Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11T-141-2013.pdf
PDF · 223.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11T/141/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného Š. L., nar. XX.XX.XXXX v L., pre pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona spáchaného sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. júna 2014, takto
rozhodol:
Obžalovaný: Š. L. A. E. F. Ó. , nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom W. T. XX, okres C. L., t.č. vo väzbe Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý , ž e
1/
dňa 13.06.2012 v čase po 16.20 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z. V. 1 ks dlhej ručnej palnej zbrane značky Mauser model 98, kalibru 7,92 mm Mauser, výrobné číslo 16750c za sumu najmenej 500 eur a k nej mu dal 15 ks nábojov kalibru 8 x 57JS a 55 ks nábojov kalibru 7,92 mm, ktoré si zadovážil nezisteným spôsobom, pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2094 streľby schopná a v zmysle Zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení (ďalej len „Zákon č. 190/2003 Z.z.“) podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 ide o zbraň kategórie „C“ podliehajúcu ohlasovacej povinnosti a evidenčnej povinnosti, náboje sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné a v zmysle Zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods.1 písmeno g/ ide o strelivo, 2/ dňa 28.06.2012 v čase po 12.25 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z. V. 1 ks dlhej jednovýstrelovej palnej zbrane značky IŽ - 5 v upravenom stave s vymeniteľnou hlavňou, pôvodného kalibru pravdepodobne 24, výrobné číslo 023332 s optickým zameriavačom značky Swift s parametrami 4 x 32 bez výrobného čísla a tlmičom hluku výstrelu, 62 ks brokových nábojov kalibru 24 a 39 ks nábojov kalibru 38 Special za sumu 1.000 eur, ktorú si zadovážil od odsúdeného T. Y., pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2095 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 4 ods. 1 ide o zbraň kategórie „A“, ods. 4 písm. a/ ide o zakázaný doplnok zbrane, priemyselne vyrobená hlaveň kalibru 24 je v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods.1 písm. a/, písm. b/ a ods. 2 príloha č. 6 ods. B písm. a/ hlaveň zbrane a náboje sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods.1 písm. g/ ide o strelivo, 3/ dňa 09.07.2012 v čase po 13.50 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z. V. 1 ks opakovacej guľovnice značky Zbrojovka Brno model „Z“, kalibru 30 - 06 Springfield, výrobné číslo 1999M.2 s puškohľadom značky Meopta s výrobným číslom R070524 a 20 ks nábojov kalibru 30 - 06
za sumu 1.000 eur, ktoré si zadovážil nezisteným spôsobom, pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU- SL-EXP-2012/2190 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 6 ods.1 písmeno b/ a ods. 2 ide o zbraň kategórie „C“ podliehajúcu ohlasovacej povinnosti a evidenčnej povinnosti, náboje sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo, 4/ kúpil v presne nezistenom čase v C.K., okres M. od odsúdeného K. F. 50 ks nábojov kalibru 38 Special, pričom tieto náboje sú podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2534 streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo a následne ich dňa 06.08.2012 v čase po 15.55 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z. V. za sumu 20 eur, 5/ kúpil v presne nezistenom čase v obci M.Ý. U., okres C. L. od odsúdeného K. F. 1 ks dlhej ručnej palnej zbrane - opakovacej guľovnice značky Mauser 98, kalibru 7,92 mm, výrobné číslo puzdra záveru 9477a, nábojovej schránky 1539 a poistne záveru 7038 a 20 ks nábojov kalibru 8 x 57 mm JS za sumu 500 eur, pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2865 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 6 ods. 1 písmeno b/ a ods. 2 ide o zbraň kategórie „C“ podliehajúcu ohlasovacej povinnosti a evidenčnej povinnosti, náboje sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo a následne ich dna 06.09.2012 v čase po 14.50 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal za sumu najmenej 800 eur Z. V., 6/ v presne nezistenom čase zakúpil v obci M. U., okres C. L. od odsúdeného K. F., po sprostredkovaní odsúdeným T. Y., 1 ks dlhej ručnej palnej zbrane značky Zbrojovka Brno, model ZBK 100, bez výrobného čísla a overovacej značky s optickým zameriavačom značky Tactical a tlmičom hluku výstrelu a 29 ks nábojov kalibru 38 Special za sumu 1.250 eur, pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL- EXP-2012/3821 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 4 ods. 1 ide o zbraň kategórie „A“ - zakázanú zbraň a náboje sú podľa uvedeného znaleckého posudku streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo, ktoré následne dňa 13.11.2012 v čase po 13.20 h v katastri obce C. L., katastrálne územie W. T. odpredal Z. V. za sumu 1.350 eur, 7/ v presne nezistenom čase zakúpil od odsúdeného K. F., po sprostredkovaní odsúdeným T. Y. po predchádzajúcej dohode, 1 ks dlhej guľovej zbrane cal. 38 Special s puškohľadom a tlmičom hluku bez výrobného čísla, 1 ks dlhej guľovej zbrane cal. 22 LongRifle s označením BRNO model 1 a číselným označením 8754780 a 875.80 s puškohľadom a plastovým zásobníkom, 1 ks dlhej guľovej zbrane, broková kozlica sovietskej výroby, nezistenej značky, výrobné číslo M11553, 1 ks krabičky nábojov označenej Sellier & Bellot.38 Special s 24 ks nábojov, 1 ks krabičky nábojov označenej BREAK 12/70 JS 32g s 10 ks nábojov, 1 ks krabičky nábojov označenej STINGER 22 LongRifle s 30 ks nábojov a 10 ks brokových nábojov kal. 12/70 36g za presne nezistenú sumu , pričom zbraň dlhá guľová cal. 38 Special s puškohľadom a tlmičom hluku je podľa predbežného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4019 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 4 ods. 1 ide o zbraň kategórie „A“ - zakázanú zbraň, dlhá guľová zbraň cal. 22 LongRifle s označením BRNO model 1 a dlhá guľová zbraň, broková kozlica sovietskej výroby, nezistenej značky sú podľa znaleckého posudku vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4019 streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 6 ods. 1 písmeno b/ a ods. 2 ide o zbrane kategórie „C“, ktoré následne dňa 27.11.2012 v čase po 12.30 h v katastri obce C.Á. L., katastrálne územie W.Á. T., odpredal za sumu 2.600 eur Z. V., 8/ od presne nezistenej doby do dňa 27.11.2012 zadovážil a v mieste svojho trvalého bydliska v obci W. T. č. XX, okres C. L. a vo svojom osobnom motorovom vozidle značky MITSUBISHI L200 2,5 TD GLS, evidenčné číslo RS 348 BY, farba zelená metalíza tmavá, držal strelivo, a to krabičku nábojov cal. 38 Special s obsahom 40 ks nábojov, náboje cal. 22 Long Rifle v počte 49 ks, náboje cal. 38 Special - 6 ks, náboj cal. 22 Hornet - 1 ks, náboje cal. 38 Special - 50 ks, krabička nábojov cal. 38 Special s obsahom 50 ks nábojov a náboje cal. 38 Special v počte 12 ks, ktoré si zadovážil od odsúdeného Ivana Bušíka, pričom
tieto náboje sú podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4266 streľby schopné a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 2 ods. 1 písmeno g/ ide o strelivo, 9/ v presne nezistenej dobe a presne nezisteným spôsobom si zadovážil a až do dňa 27.11.2012 prechovával vo svojom osobnom motorovom vozidle značky MITSUBISHI L200 2,5 TD GLS, evidenčné číslo RS 348 BY, revolver 357 Magnum s odstráneným výrobným číslom a 6 ks nábojov cal. 38 Special, pričom táto zbraň je podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča, ČVS: PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4266 streľby schopná a v zmysle zákona č. 190/2003 Z.z. podľa § 4 ods. 2 písmeno i/ ide o zbraň kategórie „A“ - zakázanú zbraň,
t e d a
v bodoch 1/, 3/ a 9/
sebe alebo inému zadovážil a držal strelivo bez povolenia, v bodoch 2/,4/,5/,6/,7/ a 8/ spoločným konaním sebe a inému zadovážil a držal strelivo bez povolenia, v bodoch 1/ a 3/ sebe a inému zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia, v bodoch 2/,5/,6/ a 7/ spoločným konaním sebe a inému zadovážil strelnú zbraň bez povolenia, v bode 9/ sebe alebo inému zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia a bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
t ý m s p á c h a l
v bodoch 1/,2/,3/,4/,5/,6/,7/,8/ a 9/ pokračovací prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. v bodoch 1/,2/,3/,5/,6/,7/ a 9/ pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona samosudca obžalovanému u k l a d á trest prepadnutia vecí, a to
- 1 ks revolver 357 Magnum s odstráneným výrobným číslom,
- 6 ks nábojov cal. 38 Special.
Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd dňa 11.09.2013 obžalobu pod sp.zn. 2Pv/279/2012-133 na obvineného Š. L., v bodoch 1/,2/,3/,4/,5/,6/,7/,8/ a 9/ pre pokračovací prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v bodoch 1/,2/,3/,5/,6/,7/ a 9/ pre pokračovací zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to v tejto obžalobe uvedené.
Obhajkyňa obžalovaného vo svojom stanovisku k obžalobe uviedla, že navrhuje, aby bol obžalovaný v celom rozsahu spod obžaloby oslobodený, pretože všetky skutky, ktorých spáchanie je obžalovanému kladené za vinu, boli uskutočnené v dôsledku aktívnej činnosti a provokácie agenta a podľa nej pokiaľ by sa agent takýmto nezákonným spôsobom nesprával, k samotným skutkom by ani nedošlo. Podľa jej stanoviska počas celej činnosti kladnej obžalovanému za vinu tento vystupoval len ako určitý medzičlánok medzi agentom a už odsúdenými K. F. a T. Y., pričom obžalovaný z vlastnej iniciatívy žiadne zbrane neobjednával a ani ich neobstarával.
Obžalovaný Š. L. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že vypovedať k veci bude a to ku všetkým skutkom, zároveň však vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že sa cíti byť nevinný vo všetkých bodoch obžaloby.
Ku skutku uvedenému v bode 1/ obžaloby obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 11.06. mu telefonoval A., že by ho chcel navštíviť na Slovensku aj so svojím známym. So stretnutím súhlasil a dňa 13.06. sa všetci traja stretli na parkovisku pri nákupnom centre Hypernova v C. L.. Tam mu A. predstavil svojho kamaráta, že je to Z.. Následne vošli do kaviarne, kde sa všetci traja najprv všeobecne rozprávali a potom mu Z. povedal, že obchoduje so zbraňami a spýtal sa ho, že či nemá na predaj nejaké zbrane. Obžalovaný uviedol, že mu na to odpovedal tak, že zbrane nemá a ani nevie zabezpečiť. Na to mu A. povedal, že Y. hovoril o nejakej zbrani a preto od neho A. chcel, aby mu zatelefonoval. Obžalovaný najprv nechcel, avšak keď ho neustále prehovárali a keď už boli znova na parkovisku, tak sa dal prehovoriť a tvrdil, že zavolal E., že či ešte má tú zbraň, o ktorej hovoril A., pričom tento mu mal povedať, že bude doma len okolo 17.00 hod. večer, lebo bol v robote. On mu prvýkrát volal okolo obeda. V tejto súvislosti mu tiež Z. povedal, že on bez zbrane nechce odísť domov, že už zamenil aj peniaze a medzitým mu Z. na papier napísal aké zbrane chce a aké má pre neho zabezpečiť. Pri tejto časti výsluchu obžalovaný do spisu predložil jeden list z malého poznámkového bločka, na ktorom je rukou napísané „VZ 58“, „Skorpion“ a tvrdil o ňom, že ide o tú objednávku, čo napísal Z.. Fotokópia predloženého dokladu je zažurnalizovaná na čl. 1091 spisu. Podľa obžalovaného mu Z. tiež povedal, že týchto zbraní potrebuje aj 100 kusov. V súvislosti s touto skutočnosťou obžalovaný dodal, že on odpovedal, že zbrane nevie zohnať, oni mu nepovedali, či chcú obchodovať so zbraňami legálne, prípadne nelegálne, tvrdil, že on nikdy predtým žiadne zbrane nekupoval a ani nepredával. Potom sa rozišli a on sa stretol okolo 16.30 hod. s E. na M. U., pričom mu E. dal tú zbraň, označenú v bode 1/ obžaloby. So zbraňou išiel následne do lesa, kde sa stretli s Z., tomuto zbraň ukázal, avšak Z. povedal, že ju kúpi, ale len za cenu 400 eur. Z tohto dôvodu obžalovaný preto volal E., či to môže predať aj za túto cenu a keď s tým E. súhlasil, tak Z. odovzdal zbraň, vzal od neho 400 eur, ktoré následne odovzdal E. pri ich stretnutí. Obžalovaný tvrdil, že on zbraň nepredával, ale len tlmočil medzi E. a Z., ďalej zbraň odniesol od E. k Z. a E. zase priniesol od Z. peniaze. O celej svojej úlohe v tomto konaní hovoril tak, že on bol len tlmočníkom medzi nimi dvoma a kuriérom.
