Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/15/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému G. S., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa písmeno b/ , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.06.2014 v Bratislave, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

G. S. Z. T. V. Š. nar. XX.XX.XXXX D. H., trvale bytom H., F. O. XXX/X, vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Bratislava od 04.01.2014,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 01.12.2013 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov napísal a následne odovzdal na poštovú prepravu list adresovaný poškodenej N.. K. Š.B.T. - sudkyni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol doručený do podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sídlom na Župnom námestí číslo 13 v Bratislave dňa 06.12.2013, ktorý si poškodená N.. K. Š. prevzala vo svojej kancelárii najvyššieho súdu a v ktorom obvinený G. S. uviedol, že mu bez právnej opory, iba z pozície moci ako sudkyňa nadelila trest, ktorý onedlho uplynie a je zvedavý, či bude schopná, keď sa onedlho stretnú, stále tak zadubene tvrdiť to isté, ako keď pri jeho odsúdení odignorovala svedectvo v jeho prospech, pretože on ju navštívi úradne a tak, ako trpel on a jeho rodina, bude trpieť iný, pričom tento list vzbudil u poškodenej N.. K. Š. dôvodnú obavu o jej život a zdravie a tieto vyhrážky cielene uskutočnil pre jej výkon právomoci verejného činiteľa, pretože ho vníma v kontexte listu, ktorý jej obvinený G. S. zaslal po tom, ako bol dňa 09.04.2003 rozsudkom senátu Krajského súdu v Bratislave, spisová značka XT XX/ XX, ktorého bola predsedníčkou, odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere trinásť rokov a v ktorom jej napísal, že „... hodiny jej už tikajú, tik-tak ...“, a že po návrate z výkonu trestu ju navštívi a „... bude obhajcom, prokurátorom a katom v jednej osobe ...“, že sa chystá roztočiť mlynské kolá a kolaudáciu pripravuje na 04.01.2014 a aby nezabudla na dátum 04.01.2014, že „... čas sa kráti a on sa teší na stretnutie...“.

t e d a

inému sa vyhrážal usmrtením a ublížením na zdraví pre výkon právomoci verejného činiteľa,

č í m s p á c h a l

prečin útoku na verejného činiteľa podľa písmeno b/ .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , písmeno l/, písmeno m/ na trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) mesiacov.

Podľa písmeno b/ súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému G. S. vyhlásenie podľa , a , , pričom obžalovaný urobil vyhlásenie podľa , teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 04.04.2014, č. k. X Y. XX/XX/XXXX-47. Súd následne postupoval v súlade s a obžalovanému položil otázky podľa , , , a , na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Následne súd v súlade s ustanovením po súhlasnom vyjadrení všetkých procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd postupom podľa so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal Znalecký posudok č. 27/2014 a č. 19/2014 vypracovaný dňa 12.03.2014 znalcami z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria I.. S. I. Z. I.. Ľ. V., C.., Znalecký posudok č. 17/2014 vypracovaný dňa 14.03.2014 znalcom z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality M.. I.. S. Y., C.., podľa so súhlasom procesných strán prečítal zápisnicu o výsluchu svedkyne I. S. zo dňa 12.02.2014 v časti významnej pre výrok o treste, ďalej podľa prečítal listinné dôkazy, a to list obžalovaného zo dňa 01.12.2013, list obžalovaného zo dňa 18.02.2014, list obžalovaného doručený Krajskej prokuratúre v Bratislave dňa 17.07.2003, vrátane jeho prepisu, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XT/ XX/XX zo dňa 09.04.2003, Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XTo/XX/XX zo dňa 15.01.2004, uznesenia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými sa rozhodovalo o návrhoch G. S. na povolenie obnovy konania, Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn. XPP/X/XXXX zo dňa 23.05.2011, Hodnotenie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov ohľadne správania sa odsúdeného G. S. počas výkonu trestu odňatia slobody, záznamy o disciplinárnych previneniach a trestoch vo výkone trestu odňatia slobody, Oznámenie pedagóga VT v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 05.01.2007 a zo dňa 10.02.2006, záznamy o disciplinárnych odmenách odsúdeného G. S. počas výkonu trestu odňatia slobody, odpis registra trestov obžalovaného, výsledok lustrácie v Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a výsledok lustrácie v evidencii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vzťahu k obžalovanému G. S..

