/2022 je konaním civilným, nie trestným a preto nie je povinnosťou súdu vylúčiť z dokazovania informácie o trestnom stíhaní otca, pokiaľ vina otca nie je potvrdená právoplatným rozhodnutím súdu. Pokiaľ pripustíme základný predpoklad, že orgány činné v trestnom konaní postupujú v medziach zákona a obvinenie bolo otcovi vznesené na základe skutočností zistených v trestnom konaní a následne na základe istej dôkaznej situácie bola proti otcovi vznesená aj obžaloba, je trestnosť konania otca minimálne pravdepodobná. Súd sa má pritom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia riadiť najvyššou zásadou - záujmom maloletého dieťaťa. Podľa či. 5 Zákona o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom, nie jedným z rovnocenných hľadísk. Záujem maloletého dieťaťa je teda nadradený ochrane otca maloletej z hľadiska rešpektovania prezumpcie neviny a aj právu otca na styk s maloletou. Páchanie trestnej činnosti, ktoré nie je ojedinelým, ale v správaní otca sa opakuje, je závažnou skutočnosťou, ktorú je súd povinný brať do úvahy pri posudzovaní rodičovských kompetencií otca a záujmu maloletého dieťaťa. Matka ďalej uvádza, že má za to, že otec má v skutočnosti dostatok finančných prostriedkov, aby hradil výživné na maloletú aspoň v nevyhnutnom rozsahu tak ako to určil súd, avšak oveľa dôležitejšie je pre ňu vytvorenie bezpečného prostredia pre maloletú s tým, že maloletá nebude nútená do kontaktu s otcom. Matka sa vyjadrila opätovne aj k vylovenému predpokladu súdom prvej inštancie, že zodpovedná matka by nevystavovala dieťa spolužitiu s agresorom. Podľa matky ide o nepochopenie správania obete domáceho násilia a druhotnú viktimizáciu matky. Matka uvádza, že je všeobecne známe, že obete domáceho násilia - ženy partnerky alebo manželky, dokážu žiť s násilníkom celé roky, opakovane sa k nemu vracajú a opakovane dokážu uveriť jeho prísľubom, že sa zmení. Z pohľadu iných osôb, ktoré nemajú osobnú skúsenosť s domácim násilím, je možno ich konanie nepochopiteľné. Odísť od násilníka si vyžaduje obrovskú vnútornú silu, pretože obeť musí byť schopná sa násilníkovi postaviť, Teda sa postaviť niekomu, kto obeť
systematicky celé roky zastrašuje, manipuluje a presviedča o tom, že je neschopná a sama si neporadí, prípadne sa jej vyhráža (ako v tomto prípade), že ublíži jej alebo jej dieťaťu. V posudzovanom prípade navyše matka maloletej vedela, že otec je skutočne nebezpečný človek, keďže vedela, že je proti nemu vedené trestné konanie pre závažnú trestnú činnosť, zažila zatýkanie otca kukláčmi a aj jeho vzatie vo väzby. Matka celé roky žila v strachu (resp. žije v ňom dodnes), že otec jedného dňa svoje vyhrážky splní. Matka má na tieto obavy dôvod, lebo agresívne správanie otca voči nej sa postupom času zhoršuje a otec matku už aj ohrozoval na zdraví a na živote (pridržiaval jej nožík pri krku, budil ju zo spánku, bil ju). Matke chýba základný pocit bezpečia v a takej situácii je veľmi ťažké odísť. Súd teda de facto požaduje, aby dlhodobo týraná žena, ktorá je navyše dlhodobo vystavená silnému stresu, ktorá sa bojí o svoj život a je traumatizovaná, dokázala racionálne uvažovať, nepodliehať emóciám, bola schopná svoje kroky (napríklad komunikáciu s úradmi, políciou, lekármi) racionálne plánovať s určitým cieľom, konať podľa pokynov a zabezpečovať si o tom dôkazy. Väčšina obetí násilných trestných činov alebo obetí domáceho násilia toho nie je schopná. Neznamená to však, že k násiliu nedošlo; konštatovanie o opaku je skôr premietnutím osobných hodnotiacich úsudkov do rozhodnutia, než popisom objektívnej reality. Matka neobnovila s otcom po jeho prepustení z väzby spoločnú domácnosť na dlhú dobu, nežila s ním niekoľko mesiacov. Otca prepustili z väzby 28.06.2022, pričom matka mu poskytla útočisko vo svojom byte, lebo otec nemal kam ísť. Keďže sa však násilie zo