Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25Co-91-2013.pdf
PDF · 81.28 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Holíč, so sídlom Holíč, Bratislavská 5, IČO: 00 309 541, zastúpeného advokátkou: JUDr. Júlia Horváthová, so sídlom Skalica, Potočná 65, proti odporkyni: R. U., nar. X.X.XXXX, bytom B., M. XXXX/X, o vypratanie bytu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 9.5.2013 č.k. 2C/435/2012-35, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel žalobe navrhovateľa a odporkyni spolu so všetkými spolubývajúcimi osobami uložil povinnosť vypratať byt č. 1 v bytovom dome súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX a XXXX v kat. úz. B., ktorý je vedený na LV č. XXXX kat. úz. B. a nachádza sa na M. ulici v B., v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyni zároveň uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 243,94 Eur a iné trovy vo výške 99,50 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie súd odôvodnil právne s použitím ust. § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 710 ods. 2, § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako i § 4 zák. č. 189/1992 Zb. Vecne súd argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že návrhu je potrebné vyhovieť. Z výpisu z LV mal súd za preukázané, že vlastníkom sporného bytu je v celosti navrhovateľ. Odporkyňa mala k predmetnému bytu uzatvorenú zmluvu na základe ktorej bola oprávnená byt užívať na dobu určitú do 30.9.2012, pričom v konaní nebolo preukázané, že by prišlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy. Uplynutím doby nájmu došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Napriek tomu odporkyňa spolu so svojím synom predmetný byt obýva, čo vyplýva aj z obsahu písomného vyjadrenia odporkyne k návrhu. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporkyňa spolu s ostatnými osobami, ktoré s ňou v byte bývajú byt užíva bez právneho dôvodu a preto návrhu vyhovel. Súd tiež uzavrel, že odporkyňa v súvislosti s ukončením nájmu bytu nemá právo na zabezpečenie bytovej náhrady s poukazom na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže nájom bol dohodnutý na určitý čas a zároveň nejde o prípad podľa § 4 zák. č. 189/1992 Zb. Súd tiež poukázal na to, že sa nezaoberal výškou dlhu odporkyne na nájomnom a úhradách za služby spojené s užívaním bytu a s tým spojenou žiadosťou odporkyne na úhradu dlhu v splátkach, nakoľko tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania v inom konaní vedenom na Okresnom súde Skalica pod č.k. 2Ro/522/2012.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal právo na ich náhradu v sume 343,87 Eur, ktoré predstavujú súdny poplatok za návrh v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 243,94 Eur, pričom v odôvodnení rozsah týchto trov podrobne špecifikoval.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie odporkyňa, v ktorom poukázala na to, že v predmetnom byte býva od svojich 15 rokov a syn sa tam aj narodil. Doteraz poberala dávku v hmotnej núdzi a preto nemala dostatok financií na platenie dlhu. Teraz už pracuje v pečivárňach, takže bude môcť svoj dlh poctivo splácať a preto žiada o splátkový kalendár. Poukázala tiež na to, že na pojednávanie súdu sa dostavila, sedela pred pojednávacou miestnosťou, ale nikto ju do pojednávacej miestnosti nezavolal. Nie je pravdou ak sa v rozsudku píše, že v byte býva aj s manželom, keďže manžela nikdy nemala, lebo je slobodná matka. Navrhovateľ ju vôbec nevyzýval na predĺženie nájomnej zmluvy a to, že dlhuje okolo 900,- Eur nie je dôvod na vypratanie bytu, dá sa to vyriešiť aj inak.
Na výzvu prvostupňového súdu uznesením zo dňa 23.7.2013 č.k. 2C/435/2012-44, aby opravila a doplnila neúplné odvolanie, zareagovala odporkyňa podaním zo dňa 20.9.2013, v ktorom uviedla, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože bola prítomná na pojednávaní, ale nemohla sa obhajovať, lebo ju nepozvali do pojednávacej miestnosti. Ak súd vyhovie jej žiadosti o zrušenie povinnosti vypratať byt, je ochotná po obdržaní splátkového kalendára tento nedoplatok splácať, nakoľko už pracuje.