Pri výsluchu k bodu 1/ obžaloby obžalovaný na otázky okresného prokurátora uviedol, že len on ako jediný v prípravnom konaní spolupracoval, za čo mu okresný prokurátor sľúbil, že mu za trestnú činnosť bude uložený len podmienečný trest odňatia slobody, a to pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Z tohto dôvodu preto podpísal aj zápisnice o jeho výsluchoch v prípravnom konaní bez toho, aby ich čítal. Obžalovaný tiež tvrdil, že v tom čase ho jeho obhajca JUDr. Dzuroška nahovoril, aby podpísal dohodu o vine a treste v znení, ako mu bola predložená s tým, že táto dohoda sa potom môže zrušiť. V tom čase tak konal aj preto, lebo ešte nevedel, že agent, ktorý bol na neho nasadený, pôsobil nezákonne. Potvrdil, že bol prítomný pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania a mal možnosť si spis preštudovať, namietol však, že mal na to len dve hodiny a viac času na preštudovanie nežiadal preto, lebo mu bolo sľúbené uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to podmienečného. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že pokiaľ sa odstraňovali rozpory vo výpovedi obžalovaného v prípravnom konaní s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní, tak obžalovaný vo všetkých prípadoch uviedol, že v prípravnom
konaní tak, ako je to zachytené v zápisniciach o jeho výsluchoch vypovedal preto, že bol dohodnutý s okresným prokurátorom na podmienečnom trest odňatia slobody, prípadne, že sa na ním uvedené skutočnosti v prípravnom konaní už nepamätá.
Na ďalšie otázky okresného prokurátora uviedol, že predtým ako prišiel agent, ho A. v domácnosti navštevoval, poprel, že by sa so A. niekedy rozprával o tom, že má na predaj zbrane, ďalej poprel, že by A. požiadal o kontakt na osoby, ktoré by mali záujem od neho zbrane kúpiť, vo svojej domácnosti nikdy A. žiadne zbrane neukazoval, a to preto, lebo ani nemohol, keďže zo zbraňami sa nezaoberal.
Na viackrát položenú otázku, či robil na neho agent nátlak a pokiaľ áno, aby spôsob nátlaku vysvetlil, obžalovaný uviedol, že áno a tento nátlak spočíval v tom, že agent na neho neustále naliehal a nahováral ho, aby zavolal za tú zbraň. Zároveň mu mal A. povedať, že ak nebude s nimi spolupracovať, tak že mu A. nevráti finančné prostriedky, čo mu dlhuje dodnes. Svoje konanie v bode 1/ obžaloby vysvetľoval tiež tým, že chcel pomôcť E., aby sa on zbavil zbrane. O E. tvrdil, že ho pozná asi 25 rokov, že sú priatelia a že za to, že pomohol E. pri predaji jeho zbrane nič nemal.
Obhajkyňa obžalovaného k bodu 1/ otázky nemala.
Ku skutku uvedenému v bode 2/ obžaloby na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že s T. Y. boli kamaráti, dávno sa poznajú, stretávali sa často, skoro každý deň, pričom sa mu Y. sťažoval, že nemá peniaze a že sa dozvedel, že E. predal zbraň a preto mu povedal, že by chcel predať zbraň s tlmičom čo má doma, lebo už nemá peniaze. Požiadal ho, aby volal tomu Maďarovi, čo obžalovaný aj spravil a dohodli sa na stretnutí. Obžalovaný svoju úlohu popísal rovnako, ako aj v prvom prípade, a to tak, že Y. mu doniesol zbraň a potom aj druhú zbraň, oni ich ukázal Z., pričom Z. vzal zbraň s tlmičom, za čo vyplatil 1.000 eur a tieto dal následne Y., pričom on sám z tohto nemal nič, okrem 20 eur, ktoré dostal ako náhradu za telefonovanie a cestu autom. Obžalovaný tvrdil, že on sa pred Y. nechválil, že pomohol E. pri predaji zbrane a opäť uviedol, že ak je v zápisnici o jeho výsluchu v prípravnom konaní niečo iné, tak je to preto, že mu bol dohodou sľúbený podmienečný trest.
Na doplňujúce otázky okresného prokurátora uviedol, že cenu zbrane určil Y., on potom len telefonoval Z., lebo tak Y. chcel. Na otázku, či ho Z. žiadal, aby kúpil túto konkrétnu zbraň, obžalovaný uviedol, že Z. mu telefonoval často a stále chcel od neho zbrane, pričom už pri ich prvom stretnutí mu Z. povedal, že má záujem o rôzne zbrane. Aj v tomto prípade chcel len pomôcť dobrému kamarátovi Y. a jeho rozhodnutie v tomto smere bolo slobodné. Zbrane od Y. ukázal Z. v lese, stretli sa na tom istom mieste ako prvýkrát, a to medzi T. a M. U.. Okrem nich dvoch tam nebol nikto iný, spolu so zbraňami dal Z. aj náboje, došlo aj k vyskúšaniu zbrane, a to výstrelom do pňa. V tejto súvislosti obžalovaný tiež uviedol, že Y. mu povedal, že vie zohnať a zabezpečiť aj viac zbraní a tvrdil, že tieto zbrane pre Maďara Y. aj zháňal. Potvrdil, že od času ako mu Y. odovzdal zbrane aj náboje až do času, kým ich neodovzdal Z., boli v jeho aute a že si bol vedomý protiprávnosti ich držania, keďže nemal povolenie na držanie zbrane.
Na otázku obhajkyne, či po prvom skutku kontaktoval Z. z vlastnej iniciatívy, obžalovaný uviedol, že nie, že to bolo na žiadosť Y..
Ku skutku uvedenému v bode 3/ obžaloby uviedol, že keď vzal dňa 28.06. Z. „tlmičovku“, tak pozeral aj tú druhú zbraň, ktorú ma so sebou, a to „30-06“, pričom mu však povedal, že na túto zbraň nemá kupca, avšak následne mu opäť neustále telefonoval, že či má pre neho opäť nejaké zbrane, tak mu povedal, že má len tú „30-06“. Podľa obžalovaného však medzičasom zháňal zbrane Y. a keď si s Z. dohodli stretnutie, tak tento vzal tú „30-06“ aj náboje, obžalovanému Z. zaplatil 1.000 eur. Miesto stretnutia navrhol obžalovaný, pričom sa stretli na inom mieste, než v prvých dvoch prípadoch, túto zbraň nevyskúšali a Z. si ju aj so strelivom vzal toho 09.07..
Na doplňujúce otázky okresného prokurátora obžalovaný uviedol, že túto zbraň si mohol Z. vziať už vtedy, keď sa stal druhý skutok, ale vtedy tvrdil, že nemá kupca, obžalovaný nevedel komu zbraň patrila, vedel o nej len to, že mu ju doniesol Y.. Potvrdil, že zbraň mal u seba od 27.06. do 09.07., dodal však, že aj v tomto prípade konal na objednávku Z., ktorý robil na neho nátlak tým spôsobom, že neustále mu telefonoval a žiadal od neho rôzne zbrane. Na otázku, či jeho činnosť bola motivovaná okolnosťou, že v tom čase bol nezamestnaný a nemal príjem, neodpovedal. Viackrát uviedol, že F. a Y. identitu Z. nepoznali, ani sa s ním nikdy nestretli a že zbrane nosil Z. stále len on sám, pri odovzdaní zbraní nikdy
nebola tretia osoba a keď zbrane odovzdal od Z. vzal peniaze. Y. podľa neho vedel, že zbrane sú určené pre inú osobu a nie pre neho, teda obžalovaného, vedel o tom, že sú pre Maďara a vedel o ňom len to, že zbrane kupuje a za akú cenu. Z. sa podľa obžalovaného s inými osobami nechcel stretnúť.
Na otázky obhajkyne uviedol, že peniaze za zbraň zostali u neho, navrhoval to samotný Y. s odôvodnením, že on by ich minul a bolo to 1.000 eur. Dodal tiež, že Y. chcel, aby sa tieto peniaze použili na ďalší nákup zbraní, lebo on medzičasom zabezpečoval ďalšie zbrane a mal mu tiež povedať, že pokiaľ by tento obchod išiel, tak by sa mohli deliť na zisku. Zisk z predaja zbrane v tomto skutku nemal, pretože sa použili na nákup ďalších zbraní od K. F.V., tieto chceli následne predať Z., dohodli sa aj na delení zisku. Ku skutku uvedenému v bode 4/ obžaloby obžalovaný uviedol, že keď raz išli k K. F. s Y., lebo ich volal, že pre nich niečo má a Z. okrem zbraní potreboval aj náboje do zbrane uvedenej v druhom skutku, tak tieto náboje kúpil od F., pri stretnutí ich odovzdal Z. za sumu 20 eur, ktorú určil on. V tejto súvislosti tiež dodal, že vtedy ukázal Z. aj dve zbrane, ktoré Y. objednal u F. a ktoré od neho aj priniesli, ale Z. ich nevzal, a preto sa na neho nahneval a asi mesiac mu nebral telefón. Obžalovaný tvrdil, že Csaba to zdôvodnil tým, že nemal na zbrane kupca. Keďže Z. zbrane nevzal, tak si ich obžalovaný ponechal vo svojej domácnosti až do 27.11. a boli u neho od augusta. Potvrdil, že na ich držanie nemal povolenie a že konal protiprávne.
Obhajkyňa k tomuto skutku otázky nemala.
Ku skutku uvedenému v bode 5/ obžaloby obžalovaný uviedol, že zbraň uvedenú v tomto skutku priniesol F. na M.Ý. U. ku Y., o čom mu zatelefonoval Y., on následne telefonoval Z. a dohodli si stretnutie, pri ktorom Z. vzal zbraň a on peniaze a opäť sa rozišli. Za zbraň zaplatil F. z vlastných peňazí 500 eur a peniaze, ktoré obdržal od Z. si nechal.
Na doplňujúce otázky uviedol, že išlo o zbraň akú žiadal agent a že ju mal v držbe jeden alebo dva dni, kým ju neodovzdal Z..
Obhajkyňa obžalovaného k tomuto skutku otázky nemala.
Ku skutku uvedenému v bode 6/ obžaloby obžalovaný uviedol, že keď F. priniesol na M. U. Y. zbraň uvedenú v bode 5/, tak mu tiež povedal, že donesie aj ďalšie zbrane, a to tzv. tiché, na ktorých sa dohodli F. s Y.. On im sľúbil, že keď zbrane budú, tak že zatelefonuje Maďarovi. Dohodli si stretnutie na 13.11., pričom pár dní predtým F. zbraň priniesol Y., on opäť vzal zbraň, F. zaplatil z vlastných financií 1.200 eur, následne zbraň odovzdal Z., vzal od neho peniaze, na čom s Y. zarobili asi 100 eur. Tvrdil, že peniaze na vyplatenie F. mal z vlastných úspor a že opäť tak konal na objednávku agenta a požiadanie F. a Y..