strany otca voči matke zhoršovalo a začalo dochádzať aj k fyzickému útoku, matka už v tom čase začala hľadať spôsob, ako od agresora bezpečne odísť. Násilie zo strany otca voči matke sa zintenzívnilo práve v tomto čase - po prepustení otca z väzby. Matka 18.09.2022 s dcérou z matkinho bytu ušli a uchýlili sa k matkinej kamarátke. Do bytu sa matka s maloletou vrátila potom, ako ho otec opustil. Matka následne, z SMS správ otca, ktoré jej začal písať v novembri 2022 zistila, že otec ju musí sledovať, pretože jej písal veľmi detailné popisy o tom, kde sa v istých časoch nachádzala. Matka si najprv myslela, že otec ju skutočne sleduje prostredníctvom svojich známych, ale vzhľadom na to, že niektoré tvrdenia otca sa jej zdali nepravdepodobné (napríklad to, že ju za jazdy v aute na bratislavskom moste uvidel otcov známy), si matka dala auto prezrieť v autoservise, kde zistili, že v aute, v motorovej časti, je pripevnené zariadenie GPS, teda s technológiou na sledovanie polohy auta. Maloletá je rovnako obeťou domáceho násilia, lebo bola násilného správania sa otca voči matke svedkom a nemala pocit bezpečia. Ohrozenie bezpečia pritom negatívne ovplyvňuje duševný, telesný a citový vývin dieťaťa, narušuje rozvoj jeho schopností a aj schopnosť vytvárať si bezpečné vzťahy v blízkej rodine a v dospelosti s partnerom. Obeti domáceho násilia má byť poskytnutá podpora a pomoc a nemá byť nútená do opakovaného kontaktu s násilníkom. Traumatizácia maloletej je zrejmá z psychosomatických prejavov maloletej (pomočovanie). Súdu matka dňa 30.11.2022 zaslala videonahrávku zo stretnutia maloletej s otcom dňa 29.11.2022, z ktorého je zrejmý obrovský strach maloletej z otca. Z nahrávky je tiež zrejmé, že hoci dcéra kričí a plače, aby otec išiel preč, otec to nerešpektuje a neodchádza. Hoci otec iba sedí v aute vonku pred domom a v bezprostrednom okolí sú prítomné ďalšie blízke osoby maloletej, maloletá sa však aj napriek tomu necíti bezpečne. Maloletá veľmi podobne, s hysterickým plačom a krikom, reagovala aj počas stretnutia s otcom dňa 16.11.2022 v Bratislave, kedy sa matka s maloletou v snahe vyhnúť sa otcovi, ktorý za nimi prišiel, išli do bytu matkinej sestry, pani Ľ. H.. Pani H. počula maloletú kričať na ulici aj cez zavreté okná. V tejto súvislosti matka poukazuje na konštatovanie súdu ohľadom nahrávok, ktoré matka pripojila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd tu konštatuje, že nahrávky nie sú spôsobilým dôkazom, lebo nie je zrejmé, čo predchádzalo spusteniu nahrávania, akú emočnú situáciu matka pred nahrávaním vytvorila, maloletá sa vyjadruje iba k tomu, že nechce s otcom telefonovať, a pod. Na druhej strane je matke vyčítané, že svoje tvrdenia nevie preukázať. V súkromí ťažko matka zabezpečí iný dôkaz ako nahrávku. Situácie, ktoré sa dejú v rodine, vrátane násilia, sa takmer vždy dejú bez prítomnosti svedkov. Reálne tak nie je možné zabezpečiť žiadny iný dôkaz. Predpoklad, že násilník sa k násiliu prizná, alebo že bude pravdivo vypovedať o priebehu konfliktu, je veľmi nepravdepodobný. Matka má za to, že predložená nahrávka je spôsobilým a presvedčivým dôkazom o strachu maloletej z otca. Bez ohľadu na to, čo predchádzalo nahrávaniu, z nahrávky je zrejmé, že maloletá veľmi, až hystericky kričí a plače, prosí otca, aby ju nechal a je z nej zrejmé aj to, že otec tieto prosby ignoruje. Povinnosťou súdu je zabezpečiť najlepší záujem maloletej a to aj proti vôli a záujmom otca. Maloletej a aj matke maloletej, ako obetiam domáceho násilia má byť zo strany štátu poskytnutá ochrana, podpora a pomoc a nemajú byť nútené do opakovaného kontaktu s násilníkom. S izoláciou maloletej od otca/násilníka nemožno čakať do momentu, kým sa súd v konaní o úprave rodičovských práv a povinností opakovane presvedčí, že maloletá sa skutočne otca bojí, lebo v tom čase môže mať jej trauma už také rozmery, že maloletá si ponesie jej následky celý život. Nie je úlohou súdu čakať s poskytnutím ochrany obeti do momentu, kým táto úplne prestane prežívať pozitívne emócie, stane sa nekomunikatívnou a utiahnutou. Ochrana má mať preventívny charakter, jej cieľom má byť predchádzanie vzniku väčšieho poškodenia vývinu dieťaťa. Ochrana poskytnutá po tom, ako bola
