Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-55-2024.pdf
PDF · 110.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/55/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom E., F. XXX/XX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, IČO: 30 794 536, deti rodičov: D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXX/XX a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., F. XXX/XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd maloleté deti B.: A., nar. XX.XX.XXXX a C. D., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 12.04.2024 a otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 80 eur mesačne a na výživu maloletej C. D. sumou 60 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
II. Zročné výživné na maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 12.04.2024 do 31.07.2024 vo výške 288 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Zročné výživné na maloleté dieťa C. D. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 12.04.2024 do 31.07.2024 vo výške 216 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
IV. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok b u d ú obaja rodičia.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka – matka maloletých detí sa návrhom zo dňa 12.04.2024 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti by boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec by bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 150 eur mesačne na každé dieťa. Návrh odôvodňovala tým, že je samoživiteľka a poberá len rodinné prídavky vo výške 120 eur mesačne. Nevie sa zamestnať, pretože jej nemá kto postrážiť maloleté deti, ktoré navštevujú materskú školu. Býva v spoločnej domácnosti so strýkom, ktorý je nezamestnaný, občas chodí na brigády.. Jej výdavky pozostávajú z platieb na TV a internet v sume 26 eur, ako aj obedov na maloleté deti. Otec maloletých detí prispieva na ich výživu sumou 40 eur mesačne na každé dieťa na základe ich dohody, avšak nepravidelne.
2. Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa § 31 CMP, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané 11.07.2024. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Návrh s prílohami mu bol doručený dňa 26.04.2024.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov oboznámením predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový a právny stav:
3.1 Maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom je evidované v Knihe narodení Matričného úradu Partizánske vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX. Matkou maloletého dieťaťa je D. G., nar. XX.XX.XXXX a otcom H. B., nar. XX.XX.XXXX.
3.2 Maloleté dieťa C. D. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom je evidované v Knihe narodení Matričného úradu Partizánske vo zväzku XX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX. Matkou maloletého dieťaťa je D. G., nar. XX.XX.XXXX a otcom H. B., nar. XX.XX.XXXX.
3.3 Správa zo Základnej školy s materskou školou J. K., Komjatice zo dňa 09.01.2024 na maloleté dieťa A., z ktorej mal súd preukázané, že dieťa navštevuje materskú školu od 01.09.2023. Pravidelné poplatky má zaplatené včas, ako školné 10 eur, stravné 1,70/deň, ZRPŠ 30 eur a ďalšie drobné výdavky. Správa zo Základnej školy s materskou školou J. K., Komjatice zo dňa 09.01.2024 na maloleté dieťa C. D., z ktorej mal súd preukázané, že dieťa navštevuje materskú školu od 01.09.2023. Pravidelné poplatky má zaplatené včas, ako školné 10 eur, stravné 1,70/deň, ZRPŠ 30 eur a ďalšie drobné výdavky.
3.4 Správa na obe deti ohľadne dochádzky, s tým, že matka komunikuje s učiteľkami, spolupracuje.
3.5 Správa z ÚPSVaR Partizánske na otca maloletých detí, z ktorej mal súd preukázané, že otec bol naposledy vedený v evidencii od 15.11.2017 do 26.11.2017.
3.6 Daňové priznanie otca za rok 2022, z ktorého mal súd preukázané, že základom dane bola suma 2 811,32 eur a daň 0. Zdaniteľné príjmy predstavovali sumu 5 150 eur ročne, čo v priemere mesačne predstavuje sumu 430 eur.
3.6.1 Daňové priznanie za rok 2023 kde nie sú uvedené príjmy, len vyčíslený nárok na daňový bonus 712,80 eur, daň 0.
3.7 Správa od zamestnávateľa otca LOWA PRODUCTION, s. r. o., Bošany, Továrenská 10 zo dňa 17.06.2024, z ktorej mal súd preukázané, že otec bol u nich zamestnaný od 06.06.2023 do 25.08.2023, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.
3.7.1 Správa od ďalšieho zamestnávateľa otca, Jaguar Landrover Slovakia, s. r. o., Nitra, Horné Lúky 4540/10 , z ktorej mal súd preukázané, že bol zamestnaný od 07.03.2022 do 29.07.2022 na pozícii operátor výroby a pracovný pomer s ním bol ukončený na základe § 72 ZP v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa.
3.7.2 Odpoveď na lustráciu zamestnávateľov zo sociálnej poisťovne na otca za posledné dva roky vyššie uvedených s tým, že vymeriavací základ v období 06/2023 bol vo výške 690,89 eur, v období 07/2023 vo výške 147,51 eur, vymeriavací základ v období 09/2023 vo výške 709,68 eur, v období 10/2023 vo výške 834,95 eur a v období 11/2023 vo výške 36,59 eur.
