Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_4Co-26-2013.pdf
PDF · 83.65 KB
Case nature
Subarea
4Co/26/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky Z. R., bytom M. XX, zastúpenej Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom Dubnica nad Váhom, Moyzesova 1200/12 proti odporcovi A. M., bytom M. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Podobom, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Bratislavská 354/32, o uloženie povinnosti odstrániť poruchy nosnej konštrukcie stropu a iné, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. septembra 2012, č.k. 16C/41/2006-331 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala odstránenia domu súp. č. XX stojaceho na pozemku parc. č. XXX v obci M., ktorý je vo vlastníctve odporcu. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dom súp. č. XX, ktorý patril odporcovi, bol dlhodobo neobývaný a v zlom technickom stave. Z listinného dôkazu, ktorým bolo statické posúdenie vykonané Ing. R. O., bolo zistené, že stabilita domu bola vážne ohrozená v dôsledku existencie vážnych porúch stropnej konštrukcie a konštrukcie krovu, ako aj stability nosných stien. Technické nedostatky tejto stavby vyplynuli aj z rozhodnutí stavebných úradov. Počas konania však došlo k zbúraniu tohto domu tak, že na jeho mieste zostali len zvyšky betónových platní a kameňov. Tieto sa nachádzajú na pozemku parc. č. XXX, ktorý patrí odporcovi a ktorý nepredstavuje prístupovú cestu k nehnuteľnosti navrhovateľky. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi vykonať opatrenia spočívajúce v odstránení poruchy nosnej konštrukcie stropu, krovu a poruchy stability nosných stien so zabezpečením odvodu dažďovej vody zo strechy tohto objektu v zmysle zabránenia premáčania hlinenej strechy. Keďže dom súp. č. XX počas konania zanikol, bol zbúraný, nie je možné uvažovať o existencii vážneho ohrozenia v dôsledku zlého technického stavu tohto domu ako jedného z predpokladov pre vyhovenie žalobnému návrhu navrhovateľky. Ak sa navrhovateľka cíti naďalej ohrozená tým, čo zostalo z tohto domu, teda zvyškami platní a kameňmi, ktoré zostali na mieste, kde pôvodne stál, tak treba uviesť, že takéto ohrozenie nebolo predmetom konania, navrhovateľka sa svojim návrhom nedomáhala uloženia žiadnych povinností ohľadne týchto objektov. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav, keď počas konania došlo k zániku nehnuteľnosti, ktorá mala predstavovať vážne ohrozenie pre majetok, život a zdravie navrhovateľky, súd návrh ako nedôvodný zamietol. Súd nevykonal navrhované doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania a vykonaním obhliadky na mieste samom, keď dom súp. č. XX bol zbúraný a ako už bolo uvedené vyššie a odstránenie toho, čo zostalo na jeho mieste, nie je predmetom konania v zmysle petitu návrhu na začatie konania. Z rovnakých dôvodov sa súd nezaoberal odstránením chlieva, ktorý sa nachádza za domom navrhovateľky a podľa zhodných výpovedí účastníkov patrí odporcovi. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 417 ods. 1,2 Obč. zák. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd návrh navrhovateľky zamietol, a teda odporca mal vo veci úspech a patrila by mu náhrada trov konania. Súd však pri rozhodovaní prihliadol na okolnosti, ktoré tu existovali v čase začatia súdneho konania a aj dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu návrhu. Súd mal z listinných dôkazov, ktorými boli rozhodnutia stavebného úradu a posudok statika, za preukázané, že v čase podania žalobného návrhu bol dom súp. č. XX v zlom technickom stave, bola narušená jeho statika a navrhovateľka sa mohla cítiť ohrozená. Na druhej strane dôvod, pre ktorý bola navrhovateľka neúspešná, spočíval v tom, že odporca uvedený dom po začatí konania zbúral, tento zanikol a navrhovateľka na tento stav nereagovala zmenou žalobného petitu, resp. vzatím svojho návrhu späť. Uvedené skutočnosti súd považoval za hodné osobitného zreteľa.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, vytýkala súdu prvého stupňa neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázala na to, že i keď počas konania odporca predmetný rodinný dom odstránil, je i naďalej ohrozená tým, že na mieste, kde sa dom nachádzal, ostali betónové platne, ako aj kamene zo základov tohto rodinného domu, ktoré odporca i napriek prísľubu na pojednávaní súdu dňa 08.06.2012 neodstránil. Uviedla, že nemá žiadne námietky voči vstupu odporcu na pozemok za účelom odstránenia pozostatkov stavby. Vytýkala súdu prvého stupňa, že v danej veci nevykonal ohliadku na mieste samom a nenariadil znalecké dokazovanie na posúdenie miery ohrozenia pozostatkami z rodinného domu odporcu. Postupom súdu prvého stupňa tým, že nevykonal navrhované dokazovanie došlo k odňatiu možnosti navrhovateľky konať pred súdom, čím došlo k znemožneniu jej procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Čo sa týka požiadavky, aby zo žaloby bolo známe, čoho sa navrhovateľka domáha, mala za to, že túto nemožno vykladať tak, že by navrhovateľka bola povinná urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. V priebehu konania jednoznačne vyplynula jej požiadavka, čoho a na akom skutkovom základe sa domáha, ktorá by bola zároveň bližšie konkretizovaná na základe výsledkov navrhovaného znaleckého dokazovania.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že podstatou návrhu navrhovateľky bolo, aby súd uložil odporcovi odstránenie poruchy nosnej konštrukcie stropu, krov a poruchu stability nosných stien so zabezpečením odvodu dažďovej vody zo strechy jeho nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XX v k.