ujma spôsobená, nemá väčší význam, maximálne poskytne obeti istý pocit zadosťučinenia, ale následky traumy už neodstráni. V posudzovanom prípade ide o maloleté dieťa predškolského veku, pre ktoré je jednou z najdôležitejších potrieb potreba bezpečia a s tým súvisiaca stabilita výchovného prostredia. Bez základného pocitu bezpečia nemôže maloletá realizovať (či už vedome alebo nevedome) svoje potreby tak, aby sa vyvíjala v súlade so zásadami najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Dieťa, ktoré nevyrastá v bezpečnom prostredí, nemôže rozvíjať ani svoje schopnosti a vlohy, nedokáže si budovať vzťahy s blízkymi osobami ani s rovesníkmi, nepociťuje voči svetu základnú dôveru. Pre maloletú otec predstavuje osobu, ktorá ohrozuje jej bezpečie. Preto v danom prípade je potrebné dočasne, do vykonania dokazovania vo veci, uprednostniť záujem maloletej na bezpečnom rodinnom prostredí pred jej právom na kontakt s oboma rodičmi, aj pred právom otca na styk s maloletou.
10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, a odvolanie otca nedôvodné.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
15. Podľa ust. § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých sa prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, či bez neodkladnej úpravy nehrozí ujma na jeho právach. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.
17. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu
definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
18. Odvolací súd preštudovaním návrhu, listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a po oboznámení sa s odvolaním matky a odvolaním otca dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie správne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti, avšak zamietnutie návrhu matky v ostatnom žiadanom rozsahu (okrem zastupovania a správy majetku) bolo nesprávne. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky je v celom rozsahu dôvodné a stotožňuje sa s argumentáciou matky uvedenou v odvolaní. Odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti o maloletých má slúžiť najmä záujmu maloletého dieťaťa a je potrebné tam, kde bez rýchlej úpravy pomerov hrozí maloletému ujma. V danom prípade je z predložených dôkazov matkou a to správ z lekárskych a psychologických vyšetrení maloletej zrejmé, že u maloletej je diagnostikovaná A. Z. A., s tým, ž prežitá trauma súvisí so skutočnosťou, že maloletá bola svedkom násilia voči blízkej osobe. Ako odporúčania sa v správe Y. A. V. A. Č. R. W. XX.XX.XXXX uvádza bezodkladná izolácia od agresora, zabezpečenie pokojného a bezpečného prostredia maloletej, zabezpečiť maloletej zaradenie do materskej školy mimo doterajšieho miesta bydliska, odporúča sa aj psychoterapeutická a pedopsychiatrická starostlivosť. Odvolací súd dospel k záveru na základe predložených dôkazov, že maloletej psychický stav, ochrana jej duševného zdravia vyžaduje prijatie okamžitých opatrení zo strany súdu. Dôvodnosť nároku uplatneného v návrhu je osvedčená pre účel neodkladnej úpravy. V danom prípade, kde sú vážne podozrenia z domáceho násilia páchaného na matke a maloletej, je práve potrebné, kým nebude vykonané dokazovanie vo veci samej, zabezpečiť ochranu maloletej a to aj zásahom, ktorý dočasne zamedzí kontakt otca s maloletou. Je v prvom rade potrebné za takejto situácie chrániť zdravie maloletého dieťaťa, a nie právo rodiča na kontakt s dieťaťom. Nepochybne z predložených lekárskych správ vyplýva, že maloletej stav nie je dobrý, a je odporúčaná okamžitá zmena prostredia. Odvolací súd má za to, že je dôvodné okamžite zasiahnuť, keď otec súhlas s presťahovaním maloletej nedal, aby tento súhlas nahradil súd a to ihneď, nakoľko to vyžaduje zdravotný stav maloletej. Odvolací súd má za to, že sa nezasahuje neprimeraným spôsobom do práv otca a je dôležité to, že práve správanie otca je dôsledkom tejto nevyhnutnej úpravy. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že vyhovel návrhu matky aj v zamietnutej časti (okrem zastupovania a správy majetku). Odvolací súd má jednoznačne za to, že takáto dočasná úprava je nevyhnutná na zabezpečenie ochrany zdravia maloletej a poskytnutie stability a bezpečia. Odvolací súd však nevyhovel návrhu pokiaľ ide o určenie že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok je oprávnená iba matka. Tu odvolací súd nevidí bezodkladnú potrebu k takémuto určeniu, nakoľko matka v bežných veciach môže maloletú zastupovať aj spravovať jej majetok samostatne, a len na nie bežné veci je potrebný súhlas oboch rodičov, ktorý sa dá nahradiť v prípade nesúhlasu jedného z rodičov rozhodnutím súdu, a čo a týka nakladania s majetkom nie v bežných veciach, tam sa na schválenie takéhoto úkonu vždy vyžaduje súhlas súdu. Teda určenie, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok má len matka je bez praktického významu. Navyše odvolací súd poukazuje i na to, že v odvolacom návrhu matka už dané ani nežiada určiť.
19. Čo sa týka odvolania otca do uloženej mu povinnosti platiť výživné v rozsahu 150,-eur mesačne, tu odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dôvody, pre ktoré otec podal odvolanie považuje za irelevantné. Otec namieta, že je nezamestnaný, nemá finančné prostriedky a je toho času dlhšie práceneschopný. Odvolací súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť rodiča. Pri jej určení sa nevychádza len z reálneho príjmu rodiča, ale jeho možností a schopností. Otec nepredložil k odvolaniu žiadne potvrdenie o práceneschopnosti a vzhľadom k prebiehajúcim trestným konaniam sa javí práceneschopnosť otca ako účelová. Otec si svoju nezamestnanosť spôsobuje sám, tak isto si sám spôsobil to, že nemá nárok ani na žiadne dávky v prípade nezamestnanosti, či práceneschopnosti. Suma 150,- eur mesačne na dieťa vo veku maloletej je určite sumou, ktorú možno považovať za nevyhnutnú. Len suma životného minima na nezaopatrené dieťa je určená zákonom toho času na 107,03 eur a ak si sumu 150 eur vydelíme počtom dní v mesiaci dostaneme sumu 5 eur na deň. Táto suma je zrejmé, že postačuje ledva na zabezpečenie vyváženej stravy maloletej. Treba prihliadnuť i k tomu, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje v danom prípade len výlučne matka.
20. Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je rozhodnutie vo veci samej, pričom neodkladným opatrením sa v krátkom čase (bez realizácie dokazovania) upravujú vzájomné práva a povinnosti na nevyhnutnú dobu. Dané rozhodnutie ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, kde sa bude rozhodovať na základe vykonaného dokazovania. Berúc do úvahy v prvom rade záujem maloletej na ochrane jej zdravia a vychádzajúc z doposiaľ zisteného stavu veci, z výsledkov zdravotných vyšetrení
maloletej, je dôvodné dočasne obmedziť kontakt otca s maloletou, teda izolovať maloletú od agresora a maloletej umožniť okamžite aby mohla zmeniť prostredie, čo vychádza z odporučení na základe jej odborného vyšetrenia.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil, čo do výroku o výživnom (§ 387 ods. 1, 2 CSP) a v zamietajúcej časti uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu matky aj v ostatnom žiadanom rozsahu, okrem zastupovania a správy majetku maloletej, vyhovel (§ 388 CSP).
22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).