Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-58-2013.pdf
PDF · 89.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. Y., L.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: S. X., L.. XX.X.XXXX, J. T., X. S. X, zast. JUDr. Peter Pór, advokát, Kováčska 32, Košice a otec: N. Y., L.. XX.X.XXXX, J. T., B. X v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. E. Y., L.. X.XX.XXXX zo sumy 70 € mesačne na 150 € mesačne od 1.6.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 15C/44/2004 zo dňa 12.12.2006.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 21.5.2013 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. E. Y., L.. X.XX.XXXX zo sumy 70 € mesačne na 200 € mesačne od 15.10.2013 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného čiastočne súhlasil. Bol ochotný prispievať na jeho výživu sumou 100 € mesačne.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 10.10.2013 navrhol, aby bola výška výživného upravená v záujme mal. dieťaťa s prihliadnutím na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery s poukázaním na odôvodnené potreby mal. dieťaťa.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 15C/44/2004, ktorým bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené. Na čas po rozvode bol mal. E. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2006.
V čase poslednej úpravy matka pracovala ako učiteľka na Špeciálnej základnej škole Inžinierska ulica v Košiciach s mesačným príjmom 8.500,- Sk. Spolu s dieťaťom bývala v 2 izbovom prenajatom byte s
príslušenstvom, za ktorý platila 6.000,- Sk mesačne. Byt bol kompletne zariadený. Dieťa malo svoju izbu, detský kútik vybavený hračkami. Matka zvýšené výdaje v súvislosti s výchovou a výživou neuviedla.
Mal. E. v čase poslednej úpravy navštevoval materskú školu na ulici J. L. E. T.. Dieťa bolo zdravé, potreby primerané veku.
Otec v čase poslednej úpravy pracoval ako technický pracovník v SVP, š.p. Banská Bystrica, Odštepný závod Povodie Bodrogu a Hornádu s príjmom 11.500,- Sk. Býval v rodinnom dome so svojimi rodičmi. Na náklady bývania neprispieval.
Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.
Mal. E. v čase podania návrhu mal 11 rokov, navštevoval 5. triedu ZŠ. Výdavky v škole boli nasledovné: poistné 20 €, zošity 20 €, škola v prírode 150 €, ZRPŠ 18 €, vitamíny, vitamínové prípravky 16 € mesačne, vodné pólo 35 € mesačne, oblečenie 30 € mesačne, strava v domácom prostredí 150 € mesačne, nájom 50 € mesačne, hygienické prípravky 20 € mesačne.
Matka uviedla, že otec si vyživovaciu povinnosť plní, okrem výživného prispieval aj inou formou ako napr. nákupom ošatenia, zaplatením poplatkov v škole, prispel na školu v prírode.
Matka bola zamestnaná na polovičný úväzok, avšak od 13.8.2012 je práceneschopná. Predtým poberala nemocenské dávky. Po uplynutí jedného roku už nemocenské dávky nepoberá.
Okrem mal. E. inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Matka iné mimoriadne výdavky nemá.
Z výpovede otca súd zistil, že asi pred 5 rokmi uzavrel manželstvo. Dňa 29.8.2010 mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. J.. Jeho terajšia manželka v roku 2013 nastúpila do zamestnania s príjmom vo výške 150 € mesačne. Otec sa stal konateľom spoločnosti O. s príjmom vo výške 800 € mesačne. Spolu ako rodina bývajú v byte, pričom za nájom platí 250 € mesačne, inkaso 60 € mesačne, strava na mal. J. 60 € mesačne, pre jeho osobu 5 € na deň. Okrem toho spláca hypotekárny úver mesačne 400 € a medziúver 200 €.
Okrem sumy výživného prispieval synovi šetrím na stavebné sporenie od roku 2009 mesačne po 22,50 € v Prvej stavebnej sporiteľni, osobná poistka od roku 2002 vo výške 11,35 €. Okrem uvedeného prispieva synovi nákupom oblečenia, obuvi, školských potrieb. V prípade školských výletov finančne prispieva, každoročne chodieva s nim na dovolenky.
Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. E. v súvislosti s nástupom na druhý stupeň základnej školy. Výdavky týkajúce sa nákupu školských potrieb a pomôcok.
Z pripojeného sobášneho listu bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX otec uzavrel nové manželstvo.
Z oznámenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že je zamestnaná na 53 % úväzok. Za posledných 12 mesiacov mala priemerný zárobok vo výške 19,58 € mesačne. Náhrada príjmu počas pracovnej neschopnosti od 13.8.2012 do 22.8.2012 vo výške 72,22 € mesačne.
Z pripojeného potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti o preddavku na daň za rok 2013 daňovníka N. Y. bolo zistené, že čiastkový základ dane bol vo výške 4.156,81 €, za rok 2012 vo výške 16.074,04 €.
Z oznámenia zamestnávateľa matky zo dňa 4.12.2013 bolo zistené, že jej príjem bol nulový z dôvodu, že od 13.8.2012 doposiaľ jej práceneschopnosť trvá.
Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.12.2013 bolo zistené, že menovaná poberala dávky nemocenského poistenia. V mesiaci august 2012 vo výške 319,40 €, 9/12 624,10 €, 10/12 644,90 €, 11/12 624,10 €, 12/12 644,90 €, 1/13 644,90 €, 2/13 582,50 €, 3/13 644,90 €, 4/13 624,10 €, 5/13
644,90 €, 6/13 353,70 €. Dočasná pracovná neschopnosť od 13.8.2012 z nemocenského poistenia zamestnanca a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, DPN k 30.11.2013 trvá, nemocenské bolo platené do 17. júna 2013 - z dôvodu uplynutia podporného obdobia.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca O. D..O..M.. bolo zistené, že jeho čistý mesačný príjem je vo výške 620,32 € mesačne.
Z oznámenia zamestnávateľa matky zo dňa 20.5.2014 bolo zistené, že matka je naďalej práceneschopná od 13.8.2012.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Účastníci konania dňa 4.6.2014 navrhli, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. E. Y. zo sumy 2.000,- Sk na 150 € mesačne od 1.6.2014 do budúcna.
Kolízny opatrovník s takýmto návrhom súhlasil, nakoľko je v prospech mal. dieťaťa.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Valentína zo sumy 2.000,- Sk mesačne na 150 € mesačne od 1.6.2014 do budúcna. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť k mal. J., ďalej na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa ako i otca a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácností. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa dňom 1.6.2014, nakoľko posledná úprava bola vykonaná v roku 2006. Od poslednej úpravy sa zvýšili výdavky na mal. E. a to hlavne tým, že v súčasnosti už navštevuje druhý stupeň základnej školy. Vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase návštevy materskej školy. Na strane matky došlo od poslednej úpravy k zníženiu príjmu, v súčasnosti je naďalej práceneschopná, od poslednej úpravy došlo k miernemu zvýšeniu príjmu otca, aj keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150 € mesačne je primerané.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.