Na doplňujúce otázky uviedol, že opäť išlo o zbraň, ktorú objednal agent a k objednávke dodal, že agent si to objednal ústne, a to keď sa stretli prvýkrát, pričom objednávka od agenta znela „na rôzne a akékoľvek krátke aj dlhé zbrane, aj poľovné, aj starožitné“ s tým, že on, teda Z. sa s tým zaoberá.
Na otázku, kto mu predstavil Z. V., obžalovaný uviedol, že A. prišiel v čase prvého skutku do C. L. ešte s jedným, ktorého mu predstavil, že to je Z. a tento mu potom povedal, že sa zaoberá zbraňami.
Ku skutku uvedenému v bode 7/ obžaloby obžalovaný uviedol, že okolo 15.11. mu volal Y., že sa dozvedel od F., že tento má aj druhú tichú zbraň. Následne sa skontaktoval s F., asi 22.11.., kedy vycestoval, vzal od neho druhú tichú zbraň aj s nábojmi, čo si tiež Z. objednal a potom po ďalšom dohovorenom stretnutí s Z. dňa 27.11. tomuto zbraň aj s nábojmi odovzdal. Okrem tichej zbrane odovzdal Z. aj malorážku a brokovnicu, teda zbrane, ktoré predtým Z. odmietol a v tejto súvislosti obžalovaný uviedol, že prevzatie tichej zbrane podmienil aj prevzatím uvedených dvoch zbraní, pretože ich mal u seba a chcel sa ich zbaviť. Z. s tým súhlasil a vzal všetky zbrane. Za zbrane zaplatil peniazmi, ktoré boli u neho nájdené pri prehliadke. Aj pri tomto obchode sa stretli na dohodnutom mieste a pri skutku boli prítomní len oni dvaja.
Ku skutku uvedenému v bode 8/ obžaloby obžalovaný uviedol, že predmetné náboje si objednal u neho tiež Z. a že tieto boli nájdené pri jeho prehliadke, pričom jeden z nich našiel ešte dávnejšie na poli. Potvrdil, že tieto náboje aj s tichou zbraňou boli u neho pár dní, a to až do času, kým ich neodovzdal Z..
Ku skutku uvedenému v bode 9/ obžaloby obžalovaný uviedol, že k tomuto skutku sa vyjadriť nevie, potvrdil však, že revolver bol nájdený v jeho osobnom motorovom vozidle pri prehliadke. Poprel, že revolver patril jemu, nevedel vysvetliť ako sa dostal do jeho auta, nevedel komu patril a ani kde v aute ho našli a v ďalšom odmietol k tomuto skutku vypovedať.
Na otázku obhajkyne, či agent u neho objednával aj revolver, obžalovaný uviedol, že áno, pričom opäť poukázal na to, že agent od neho objednával akékoľvek dlhé, aj krátke zbrane.
Na otázku samosudcu, aké peniaze mu dlhuje A., obžalovaný uviedol, že je to dlh ešte z roku 2008, ide o hotovosť v prepočte asi 3.000 eur a pri stretnutí pred Hypernovou v C. L. to A. zneužil tak, že mu povedal, že ak nebude spolupracovať, tak že mu tento dlh nevráti. Podľa obžalovaného Z. o tomto dlhu A. nevie a ani nepočul, keď mu to A. hovoril.
Ako svedok bol na hlavnom pojednávaní vypočutý K. F., ktorý uviedol, že obžalovaného L. spoznal už dávnejšie ako priateľa pána Y. a v tom čase bol podľa svedka obžalovaný držiteľom zbrojného preukazu a členom poľovného zväzu. Tvrdil o sebe, že bol jedným z prvých držiteľov licencie na predaj zbraní a všeobecne uviedol, že ak nejaká osoba má v záujme kúpiť si zbraň, prípadne strelivo, musí sa preukázať, že je oprávneným držiteľom zbrojného preukazu pre daný kaliber.
Ku skutku uvedenému v bode 4/ obžaloby uviedol, že sa pamätá na to, ako k nemu prišiel dávny priateľ Y. aj so L., kupovali od neho náboje, pričom on bol presvedčený, že náboje sú určené pre Y., ale platil ich obžalovaný L.. Nepamätal sa na to, kto konkrétne z nich dvoch kúpené náboje osobne prevzal. Nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti ako bolo ďalej naložené s nábojmi.
Na otázku, či im odpredal strelivo, prípadne aj nejakú zbraň v iných prípadoch, svedok uviedol, že áno a že tak, ako je to uvedené v skutku pod bodom 5/ obžaloby L. od neho kúpil a vyplatil zbraň a strelivo uvedené v tomto bode obžaloby. Na doplňujúce otázky k tomuto bodu obžaloby uviedol, že išlo o obchod medzi ním a L., lebo L. ho predtým požiadal, či by nebola možnosť zohnať konkrétne takúto zbraň. On ju zohnal na burze v Brne, pričom zbraň nebola zakúpená legálne, po tom, ako ju v Brne kúpil, zbraň previezol na M. U., kde mu ju L. vyplatil. Svedok nevedel uviesť čo so zbraňou bude robiť L., či je určená pre neho, alebo pre niekoho iného. Vypovedal aj o tom, že okrem obžalovaného L. a Y. ho nikto iný ohľadom nelegálnej kúpy zbraní nekontaktoval. V tejto súvislosti uviedol, že dodnes si sám nevie vysvetliť svoje konanie, prečo sa dal presvedčiť na nelegálny obchod so zbraňami, uviedol, že v tom čase o tom neuvažoval, pre peniaze to však nerobil a nemyslel na dôsledky, ktoré by mohli v tejto súvislosti nastať a bol v domnení, že tieto nelegálne zbrane sú určené a budú použité na páchanie pytliactva. Rozhodne poprel, že by obchodoval s krátkymi zbraňami, ako aj s vojenskými zbraňami. Celý obchod ďalej vysvetlil tak, že L. s Y. boli kamaráti a keď sa rozhodol, že uskutoční s nimi nelegálny obchod týkajúci sa zbraní a streliva, tak bol stále v tom, že tieto veci sú určené len na pytliactvo. Podľa svedka obžalovaný L. vedel, že nešlo o legálny predaj zbraní a streliva a takisto si bol vedomý aj toho, že aj on v týchto prípadoch nekonal v súlade so zákonom.
Vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 6/ obžaloby potvrdil, že sa všetky skutočnosti odohrali tak, ako je to v tomto bode uvedené a opäť potvrdil rovnaký scenár obchodu, teda, že L. a Y. mali určitú konkrétnu požiadavku na zbraň a strelivo, on túto zbraň zabezpečil a následne ju predal. Objednávka sa realizovala pri rôznych príležitostiach, pričom jeho osobne nikto k zabezpečeniu určitej konkrétnej zbrane nenútil a svedkovi nie je a ani mu nebolo známe, či niekto iný nenútil obžalovaného L., ako aj Y. k nelegálnemu obchodu so zbraňami. Aj v tomto prípade, ako aj vo všetkých ďalších, podľa svedka všetko financoval L., Y. podľa neho peniaze nemal a časom sa dozvedel od L., že zbrane sú určené pre ďalšiu osobu, ktorú však nepoznal a ani sa o ňu nezaujímal s odôvodnením, že bolo lepšie ak o tom veľa nevedel. Podľa svedka obžalovaný L. robil všetko slobodne a z vlastnej vôle, nikdy na ňom nebadal, že by tak L. robil z donútenia niekoho iného, teda ďalšej tretej osoby. V tomto konkrétnom prípade bola predmetom predaja zakázaná zbraň, pretože mala tlmič zvuku a aj v tomto prípade, ako aj v ostatných bola cena určená dohodou medzi ním a obžalovaným L..
Svedok rovnako vypovedal aj ku skutku uvedenému v bode 7/ obžaloby a potvrdil, že aj v tomto prípade bol rovnaký scenár nelegálneho obchodu so zbraňami a strelivom, ako aj v predchádzajúcich prípadoch, o ktorých vypovedal. Vo svojej výpovedi k tomuto skutku obžaloby na doplňujúce otázky opäť uviedol, že L. mu nikdy nepovedal, že by mal nejaký problém z toho, ak konkrétnu zbraň nezoženie, tvrdil, že
ani nikdy na neho dôraznejšie nenaliehal, že takú a takú zbraň musí pre neho zohnať, lebo by mal z toho L. nepríjemnosti. Na ďalšie doplňujúce otázky uviedol, že zo strany L. nezaznela nikdy taká požiadavka, resp. objednávka, že L. od neho kúpi akúkoľvek zbraň, ktorú zoženie, podľa svedka L. mal stále požiadavku na určitú konkrétnu zbraň. Svedok zbrane zabezpečoval na burze v Brne, kde sa podľa neho dá zohnať čokoľvek týkajúce sa zbraní. L. podľa neho nemal nikdy požiadavku na zabezpečenie samopalu a dôrazne poprel, že by pre L. takúto zbraň zabezpečoval a tiež zdôraznil jeho veľkú antipatiu všeobecne k vojenským zbraniam.
Ku skutku uvedenému v bode 8/ obžaloby svedok F. uviedol, že je pravdou, že strelivo obžalovanému L. predal, avšak na tento konkrétny prípad sa nevedel rozpamätať a nevedel ani uviesť, či aj tieto konkrétne náboje mu predal, pretože sú uvedené v počtoch, aké on nikdy nepredával, dodal, že náboje nikdy nepredával po jednotlivých kusoch, ale po krabičkách.
Na doplňujúce otázky obhajkyne obžalovaného uviedol, že prvotná požiadavka na kúpu zbraní vyšla spoločne od obžalovaného L. a aj Y. a pri tomto závere svedok vychádzal z tej skutočnosti, že vo väčšine prípadov boli pri objednávke spolu L. aj Y.. Svedok však uviedol aj to, že aj obžalovaný L. sám niečo objednával, podľa svedka len on mal peniaze a len on platil za tovar. Svedok však nevedel konkretizovať, kto z nich dvoch prišiel s prvou objednávkou, alebo ktorý z nich mal konkrétne ako prvý požiadavku na zbraň. Dodal, že on to medzi nimi nikdy nerozlišoval, lebo vo väčšine prípadov prišli za ním spoločne ako kamaráti. Podľa svedka Y. musel vedieť aj o obchode, ktorý sa odohral len medzi ním a L. a dodal, že pokiaľ v tejto súvislosti vypovedal v prípravnom konaní niečo iné, tak to urobil preto, lebo chcel určitým spôsobom Y. pomôcť, keďže vedel, aké má problémy a poznal ho už dávno. Rozpamätal sa na to, že minimálne jedenkrát telefonicky objednával obžalovaný L. zbraň bez Y.. Ďalej uviedol, že keď sa mu podarilo zabezpečiť zbraň, na ktorú mal objednávku, tak o tom telefonoval Y., a to z toho dôvodu, že k nemu chodieval domov a keď im chcel zbraň odniesť, tak musel vedieť, či je Y. doma. Svedok sa nepamätal na to, či im niekedy ponúkol na kúpu aj takú zbraň, ktorú od neho nežiadali.
Na otázky okresného prokurátora svedok tiež uviedol, že pri telefonátoch medzi sebou používali krycie názvy a nehovorili konkrétne o zbraniach, on hovoril o autosúčiastkach, ako napríklad hriadeľ, výfuk a podobne a pokiaľ im zbrane niesol, tak ich viezol vo vlastnom aute.
Na otázku samosudcu, či predal niekedy obžalovanému alebo či tento od neho žiadal, aby mu zabezpečil aj krátku zbraň, svedok uviedol, že krátku zbraň od neho L. nikdy nechcel a krátku zbraň mu ani nikdy nepredal.
Obžalovaný vo všetkom s výpoveďou svedka nesúhlasil, podľa neho to bol Y., ktorý zbrane objednával a potvrdil, že len v jednom prípade svedkovi volal, a to bolo v novembri, keď od neho sám žiadal jednu zbraň. Svedok k tomu uviedol, že obžalovaný aj s Y. chceli asi okrem jedného prípadu zbrane spoločne, avšak nevedel kto viac a kto menej z nich objednával.