3.8 Odpoveď na lustráciu v REGOB na otca maloletých detí, z ktorej mal súd preukázané, že okrem dvoch detí, o ktorých sa rozhoduje v tomto konaní má ďalšie maloleté dieťa H. B., nar. XX.XX.XXXX, čo mal súd potvrdené i v oboznámenom daňovom priznaní za rok 2023. V roku 2024 sa mu narodilo ďalšie maloleté dieťa H., nar. XX.XX.XXXX.
4. Matka maloletých detí vo svojej výpovedi upresnila, že s otcom maloletých detí nie je vôbec v kontakte asi tri roky, Otec sa o deti nezaujíma. Keď sa rozišli, dohodli sa, že otec jej bude platiť dokopy na obe deti sumu 80 eur mesačne. Od decembra 2023 výživné na deti neposielal. Odôvodňoval to tým, že žene mešká materská. Naposledy zaplatil sumu 100 eur vo februári a v marci. Na posledné Vianoce poslal
darčeky iba staršej dcére. Otec o maloleté deti neprejavuje záujem. Dôkazom je i tá skutočnosť, že víkend pred pojednávaním boli v Partizánskom u pradedka maloletých detí zo strany otca, ktorý vedel, že sú tam, a neprišiel deti pozrieť i napriek tomu, že A. mala meniny. Prišla ju pozrieť babka – matka otca. Navrhovateľka zdôrazňovala, že otec maloletých detí je hudobník, hral na festivaloch a keď spolu žili, bol schopný zarobiť za vystúpenie do 200 eur a za hranie na akcii do 500 eur. Mala vedomosť o tom, že otec má i štvrté dieťa, ktoré malo krst a bolo obklopené peniazmi. Matka má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity v odbore kuchár, čašník. Naposledy pracovala v Jaguári pred nástupom na materskú dovolenku. Nie je evidovaná v žiadnej odbornej ambulancii. Jej príjem pozostáva len z rodinných prídavkov na dve deti vo výške 120 eur. Nevie ísť do práce, pretože jej nemá kto postrážiť deti a mladšie dieťa si ťažko zvykalo na škôlku. Snaží sa brigádnicky privyrobiť a zaevidovať sa na úrade práce. Býva vo viacgeneračnom dome, vo vchode so strýkom, kde býva i švagriná. Výdavky na elektrinu platí v jednej polovici vo výške 50 eur a okrem toho internet a televíziu 26,90 eur. Plynová bomba, ktorú dáva plniť mesačne stojí 12 eur. Na stravu spolu s deťmi minie 250 eur. Kúria pevným palivom, ktoré si zháňajú svojpomocne. U strýka býva asi rok. Má exekúcie za telefóny a paušály, pretože ich neplatí.
Mesačné výdavky na maloleté dieťa A.: školné 10 eur, stravné 1,70 eur, oblečenie a obuv 25 eur, strava doma 80 eur, lieky 5 eur, jednorazové výdavky: ZRPŠ 10 eur, hygienické potreby 10 eur, triedny fond 10 eur. Rovnaké výdavky má i na maloleté dieťa D.. Deti nie sú evidované v žiadnej odbornej ambulancii. Po vykonanom dokazovaní žiadala návrhu v celom rozsahu vyhovieť a otca zaviazať na platenie výživného v sume 150 eur na každé dieťa vzhľadom na životnú úroveň otca, jeho manželky a detí, ktorí sa obliekajú do značkového oblečenia a majú zlato, retiazky a prstene. Otec maloleté deti nevidel posledné tri roky a i napriek tomu nemá výhrady voči styku otca s maloletými deťmi tak, že si ich môže prísť pozrieť hocikedy.
5. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 150 eur na maloletú A. a vo výške 130 eur na maloletú D..
6. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b), c) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin mal. dieťaťa, zastupovanie mal. dieťaťa, správa majetku mal. dieťaťa.
7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Ustanovenie § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine uvádza, že súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto pri svojom životnom smerovaní musia robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za všestranný vývoj svojich detí dokázali uspokojovať všetky ich základné životné potreby, t. j. nielen fyzické potreby, ale aj potreby duševné. Vo všeobecnosti možno za opodstatnené potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať nielen náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami.
11. Súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadňuje do sumy mesačného výživného v plnej výške jednorazové výdavky, ktoré sa nevynakladajú pravidelne a taktiež výdavky, ktoré nie sú účelne vynaložené na potreby maloletého dieťaťa. Uplatňuje sa pravidlo, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, čo však neznamená, že rodič povinný z vyživovacej povinnosti, má platiť neprimerane vysoké výživné vzhľadom na jeho finančné možnosti, navyše ak postačuje určenie nižšieho výživného, ktorým budú pokryté všetky odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.
12. Obaja rodičia sú si v starostlivosti o maloleté dieťa rovní, a preto sa majú aj spoločne a rovnakým dielom finančne podieľať na výdavkoch spojených s touto starostlivosťou. Samozrejme je dôvodné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú vykonáva matka, avšak nie na úkor neprimerane vysokého výživného zo strany otca. Pokiaľ by súd mal za to, že je dôvodné, aby sa matka nepodieľala rovnakým dielom na výdavkoch na maloleté dieťa, toto svoje rozhodnutie súd musí dostačujúcom spôsobom zdôvodniť, aby bolo zrejmé, prečo súd vzhliadol spravodlivým určenie vyživovacej povinnosti rodičovi povinnému uhrádzať výživné.
13. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
14. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
23. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu pričom medzi rozhodujúce faktory na
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
24. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú spolu tri roky. Na základe dohody si otec plnil vyživovaciu povinnosť nepravidelne vo výške 40 eur na každé dieťa do decembra 2023. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenie súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu, pretože to nie je možné spätne. V čase rozhodovania súdu neboli zistené žiadne skutočnosti, na základe ktorých by neboli obaja rodičia schopní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Súd rozhodol podľa § 28 ods. 1 písm. b, c) Zákona o rodine.
24.1 Matka maloletých detí sa domáhala určenia výživného vo výške 150 eur na každé dieťa vzhľadom na životnú úroveň otca a jeho rodiny. Matka poukázala na to, že je pravdou, že pred troma rokmi sa dohodli na výživnom vo výške 40 eur na každé dieťa, čo jej postačovalo i napriek tomu, že v tom čase jej príjem pozostával len z rodinných prídavkov a rodičovského príspevku. S takouto výškou výživného súhlasila až do decembra 2023, kedy jej príjem tvorili už len rodinné prídavky. Matka poukazovala na to, že jej finančne pomáha strýko a pradedko zo strany otca. Na základe vyšetrovacej zásady mal súd preukázané, že za posledné dva roky v zmysle lustrácie zo Sociálnej poisťovne bol otec zamestnaný v období od 06.06.2023 do 25.08.2023 a následne od 04.09.2023 do 12.11.2023 s vymeriavacími základmi vyššie uvedenými. K ukončeniu pracovného pomeru došlo zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe. Z vymeriavacích základov za 4 mesiace mal súd preukázané, že jeho vymeriavací základ bol vo výške 558 eur, čo nepredstavuje ani minimálnu mzdu. Otec maloletých detí podával daňové priznanie za roky 2022 a 2023, avšak jeho príjem bol minimálny a rovnako nepredstavoval ani výšku minimálnej mzdy. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z toho, že ak by otec maloletých detí riadne pracoval vzhľadom na svoj vek a ukončené základné vzdelanie, mohol by dosahovať aspoň príjem, ktorý predstavuje minimálnu mzdu za rok 2024 vo výške 750 eur, čo v čistom je 615,50 eur. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami a preto pri určení výživného súd vychádzal hlavne z počtu vyživovacích povinností otca. Otec má štyri vyživovacie povinnosti. Pri zohľadnení tejto skutočnosti s poukazom na metodické tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR by výživné na maloletú A. malo predstavovať 10% z príjmu otca a výživné na maloletú D. 8% z príjmu otca. Rovnakou sumou by otec maloletých detí mal prispievať i na výživu ďalších dvoch detí vzhľadom na ich vek, t. j. vo výške 8% z jeho príjmu. Ak súd vychádzal z toho, že príjem otca pozostáva z čistej
minimálnej mzdy, výživné na maloletú A. malo byť vo výške 62 eur a výživné na maloletú D. vo výške 49 eur. Súd určil výživné tak ako je uvedené vo výroku rozsudku vzhľadom na finančné možnosti otca, ako aj preukázateľné a uznané výdavky na maloleté deti s dôrazom na to, že otec maloletých detí sa žiadnym iným spôsobom na výžive a starostlivosti o maloleté deti nepodieľa a v podstate s nimi nemá žiadne iné výdavky. O maloleté deti sa nezaujíma a nie je s nimi v kontakte 3 roky. Ak otec maloletých detí z čistej minimálnej mzdy zaplatí určené výživné vo vzťahu k maloletým deťom, o ktorých sa rozhoduje v tomto konaní a po zohľadnení ďalších dvoch vyživovacích povinností , zostane mu suma vyššia ako je životné minimum na plnoletú fyzickú osobu vo výške 273,99 eur v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 149/2024. Otec maloletých detí si musí byť vedomý, že má vyživovacie povinnosti voči štyrom maloletým deťom a preto je jeho povinnosťou zamestnať sa a riadne si plniť pracovné povinnosti tak, aby jeho príjem pozostával aspoň z minimálnej mzdy.