ú. M., nakoľko navrhovateľka sa cítila byť ohrozená na živote a zdraví. Tým, že v konečnom dôsledku celý predmetný dom zbúral, vykonal zjednanie nápravy nad rámec návrhu navrhovateľky, pričom časť betónového základu zbúrať nemohol, nakoľko by sa porušila stabilita rodinného domu navrhovateľky. Táto časť neodstráneného betónového základu sa nachádza pri zemi a na jeho pozemku. Uviedol, že tieto pozostatky neohrozujú žiadnym spôsobom navrhovateľku, navyše sa nachádzajú na jeho parcele, kde navrhovateľka nemá dôvod vôbec ísť, preto nemôže dôjsť k jej ohrozeniu.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Za daného stavu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že pokiaľ sa navrhovateľka podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi vykonať opatrenia spočívajúce v odstránení poruchy nosnej konštrukcie stropu, krovu a poruchy stability nosných stien so zabezpečením odvodu dažďovej vody zo strechy rodinného domu súp. č. XX, ktorý patril odporcovi, túto povinnosť je možné uložiť len v rámci ochrany poskytovanej podľa ust. § 417 ods. 2 Obč. zákonníka, a to len v prípade vážneho
ohrozenia. Toto ustanovenie poskytuje ochranu proti hroziacej škode, a to škode vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku. Návrh na odvrátenie hroziacej škody môže byť úspešný len vtedy, keď je tu vážne ohrozenie v dobe rozhodovania súdu. V konaní bolo preukázané, že dom súp. č. XX počas konania zanikol, bol zbúraný, nie je možné uvažovať o existencii vážneho ohrozenia v dôsledku zlého technického stavu tohto domu, ako jedného z predpokladov pre vyhovenie žalobnému návrhu navrhovateľky. Ak sa navrhovateľka cíti naďalej ohrozená tým, čo zostalo z tohto domu, teda zvyškami platní a kameňmi, ktoré ostali na mieste, kde pôvodne stál, súd prvého stupňa uviedol, že takéto ohrozenie nebolo predmetom konania, navrhovateľka sa svojím návrhom nedomáhala uloženia žiadnych povinností ohľadne týchto objektov.
Odvolací súd sa s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa stotožňuje. K námietkam navrhovateľky uvádzaných v odvolaní dodáva:
Navrhovateľka v odvolaní namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávne právne posúdenie veci.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich procesných práv a oprávnených záujmov. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojim procesným postupom v rozpore so zákonom, spravidla účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu. Námietka navrhovateľky, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci z dôvodu, že nevyhovel všetkým jej návrhom na vykonanie dokazovania, čím jej odňal možnosť konať pred súdom, nie je dôvodná. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je však vecou súdu, ktoré z označených dôkazov vykoná. K procesným právam účastníka nepatrí, ako sa navrhovateľka mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhovaný dôkaz. Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli z nich vylúčení. Preto ak súd prípadne aj rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné, alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Súd nie je totiž viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod, a to nesprávne právne posúdenie veci, ani tento neobstojí. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Predmetom konania v danej veci bol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve, a to dom s.č. XX, postavený na parcele č. XXX v k.ú. M. a pre prípad, že odstránenie stavby podľa stavebného zákona spadá do právomoci stavebného úradu, navrhla alternatívny petit, ktorým žiadala, aby odporcovi bola uložená povinnosť na vlastné náklady na dome s.č. XX, postavenom na parc. č. XXX k.ú. M. odstrániť poruchy nosnej konštrukcie stropu a krovu a poruchy stability nosných stien so zabezpečením odvodu dažďovej vody zo strechy predmetného objektu v zmysle zabránenia premáčania hlinenej steny. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa však došlo k zbúraniu tohto domu tak, že na jeho mieste zostali len zvyšky
betónových platní a kameňov. Tieto sa nachádzajú na pozemku parc. č. XXX, ktorý patrí odporcovi a ktorý nepredstavuje prístupovú cestu k nehnuteľnosti navrhovateľky. Za tejto situácie odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa má za to, že už nie je možné uvažovať o existencii vážneho ohrozenia v dôsledku zlého technického stavu tohto domu v zmysle § 417 ods. 2 Obč. zák. a preto nebolo možné návrhu navrhovateľky vyhovieť. Pokiaľ sa týka alternatívneho petitu, odvolací súd poukazuje na ust. § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ak v priebehu konania došlo k zbúraniu predmetného domu, alternatívny petit, v zmysle ktorého navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť vykonať opatrenia spočívajúce v odstránení porúch na predmetnom dome (vyššie špecifikovaných), stratil svoje opodstatnenie. Neobstojí ani námietka navrhovateľky, že predmetom konania je ohrozenie života, zdravia ako aj majetku a teda k úprave petitu by prispelo navrhované znalecké dokazovanie. Navrhovateľ disponuje návrhom, ktorého najdôležitejšou náležitosťou je žalobný petit. V ňom navrhovateľ uvádza, akoby podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. akoby mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Keďže k zmene petitu zo strany navrhovateľky nedošlo, nemohol súd rozhodnúť o niečom, čo nebolo predmetom konania. Nie je tiež procesne prípustné, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a až následne navrhovateľka upravovala petit svojho návrhu.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .