Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-2406-2009.pdf
PDF · 74.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/2406/2009
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava- Okresný úrad Prievidza, Medzibriežková 2, Prievidza, proti povinnému: Y. B., nar. XX.X.XXXX, L. XX, Z., pre vymoženie príslušenstva pohľadávky, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi, Exekútorský úrad Žilina, so sídlom D. Dlabača 2/978, náhradníkovi pôvodnej súdnej exekútorky Mgr. Viery Hurtišovej, trovy exekúcie vo výške 65,71 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom zo dňa 9.9.2009 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie príslušenstva pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodnutie o uložení pokuty Obvodného úradu v Prievidzi sp.č. 2008/21-2003 zo dňa 16.1.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.1.2008 a vykonateľnosť dňa 31.1.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnej exekútorke Mgr. Viere Hurtišovej udelené tunajším súdom dňa 2.12.2009.
Podnetom zo dňa 25.1.2012 súdny exekútor navrhol zastavenie exekúciev zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok) z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 odst. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
V zmysle § 251 ods. 4 Zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej le n O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 103 v spoj. s. 104 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 88 ods.1 Zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch účinného do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Z.z. o 3 ročnej prekluzívnej lehote, v ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie o priestupku bolo s účinnosťou od 1.9.2008 zrušené Zákonom č. 298/2008 Z.z. bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené ako sa posudzuje lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom. Predmetom vymáhania je pokuta uložená povinnému správnym orgánom. Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s predpisom, na základe ktorého bolo vydané (pričom je rozhodujúce znenie predpisu účinné v dobe vydania rozhodnutia) je treba tiež lehotu, do ktorej možno rozhodnutie vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
Exekúciu možno v zmysle uvedeného uskutočniť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty, ktorá je určená na splnenie povinností, pričom výkon exekúcie sa musí v tejto lehote skončiť. Táto trojročná lehota je lehotou prekluzívnou, ktorej uplynutím právo na výkon rozhodnutia zaniká a rozhodnutie sa stáva neúčinným. Vzhľadom na to, že exekučný titul- Rozhodnutie o uložení pokuty Obvodného úradu v Prievidzi sp.č. 2008/21-2003 zo dňa 16.1.2008, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 31.1.2008, uplynutím trojročnej lehoty- t.j. dňom 31.1.2011, došlo k preklúzii práva vymáhať predmetný nárok zo strany oprávneného, pričom ďalšie trvanie exekúcie po uplynutí tejto lehoty by bolo neprípustné.
Uplynutím času, s ktorým osobitný právny predpis spája preklúziu, t.j. zánik nároku vymáhať právo priznané v exekučnom titule, sa rozhodnutie stálo neúčinným a súd exekúciu v zmysle cit. ustanovení Exekučného poriadku zastavil.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 14 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. v platnom znení paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 88,18 eura. Tieto trovy špecifikoval ako minimálnu paušálnu odmenu 33,19 eura (§ 14 ods. 1 cit. vyhl.), hotové výdavky vo výške 40,30 eura (§ 22 cit. vyhl.- poštovné 12,80 eura, administratívne náklady 8,77 eura, cestovné 18,73 eura) + 20 % DPH k odmene a hotovým výdavkom vo výške 14,69 eura.
Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii a po preštudovaní exekučného spisu EX 579/09 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 65,71 eura.
V súlade s ustanovením § 22 ods. 1 cit. vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú súdnemu exekútorovi podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v platnom znení, a len výpočet cestovného podľa tohto právneho predpisu súd akceptuje pri uplatnenom cestovnom za uskutočnené pracovné cesty. Na základe uvedeného súd súdnemu exekútorovi nepriznal cestovné náhrady vo výške 18,73 eura, nakoľko súdny exekútor súdu nepredložil všetky požadované doklady pre výpočet cestovného podľa vyššie uvedeného právneho predpisu.
Na základe všetkých horeuvedených skutočností dospel súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 eura (§ 14 ods. 1 vyhl.) + 20 % DPH k priznanej odmene vo výške 6,64 eura.
Hotové výdavky boli súdnemu exekútorovi priznané vo výške 21,57 eura (§ 22 cit. vyhl.- poštovné 12,80 eura, administratívne náklady vo výške 8,77 eura) + 20% DPH z hotových výdavkov vo výške 4,31 eura.
Náhrada trov exekúcie tak spolu predstavuje sumu 65,71 eura (33,19 eura + 6,64 eura + 21,57 eura + 4,31 eura).
Súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinného, nakoľko jeho povinnosť znášať trovy exekúcie je sankciou za riadne nesplnenie si povinnosti mu uloženej a vyplýva z ustanovení § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. V tomto prípade nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného, nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v § 203 Exekučného poriadku, aby ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/.
Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia, písomne, trojmo. Rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení s § 202 ods. 2 a § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.