Na základe takto vykonaného dokazovania čo do výroku o treste a po zhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným , súd pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému G. S. v predmetnej trestnej veci vychádzal z účelu trestu vyjadreného v rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu upravených v .

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný G. S. bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, pričom v prípade odsúdenia z roku 1996 a 2000 sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.04.2003, sp. zn. XT XX/XX v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.01.2004, sp. zn. X U. XX/XX za trestný čin vraždy podľa (), trestný čin krádeže podľa , písmeno a/ () a trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa (), za čo mu bol podľa §

219 odsek 1 s použitím uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov, so zaradením pre jeho výkon do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Prejednávaného trestného činu (prečinu útoku na verejného činiteľa podľa písmeno b/ - v znení neskorších predpisov) sa obžalovaný G. S. dopustil listom zo dňa 01.12.2013 doručeným do podateľne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 06.12.2013, ktorý si poškodená N.. K. Š.B.T. prevzala dňa 09.12.2013, teda v čase, kedy sa nachádzal vo výkone vyššie uvedeným rozsudkom uloženého trinásťročného nepodmienečného trestu odňatia slobody. V tomto smere je možné poukázať na existujúcu judikatúru, konkrétne na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.01.1974, sp. zn. X U. XXX/XX (M. XX/XXXX), v rámci ktorého bol vyslovený právny názor, resp. záver, že recidivistom, ktorí opakujú závažný trestný čin krátko po odpykaní predchádzajúceho trestu odňatia slobody, treba ukladať prísne nepodmienečné tresty s náležitým využitím rozpätia zákonnej trestnej sadzby (zhodou okolností bola v danom prípade prejednávaná trestná vec pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa , Tr. ). Tento záver možno aj v súčasnosti považovať za aktuálny a v zásade aplikovateľný aj vo vzťahu k obžalovanému G. S., nakoľko sa tento súdeného prečinu dopustil dokonca ešte počas výkonu trestu odňatia slobody (mesiac pred jeho výkonom), ktorý mu bol uložený za trestný čin mimoriadnej závažnosti (trestný čin vraždy podľa ).

V danom prípade však nemožno opomenúť ďalšie skutočnosti, ktoré majú podstatný význam pre určenie konkrétnej výmery trestu menovanému obžalovanému a ktoré, so zreteľom na účel trestu a hľadiská určujúce pre jeho ukladanie, neodôvodňujú uloženie takého trestu odňatia slobody, ktorý by striktne vychádzal len z uvedeného právneho záveru.

Predovšetkým je potrebné poukázať na povahu obžalovaným spáchaného prečinu útoku na verejného činiteľa podľa , ktorého sa dopustil v písomnej forme napísaním listu poškodenej s obsahom vyplývajúcim zo skutkovej vety tohto rozsudku (teda „na diaľku“, nie v priamom a bezprostrednom osobnom kontakte s poškodenou), pričom okolnosti, za ktorých došlo k jeho spáchaniu a ktoré obžalovaného k nemu viedli, možno hodnotiť v kontexte záverov znaleckého dokazovania, ku ktorým dospeli znalci z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria a znalcom z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia dospelých, Psychológia sexuality.

Zo záverov znaleckého posudku č. 27/2014 a č. 19/2014 vypracovaného znalcami psychiatrami vyplýva, že obvinený trpí na zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá je abnormne štruktúrovaná, má dissociálne charakteristiky, je impulzívna, s nižšou frustračnou toleranciou, o čom svedčí nedostatočné rešpektovanie morálnych a etických pravidiel, nedostatočné psychosiálne fungovanie a opakované páchanie trestných činov. Ide o trvalú psychickú poruchu, ktorá nemá vplyv na jeho rozpoznávaciu a ovládajúcu schopnosť. Obvinený v súčasnej dobe užíva antidepresívum Coaxil (tianeptín), ktoré je určené na liečbu úzkostných stavov a depresie v rôznom stupni závažnosti. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obvineného na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Obvinenému nebola znaleckým vyšetrením preukázaná duševná porucha, ktorá by bola odôvodňovala potrebu ochranného liečenia. V rámci forenzného rozboru znalci uviedli, že obvinený od času vyšetrovania trestného činu vraždy opakovane kveruluje, sťažuje sa a domáha sa svojej domnelej pravdy. Kverulačné tendencie u obvineného nie sú prejavom duševného ochorenia v zmysle psychózy, ale prejavom poruchy osobnosti obvineného. Výrazná je snaha o javenie sa v dobrom svetle, pričom sa zapájajú nevedomé obranné mechanizmy osobnosti, ktoré mu napomáhajú v dokresľovaní vnímanej reality podľa vlastných potrieb (upravuje si okolnosti tak, aby mu boli spomienky na udalosti znesiteľné), zahmlievanie okolností je však aj vedome účelové, s tendenciou zníženia následkov vlastného impulzívneho a nepremysleného konania. Obvinený počas znaleckého vyšetrenia uviedol, že spáchanie trestného činu ľutuje.

V záveroch Znaleckého posudku č. 17/2014, vypracovaného znalcom psychológom, sa okrem iného uvádza, že u obvineného je dané pesimistické nastavenie, je neistý vo svojej úlohe vo vzťahu k okolitému svetu. Dezorganizácia emóciami vedie k prejavom, ktoré môžu imponovať ako nevysvetliteľné, logicky nekonzistentné. U obvineného je prítomné časté skúmanie seba samého, sústredené na negatívne pocity. Taktiež je daná nezrelosť osobnostnej organizácie a zraniteľnosť v zvládaní interpersonálnej záťaže. V situáciách, keď majú emócie nadmerný vplyv na myslenie, dochádza k poruchám, čo vedie k

chybným rozhodnutiam. Je u neho daná výrazná tendencia vyhnúť sa emočným podnetom, v dôsledku toho sa sociálne sťahuje až izoluje. Obžalovaný vkladá značnú energiu do zadržovania, resp. kontroly emócií. Toto zvyšuje riziko emočnej lability, emócie prevládnu nad ostatnými psychickými funkciami a zvyšuje sa riziko straty kontroly. Ďalej sa v predmetnom znaleckom posudku uvádza, že obvinený sa agresívnym tendenciám vyhýba, snaží sa ich oddialiť pre zníženie rizika možného nezvládnutia. V rámci motivačnej analýzy agresívnej trestnej činnosti znalec konštatoval a zopakoval, že pesimistické nastavenie, skepticizmus, neistota u vyšetreného po 13 rokoch strávených vo výkone trestu, ako aj dezorganizácia kontrolných mechanizmov negatívnymi emóciami vedie k prejavom, ktoré môžu navonok imponovať ako nevysvetliteľné. V čase asi 1 mesiac pred ukončením jeho výkonu trestu sa odsúdený, v kontexte svojich osobnostných charakteristík, dostáva do stavu dezorganizácie osobnosti a zhoršenia kontrolných mechanizmov, ktoré dovtedy zabezpečovali relatívnu funkčnosť v prostredí, ktoré bolo pre neho známe. V súvislosti s pocitom krivdy prevažuje u neho negatívne emočné prežívanie spojené s ublížením jeho osobe, ktoré zosobňuje v osobe poškodenej, pričom narastajúce intrapsychické napätie a neistota zo zmeny, ako aj z budúcnosti sa prelína s pocitmi hnevu, živeného dojmom spáchanej nespravodlivosti. Narastajúci negatívny pocit sa rozhodol ventilovať, ako sám priznáva, nelogickým, z hľadiska situácie neadekvátnym spôsobom a síce vstupom do jednostrannej interakcie s osobou stelesňujúcou jeho (podľa neho) nespravodlivé utrpenie formou listu. Uvedený akt mu priniesol prechodnú úľavu. Znalec taktiež uviedol, že porucha osobnosti je charakteristická tým, že prináša utrpenie jej nositeľovi, ako aj jeho okoliu a v tomto prípade došlo k naplneniu oboch kritérií v plnej miere. Pokiaľ by obžalovaný netrpel poruchou osobnosti, ktorá ho však nezbavuje schopnosti ovládnuť svoje konanie a konal by v rámci štandardných, spoločensky akceptovateľných kľúčov správania, s vysokou pravdepodobnosťou by posledný mesiac neposielal z ÚVTOS nič, vôbec nie sudkyni a iným osobám zúčastneným na prípade.

Vychádzajúc z uvedených záverov možno mať odôvodnene za to, že konanie obžalovaného G. S. bolo okrem iného podmienené zhoršením kontrolných mechanizmov ku koncu výkonu trestu odňatia slobody, ktoré vyplývalo z charakteristiky jeho osobnosti, z narastajúceho intrapsychického napätia, neistoty zo zmeny a z budúcnosti v spojení s pocitom hnevu, ku ktorému pristúpila okolnosť spočívajúca v obmedzenom kontakte s jeho rodinou (predovšetkým formou návštev) v uvedenom období, teda v období pred spáchania činu, o čom svedčí tak výpoveď obžalovaného, ako aj svedkyne I. S.. Tento záver možno oprieť aj tú skutočnosť, že medzi oboma listami adresovanými poškodenej uplynulo vyše 10 rokov, počas ktorých bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, v rámci ktorého bola do istého momentu zabezpečená relatívna funkčnosť kontrolných mechanizmov (v prostredí, ktoré bolo pre neho známe).

Charakteristiky osobnosti obžalovaného je potrebné mať na zreteli aj pri posudzovaní hodnotenia správania sa obžalovaného G. S. počas výkonu trestu odňatia slobody, kde mu boli viackrát uložené disciplinárne tresty za jednotlivé disciplinárne previnenia. Túto skutočnosť možno takisto hodnotiť v kontexte takých osobnostných rysov obžalovaného (uvedených v psychologickom znaleckom posudku), ktoré vychádzajú z extrémne zvýšeného sebahodnotenia vedúceho k zlyhaniam v konfrontácii s realitou. Zvýšené sebazaujatie ovláda vnímanie sveta obžalovaným, ako aj jeho rozhodovanie a správanie. U obžalovaného sú prítomné narcistické rysy bez primeranej korekcie takéhoto postoja. Excesívne zaujatie sebou zhoršuje percepciu (vnímanie) druhých osôb, pričom obžalovaný je náchylný zaujímať v interpersolnálnych vzťahoch aktívnejšiu úlohu. V tejto súvislosti však nemožno opomenúť, že obžalovanému boli počas výkonu trestu odňatia slobody udelené aj viaceré disciplinárne odmeny.

Nezanedbateľný význam pre určenie konkrétnej výmery trestu obžalovanému G.J.W. S. za spáchaný skutok má ta časť záverov psychologického znaleckého posudku, v ktorej znalec konštatuje, že miera bazálnej agresivity u obžalovaného je zvýšená, avšak pri zachovaní dobrých kontrolných mechanizmov nie je riziko antisociálneho správania. Možnosť resocializácie je taktiež obmedzená vzhľadom na stabilný charakter poruchy osobnosti, pričom však nie je vylúčená možnosť dobrej kompenzácie a zaradenie sa do bežného života, pričom táto úvaha je podporená existenciou rodiny, ktorá má o svojho syna záujem a je ochotná mu poskytnúť podporu.

Naposledy uvedená skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu svedkyne I. S., matky obžalovaného, ktorú súd na hlavnom pojednávaní prečítal postupom podľa , a z ktorej vyplýva, že o obžalovaného bude postarané, bude mať kde bývať, má zabezpečenú prácu a bude pod osobnou kontrolou matky.