Na otázku samosudcu, položenú obžalovanému, že prečo obžalovaný platil za zbrane, ak tvrdí, že ich od svedka F. objednával Y., obžalovaný odpovedal, že preto, lebo bol hlúpy a že Y. peniaze nikdy nemal.
Ďalej bol na hlavnom pojednávaní ako svedok vypočutý T. Y., ktorý uviedol, že raz keď išli so L. do C. páliť pálenku, vtedy mal L. ešte zbrojný preukaz a spýtal sa ho, či by mu nevedel poradiť nejaké lacné zbrane a mohlo to byť rok, možno aj viac pred prvým skutkom. Na konkrétnosti ohľadom zoznámenia sa obžalovaného L. so svedkom F., ako aj ich prvého stretnutia však odpovedať nevedel, lebo sa na to nepamätal. Na otázky okresného prokurátora uviedol, že skutočnosti ohľadom skutku 2/ obžaloby sa stali tak, ako je to popísané v tomto bode obžaloby a že cenu za zbraň v tomto skutku určil on, avšak na podrobnosti sa už pre odstup času nevedel rozpamätať. K zbrani aj k nábojom, ktoré sú predmetom tohto skutku uviedol, že zbraň aj s nábojmi našiel už dávno v lese v jednom pni, potom ich preniesol domov a keď spoločne so L.I. upratovali u neho v pivnici, tak ju objavil. Keďže sa chcel pušky aj nábojov zbaviť, tak ich dal L., pričom L. mu asi za dva mesiace dal peniaze. Svedok tvrdil, že nevedel, či má L. na túto pušku a náboje nejakého záujemcu.
Ku skutku uvedenému v bode 6/ obžaloby sa tiež pre odstup času nevedel presne rozpamätať, vedel uviesť len to, že boli spoločne so L. u F. doma a išli tam preto, lebo mu F. zavolal aby prišli, lebo má
pre L. veci, ktoré on chcel. Pri obchode, ktorý realizoval len L. s F. osobne prítomný nebol a ani nevedel čo bolo predmetom kúpy a predaja.
Vo vzťahu k skutku v bode 7/ obžaloby tento svedok uviedol, že sa stal tak, ako je v obžalobe popísaný a dodal, že veci čo L. kúpil, položil zabalené do auta, obchod medzi L. a F. sprostredkoval on, avšak konkrétnosti už uviesť nevedel.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že na obchodoch sa zúčastňovali len oni traja, t.j. L., F. a on, pričom podľa svedka L. zdôvodňoval nutnosť obchodovania so zbraňami tým, že z niečoho sa žiť musí. Podľa svedka F. najprv do takéhoto obchodu nechcel ísť, mal dojem, že ho trápilo najmä to, že je to nelegálne. Podľa svedka vyplácal F. len L., lebo on nemal peniaze. Osobu, ktorú nazýval Maďar alebo maďarko osobne nepoznal a ani sa s ním nikdy nestretol, L. mu o ňom povedal, že je to jeho dobrý kamarát. Potvrdil, že pri telefonátoch medzi sebou používali krycie názvy a hovorili najmä o autosúčiastkach. Potvrdil tiež, že to bol on, čo sprostredkoval kontakt medzi L. a F..
Na otázky obhajkyne obžalovaného uviedol, že on nikdy neinicioval kúpu, prípadne predaj zbraní a streliva, nepoznal osobu, ktorej ďalej išli zbrane a o revolveri, ktorý je spomínaný v bode 9/ obžaloby nič uviesť nevedel. Na otázku, od koho prišla prvá požiadavka, aby zadovažovali zbrane, svedok jednoznačne uviedol, že od L.. Dodal, že vedel o existencii tretej osoby, ktorej L. následne zbrane dodával. Svedok tiež poprel, že by mal vedomosť o tom, že L. zadovážil nejakú zbraň aj od pána E., o ktorom uviedol, že ho osobne pozná, lebo mu bol dlhé roky šéfom. Tvrdil, že on žiadny obchod medzi E. a L. ohľadom zbraní nezabezpečoval.
K výpovedi tohto svedka obžalovaný uviedol, že svedok nepovedal celú pravdu, a to keď vypovedal o tom, že pušku s tlmičom našli u svedka v pivnici, podľa obžalovaného sa to stalo úplne inak, a to tak, že to bol svedok Y., ktorý mu doniesol tú zbraň a chcel od neho, aby ju predal. Na jeho reakciu svedok uviedol, že trvá na svojej výpovedi a následne sa medzi sebou pri reakciách na svoje výpovede nezhodli v tom, kto kontaktoval F. a kto u neho objednával zbrane.
Na otázky samosudcu svedok v tejto súvislosti uviedol, že je pravdou, že sa spoločne s obžalovaným dohodli, že budú predávať zbrane Maďarovi a podľa svedka to navrhol L.. Túto skutočnosť však vo svojej reakcii na to, obžalovaný poprel. Svedok Y. trval na tom, že to bol obžalovaný L., ktorý na neho naliehal, či nevie zohnať nejaké zbrane, pretože on má nejakého kupca.
Na otázku okresného prokurátora, či mu niekedy obžalovaný spomenul, že je do obchodu so zbraňami tlačený, prípadne vydieraný inou osobou, svedok uviedol, že vôbec nie, L. bol podľa neho aktívny a dodal, že ani L. a ani on nemali v tom čase peniaze, takže to bolo motívom ich konania.
V predmetnej trestnej veci bol na hlavnom pojednávaní ako svedok vypočutý aj K.. H. E., ktorý uviedol, že obžalovaného pozná dlhší čas, avšak nie sú blízki priatelia, prípadne kamaráti, netykajú si. Pri výsluchu dôrazne poprel, že nikdy žiadnu nelegálnu zbraň nedržal, nikdy si takúto zbraň nezabezpečil a ani nikdy nesprostredkovával, prípadne nežiadal sprostredkovanie na predaj takejto zbrane. V tejto súvislosti preto poprel aj tvrdenie obžalovaného k bodu 1/ obžaloby, že obžalovaný si od neho nelegálnu zbraň zadovážil a že ju následne na jeho požiadanie odpredal ďalšiemu. Nevedel vysvetliť, prečo to obžalovaný o ňom tvrdí.
Na otázku obhajkyne obžalovaného, či mu dňa 13.06.2012 telefonoval obžalovaný, svedok uviedol, že nevie či mu tento volal, nepamätal sa či sa v ten deň stretli, opäť však poprel, že obžalovanému v ten deň predal zbraň.
Na otázky obžalovaného svedok uviedol, že nie je pravda, že by od obžalovaného dňa 13.06.2012 prevzal 400 eur ako cenu za ním odpredanú nelegálnu zbraň.
Na ďalšie otázky svedok uviedol aj to, že s obžalovaným sa stretávali len veľmi sporadicky, vôbec sa ako známi nenavštevovali a bol u neho len z toho dôvodu, keď potreboval ohobľovať drevo.
Na návrh obžalovaného bol v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok M. A., ktorý pred začatím jeho výsluchu prostredníctvom okresného prokurátora predložil ním písaný list v
maďarskom jazyku, ktorého obsah bol preložený prítomným tlmočníkom. Z obsahu listu bolo zistené, že tento svedok žiada o vypočutie v neprítomnosti obžalovaného s odôvodnením, že v jeho prítomnosti sa bojí vypovedať, okrem iného aj z toho dôvodu, že po tom, ako bol predvolaný na hlavné pojednávanie, v marci 2014, ho zastavili neznáme osoby, ktoré mu povedali, že ak sa dostaví na Slovensko a bude vypovedať tak, ako by nemal, môže sa mu niečo stať, prípadne aj jeho rodine. Zároveň v liste požiadal, aby pokiaľ nebude vyhovené jeho žiadosti o výsluch v neprítomnosti obžalovaného, bol ako svedok vypočutý prostredníctvom dožiadaného orgánu v Maďarsku. Na uvedenom základe, ako aj s prihliadnutím k tomu, že ide o občana Maďarska, teda cudzinca, vo vzťahu ku ktorému nemožno použiť poriadkové opatrenia podľa Trestného poriadku (napríklad ukladať poriadkovú pokutu, prípadne využiť inštitút predvedenia svedka), mal samosudca za to, že pre skutočnosti uvedené svedkom v liste je možné predpokladať u neho dôvodnú obavu, že by v prítomnosti obžalovaného nevypovedal pravdu, a preto samosudca podľa § 262 Tr. poriadku vylúčil z pojednávacej miestnosti obžalovaného Š. L. počas výsluchu tohto svedka. Zároveň samosudca pred výsluchom svedka dal obžalovanému možnosť, aby sa obžalovaný poradil s obhajkyňou s tým, aby jeho prípadné otázky na svedka boli svedkovi položené prostredníctvom obhajkyne.
V úvode výsluchu svedok uviedol, že obžalovaného pozná už dlhší čas, a to už asi 7 až 8 rokov dozadu, spoločne aj podnikali, mali firmu, ale už dávnejšie nespolupracujú.
K veci samej na otázky obhajkyne uviedol, že sa už nepamätá na konkrétny deň 13.06.2012, či práve v tento deň sa s obžalovaným stretol, uviedol, že to mohlo byť zhruba pred dvoma rokmi, pričom pri tomto stretnutí bol okrem neho a obžalovaného ešte aj Z., ktorého svedok spoznal cez svojho kamaráta. On zoznámil obžalovaného L. s Z. a dôvodom tohto zoznámenia bolo obchodovanie medzi nimi dvoma. Svedok popísal, že L. ho pred týmto stretnutím žiadal, aby zistil, či niekto nemá záujem o kúpu zbraní, pretože L. mal zbrane na predaj. Svedok kontaktoval L. po tom, ako mu oznámil, že má záujemcu a z tohto dôvodu následne L. požiadal o stretnutie. Na otázku, ako prebiehalo prvé stretnutie, svedok uviedol, že spoločne s Z. išli k L., kde býva, stretli sa, on ich zoznámil, oni dvaja, teda L. s Z. si vymenili telefónne čísla a následne už medzi sebou komunikovali samostatne. Svedka Z. predstavil L. tak, že je to jeho známy a že chce kúpiť zbrane. Na Slovensko prišli od hranice jedným autom, a to po tom, ako mu L. oznámil konkrétny termín stretnutia. Na otázku, či mu L. povedal, že má zbrane na predaj, svedok uviedol, že áno a že aj sám pri predchádzajúcich návštevách u L. v jeho domácnosti videl v jeho pivnici zbrane a v jeho aute videl aj pištoľ. Podľa svedka išlo o poľovnícke pušky aj s puškohľadom, potom videl náboje a tieto zbrane mal v pivnici v jednej skrini. Podľa svedka nosil L. pištoľ vo svojom aute, túto videl tiež pred stretnutím s Z. a v tejto súvislosti tiež dodal, že L. mu ukázal aj poškodenie karosérie na jeho aute, ku ktorému malo dôjsť pri náhodnom výstrele z pištole. Svedok bol v tom, že predaj zbraní, o ktorom hovoril L., je legálny, pričom vychádzal z toho, že o L. vedel, že je poľovník a aj zbrane, ktoré videl boli poľovné. Keďže bol presvedčený o legálnom obchode, tak aj do telefónu hovoril o týchto veciach otvorene, a to vtedy, keď na požiadanie L. zháňa pre neho záujemcov - kupujúcich.
Na doplňujúce otázky obhajkyne ešte uviedol, že on sa nezaujímal bližšie o to, či L. má povolenie na predaj zbraní, pretože on o zbrane záujem nemal a on osobne ich ani nechcel kúpiť. L. mu tiež sľúbil, že ak prebehne obchod, tak že on dostane nejakú províziu, prípadne pálenku, alebo niečo podobné. Tvrdil však, že žiadnu províziu od nikoho nedostal a ani nevie, či sa nejaký obchod medzi L. a Z. uskutočnil.
Na otázky okresného prokurátora svedok uviedol, že ešte pred stretnutím s Z., a to asi dva až tri mesiace, mu L. hovoril, že on a jeho kamaráti majú na predaj zbrane a požiadal ho, ak bude vedieť o niekom, kto by mal záujem, aby ho nakontaktoval. Svedok dôrazne poprel, že by v tomto smere vyvinul nejakú iniciatívu s odôvodnením, že on sa so zbraňami nezaoberal a za iniciatívneho v tomto smere svedok označil L.E.F.. Na otázku, akým spôsobom ho o to L. požiadal, svedok uviedol, že to bolo osobne a boli aj v telefonickom kontakte a viackrát sa ho pri týchto príležitostiach pýtal, či už nejakého záujemcu našiel. Dodal, že pred stretnutím s Z. sa viackrát spoločne rozprávali na rôzne témy a pri každej sa ho opýtal, či sa mu už niekoho podarilo skontaktovať. Svedok ďalej vypovedal o tom, že osobne veľakrát navštívil L. u neho doma, dodal, že sa navštevovali aj ich rodiny, bol u nich cez Vianoce, chodieval k nemu na zabíjačky. Opäť zopakoval, že pištoľ u L. videl jeden alebo dvakrát a poľovné pušky mu L. ukázal v skrini, ktorú mal v pivnici. Ďalej dodal, že zbrane videl aj u osoby, ktorá sa volala T. a býva na M. U.. Pri ich stretnutí bol aj L., pretože T. nevedel po maďarsky. Aj u T. videl svedok zbrane, a to tiež poľovné a aj v tomto prípade bol v tom, že T. má zbrane legálne, lebo aj on bol poľovník. Podľa svedka ho T. nikdy nepožiadal o sprostredkovanie predaja zbraní.
Na ďalšie doplňujúce otázky svedok uviedol, že vedel o tom, že predmetom obchodu medzi Z. a L., ako aj to, že predmetom ich rozhovoru pri vzájomnom stretnutí bol predaj zbraní. Na otázku, či ho L. požiadal o sprostredkovanie jednej zbrane, alebo viacerých zbraní, svedok odpovedal, že L. mal záujem predať zbrane a nie len jednu zbraň a zároveň aj náboje. Svedok bez akýchkoľvek pochybností uviedol, že L. mu svoj záujem predať zbrane oznámil ešte predtým, ako ho skontaktoval s Z. a aj o hľadanie možných záujemcov ho L. požiadal ešte pred stretnutím s Z.. Svedok nezisťoval komu vlastnícky patria zbrane, ktoré chcel L. predať, ani to, či mal na to L. povolenie, myslel si, že je všetko v poriadku opäť s odôvodnením, že o Szabovi vedel, že tento je poľovník.
Na otázku, či vedel, odkiaľ má L. revolver, svedok odpovedať nevedel, vedel len to, že L. mu povedal, že ho má na sebaobranu a nevedel uviesť ani o aký typ sa jedná.
Na otázku, ako dlho boli v C. L. pri prvom stretnutí s Z., svedok uviedol, že sa stretli v dohodnutom čase, potom L. povedal, aby sa vrátili o dve až tri hodiny, čo L. odôvodnil tým, že sa musí s niekým skontaktovať a ešte musí na niekoho počkať a tak sa aj stalo.
Po ukončení výsluchu svedka M. A. hlavné pojednávanie pokračovalo už za účasti obžalovaného, ktorého samosudca oboznámil s podstatným obsahom výpovede svedka.
Obžalovaný na jeho výpoveď reagoval tak, že je pravdou, že sa so svedkom dlho poznajú, aj to, že sa spoločne navštevovali a dodal, že svedok nemôže mať obavy kvôli nemu, pretože je už dlho vo väzbe, ale podľa obžalovaného má svedok obavy, ktoré vyplývajú z jeho vlastnej nekalej činnosti. V ďalšom obžalovaný uviedol ako sa podľa neho odohralo ich spoločné stretnutie aj s Z. a popísal sled udalostí tak, ako je to už uvedené pri jeho výsluchu k bodu 1/ obžaloby.
V ďalšom bol vo veci vypočutý ako svedok Z. V., policajný agent, ktorý je T. T. K. Š., a to Y.. Z uvedených dôvodov bol výsluch uvedeného agenta vykonaný prostredníctvom technického zariadenia na prenos zvuku a obrazu, pričom pri výsluchu bol v miestnosti, kde sa agent nachádzal, osobne prítomná v súlade s ustanovením § 246 ods. 1 Tr. poriadku aj náhradná sudkyňa. Táto náhradná sudkyňa overila totožnosť agenta a garantovala bezprostrednosť, ústnosť a zákonnosť tohto úkonu. V súvislosti s výsluchom agenta je ešte potrebné uviesť, že obžalovaný tak na začiatku, ako aj na konci jeho výsluchu vzniesol námietku k vypočúvanej osobe, pretože na premietacom plátne nebolo možné vidieť jej tvár a mal za to, že nejde o osobu totožnú s tou, ktorej predával zbrane, pretože túto osobu nespoznal po hlase. Túto námietku však konajúci sudca vyhodnotil ako účelovú, pretože prostredníctvom náhradnej sudkyne bolo bezpochyby overené, že vypočúvaná osoba je totožná s osobou menom Z. V., ktorá bola v predmetnom trestnom stíhaní použitá ako agent v súlade s ustanovením § 117 a nasledujúce Trestného poriadku.
Na otázky obhajkyne obžalovaného agent uviedol, že s obžalovaným nadviazal kontakt začiatkom mesiaca jún 2012 prostredníctvom jeho známeho menom M. a spolu s týmto M., ako aj s obžalovaným sa prvýkrát stretli v júni 2012 v C. L. v kaviarni v Hypernove. Na otázku za akým účelom sa stretli odpovedal, že mu M. povedal, že existuje chlap, ktorý má na predaj zbrane a že M. to vedel od tohto chlapa. Na otázku, kto inicioval stretnutie, agent uviedol, že to bol Š. L. a na ďalšiu otázku dodal, že od M. vie, že predtým ho kontaktoval L.. V ďalšom vypovedal o tom, že sa stretli v uvedenej kaviarni, sedeli všetci traja pri jednom stole a počas rozhovoru mu L. povedal, že by mal na predaj zbrane. Svedok sa nepamätal ako sa on predstavil L.. Rozprávali sa o bežných veciach, M. hovoril L., že on je tou osobou, ktorú M. zabezpečil na L. žiadosť. Podľa agenta prvý začal hovoriť o zbraniach obžalovaný L., rozprávali sa o rôznych zbraniach, avšak pri prvom stretnutí L. hovoril, že v ten čas má na predaj len jednu zbraň. Malo ísť o poľovnícku pušku značky Mauser, ktorú nevedel bližšie konkretizovať. Prvýkrát spoločne o nábojoch nehovorili. Podľa agenta L. navrhol, že pôjde pre zbraň a stretnú sa následne na inom mieste, avšak nepovedal kam pre zbraň pôjde a ani nevedel uviesť, či sa L. v tejto súvislosti musel skontaktovať s inou osobou. Následne L. odišiel pre zbraň a opäť sa stretli neskôr o niekoľko hodín.
Na otázky obhajkyne, kde boli s M. za ten čas, odkiaľ sa pozná s M. a kto bol pri ďalšom stretnutí prítomný, agent uviedol, že na ne nemôže odpovedať, pretože nebol zbavený mlčanlivosti. Agent nevedel uviesť odkiaľ mal L. zbraň, ktorú chcel pri prvom stretnutí predať, išlo však o jednu zbraň. Keď sa neskôr stretli v lese, ďaleko od cesty, tak L. so sebou priniesol jednu poľovnícku pušku, ktorú vybral so
svojho auta a povedal, že je na predaj. Agent si ju prezrel a zaplatil za ňu, pokiaľ sa dobre pamätal, sumu 500 eur. Okrem pušky mu L. predal aj náboje, a to asi 20 ks kaliber 8x58, ktoré boli v nejakom sáčku.
Na otázku obhajkyne, či žiadal osobne od L., aby mu zabezpečil akékoľvek zbrane, alebo strelivo, agent jednoznačne uviedol, že nie a dodal, že to nebolo potrebné, lebo sám L. ponúkol, že vie zbrane zabezpečiť. Agent sa tiež nepamätal na skutočnosť, že by niekedy v telefonickom hovore L. nabádal k tomu, aby mu zohnal nejakú konkrétnu zbraň. Nepamätal sa tiež na to, že by na nejaký malý štvorcový papier napísal typy zbraní a tento odovzdal L.. Stretnutie podľa agenta ukončili tak, že on zaplatil L. za zbraň, vymenili si navzájom telefónne čísla a L. sľúbil, že ho vyhľadá, keď bude mať ďalšie zbraň. Nevedel uviesť kto komu dal ako prvý telefónne číslo.
Na otázky, čo sa stalo neskôr a či ho L. kontaktoval, agent uviedol, že už sa presne nepamätá na to, či sa stretli ešte v júni 2012, prípadne v júli 2012, dodal, že sa stretli viackrát, ale že na dátumy sa už nepamätá, pričom ďalšie stretnutie podľa neho mohlo byť asi mesiac po prvom. Priebeh ich ďalších vzájomných stretnutí popísal tak, že L. mu zatelefonoval a povedal mu, že má zbraň na predaj, dohodli sa na určitom dni a keď bol agent v blízkosti, tak zavolal L. a spolu sa stretli na lesnej ceste. Tam mu L. ukázal zbraň, prípadne zbrane, ktoré vtedy on kupoval, pričom L. ich priviezol v aute. Agent sa presne nevedel vyjadriť k typom zbraní, ktoré od L. kúpil, s určitosťou sa pamätal na jednu pušku, ktorá mala vymeniteľnú hlaveň, tlmič a puškohľad a ktorá bola zvláštna tým, že sa z nej dalo vystreliť aj brokmi, aj strelivom. Vedel o nej ešte to, že bola vyrobená v Čechách na objednávku. Od L. celkom kúpil 7 alebo 8 zbraní a boli to rôzne poľovnícke pušky, aj brokovnica, malá puška, puška s veľkým kalibrom, jedna bola z II. svetovej vojny a k týmto puškám kúpil od L. aj strelivo.
Na opätovne položenú otázku, či niekedy osobne inicioval stretnutie so L. za účelom kúpy zbrani, agent opäť odpovedal, že nie a dodal, že keď L. priniesol konkrétnu zbraň na predaj, tak povedal akú zbraň na ďalšie stretnutie zabezpečí. Agent potvrdil, že telefonoval so L. za účelom ich vzájomného stretnutia a doplnil, že v telefonických rozhovoroch upresňovali najmä termín, keď do toho niečo prišlo.
Na otázku, ako prebehlo posledné stretnutie, agent uviedol, že rovnako ako aj predchádzajúce a že pri poslednom kupoval od L. tri kusy zbraní a pri tomto stretnutí mu L. ukázal aj revolver, ktorý mal so sebou. O revolveri uviedol, že bol poniklovaný a že L. mu o ňom hovoril, že s ním zvykne poľovať, na predaj mu ho nikdy neponúkol a hovoril o ňom, že je to jeho obľúbená vec a tešil sa naň už veľa rokov. Povedal mu tiež aj o tom, že predtým, ako tento revolver získal, tak poľoval s inou pištoľou.
Na otázky obžalovaného, že kto ho prvýkrát zavolal na Slovensko a za akým účelom prišiel na Slovensko s M. a tiež, že prečo chcel na Slovensku kupovať zbrane, agent neodpovedal a odvolal sa na to, že nebol zbavený mlčanlivosti. Na ďalšie otázky, že prečo ho M. pri ich prvom stretnutí predstavil ako obchodníka so zbraňami, ktorý chce na Slovensku kúpiť viac ako 100 kusov zbraní, ďalej prečo mu kázal zavolať toho T. kamaráta, o ktorom hovoril M. a ďalej čo mu v aute napísal na papier - bloček, na ktorom sú napísané písmená a slovo Skorpion a že prečo mu hovoril, že má peniaze so sebou a že z prvého stretnutia nechce odísť bez zbrane, agent uviedol, že na takéto skutočnosti si nepamätá, prípadne, že sa nestali.
Agent sa tiež nevedel vyjadriť k osobe menom E., opätovne uviedol, že sa nepamätá, že by na papier písal „VZ 58, Skorpion“ a poprel, že by L. čokoľvek na papier písal.
Na otázku obžalovaného, prečo mu stále vyvolával cez telefón a neustále sa pýtal na „dvojpísmenkové“, agent uviedol, že mu nevyvolával a že pri prvom stretnutí, keď kúpil Mauserku, tak L. povedal, že by mohol zohnať aj „vážnejšie zbrane“, samopal. Agent však nevedel čo to je a keď mu to L. vysvetlil a povedal, že by aj také vedel zabezpečiť, tak tento typ „VZ 58“ nazvali ako „dvojpísmenkové“, avšak poprel, že by mu kvôli „dvojpísmenkovým“ vyvolával.
Od položenia ďalších otázok obžalovaný upustil s odôvodnením, že agent klame, ako aj z dôvodu, že si nie je istý, či ide o totožnú osobu, s ktorou pri jednotlivých skutkoch jednal a konal.
Na otázky okresného prokurátora, z ktorých boli viaceré totožné s otázkami, ktoré kládla agentovi obhajkyňa obžalovaného, agent uviedol, že pri prvom stretnutí to bol L., ktorý ponúkol na predaj zbrane, čo agent uviedol jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností. Ďalej dodal, že nikdy nerobil a ani nemusel robiť na L. nátlak, aby mu tento predal zbraň, pretože L. zbrane chcel predávať. K takémuto
predaju ho nikdy v žiadnom prípade nenútil a uviedol tiež, že L. sa tak slobodne rozhodol sám a dodal, že si chcel zarobiť peniaze, pričom sa L. rozhodoval rovnako slobodne aj v ostatných prípadoch predaja zbraní.
Na ďalšie otázky okresného prokurátora uviedol, že si bol počas celej svojej činnosti vedomý toho, že je vo veci činný ako ustanovený agent a že nikdy si žiadnu nadobudnutú zbraň a strelivo nenechal pre seba, prípadne pre iného, ale stále nadobudnuté zbrane a strelivo od L. zápisnične odovzdal vo všetkých prípadoch úradnej osobe. Podľa agenta došlo v jednom prípade aj k vyskúšaniu zbrane, táto zbraň bola s tlmičom a puškohľadom a vystrelil z nej L.. Agent tiež uviedol, že pri nákupe zbraní okrem prvého prípadu, kde podľa agenta bol aj M., nebola okrem neho a L. prítomná žiadna iná osoba. So L. sa nerozprával o tom, odkiaľ konkrétnu zbraň L. získal a ohľadom zbraní jednal stále výlučne so L., čo opakovane jednoznačne prehlásil.
Na otázku, či niekedy odmietol kúpiť od L. nejaké zbrane, prípadne strelivo, uviedol, že stalo sa aj také a asi tri, prípadne štyrikrát odmietol od Szaba kúpiť pušku 22 a brokovnicu.
Na ďalšiu otázku, či niekedy L. uviedol, že zbrane používal aj na lovenie zveri, agent uviedol, že mu rozprával rôzne príhody, ako aj to, že strelil s brokovnicou, ktorá mala tlmič diviaka a že mu hovoril aj o tom, že s revolverom pravidelne poľoval so svojho auta.
Na otázku, či peniaze, za ktoré kupoval od L. zbrane boli jeho, odpovedal, že nie a dodal tiež, že ohľadom ceny sa pred samotným stretnutím so L. približne dohodli a tak zhruba vedel akú sumu bude na nákup potrebovať.
Na otázku, či môže prehlásiť, že on je tou osobou, ktorá jednala so L. a kupovala od neho zbrane, agent jednoznačne prehlásil, že áno.
V tejto súvislosti sa pre úplnosť poznamenáva, že na otázku okresného prokurátora náhradná sudkyňa uviedla, že nikto do výsluchu agenta nezasahoval, nikto agenta nenavádzal akým spôsobom má odpovedať na otázky a náhradná sudkyňa opätovne potvrdila identitu agenta.
Okrem výsluchu obžalovaného, svedkov K. F., T. Y., K.. H. E., M. A. a Z. V. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie, a to prečítaním predložených znaleckých posudkov, listinných dôkazov a samosudca sa oboznámil aj s obsahom pripojených spisov.
Podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané nasledovné znalecké posudky č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2094 z čl. 158 až 169, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2095 z čl. 186 až 194, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2095 z čl. 195 až 200, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2190, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2190 z čl. 213 až 216, č. PPZ-PÚ-SL-EXP-2012/2534 z čl. 221 až 224, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2534 z čl. 225 až 230, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/2865 z čl. 234 až 240, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/3821 z čl. 251 až 257, č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4266 z čl. 271 až 293, voči ktorým obžalovaný nemal žiadne pripomienky ani námietky. K znaleckému posudku č. PPZ-KEU-SL- EXP-2012/4141 z čl. 299 až 347 a č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4267 z čl. 352 až 385 obžalovaný uviedol, že predmetom tohto znaleckého skúmania sú zbrane, ktoré boli skúmané a pochádzajú z obchodu predtým spoluobžalovaného T. F. a k znaleckému posudku č. PPZ-KEU-SL-EXP-2013/1390 z čl. 572 až 594 obžalovaný uviedol, že nesúvisí s predmetnou trestnou činnosťou.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli samosudcom prečítané:
- opis zápisnice o vydaní veci a jej opis z čl. 182 až 183,
- zápisnica o vydaní veci a jej opis z čl. 202 až 203,
- zápisnica o vydaní veci a jej opis z čl. 217 až 218,
- zápisnica o vydaní veci a jej opis z čl. 231 až 232,
- zápisnica a opis o vydaní vecí z čl. 248 až 249,
- zápisnica o vydaní veci, jej opis a fotodokumentácia z čl. 258 až 262,
- úradné záznamy a priložená fotodokumentácia k zvereným financiám z čl. 386 až 395,
- príkaz na domovú prehliadku z č. 397 až 400,
- zápisnica o vykonaní domovej prehliadky a vykonaní osobnej prehliadky s fotodokumentáciou z čl. 401 až 429,
- príkaz na prehliadku iných priestorov spolu so zápisnicou o vykonaní prehliadky iných priestorov s fotodokumentáciou z čl. 430 až 457,
- správa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica z čl. 747,
- správa o povesti z čl. 749, voči ktorým obžalovaný nemal žiadne pripomienky ani námietky.
K prečítanému odpisu z registra trestov z čl. 752 obžalovaný uviedol, že sa nepamätá sa na to, že by som bol v roku 1998 odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody.
Ďalej boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané:
- z prílohy č. 1/ žiadosť o vydanie zbrojného preukazu, vysvedčenia slovenského poľovníckeho zväzu, lekársky posudok, rozhodnutie zo dňa 20.10.2008, č. ORP 137-2/PP-OD-RS/2008 o zaistení zbrojného preukazu, rozhodnutie zo dňa 12.06.2012, č. ORPZ-RS-OPP1-111-001/2012 o odňatí zbrojného preukazu, voči ktorým obžalovaný nemal pripomienky,
- z pripojenej fotokópie spisu Okresného súdu Rim. Sobota, sp.zn. 11T/79/2013 rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 11T/79/2013 zo dňa 30.05.2013, uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 30.05.2013, sp.zn. 11T/79/2013, kde obžalovaný tiež nemal pripomienky,
- z prílohovej obálky s obsahom utajovaných skutočností žiadosť o schválenie pôsobenia príslušníka iného štátu na území SR, rozhodnutie Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, č. I PO-V-22-1/2012 zo dňa 13.06.2012 - príkaz na použitie agentov, rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica, č. OSBB-V-136-1/2012 zo dňa 04.07.2012 - príkaz na použitie agenta,
- rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica - potvrdenie príkazu na použitie agenta zo dňa 15.06.2012, č. OSBB-V-124-1/2012,
- príkazy sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Banská Bystrica na vyhotovenie obrazových a zvukových, alebo obrazovo-zvukových záznamov zo dňa 21.06.2012, č. OSBB-V-128-1/2012, zo dňa 04.07.2015, č. OSBB-V-127-1/2012, zo dňa 11.07.2012, č. OSBB-V-167-1/2012, zo dňa 21.06.2012, č. OSBB-V-127-1-2012, zo dňa 21.06.2012, č. OSBB-V-126-1/2012, zo dňa 08.10.2012, č. OSBB- V-180-1/2012.
V tejto súvislosti obhajkyňa obžalovaného uviedla, že si mala možnosť preštudovať tajnú prílohu, pričom zistila nezrovnalosti v dátumoch na rozhodnutiach o použití agenta, preto vyslovila pochybnosť, že príkaz na použitie agenta bol sudcom pre prípravné konanie vydaný včas, a to v lehote stanovenej § 117 ods. 6 Tr. poriadku. Na uvedenom základe mala za to, že nebola splnená podmienka na potvrdenie príkazu do 72 hodín a týmto stratil tento príkaz platnosť. V nadväznosti na to vyslovila pochybnosť aj o platnosti ďalšieho príkazu, ktorý bol spojený so vstupom do obydlia a tento bol vydaný na základe skutočností zistených agentom podľa prvého príkazu.
K vznesenej námietke obhajkyne obžalovaného okresný prokurátor uviedol, že pokiaľ sú určité disproporcie v číselnom označení príkazov na použitie agentov, táto skutočnosť vznikla v dôsledku označovania listín podľa príslušných predpisov o žurnalizovaní utajovaných spisov.
Okrem vyššie uvedeného dokazovania sa samosudca podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku oboznámil tiež s doslovnými písomnými prepismi prekladu zvukových záznamov - odposluchov, nachádzajúcimi sa vo zväzku III. predloženého vyšetrovacieho spisu na čl. 598 až 722 a tiež sa oboznámil so správami a prepismi zo sledovania, ako aj s pripojenou fotodokumentáciou na čl. 723 až 746.
Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že uvedené odposluchy sú medzi ním, odsúdeným Y. a Z. a on odpovedal agentovi na to, čo sa ho pýtal a tiež mu oznamoval, čo mu povedali Y., prípadne F. keď boli spolu, pričom on to prekladal Z. do maďarčiny, pretože on po slovensky nerozumel a so žiadnymi inými ľuďmi sa o zbraniach nerozprával.
Obhajkyňa obžalovaného v súvislosti s telefonickými rozhovormi medzi obžalovaným a agentom tiež uviedla, že na čl. 602 až 606 sa nachádzajú prepisy vyjadrenia agenta, z ktorých možno vyvodiť iniciatívu agenta, aby mu obžalovaný zháňal konkrétnu zbraň a že ho za týmto účelom urgoval.
Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov, a to tak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
V prvom rade považuje samosudca za potrebné uviesť, že vo vzťahu k prejednávanému skutkovému stavu bola hodnotená zo všetkých výpovedí obžalovaného v trestnom konaní len výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ako aj jeho vyjadrenia k výsluchu ostatných svedkov a agenta na hlavnom pojednávaní a tiež aj k prečítaným znaleckým posudkom a prečítaným listinným dôkazom, ako aj výpovede svedkov F., Y., E., A. a agenta na hlavnom pojednávaní. Samosudca nebral v úvahu tú skutočnosť, že obžalovaný sa v prípravnom konaní v rámci konania o dohode o vine a treste k trestnej činnosti kladenej mu za vinu priznal. Skutočnosť, že v rámci tohto konania svoj podiel na trestnej činnosti priznal, avšak neskôr na hlavnom pojednávaní svoj postoj k prejednávaným skutkom zmenil, a to tak, že sa z ich spáchania necíti byť vinný, samosudca nehodnotil ako okolnosť, ktorá obžalovanému z hľadiska ustálenia skutkového stavu priťažila.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vo všetkých bodoch obžaloby, okrem bodu 9/, pri svojom výsluchu uviedol ako sa skutky uvedené v bodoch 1/ až 8/ obžaloby stali a podrobne ich rozviedol. Ani v jednom prípade, okrem už spomenutého bodu 9/, však neuviedol, že sa nestali a neodohrali tak, ako je to uvedené v skutkovej časti v bodoch 1/ až 8/ obžaloby. Okrem uvedeného ani v jednom prípade nepoprel, že by sa na tom - ktorom skutku pod bodom 1/ až 8/ obžaloby osobne podieľal, svoje postavenie v jednotlivých skutkoch však na rozdiel od obžaloby chápal tak, že on plnil pri jednotlivých obchodoch len tlmočníka medzi Z. a svedkami F. a Y., pretože Z. bol Maďar a nič po slovensky nevedel a naopak F. s Y. zase nevedeli po maďarsky. Okrem toho sa považoval len za akéhosi kuriéra, ktorý zbrane, ako aj strelivo preniesol od E., F., prípadne Y. a následne ich odovzdal na dohodnutom mieste Z., od ktorého zase vzal dohodnuté peniaze, ktoré buď odovzdal E. alebo Y., prípadne si ich ponechal.
Okrem obžalovaného priebeh skutkov 1/ až 8/ tak, ako sú tieto popísané v obžalobe vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní potvrdili aj vypočutí svedkovia F. s Y. a neboli vyvrátené ani svedeckou výpoveďou M. A., ako ani vypočutého agenta.
V každom prípade nákupu zbraní a streliva bolo vykonané aj znalecké dokazovanie a tiež aj fotodokumentácia, ktorým bola preukázaná streľby schopnosť jednotlivých zadovážených a odpredaných zbraní, ako aj streliva, čo tiež potvrdilo skutkové tvrdenia ohľadom zbraní a streliva tak, ako je to popísané v jednotlivých bodoch obžaloby.
V neposlednom rade zistené skutočnosti potvrdzujú aj zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov.
Na uvedenom základe a po zhodnotení týchto dôkazov preto samosudca ustálil záver, že skutky uvedené v bodoch 1/ až 8/ obžaloby sa stali a prebehli takým spôsobom, ako je to v týchto bodoch obžaloby uvedené.
Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní ku skutku uvedenému v bode 9/ obžaloby uviedol, že je pravdou, že pri prehliadke jeho vozidla bol nájdený revolver 357 Magnum s odstráneným výrobným číslom, ako aj 6 ks nábojov, avšak tvrdil, že nevie akým spôsobom sa revolver do jeho auta dostal, ani nevie uviesť koho táto zbraň je a kde konkrétne v aute bola nájdená. Z prečítanej zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov z čl. 432 až 446 s fotodokumentáciou bolo však bez akýchkoľvek pochýb zistené, že pri vykonaní tejto prehliadky v osobnom motorovom vozidle obžalovaného Mitsubishi L200, 205 TD GLS, evidenčného čísla RS 348 BY bol dňa 27.11.2012 o 13.17 h nájdený v skrytom šuflíku pod sedadlom spolujazdca vpravo vpredu revolver 357 Magnum s odstráneným výrobným číslom s nabitým bubnom a 6 ks nábojov kaliber 38 Special.
O tom, že obžalovaný vlastnil revolver svedčia ďalej aj výpovede svedka A. a agenta, ktorí na hlavnom pojednávaní uviedli, že sa im obžalovaný chválil tým, že má revolver, ktorý im aj ukázal, pričom agent naviac dodal, že obžalovaný mu hovoril aj o tom, že takýto revolver zháňal už dlhší čas a že ide o jeho obľúbenú vec a tiež mu hovoril aj o tom, že s ním zvykne poľovať. Agent popísal revolver tak, že bol poniklovaný, čo sa zhoduje s revolverom, ktorý bol v aute nájdený a odfotografovaný. O tom,
že obžalovaný revolver mal a používal ho, nepriamo svedčia aj prepisy odposluchov jeho telefónnych hovorov, kde sú skutočnosti ohľadom revolvera a o jeho používaní obžalovaným tiež zachytené.
Z týchto dôvodov preto samosudca nemal pochybnosť ani o tom, že sa stal aj skutok uvedený pod bodom 9/ obžaloby, a to spôsobom popísaným v tomto skutku.
Po takto ustálenom skutkovom stave vo všetkých bodoch obžaloby samosudca zistil, že uvedeným konaním obžalovaného v bodoch 1/ až 9/ obžaloby boli naplnené zákonné znaky pokračovacieho prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona, sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bodoch 1/,2/,3/,4/,5/,6/,7/,8/ a 9 a pokračovacieho zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona sčasti samostatne, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v bodoch 1/,2/,3/,5/,6/,7/ a 9/, pretože obžalovaný v bodoch 1/, 3/ a 9/ sebe alebo inému zadovážil a držal strelivo bez povolenia, v bodoch 2/,4/,5/,6/,7/ a 8/ spoločným konaním sebe a inému zadovážil a držal strelivo bez povolenia, v bodoch 1/ a 3/ sebe a inému zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia, v bodoch 2/,5/,6/ a 7/ spoločným konaním sebe a inému zadovážil strelnú zbraň bez povolenia a v bode 9/ sebe alebo inému zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia a bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Obrana obžalovaného a jeho obhajkyne spočívala v tom, že obžalovaný za spáchané skutky nenesie trestnú zodpovednosť a že je nevinný, pretože k trestnej činnosti obžalovaného došlo aktívnou provokáciou nasadeného agenta, ktorý neustále obžalovaného navádzal k tomu, aby pre neho zadovažoval zbrane akéhokoľvek druhu, neustále mu z tohto dôvodu telefonoval a urgoval u neho takýmto spôsobom vybavenie objednávky zbraní. Obhajkyňa obžalovaného zároveň zdôrazňovala tú skutočnosť, že použitie agenta nebolo vykonané v súlade tak s vnútroštátnym, ako ani medzinárodným právom a keďže podľa jej názoru nebol včas a v súlade s ustanovením § 117 ods. 6 Tr. poriadku vydaný príkaz na použitie agenta a následne aj ďalší príkaz, nemôžu byť skutočnosti zistené agentom považované za zákonné a ani dôkazy, ktoré boli vykonané za účasti agenta nemôže súd použiť pri hodnotení dôkazov, pretože ide o nezákonné dôkazy.
Samosudca sa s obhajobou obžalovaného a argumentáciou obhajkyne nestotožnil s nasledovných dôvodov.
V prvom rade sa obžalovaný hájil tým, že pokiaľ na neho nebol nasadený agent, so zbraňami neobchodoval, nelegálne zbrane nikdy nedržal a na hlavnom pojednávaní stále tvrdil, že agent už pri prvom stretnutí od neho chcel, aby mu zabezpečil akékoľvek guľové zbrane, a to krátke aj dlhé, pričom mohlo ísť aj o zbrane historické, prípadne starožitné. Svoje konanie tiež ospravedlňoval a vysvetľoval tým, že v prvom a druhom prípade chcel pomôcť E., ako aj dávnemu priateľovi Y., aby sa títo zbavili zbraní a získali tak za ne peniaze. Túto jeho obhajobu však považoval samosudca za účelovú, pretože bola vyvrátená výpoveďami svedkov na hlavnom pojednávaní, ako aj samotného policajného agenta. Svedok E. jednoznačne poprel, že by obžalovaného požiadal o sprostredkovanie predaja zbrane, ako aj tú skutočnosť, že za týmto účelom dal obžalovanému zbraň na predaj a že od neho následne za predanú zbraň prevzal peniaze.
Tvrdenie obžalovaného, že sa nikdy pred nasadením agenta zbraňami nezaoberal je ďalej vyvrátené výpoveďou svedka A., ktorý uviedol, že ešte predtým, ako zoznámil obžalovaného s Z., videl u Szaba v domácnosti, a to najmä v pivnici v skrini rôzne poľovné zbrane a videl u neho tiež pištoľ, o ktorej mu obžalovaný hovoril, že s ňou aj poľuje a že ju má na sebaobranu. V neposlednom rade je obhajoba obžalovaného v tomto smere vyvrátená aj tým, že z prepisu odposluchov na čl. 606 vyplýva, že obžalovaný agentovi hovoril „... Viem, viem. Ja som túžil mať práve takúto. Ja som práve takúto chcel mať. Hovorím, že šesť rokov to naháňam. Mal som ja 22, ale ...“. V ďalšej časti obžalovaný uvádza „... Už sme také strelili, ale nenosíme to vždy sebou. Ideš po ceste a v priekope je diviak, vieš teraz v zime chodia na soľ ...“, ... Vieš trafiť do hlavy ...“. V ďalšej časti telefonického prepisu na čl. 607 zas Z. obžalovanému hovorí o tom, že na Slovensku ide veľmi dobre danubit a výbušniny. Na to mu následne obžalovaný odpovedá „... Tým som sa nezaoberal, voľakedy som vedel zaobstarať dynamit z bane, kde kamarát mal na celé debne ...“. V ďalšom mu Z. odpovedá, „... Dynamit to nie je dobré, prípadne granát ...“, na čo mu obžalovaný odpovedá „... Zatiaľ som s tými nemal nič spoločné, ale dalo by sa
obzrieť za tým. Ale ten, ktorý je odtiaľ, s kým sa mali vybavovať dvojpísmenkové je teraz v base ...“. Aj z týchto prepisov teda podľa názoru samosudcu vyplýva skutočnosť, že ešte predtým, ako sa obžalovaný spoznal s Z. sa o zbrane, prípadne o výbušniny zaujímal a že si aj zbraň, a to pištoľ zaobstaral.