Navrhovateľ odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu odporkyne prostredníctvom svojej advokátky predložil písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako správny potvrdil. Poukázal na to, že odporkyňa mala vedomosť o tom, že dlhuje na nájomnom a za služby spojené s bývaním, správca domu ju niekoľkokrát vyzval k zaplateniu dlhu, pri každej upomienke vyzýval odporkyňu k tomu, aby sa dostavila usporiadať vzťahy k užívanému bytu, odporkyňa sa spoliehala na to, že vlastník neprikročí k vysťahovaniu a doteraz tento problém nevyriešila. Pokiaľ namieta, že nebola zavolaná do pojednávacej miestnosti, advokátka navrhovateľa uviedla, že všetci, ktorí sa pojednávania zúčastnili, videli, že pani zapisovateľka vyšla z pojednávacej miestnosti a volala účastníkov. Vzhľadom k tomu, že osobne odporkyňu nikto nepoznal, všetci boli presvedčení, že odporkyňa sa nedostavila. O tom, že je prítomná v budove súdu sa dozvedeli až pri odchode, pretože ich oslovila. Skutočnosť, že neplatila za byt je nesporná, dlh nie je vyrovnaný doteraz.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), c) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.), a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je možné priznať úspech, keďže boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku v zmysle § 219 O.s.p.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku na vypratanie predmetného bytu, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a zároveň dospel k správnym skutkovým zisteniam a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, keď na vec aplikoval správne ustanovenia hmotnoprávnych noriem a tieto i správnym spôsobom vyložil, odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia sa žiada dodať už iba nasledovné:
V konaní bolo dokazovaním nesporne preukázané a nenamietala to ani odporkyňa, že nájomný vzťah k predmetnému bytu medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomníčkou, ktorý
vznikol naposledy na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.8.2012 na dobu určitú do 30.9.2012, skončil uplynutím tejto doby. Navrhovateľ poprel a odporkyňa ani netvrdila, že bola následne uzavretá nejaká ďalšia nová nájomná zmluva. S poukazom na súdom prvého stupňa aplikované ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka potom tento nájom bytu dohodnutý na určitý čas zanikol uplynutím tohto času, teda ku dňu 30.9.2012. Bolo potom nesporným, že odporkyňa od 1.10.2012 predmetný byt užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v dôsledku čoho navrhovateľ ako vlastník predmetného bytu mal právo s použitím súdom prvého stupňa cit. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať sa ukončenia neoprávnených zásahov odporkyne a osôb s ňou v byte žijúcich do vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému bytu a teda domáhať sa vypratania bytu. Prvostupňový súd preto správne v súlade so zákonom preskúmavaným rozsudkom odporkyni uložil povinnosť predmetný byt vypratať. Prvostupňový súd tiež správne s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 4 zák. č. 189/1992 Zb. uzavrel, že odporkyni nevzniklo, v súvislosti so zánikom nájmu dohodnutého na určitý čas, ani právo na bytovú náhradu, čo napokon odporkyňa ani nespochybňovala.
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom irelevantným, či, v akom rozsahu, odkedy a v akej výške má odporkyňa dlh na nájomnom a na platbách za služby spojené s užívaním predmetného bytu, ani či ho mieni, alebo nemieni zaplatiť, či už jednorazovo alebo v splátkach. Pokiaľ odvolateľka poukazuje na to, že navrhovateľ ju nevyzýval na predĺženie nájomnej zmluvy, treba zdôrazniť, že takáto povinnosť navrhovateľovi z ničoho nevyplýva, naopak odporkyňa sa pri zodpovednom prístupe mala zaujímať o uzatvorenie novej nájomnej zmluvy. Podľa vyjadrení odporcu sa ale správala opačne, na jeho opakované výzvy nijako nereagovala, ani na výzvu na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy sa nedostavila. V spise je pritom ako listinný dôkaz založená výzva zo dňa 11.9.2012, ktorou bola advokátkou navrhovateľa vyzvaná vo veci usporiadania vzťahov k predmetnému bytu, na ktorú nezareagovala.
Odvolateľka tiež namieta, že do pojednávacej miestnosti nebola zavolaná, hoci sedela pred ňou. Zo zápisnice z pojednávania prvostupňového súdu zo dňa 9.5.2013, ktoré sa začalo o 8.30 hod. vyplýva, že „po vyvolaní veci súd zisťuje, že sa nedostavila odporkyňa, doručenie predvolania má riadne a včas vykázané, zo svojej neúčasti sa neospravedlnila“, na to súd prijal uznesenie, že bude pojednávať v neprítomnosti odporkyne. Pojednávania sa pritom zúčastnili za navrhovateľa osobne Mgr. I. L. i právna zástupkyňa navrhovateľa JUDr. Júlia Horváthová. Advokátka odporcu pritom vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že všetci, ktorí sa pojednávania zúčastnili, videli, že zapisovateľka vyšla z pojednávacej miestnosti a volala z účastníkov. Nikto z prítomných ale odporkyňu nepoznal. Z vyššie uvedeného mal odvolací súd dostatočným spôsobom za preukázané, že prvostupňový súd si splnil svoju povinnosť, keď odporkyňu na pojednávanie riadne predvolal, predvolanie podľa pripojenej doručenky prevzala riadne poštou do vlastných rúk dňa 11.4.2013 (teda včas), ako i tým, že pred začatím pojednávania zapisovateľka pred pojednávacou miestnosťou vyzvala prítomných na vstúpenie. Ak napriek tomu odporkyňa do pojednávacej miestnosti nevstúpila a pojednávanie sa uskutočnilo v jej neprítomnosti, je nutné konštatovať, že tak stalo zrejme jej vlastným zavinením a to buď nepozornosťou alebo tým, že sa v čase vyvolania veci priamo pred pojednávacou miestnosťou nenachádzala. V dôsledku toho odvolací súd uzatvára, že odporkyni postupom prvostupňového súdu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého, avšak odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol opätovne plne úspešný navrhovateľ a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej odporkyni. Keďže ale navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.