Súd sa takisto zaoberal otázkou zavinenia, ktorú ako právnu otázku je oprávnený posudzovať iba súd, nie znalec, ktorá otázka je takisto jedným z kritérií pre stanovenie primeraného trestu. Z tohto hľadiska bolo nevyhnutné vychádzať nielen z obsahu obžalovaným napísaného listu, ale aj zo záverov už viackrát uvedeného psychologického posudku, ktoré nebolo možné prehliadnuť. V tejto súvislosti znalec uviedol, že stav kognitívnych funkcií obžalovaného, napriek emočnej záťaži, bol v tom čase postačujúci na to, aby dokázal formulovať list tak, aby eliminoval prípadné podozrenie, že ide o vyhrážanie sa, stav agresie. To znamená, že mu napadlo, pripustil možnosť, že to môže byť tak chápané, napriek tomu nedokázal odolať. List teda napísal aj s vedomím, že môže byť chápaný ako vyhrážanie sa.

Na základe uvedeného súd ustálil, že konanie obžalovaného bolo pokryté úmyselným zavinením, a to vo forme nepriameho úmyslu v zmysle písmeno b/ , podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

V konečnom dôsledku nemožno opomenúť ani ten fakt, že obžalovaný sa poškodenej za svoje konanie ospravedlnil, a to formou listu, ako aj osobne priamo na hlavnom pojednávaní.

Hodnotiac všetky preukázané skutočnosti relevantné čo do výroku o treste, prihliadajúc na kritéria rozhodné pre určenie druhu a výmery trestu tak, ako to predpokladá , konkrétne na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pri snahe o naplnenie účelu trestu vrátane zásady jednoty prevencie a represie, súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov.

Pri trestnej sadzbe ustanovenej za prečin útoku na verejného činiteľa podľa v rozpätí od 0 do 3 rokov a existencii rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, nakoľko súd ustálil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (podľa písmeno l/ spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu trestného činu a úprimnom oľutovaní trestného činu - súd pritom nemal dôvod pochybovať u úprimnosti oľutovania trestného činu obžalovaným, keďže tento svoje konanie oľutoval nielen na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom, ale už aj v priebehu vyšetrovania, ako aj pri vyšetrení znalcami, pričom neexistencia priznania v prípravnom konaní bola daná tým, že podľa obžalovaného nebolo jeho konanie trestným činom) a jednu priťažujúcu okolnosť (podľa písmeno m/ spočívajúcu v predchádzajúcom odsúdení za trestný čin), súd považoval nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 mesiacov, teda v dolnej polovici ustanovenej trestnej sadzby, v kontexte prejednávaného prípadu za primeraný a spravodlivý. Pri určení tejto výmery súd zohľadňoval na jednej strane existujúcu judikatúru vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu za závažný trestný čin, na strane druhej hodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu neodôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody vo vyššej výmere. Vo vzťahu k povahe spáchaného prečinu a spôsobu jeho spáchania uložený trest poskytuje priestor na to, aby sa v rámci programu zaobchádzania vo výkone trestu odňatia slobody stále pôsobilo na osobu obžalovaného v tom smere, aby v budúcnosti viedol riadny život (výchovné pôsobenie), pričom sú dané predpoklady na to, aby v prípade dobrej kompenzácie a zachovania dobrých kontrolných mechanizmov pri existujúcej poruche osobnosti obžalovaného, za spolupôsobenia a podpory rodiny, nedochádzalo z jeho strany k protiprávnemu konaniu.

Naopak, trest odňatia slobody vo vyššej výmere by podľa súdu bol, vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti, neprimerane prísny a takto uložený trest by dostatočne nezohľadňoval nielen účel trestu v zmysle , ale ani ostatné zásady pre ukladanie trestu, ktorých aplikácia je vyžadovaná (predovšetkým zásady upravené v . Prísnejší nepodmienečný trest by sa podľa názoru súdu minul svojmu účinku a v konečnom dôsledku by vzhľadom na osobnosť obžalovaného mohol byť kontraproduktívny.

V rámci vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody súd v súlade s písmeno b/ zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Súd

nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bolo možné obžalovaného G. S. zaradiť do ústavu na výkon trestu s miernejším stupňom stráženia za podmienok predpokladaných v .

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v .