Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_15C-5-2014.pdf
PDF · 91.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa G. Y., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y., F. XXX/X, štátneho občana SR, proti odporkyni K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. č. XX, štátnej občianky SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Ivetou Kováčovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno, o zaplatenie 2.034,03 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 2.034,03 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile denne zo sumy 500,-- € od 23.11.2011 do zaplatenia a uhradiť trovy konania vo výške 122,-- €, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 18.3.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu k povinnosti zaplatiť dlžnú istinu spolu s príslušenstvom. Návrh odôvodňoval tým, že ako vlastník bytu č. XX, nachádzajúci sa v Y., na ulici I. súpisné č. XXX uzavrel s odporkyňou zmluvu o nájme dňa 20.12.2010, ktorá bola v zmysle článku III. dojednaná na dobu určitú od 1.1.2011 do 1.1.2012. Odporkyňa si záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme článku IV. neplnila pravidelne s čím sa dostala do omeškania na nájomnom vo výške 500,-- €. Z prehľadu úhrad vyplýva, že nezaplatila za mesiac február 2011, mesiac marec nie celú čiastku a v mesiaci decembri 2011. Ďalej podaným návrhom žiadal priznať z dlžného nájomného poplatok z omeškania vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy v súlade s § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Keďže nájomná zmluva skončila dňom 1.1.2012, avšak odporkyňa užívala aj po skončení nájmu byt až do 6.3.2012 žiadal v súlade s ustanoveniami § 451 Občianskeho zákonníka priznať bezdôvodné obohatenie za dva mesiace január a február 2012, po dobu ktorých nemohol byt užívať a s bytom nakladať ako vlastník. Za každý mesiac 200,-- € v zmysle obdobnej výšky nájomného, teda spolu 400,-- €. Ďalej podaným návrhom žiadal priznať náhradu škody tým, že dňa 27.1.2011 v čase trvania nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania došlo k škodnej udalosti spočívajúcej v úniku a pretečeniu vody z prasnutej hadice prívodu studenej vody a následne k poškodeniu maľovky a zariadenia bytu vlastníka I. R., bytom Y., ktorá mala uzatvorené poistenie domácnosti. Z tohto dôvodu jej poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa vyplatila poistné plnenie vo výške 175,03 €. Na základe plnenia z poistnej zmluvy si uvedenú čiastku následne Allianz uplatnil u navrhovateľa výzvou zo dňa 7.2.2011 a dňa 18.2.2011 navrhovateľ uhradil čiastku 175,03 € spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa. Aj túto čiastku žiadal priznať titulom § 420 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka náhrady škody. V súvislosti s užívaním bytu v roku 2011 došlo k vyúčtovaniu za rok 2011, v zmysle ktorého bol konštatovaný vlastníkovi bytu nedoplatok v sume 959,-- €. Uvedený nedoplatok navrhovateľ uhradil a preto sa ho domáhal titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť späť.
Tunajší súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel a dňa 19.7.2013 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporkyne, nakoľko sa nepodarilo zistiť adresu, na ktorej sa v
súčasnosti zdržiava. Uznesením zo dňa 5.12.2013 súd zrušil vydaný platobný rozkaz a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Na ochranu záujmov odporkyne bol ustanovený opatrovník v osobe súdnej tajomníčky Okresného súdu Brezno, ktorá bola na pojednávanie riadne a na čas predvolaná. Neúčasť neospravedlnila, k návrhu sa nevyjadrila. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Y., obec a okres Y. bolo zistené, že navrhovateľ je vedený ako vlastník bytu č. XX, vo vchode XX, na X.podlaží na základe kúpnej zmluvy z 25.10.2010 kedy bola odvkladovaná pod V XXX/XXXX. Súčasťou návrhu bola aj zmluva o nájme uzavretá podľa § 663 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi konania na predmet vlastníctva navrhovateľa. Zmluva o nájme bola uzavretá 20.12.2010 a podľa článku III. doba nájmu bola od 1.1.2011 do 1.1.2012. Článok III. upravuje úhrady za nájom a spôsob platenia, kde sa dohodli, že za byt nájomca bude hradiť na účet prenajímateľa čiastku 205,-- € mesačne. V prípade omeškania boli dohodnutí na pokute vo výške 0,5% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Zmluva bola riadne účastníkmi uzavretá a podpísaná.