Pokiaľ sa v ďalšom obžalovaný bránil tým, že zbrane zabezpečoval len na základe objednávky agenta, aj táto obrana bola vyvrátená, a to výpoveďami všetkých svedkov, ako aj samotného agenta. V tejto súvislosti si tiež obžalovaný sám protirečí, pretože prvý a druhý predaj zdôvodňuje tým, že v týchto dvoch prípadoch chcel pomôcť E. a Y. a v druhom prípade práve o Y. tvrdil, že on na neho naliehal, aby mu pomohol predať zbraň, ktorú mal Y. u seba. V ďalšom túto jeho obranu vyvracia aj svedok A., ktorý jednoznačne uviedol, že to bol jeho dlhoročný priateľ L., ktorý sa obrátil na neho s požiadavkou, aby pre L. skontaktoval záujemcov na kúpu zbraní. L. ho o to požiadal ešte predtým, ako ho zoznámil s Z., a to minimálne jeden alebo dva mesiace, pričom L. neustále jednak pri ich osobných stretnutiach, prípadne v telefonátoch od A. zisťoval, či sa už tomuto podarilo nejakého záujemcu zabezpečiť. Ani svedkovia F. a Y. verziu obžalovaného v tomto smere nepotvrdili a nikto z nich si nevšimol a v správaní L. nezistil takú okolnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že L. koná pod niečím nátlakom a že zbrane objednáva na požiadavku niekoho iného. Za motív konania obžalovaného v tomto smere, teda obchodovania so zbraňami, označil Y. tú skutočnosť, že v tom čase tak L., ako ani on nemali peniaze. Podľa Y., L. zdôvodňoval nutnosť obchodovania so zbraňami tým, že z niečoho sa žiť musí. Že práve obžalovaný bol iniciatívny v obchodovaní so zbraňami, okrem svedka A., jednoznačne potvrdil aj agent, ktorý pri výsluchu uviedol, že s obžalovaným sa stretol a skontaktoval prostredníctvom A., od ktorého sa dopočul, že má známeho, ktorý chce predávať zbrane a týmto známym bol obžalovaný. Agent poprel, že by dal L. objednávku na dodávku akéhokoľvek množstva a akýchkoľvek zbraní. Poprel aj to, že by v tomto smere ako objednávku niečo písal na papier. Agent tiež uviedol, že pri tom - ktorom stretnutí mu obžalovaný povedal akú zbraň vie na budúce zabezpečiť. Samosudca výpovedi agenta v tomto smere uveril, pretože táto skutočnosť vyplýva aj z kontextu prepisu ich telefónnych hovorov, a to jednak už vyššie spomenutých, kde na čl. 604 (číslo strany prepisu 12/18) obžalovaný hovorí „... Pozri. Na dvoch puškách strácam 1.200 eur, ale predám, lebo potrebujem peniaze. Lebo bez toho nemôžem ísť pre ostatné. Nepredal by som, lebo hlavne 22 som nechcel predať, ale preto predám, keď musím ísť aj pre dvojpísmenkové a nemám peniaze ...“. V ďalšej časti rozhovoru obžalovaný hovorí „... lebo dve som objednal aj z tichej. Ak tebe bude treba len jedna, druhú si potom prenechám sebe. Ale keď už ide môžem dať vyrobiť aj ďalšiu ...“. V ďalšom obžalovaný hovorí „... Má strach, veď robí pre fabriku aj iné veci, preto to dokáže spraviť. Nechceme stratiť aj túto poslednú možnosť. Sú problémy, ale nechceme ho stratiť. Bolo ich asi 15, ale oni sú už v base, alebo sú na dôchodku, rozumieš. Bol aj taký, že za tri autá náhradných dielov od neho odviezli ...“. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že v prípadoch, keď svedok F. zabezpečoval zbrane pre obžalovaného, a to buď na objednávku samotného obžalovaného, alebo oboch, teda obžalovaného a Y., nikdy od nich nedostal objednávku na akékoľvek zbrane, ale stále išlo o objednávku jednej a konkrétnej zbrane. Na hlavnom pojednávaní sa tiež preukázalo, a to jednak z výpovede samotného obžalovaného, ako aj agenta, že sa stal aj prípad, že agent odmietol kúpiť od obžalovaného dve zbrane, a to až tri alebo štyrikrát. Obžalovaný v tejto súvislosti uviedol, že preto bol na agenta nahnevaný a určitý čas mu nebral ani telefón. Viackrát uviedol, že trval na tom, aby agent tieto zbrane kúpil, čo nakoniec vyústilo pri skutku v bode 8/ tak, že ako obžalovaný vypovedal, vynútil si u agenta spoločne s predajom už dohodnutej zbrane aj predaj tých dvoch predchádzajúcich. Aj z tohto konania obžalovaného preto podľa názoru samosudcu vyplýva, že agent si u neho neobjednal akékoľvek zbrane, v akomkoľvek množstve, pretože pokiaľ by tomu tak bolo, agent by uvedené dve zbrane nekupoval až na tretí, prípadne štvrtýkrát.
Obhajkyňa obžalovaného mala za to, že nátlak agenta a jeho objednávky na konkrétne zbrane sú zrejmé a vyplývajú najmä z prepisu telefonických rozhovorov medzi obžalovaným a agentom z čl. 602 až 606. Samosudca sa s jej názorom v tomto smere nestotožnil, aj keď z niektorých viet agenta je možné vyvodiť, že by mal záujem o určitú konkrétnu zbraň. Z týchto rozhovorov však nevyplýva žiaden nátlak agenta na L., aby zbrane, prípadne strelivo zabezpečil a pokiaľ sa zaoberajú určitou konkrétnou zbraňou, prípadne jej nejakou súčasťou, tak si vysvetľujú ktorá zbraň, prípadne aké prispôsobenie konkrétnej súčasti zbrane je podľa nich lepšie. Z vety agenta na čl. 604 (strana prepisu 12/18) „... Z tichých budú potrebné určite dva kusy ...“, nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že ide o objednávku dvoch kusov určitých zbraní, pretože následne mu obžalovaný hovorí „... To je už objednané. Možno, že jednu už aj prinesiem ...“. Na záver v tomto smere samosudca udáva, že po oboznámení sa s celým prepisom telefonických rozhovorov vyvodil záver, že z telefonátov agenta nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by
svedčila o tom, že akýmkoľvek spôsobom na obžalovaného naliehal, tlačil na neho, prípadne ho nútil, aby pre neho obžalovaný zabezpečil určitú konkrétnu zbraň, prípadne akékoľvek zbrane.
Pokiaľ obhajkyňa namietala zákonnosť nasadenia agenta a mala za to, že jeho postup bol v rozpore so zákonom, a preto aj dôkazy získané agentom sú nezákonné a nemožno ich hodnotiť, samosudca uvádza, že ani v tomto smere sa nestotožnil s názorom obhajoby.
V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, že počas trestného stíhania obžalovaného bolo použitie agenta v celom rozsahu zodpovedajúce zákonnej úprave ustanovenia § 117 a nasledujúce Trestného poriadku a že v plnej miere zodpovedá aj judikovaným rozhodnutiam súdov v tejto oblasti.
V súdenej veci bol agent použitý podľa § 117 ods. 1 Tr. poriadku na odhalenie zločinu, a to zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona. Agent bol použitý v čase, tak ako to predpokladá ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. poriadku, t.j. keď získané poznatky odôvodňovali podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin. Týmto dôvodným podozrením v konkrétnom prípade bol úmysel L. predávať zbrane, o ktorom povedal A. a požiadal ho, aby mu zistil, či niekto nemá záujem kupovať zbrane, pričom v tom čase už bol Szabovi rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 20.10.2008, č. ORP-137-2/PP-OD-RS-2008 zaistený zbrojný preukaz, ktorý mu bol rozhodnutím zo dňa 12.06.2012, č. ORPZ-RS-OPP1-111-001/2012 následne aj odňatý. Zároveň sa to stalo predtým, ako sa L. s nasadeným agentom zoznámil. Z prečítaných listinných dôkazov samosudca nezistil ani žiadne formálno-právne vady, prípadne nedostatky, pre ktoré by použitie agenta a ním získané dôkazy v súdenej veci nemohli byť použité a hodnotené pre ich prípadnú nezákonnosť.
Z utajovaných príloh bolo zistené, že prokurátor v súlade s ustanovením § 117 ods. 6 Tr. poriadku z dôvodu, že išlo o vec, ktorá nestrpí odklad a použitie agenta nebolo spojené so vstupom do obydlia, vydal príkaz na použitie agenta, a to dňa 13.06.2012, ktorý bol v súlade s ustanovením § 117 ods. 7 Tr. poriadku vyhotovený v písomnej forme a bol v ňom určený presný čas, počas ktorého bude agent použitý a tento čas na použitie agenta nebol určený dlhšie, ako na šesť mesiacov, čo je v súlade s ustanovením § 117 ods. 7 Tr. poriadku. Zároveň samosudca zistil, že príkaz vydaný prokurátorom bol náležite odôvodnený. Tak, ako to predpokladá ustanovenie § 117 ods. 6 Tr. poriadku, tento príkaz prokurátora bol v lehote 72 hodín potvrdený sudcom pre prípravné konanie, pretože sudca pre prípravné konanie ho potvrdil dňa 15.06.2012. Aj rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie, ktorým potvrdil príkaz na použitie agenta vydaný prokurátorom, spĺňa všetky náležitosti predpokladané zákonom.
Z celého spisového materiálu vyplýva zároveň aj tá skutočnosť, že čas použitia agenta a jeho nasadenie v predmetnom trestnom stíhaní reálne neprekročilo čas dlhší ako šesť mesiacov, pretože jeho použitie bolo stanovené na čas od 13.06.2012 do 13.12.2012 a agent konkrétnu činnosť vyvíjal od 13.06.2012, tak ako to bolo v príkaze stanovené a len do 27.11.2012.
Záverom vo vzťahu k použitiu agenta samosudca považuje za potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že v rámci obdobia, keď bol nasadený, nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by svedčila o tom, že v tomto konkrétnom prípade agent obžalovaného iniciatívne navádzal na spáchanie trestného činu, a to konkrétne zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona. V tomto smere nebola zistená žiadna policajná provokácia, prípadne akékoľvek nútenie, resp. agentom opakujúce sa, a to ani telefonické obťažovanie obžalovaného za účelom naviesť obžalovaného, aby trestný čin spáchal. V tejto súvislosti samosudca odkazuje už na vyššie hodnotenie dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.
Z týchto dôvodov preto samosudca uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného prečinu, ako aj zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami v celom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný, ktorý nebol držiteľom zbrojného preukazu a ktorý nemal povolenie na držanie a predaj streliva a zbraní, si tak, ako je to uvedené v jednotlivých bodoch obžaloby, ako aj vo výrokovej časti tohto rozsudku, bez povolenia zadovážil zbrane a strelivo, ktoré následne u seba držal a potom ich predal inej osobe.
Obžalovaný Š. L. je bez pracovného pomeru, toho času sa nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici, do ktorej bol vzatý uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 0Tp/38/2012 zo dňa 30.11.2012 z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, pričom väzba sa začala dňa 27.11.2012 o 13.15 h. Ústav na výkon väzby hodnotí správanie a vystupovanie obžalovaného ako slušné, je priateľský a nekonfliktný, je tichej povahy a komunikácia je na slabšej úrovni. Správanie a jeho vystupovanie je na požadovanej úrovni, udržiava poriadok a dodržiava denný režim, ako aj pokyny a príkazy príslušníkov, nevyvoláva konflikt s inými obvinenými, disciplinárne odmenený, ani potrestaný ku dňu podania správy nebol. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že v priebehu rokov 1992 až 2009 bol päťkrát súdne trestaný pre rôznu úmyselnú trestnú činnosť. Vo všetkých prípadoch predchádzajúcich odsúdení sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Pri ukladaní trestu samosudca vychádzal zo základných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Samosudca u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naproti tomu ako priťažujúca okolnosť bolo zistené, že podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona spáchal viac trestných činov, teda že v tomto konaní bol odsúdený za spáchanie jednak prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zákona, ako aj zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania zo zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona. Z týchto dôvodov bol zároveň obžalovanému uložený podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest, a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil, že u obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich okolností, preto sa podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-tinu. Za spáchaný zločin podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní na 3 roky až 8 rokov. Z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností mu bolo možné s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 4 rokov 8 mesiacov až do 8 rokov. Pretože v predmetnej trestnej veci nie je možné s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zákona uložiť obžalovanému iný trest ako trest odňatia slobody a zároveň podľa § 49 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 51 ods. 1 Tr. zákona neprichádza do úvahy uloženie takéhoto trestu s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, musel byť obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody už aj s prihliadnutím k tomu, že nebol zistený žiaden dôvod, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, ako ani na pomery páchateľa, pre ktoré by mohlo dôjsť k mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Na uvedenom základe, ako aj s prihliadnutím k tomu, že na obžalovaného sa hľadí, ako keby doposiaľ nebol odsúdený, mu bol preto podľa vyššie uvedených zásad ukladania trestov uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby, a to v trvaní 4 rokov a 8 mesiacov. Takýto trest podľa názoru súdu plne zodpovedá spôsobu spáchania predmetného trestného činu, jeho následku, zisteným priťažujúcim okolnostiam, ako aj osobe páchateľa a možnostiam jeho nápravy a súčasne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v ďalšom viedol riadny život. Pre výkon tohto trestu bol podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Okrem uvedeného nepodmienečného trestu odňatia slobody mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona uložený aj trest prepadnutia vecí, špecifikovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré získal trestným činom, pričom vlastníkom týchto prepadnutých vecí sa podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona stáva štát. v bodoch 1/, 3/ a 9/ sebe alebo inému zadovážil a držal strelivo bez povolenia, v bodoch 2/,4/,5/,6/,7/ a 8/ spoločným konaním sebe a inému zadovážil a držal strelivo bez povolenia, v bodoch 1/ a 3/ sebe a inému zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia, v bodoch 2/,5/,6/ a 7/
spoločným konaním sebe a inému zadovážil strelnú zbraň bez povolenia, v bode 9/ sebe alebo inému zadovážil a držal strelnú zbraň bez povolenia a bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku). Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku). Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku). Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku). Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku). Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.