24.1.1 Matka maloletých detí neuniesla dôkazné bremeno v tom, že príjem otca je vyšší, keďže počas ich spolužitia hrával na akciách, pretože z daňových priznaní za rok 2022 a 2023, to súd preukázané nemal. Matka v tejto časti žiadne dôkazy nenavrhovala a súd postupoval v zmysle vyhľadávacej a vyšetrovacej zásady.
24.2 Pri určení výšky výživného súd vychádzal i z preukázateľných potrieb maloletých detí tak, aby bol zabezpečený ich najlepší záujem. Súd považoval za preukázané, že nevyhnutné opakujúce sa mesačné výdavky na maloleté deti sú vo výške 180 eur, ktoré pozostávajú z alikvotnej časti nákladov na bývanie vo výške 28 eur (50 + 23 + 13:3), z nákladov na stravu 80 eur, oblečenie 25 eur, obuv 25 eur, rozpočítané ročné výdavky 4 eur v zmysle potvrdenia ZŠ, výdavky na lieky 10 eur, školné 10 eur, stravné 1,70 eur. Ak otec maloletých detí prispeje na výživu maloletej A. sumou 80 eur a na výživu maloletej D. sumou 60 eur, k čomu je potrebné pripočítať rodinné prídavky vo výške 60 eur, ako aj primeranú výšku výživného zo strany matky po zohľadnení jej každodennej starostlivosti minimálne vo výške 40 eur na každé dieťa, bude matka schopná pokryť všetky nevyhnutné uznané opakujúce sa výdavky na maloleté deti. Súd poznamenáva, že obrana matky, že sa nemôže zamestnať kvôli tomu, že jej nemá kto postrážiť maloleté deti, je irelevantná, pretože maloleté deti počas školského roka navštevujú materskú školu, z čoho vyplýva, že matka by mohla pracovať minimálne aspoň na dohodu alebo čiastočný pracovný úväzok. Matka je rovnako povinná si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom a v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, minimálne vo výške 37,53 eur, čo predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že i napriek tomu, že maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie a matka už rok býva u strýka, do vyhlásenia rozsudku sa nezaevidovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky. Ak otec maloletých detí v zmysle dohody prispieval na ich výživu sumou po 40 eur na každé dieťa, matka nijakým spôsobom nepreukázala zvýšené výdavky tak, aby bolo možné otca zaviazať na platenie výživného na maloleté deti v zmysle návrhu po 150 eur na každé dieťa. Súd uznal rovnaké výdavky na obe maloleté deti vzhľadom na ich minimálny vekový rozdiel, avšak výživné určil rozdielne, aby bol zohľadnený vek maloletých detí.
25. Zročné výživné za obdobie od 12.04.2024 do 31.07.2024 vo výške 288 eur vo vzťahu k maloletej A. pozostáva zo sumy 48 eur (za 18 dní v mesiaci apríl 2024) a zo sumy 240 eur (za mesiace máj – júl 2024, 3 x 80 eur) a vo vzťahu k maloletej D. vo výške 216 eur, ktoré pozostáva zo sumy 36 eur (za 18 dní v mesiaci apríl 2024) a zo sumy 180 eur (za mesiace máj – júl 2024, 3 x 80 eur), kde súd vychádzal z toho, že výživné od podania návrhu zaplatené nebolo. Naposledy zaplatil otec výživné vo výške 100 eur v mesiaci marec 2024. Súd povolil zročné výživné otcovi maloletých detí splácať v splátkach podľa § 232 CSP po 20 eur mesačne vo vzťahu ku každému maloletému dieťaťu s tým, že výška splátky je primeraná výške zročného výživného. I uvedenú sumu bude otec schopný zaplatiť bez akejkoľvek ujmy z príjmu, ktorý predstavuje čistú minimálnu mzdu v roku 2024 v sume 615 eur tak, že mu zostane po splnení si vyživovacej si povinnosti voči všetkým štyrom deťom suma vyššia ako je životné minimum na plnoletú fyzickú osobu.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sa jedná o konanie vo veci starostlivosti o mal. deti.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP