Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4T-73-2021.pdf
PDF · 76.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX v Humennom, stíhanom pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 02. marca 2023 v Humennom, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX v Humennom, trvale bytom B. C. XX, D. E., t. č. bytom F. XX, G. H.,
pre skutok právne posudzovaný v obžalobe ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
ako otec mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp. zn. 8P/210/2017 zo dňa 05.09.2018, právoplatný dňa 03.11.2018 bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 140,- eur mesačne vopred k rukám starých rodičov J. K. a L. K., od mesiaca marec 2020 až doposiaľ si túto svoju povinnosť v B. C., D. E., M. E. a na iných miestach, kde sa zdržiava úmyselne, riadne a v plnej výške neplní aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom k rukám starých rodičov J. K. a L. K. sumu vo výške najmenej 432,50 eur,
spod obžaloby oslobodzuje, pretože trestnosť činu zanikla.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Humennom podala na obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené obžalobe Okresnej prokuratúry v Humennom č.k. 2Pv 383/20/7702-41 zo dňa 20.09.2021 a vo výrokovej časti rozsudku.
Súd postupom podľa § 255 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Obžaloba a predvolanie na hlavné pojednávanie boli obžalovanému riadne doručené, na možnosť konať v jeho neprítomnosti bol upozornený a súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť aj bez prítomnosti obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne J. K., čítaním zápisnice o výsluchu svedka L. K. z prípravného konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 8P/210/2017 zo dňa 05.09.2018, právoplatným dňa 03.11.2018, bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 140,- eur mesačne vopred k rukám starých rodičov J. K. a L. K..
Rodný list mal. dieťaťa preukazuje, že otcom mal. I. A. je obžalovaný.
Obžalovaný pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že výživné neplatil z dôvodu, že nemal prácu. Následne dlh na výživnom uhradil v plnej výške. Na preukázanie svojich tvrdení doručil súdu kópie dokladov o vykonanej úhrade dlžného výživného.
Obžalovaný predložil doklady o úhrade výživného, z ktorých vyplýva, že dňa 22.04.2022 zaplatil sumu 146,30 eur, dňa 20.05.2022 sumu 143,32 eur, dňa 24.06.2022 sumu 142,69 eur, dňa 22.07.2022 sumu 145,03 eur, dňa 23.09.2022 sumu 144,45 eur, 25.10.2022 zaplatil 145,55 eur, dňa 26.11.2022 sumu 145,92 eur, 21.01.2023 sumu 148,47 eur, dňa 25.02.2023 sumu 150,18 eur. Celkovo tak od 4/2022 do 2/2023 zaplatil 1311,91 eur.
Svedkyňa J. K., ktorá spolu s manželom má v starostlivosti dcéru obžalovaného I. A., na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný prvotne prispieval na výživu mal. I., avšak potom prestal, a preto podala na neho trestné oznámenie. Teraz je situácia taká, že platí každý mesiac. V súčasnosti už obžalovaný uhradil dlžné výživné, nič im nedlhuje, všetko čo dlžil, uhradil, a to cez poštu, cez Western UNION. Podľa svedkyne, obžalovaný s dcérou nie je v kontakte. Mal. I. chodí na Základnú školu na ulici SNP v E.. Ďalej svedkyňa uviedla, že neplatenie výživného zo strany obžalovaného nemalo nepriaznivé následky na maloletú, pretože svedkyňa s manželom ešte pracujú, tak mala maloletá všetko, čo potrebovala.
Výpoveď svedka L. K. z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní prečítaná a svedok v nej tiež potvrdil, že v minulosti si obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil.
Podľa § 285 písm. f) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.
Podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Neplnením vyživovacej povinnosti je stav, kedy oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Trestný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť v civilnom konaní, vrátane rozsahu výživného ( R 11/1984). Súd posudzuje rozsah vyživovacej povinnosti samostatne, a preto môže vychádzať aj z iného rozsahu vyživovacej povinnosti ako civilný súd.
V nadväznosti na civilným súdom určenú vyživovaciu povinnosť obžalovaného, má súd za to, že od rozhodovania civilného súdu nedošlo na strane obžalovaného k takej zmene rozhodných okolností, ktoré by mali podstatný vplyv na jeho schopnosť platiť výživné, a ktorá by viedla tento súd k posúdeniu o inej výške vyživovacej povinnosti obžalovaného. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal z rozsahu vyživovacej povinnosti určenej civilným súdom, teda po 140,- eur mesačne.
Pri skúmaní zániku trestnosti trestného činu, súd prihliada na dve podmienky, a to či trestný čin zanedbania povinnej výživy nemal trvalo nepriaznivé následky a na to, či páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že obžalovaný svojím konaním porušil a ohrozil záujem chránený zákonom, a to nárok na výživu založený na ustanoveniach Zákona o rodine, keď si pravidelne neplnil rozhodnutím súdu uloženú vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére, keď týmto svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Podľa dokladov o úhrade výživného, obžalovaný za rok 2020 zaplatil z 1.400 eur sumu 916,03 eur, čím dlhoval na výživnom sumu 483,97 eur. Za obdobie 1/2021- 7/2021 zaplatil sumu 1031,47 eur. Z ďalších listinných dôkazov, tvoria súčasť trestného spisu, súd mal za preukázané, že obžalovaný dňa 24.09.2021 zaplatil sumu 214,06 eur, dňa 25.10.2021 zaplatil 175,70 eur, dňa 26.11.2021 sumu 55,22 eur; spolu 444,98 eur. Za obdobie od 4/2022 do 2/2023 zaplatil obžalovaný 1311,91 eur. Súd mal však z výpovede svedkyne J. K. za preukázané, že okrem predložených dokladov o úhrade výživného, obžalovaný uhradil celé dlžné výživné. Z výpovede svedkyne totiž jednoznačne vyplýva, že obžalovaný uhradil dlžné výživné za obdobie od marca 2020 až do rozhodovania súdu. Dlžné výživné tak bolo uhradené do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní dňa 2.3.2023, na ktorom svedkyňa J. K. potvrdila skutočnosť, že ku dňu konania hlavného pojednávania je celé dlžné výživné uhradené a neexistuje žiadna suma dlžného výživného. Zároveň však mal súd z výpovede svedkyne za preukázané, že v čase skutku maloletá núdzou netrpela, nakoľko jej svedkyňa a jej manžel svedok L. K. zabezpečili všetky základné životné potreby, teda neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným nemalo u maloletej trvalo nepriaznivé následky.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný sa predmetnej trestnej činnosti kladenej mu za vinu dopustil, no svoju vyživovaciu povinnosť si v celom rozsahu dodatočne splnil a zanedbanie povinnej výživy nemalo trvalo nepriaznivé následky na maloletú I. A., teda obžalovaný tým, že zaplatil dlžné výživné, využil ustanovenie o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v dôsledku čoho trestnosť činu zanikla, a preto ho súd spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.