Ďalšou listinou doloženou do spisu je správa z odboru likvidácie poistných udalostí z Allianz - Slovenská poisťovňa, kde uplatnil odbor likvidácie poistných udalostí neživotnom poistení a na základe poistnej udalosti zo dňa 27.1.2011 sumu 175,03 €, ktorú s poukazom na ustanovenie § 420 OZ a § 813 ods. 1 OZ žiadali uhradiť od navrhovateľa. Súčasťou je aj výpis zo sporožírového účtu navrhovateľa, ktorým doložil doklad preukazujúci úhradu 175,03 € 18.2.2011.
Súčasťou návrhu je aj vyúčtovanie dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2011 vystavené správcom MALDOM, I. XX/XX, Y. za obdobie január - december 2011, v ktorom bolo konštatované, že na predmetnom byte je vedený nedoplatok vo výške 959,-- €. Súčasne je pripojené aj rozúčtovanie na uvedený byt a potvrdenie o úhrade zo Slovenskej sporiteľne zo dňa 1.6.2012 v sume 959,-- €.
Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa ustanovenia § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 440 OZ kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo nebytových priestoroch v dome alebo na spoločných častiach domu alebo spoločných zariadeniach domu alebo príslušenstve spôsobil sám alebo osoby, ktoré jeho byt alebo nebytový priestor užívajú.
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vyplatenia dlžného nájomného za mesiace február a december 2011 v plnej výške po 200,-- € a za mesiac marec, keďže bolo zaplatených len 100,-- € vo výške 100,-- €, spolu vo výške 500,-- €. Okrem dlžného nájomného na základe nájomnej zmluvy v tejto časti žiadal priznať aj poplatok z omeškania s poukazom na ustanovenie § 4 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v spojení s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tejto časti súd považoval návrh za dôvodný, nakoľko mal dostatočným spôsobom preukázané, že odporkyňa predmetný byt užívala na základe riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy a za uvedené obdobie nájomné tak ako bolo dohodnuté v zmluve navrhovateľovi neuhradila. Ďalej navrhovateľ žiadal titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť čiastku 400,-- € za obdobie január a február 2012 kedy mala odporkyňa predmetný byt užívať až do 6.3.2012 aj napriek tomu, že nájom bytu skončil dňom 1.1.2012 v zmysle nájomnej zmluvy. Výšku bezdôvodného obohatenia stanovil na výšku dohodnutého nájomného v zmysle nájomnej zmluvy. Aj v tejto časti súd považoval návrh za dôvodný, vyhovel mu a zaviazal odporkyňu na zaplatenie čiastky 400,-- € titulom bezdôvodného obohatenia. Ďalší nárok uplatnený v konaní bol nárok na náhradu škody, ktorú preukázateľne tak ako vyplýva z listinných dôkazov doložených do spisu uhradil na základe výzvy Allianzu - Slovenskej poisťovni navrhovateľ za škodovú udalosť, ktorá nastala v období užívania bytu odporkyňou. Aj v tejto časti súd považoval návrh za dôvodný s poukazom na ustanovenie § 420 a nasledujúcich a § 440 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Preukázateľne suma 175,03 € bola navrhovateľom uhradená a teda vznikol mu nárok titulom škody na vrátenie uvedenej čiastky. Pokiaľ ide o vyúčtovanie nedoplatku za rok 2011, ktoré bolo vystavené k máju 2012 aj v tejto časti navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že skutočne nedoplatok vyplatil a nedoplatok vznikol za obdobie jedného roka od januára do decembra 2011 kedy byt preukázateľne užívala odporkyňa ako nájomníčka na základe nájomnej zmluvy. Aj v tejto časti bol návrh dôvodný a súd návrhu vyhovel. Titulom bezdôvodného obohatenia priznal navrhovateľovi aj čiastku 959,-- €. Keďže návrh v celej časti bol dôvodný súd mu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal odporkyňu na úhradu dlžnej istiny spolu s príslušenstvom v zmysle písomného návrhu.
V konaní bol navrhovateľ v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináležalo právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.. Keďže navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 122,-- €, súd rozhodol tak, že sa mu táto náhrada trov konania priznala a odporkyňa je okrem istiny povinná zaplatiť aj trovy konania navrhovateľovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).