Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-182-2013.pdf
PDF · 94.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47243279, proti žalovanému: H. Š.M., W.. XX.X.XXXX, F. L.. W. U., C. XXX/XX, právne zast. Bečarik & partners s.r.o., Spišská Nová Ves, Letná 37, IČO : 47 253 126, o zaplatenie 1606,49 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku za podaný odpor 96,- Eur a k rukám právneho zástupcu žalovanému trovy právneho zastúpenia 396,59 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.9.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 1606,49 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.12.2006 uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úverový rámec vo výške 198,83 Eur za účelom kúpi veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú uvedené v zmluve. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, a preto bol listom zo dňa 28.6.2011 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1606,49 Eur. Predmetná suma žalobcovi doposiaľ uhradená nebola.
Vo veci bol dňa 21.11.2013 vydaný platobný rozkaz 11Ro 935/2013-20, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
V odpore uviedol, že návrh považuje za nedôvodný pretože vo vzťahu k žalobcovi neeviduje žiaden dlh. Úver, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 198,83 Eur riadne uhradil v 12-tich mesačných splátkach po 20,91 Eur o čom predložil písomné doklady.
Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol aj v ich neprítomnosti. Súd preto poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu.
Žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.4.2014, v ktorom argumentoval, že žalobca opiera svoj nárok o absolútne neplatný právny úkon. On nevedel, že podpisuje zmluvu o revolvingovom úvere I. resp. II. a nepoznal podmienky týchto zmlúv. Pri podpise zmluvy nemal možnosť s ňou sa oboznámiť ani si individuálne dohodnúť jej podmienky. Keďže podľa jeho názoru ide o absolútne neplatný právny úkon ma žalobca právo iba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň vzniesol námietku premlčania, pretože od dátumu kedy sa mal na úkor žalobcu obohatiť, teda od posledného výberu realizovaného dňa 22.5.2010 uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba. Žaloba bola podaná až dňa 18.9.2013. Žiadal tak žalobu zamietnuť. Na pojednávaní ďalej konštatoval, že úverovú zmluvu na zakúpenie televízora riadne vyplatil, nejaké finančné prostriedky ešte vyberal na zakúpenie kosačky, ale ďalších výberov si nie je vedomý.
Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Dňa 19.12.2006 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 198,83 Eur (5990,- Sk) na nákup tovaru, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 12-tich mesačných splátkach po 20,91 Eur (630,-Sk). RPMN poskytnutého úveru predstavoval 46,40 %.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje časť, podľa ktorej sa súčasne uzatvára zmluva o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Úverových zmluvných podmienkach žalobcu. Na základe uvedeného bola žalobcom zaslaná žalovanému úverová karta, z ktorej žalovaný čerpal finančné prostriedky v období od 10.9.2007 do 22.5.2010 vo výške 2388,78 Eur, čo je zrejme zo splátkového kalendára a prehľadu čerpania úveru predloženého žalobcom. Žalovaný úver riadne neuhrádzal a z toho dôvodu mu ku dňu 28.6.2011 vznikol dlh vo výške 1606,49 Eur.
Listom zo dňa 28.6.2011 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 1606.49 Eur z dôvodu, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 457 Obč. zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 19.12.2006 Úverová zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver na nákup tovaru, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v 12-tich mesačných splátkach. Tento úver bol žalovaným riadne zaplatený. Podpisom uvedenej zmluvy však žalovaný podpísal aj Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, pričom predmetom tohto konania je práve nárok žalobcu na základe Zmluvy o revolvingovom úvere. Jedným podpisom teda žalovaný mal uzavrieť zmluvu o poskytnutí úveru na nákup tovaru, čo bol aj evidentne jeho zámer a zároveň podpísal aj časť listiny, ktorá sa týkala úplne iného právneho vzťahu, ktorý mal dokonca vzniknúť až v budúcnosti. Uvedené vyplýva z toho, že sa jedná o formulovanú zmluvu - tlačivo, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu, pričom tieto náležitosti sú písané v spodnej časti zmluvy úplne malými, ťažko resp. takmer nečitateľnými písmenami. Žalovaný ak chcel získať úver na nákup tovaru, čo bolo jeho zámerom, nemal na výber a musel podpísal aj predloženú pretlač celej listiny. Je pritom zrejme, že obsah jednotlivých ustanovení zmluvy ovplyvniť ako spotrebiteľ nemohol a taktiež ako je zrejmé z jeho vyjadrenia ani s nim nebol riadne oboznámený. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy zo strany žalovaného a to zakúpenie tovaru na splátky, kedy mu pri kúpe bolo predložené tlačivo zmluvy vrátane Všeobecných podmienok je otázne, či mal žalovaný dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. To, že žalovaný nemal reálne možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy je zrejme z jeho vyjadrenia, aj z toho, že zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že nebolo vôľou žalovaného vstúpiť so žalobcom do iného zmluvného vzťahu než bolo poskytnutie úveru na kúpu tovaru a teda z jeho strany nebola zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená vážne, slobodne a zrozumiteľne. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Okrem uvedeného má súd za to, že postup žalobcu pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere je možné považovať za nekalú praktiku a dojednaný revolvingový úver za neplatný aj v zmysle ustanovenia článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993. Zmluva bola žalovanému, ako spotrebiteľovi,
predložená v písomnej forme, jej text bol vopred pripravený žalobcom a žalovaný nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Nejde preto o individuálne dohodnuté podmienky, pričom zo strany žalobcu v konaní nebol preukázaný opak.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona najneskoršie sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.
Zo strany žalobcu bolo preukázané, že poskytol žalovanému finančné prostriedky prostredníctvom úverovej karty, pričom posledné plnenie bolo realizované výberom dňa 22.5.2010. Tieto finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na základe neplatného právneho úkonu, preto sa súd zaoberal tým, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie. Dokazovaním bolo preukázané, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného síce došlo, avšak nebolo možné ho žalobcovi priznať, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania. Súd túto námietku preskúmal a dospel k záveru, že je dôvodná. Právo žalobcu sa podľa názoru súdu skutočne dalo po prvý raz vykonať odo dňa nasledujúceho po poslednom plnení žalobcu z neplatného právneho úkonu dňa 22.5.2010. Dvojročná subjektívna premlčacia lehota začala v zmysle § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka tak žalobcovi začala plynúť dňom nasledujúcim t.j. od 23.5.2010. Žalobca sa však svojho práva voči žalovanej začal domáhať súdnou cestou až návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 18.9.2013 , t.j. dokonca po viac ako troch rokov. Za takejto situácie teda súdu neostávalo nič iné, ako žalobu z dôvodu premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Účastníci konania si uplatnili v konaní nárok na náhradu trov konania. Návrh žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý, v konaní teda nemal úspech, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu v sume 492,59 Eur priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy pozostávajú so žalobcom zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor 96,- Eur a trov právneho zastúpenia 396,59 Eur, za päť úkonov právnej služby po 71,37 Eur (príprava a prevzatie, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 30.1.2014 a 5.6.2014 a písomné podanie na súd
- vyjadrenie dňa 24.4.2014 ), 2 x režijný paušál po 7,81 Eur, a 3 x po 8,04 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.