Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/10/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. júna 2014 v Banskej Bystrici takto r o z h o d o l :

rozhodol:

N. G.,

nar. XX.XX.XXXX v R., okres Banská Bystrica, trvale bytom S. U. X, R., okres Banská Bystrica

u z n á v a sa v i n n ý m

z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., p r e t o ž e

27.04.2011 v čase okolo 12.10 h na ceste č. II/591 v okrese Banská Bystrica viedol, v smere od obce Hrochoť do Banskej Bystrice, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia ev. č. H. XXX H. tak, že v km 11,00 v úseku vozovky s vodorovným dopravným značením „Pozdĺžna súvislá čiara - V 1 a" v rámci úkonu predchádzania pred ním idúceho motorového vozidla ľavou prednou časťou svojho vozidla prešiel do protismernej časti vozovky, kde práve v tom čase prechádzalo osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 308 ev. č. H. XXX S., ktoré viedla Z. S., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel ich ľavými prednými a bočnými časťami a následnému nárazu vozidla ev. č. H. XXX S. do zvodidiel nachádzajúcich sa po pravej strane vozovky v smere jeho jazdy, pričom pri dopravnej nehode Z. S. utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej steny hrudníka, pomliaždenie chodidla vľavo a odreniny kože tváre vľavo s eróziou rohovky ľavého oka, sprevádzané celkovými bolesťami hlavy, ktoré zranenia znalec I.. Y. S. v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví s predĺženou dobou liečenia,

t e d a - inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 158 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2 a ods. 3 Tr. zák., k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného N. G. bola obžaloba okresného prokurátora v Banskej Bystrici č. k. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 4.2.2014 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 27.04.2011 v čase okolo 12.10 h na ceste č. II/591 v okrese Banská Bystrica viedol, v smere od obce Hrochoť do Banskej Bystrice, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia ev. č. H. XXX H. tak, že v km 11,00 v úseku vozovky s vodorovným dopravným značením „Pozdĺžna súvislá čiara - V 1 a" v rámci úkonu predchádzania pred ním idúceho motorového vozidla ľavou prednou časťou svojho vozidla prešiel do protismernej časti vozovky, kde práve v tom čase prechádzalo osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 308 ev. č. H. XXX S., ktoré viedla Z. S., nar. XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho došlo k zrážke vozidiel ich ľavými prednými a bočnými časťami a následnému nárazu vozidla ev. č. H. XXX S. do zvodidiel nachádzajúcich sa po pravej strane vozovky v smere jeho jazdy, pričom pri dopravnej nehode Z. S. utrpela podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej steny hrudníka, pomliaždenie chodidla vľavo a odreniny kože tváre vľavo s eróziou rohovky ľavého oka, sprevádzané celkovými bolesťami hlavy, ktoré zranenia znalec I.. Y. S. v znaleckom posudku zo súdno-lekárskeho hľadiska hodnotí ako ublíženie na zdraví s predĺženou dobou liečenia.

Súd na hlavnom pojednávaní na základe vykonaného dokazovania výsluchom obžalovaného, poškodenej, svedkov, znalcov ako aj listinnými dôkazmi zistil nasledujúce skutočnosti:

Obžalovaný N. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že jazdil asi 8 metrov za vozidlom, ktoré išlo pred ním, nakoľko ho chcel predbehnúť, pretože išlo pomaly, tak so svojím vozidlom plynule prešiel k stredovej čiare, avšak cez stredovú čiaru neprešiel, pritom sa pozrel do spätného zrkadla, či ide za ním nejaké vozidlo, a v tom do neho narazila poškodená, ktorú predtým nevidel, pričom musela ísť veľmi rýchlo. Bola to stotina sekundy, keď sa pozrel do zrkadla, hneď bol náraz. Vozidlo jazdiace pred ním mohlo ísť rýchlosťou 30-40 km/h. Podľa neho poškodená obchádzala výmole, ktoré boli na jej strane vozovky a to na pravej strane, a z toho dôvodu prešla do protismeru, lebo v inom prípade, ak by vbehla do tých výmoľov, poškodila by si nápravu. Pred zrážkou vozidlo poškodenej nevidel, až po zrážke. Zrazili sa krajmi vozidiel, nejednalo sa o čelnú zrážku. On vôbec nebol v protismere a jeho auto pokračovalo vo svojom jazdnom pruhu, jeho auto neurobilo žiadnu stopu v protismere. Tvrdí, že do protismeru vošla pani poškodená. Poškodenej vozidlo nevidel, lebo v tej rýchlosti prešla až na kopec pri medokýši, kde je odstavná plocha. Poslal svojho syna, aby išiel za šoférom, či sa mu niečo nestalo, a v tom už poškodená išla oproti. Ďalej upresnil, že poškodená do neho narazila bočnou stranou vozidla. Vzniklo to tak, že ona keď prudko obchádzala výmole, tak do jeho vozidla narazila, poškodenú aj hodilo do jeho vozidla. Po nehode mal zranenie na čele, nakoľko si buchol hlavu do skla, potom bol aj na ošetrení, nakoľko ho poslal policajt, aj s pani S., ktorej vtedy nič nebolo. Ďalej uviedol, že má na to svedkov, že pani S. volala k nemu domov a povedala, že pokiaľ jej nedá všetky údaje pre poisťovňu, dá sa na maródku. On jej povedal, že jej údaje nedá, pokiaľ nie je nehoda riadne vyšetrená. V nemocnici pani S. nič nebolo a asi po týždni začala tvrdiť to, čím sa mu vyhrážala. Nemala na sebe žiadne viditeľné zranenia. Po nehode krivkala na jednu nohu, keď sa jej syn spýtal, čo má s nohou, tak povedala, že to už mala. K obhliadke nemal námietky, nakoľko ho hneď zobrali do sanitky a nikto mu nič nečítal. Záznam o obhliadke nepodpisoval. Dokumentáciu namietal z toho dôvodu, že zistil, že sú tam nepravdy. Výsledky začal namietať po tom, čo bol predvolaný na políciu, aby mu ukázali dokumentáciu. Namietať začal vtedy, keď ho obviňovali, že prešiel do protismeru pri predbiehaní. Bolo to hneď na prvom výsluchu.

Poškodená - Z. S., uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia obžalovaného, že prešla do protismeru. Po nehode s obžalovaným nekomunikovala, ani nevedela kto to je. Až keď prišla k nim dole, tak zistila, že sa jedná o staršieho pána. Spýtala sa ho, že či vie, že jej vstúpil do protismeru a on povedal, že o tom vie. Povrch vozovky bol asfaltový, bez výtlkov. Nie je pravda to čo uvádza obžalovaný, že obchádzala výtlky a z toho dôvodu prešla do protismeru. Svojím vozidlom jazdila smerom do kopca, pričom sa pohybovala v strede svojho jazdného pruhu. Zo vzdialenosti videla strieborné auto, ktoré išlo smerom dolu, ďalšie auto nevidela, nakoľko je tam zákruta, tak nevidela to auto, ktoré išlo za ním a ani to auto, ktoré išlo za strieborným vozidlom nemohlo vidieť ju. Zelené vozidlo, ktoré išlo za strieborným,

vybočilo na úseku, kde to nie je prehľadné. K nehode došlo na jej strane jazdného pruhu asi pol metra od stredovej čiary. K zrážke došlo ľavými časťami vozidla, zelená Fábia mala poškodenú bočnú stranu na strane vodiča, na jej vozidle bolo vozidlo poškodené na strane vodiča, predná časť vôbec nebola poškodená. Dodala, že sa jednalo o strašný náraz, zrazu vybehlo zelené auto, ktoré jej poškodilo celú nápravu. Nemala dôvod na to, aby so svojím vozidlom prechádzala do protismeru. Pred ňou nešlo žiadne vozidlo. Strieborné vozidlo ju míňalo, a vtedy sa zelené vystrčilo. Zelené vozidlo muselo ísť tesne za strieborným vozidlom. A ak by bolo zelené vozidlo ďalej od zeleného, tak by ho zbadala a mala možnosť manévrovať. Keď došlo k zrážke, zelené vozidlo nestihla ani registrovať. Výmole boli pri krajnici, nie si je vedomá, že by výmole boli v strede vozovky, že by ich musela obchádzať. Pri tom, ako bola ošetrená po nehode jej boli zistené poškodenia ľavej nohy na priehlavku, pomliaždenie od pedálu spojky a mala porezanú tvár na viacerých miestach z úlomkov z bočného skla. Ostatné zranenia jej boli zistené až keď odznieval stres, keď sa vrátila opätovne do nemocnice, bolo to už na večer. Do nemocnice šla z toho dôvodu, nakoľko jej opuchla noha, nemohla chodiť, nohu jej dali do dlahy a dostala barle. Následne ju začala bolieť hlava, čo mala z poruchy krčnej chrbtice. Predtým nemala žiadne problémy s krčnou chrbticou, bola zdravá. Uviedla, že nie je pravdou, že povedala synovi obžalovaného, že nohu mala zranenú už pred nehodou. Zranenia u nej vznikli počas dopravnej nehody. To, že zranenia neboli hneď diagnostikované, neznamená, že tieto zranenia neboli. Na základe námietky obhajoby k spôsobu jej výsluchu v prípravnom konaní poškodená uviedla, že výsluch prebiehal takým spôsobom, že prišla na políciu, zistili si jej údaje, pýtali sa ju na nehodu, to čo uvádzala vo svojom výsluchu, to policajti zaznamenávali. Nepamätá si, koľkokrát bola vypočutá, ale bolo to veľakrát. Vždy, keď bola vypočutá sa to bezprostredne zaznamenávalo. Zaznamenávalo sa to do počítača podobne ako na súde, kde sa písala zápisnica. Zápisnica jej bola predložená na podpísanie, čo potvrdila svojím podpisom. Nestalo sa, že by bola dopredu vyhotovená zápisnica. Vypovedala a policajt to diktoval a pritom sa to zapisovalo tak, ako na súde. Na svojich výpovediach trvá, že neboli pripravené dopredu. Uviedla, že kontaktovala manželku obžalovaného po nehode, keď ich priviezli na pohotovosť, pýtala si telefónne číslo. Nevynucovala si žiadne údaje, slušne sa spýtala ako sa volá a pýtala si špz-tku auta, nakoľko po dopravnej nehode nevedela nič, a následne to potom zisťovala na polícii. Nie je pravdou, že by uvádzala, že pôjde marodiť, pokiaľ jej neuvedú údaje. Záverom uviedla, že pán G. sa jej po dopravnej nehode priznal, že jej vošiel do jazdného pruhu.

Svedok - N. G. ml. syn obžalovaného ku skutku uviedol, že za vozidlom, ktoré išlo pred nimi sme išli asi 20 až 40 metrov. Nebolo to 8-9 metrov, ako je uvedené v zápisnici jeho výsluchu v prípravnom konaní, bolo to viac 20 ako metrov. Nakoľko vo vozidle sedel na strane spolujazdca, tak sledoval túto stranu, pritom sa pozrel aj dopredu. Vozidlo, ktoré išlo oproti spozoroval až vtedy, keď sa zrazili. Nevie, ako došlo k zrážke, zostali vo svojom jazdnom pruhu, bol to moment, len videl ako sa im dymí z predného kolesa. Vozidlo s ktorým sa zrazili ani nezaregistroval, ani ho nebolo vidno z toho miesta, kde zastali. Poškodená so svojim vozidlom zastavila na hornom parkovisku, ako je medokýš, po určitom čase schádzala dole, keď ju uvidel, tak jej išiel oproti. Nepýtal sa jej, či má nejaké zranenie, usadil ju na svoju mikinu a prítomná pani doktorka (svedkyňa I.. S. V. ) sa jej pýtala, či má nejaké zranenia. Všimol si, že mala ruky od skla, mala tam drobné ranky. Na chôdzi si nevšimol nič. Pani doktorka sa jej pýtala, či jej je niečo, povedala, že ju noha bolí, ale povedala, že to mala už predtým. Podľa neho k zrážke vozidiel došlo na stredovej čiare. K nehode došlo v ich jazdnom pruhu. S určitosťou nevie uviesť, kde došlo k zrážke. Oni zostali vo svojom jazdnom pruhu a išli ďalej vo svojom jazdnom pruhu. Pred nehodou sa otec venoval vedeniu motorového vozidla. Uviedol, že keď je spolujazdcom má radšej, keď sa jazdí pomalšie. Otec viedol vozidlo vo svojom jazdnom pruhu. Nie je si istý, či otec sa premiestňoval ku stredu jazdného pruhu. Bolo zbytočné vozidlo, ktoré bolo pred nimi predbiehať, nakoľko bolo dosť pred nimi. Po nehode sa nebavili, kto je vinníkom, nakoľko to išlo veľmi rýchlo. Poškodená sa s otcom vtedy ani nerozprávala, rozprával sa s ňou len on. Poškodená povedala, že čo spravili, a on sa jej spýtal, že kde letela, na to povedala, že sa ponáhľala pre deti do škôlky to bolo všetko čo si povedali. Svedok ďalej uviedol, že po nehode mal drobné zranenia, mal rezné rany na tvári od skla, ako sa rozbilo predné alebo bočné sklo a hrudník mal narazený. Jeho otec bol viac zranený, nakoľko predným čelom rozbil sklo, na základe toho policajti usúdili, že sa udrel hlavou do skla. K obhliadke miesta dopravnej nehody uviedol, že bol na mieste, keď došlo k obhliadke, ale nezúčastnil sa na nej. Pri obhliadke bol pri vozidle svojho otca, pritom vozidlá boli od seba vzdialené asi 100 m a pri vozidle pani S. bol jej manžel. Všetko sa odohrávalo pri aute pani S.. Nevšimol, že by policajti zakreslili nejaké stopy. Dodatočne na základe svojich kontaktov, žiadal obhliadku miesta dopravnej nehody, a to aj na základe manžela pani S., ktorý mu volal asi hodinu po nehode a chcel číslo poistnej zmluvy a poisťovňu, na čo mu povedal, že vinník ešte nie je známy. Pritom sa mu vyhrážal, že pokiaľ sa neozve do hodiny, manželka pôjde marodiť na viac ako 7 dňovú PN-ku.

Svedkyňa I.. S. V. nehodový dej nevidela, počula buchot a v spätnom zrkadle zbadala, že sa niečo deje. Vo svojej výpovedi uviedla, že celú dobu od obce Hrochoť registrovala, že ide za ňou nejaké auto, vodič uvedeného vozidla ju žiadnym spôsobom neobmedzoval. Zaregistrovala, že oproti nej išlo vozidlo, ktoré nešlo rýchlo, pričom toto vozidlo ju nijakým spôsobom neobmedzovalo, nemala pocit, že by sa toto vozidlo tlačilo ku stredovej čiare. S uvedeným vozidlom sa minula, započula hluk, preto sa pozrela do spätného zrkadla a uvidela, čo sa stalo. Zastala so svojím vozidlom vedľa družstva, zavolala na číslo 112 a išla pomôcť zraneným osobám.

Do trestného konania bol v prípravnom konaní pribratý znalec z odboru cestná doprava S.. V.. V. R., ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalecký posudok v súlade s jeho písomným vyhotovením. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že na základe analýzy predmetnej dopravnej nehody pomocou počítačového simulačného programu, ako aj rozboru nehodového deja z technického hľadiska vyplýva, že na základe opakovaných počítačových simulácii výpočtu zrážky teóriou rázu s optimalizáciou bolo lokalizované miesto zrážky. Táto lokalizácia zohľadňuje zanechané stopy na vozovke, charakter a rozsah poškodenia vozidiel ako aj ich po nehodové polohy. Miesto zrážky sa v priečnom smere mohlo nachádzať 0,4 - 0,6 m od vodorovného značenia stredovej deliacej čiary resp. ľavý predný obrys osobného motorového vozidla zn. Škoda sa mohol nachádzať za stredovou deliacou čiarou vodorovného dopravného značenia 0,7 - 0,8 m. Miesto prvého kontaktu a samotnej zrážky sa nachádzalo v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohybovalo osobné motorové vozidlo zn. Peugeot. Ku kolíznej situácii došlo v jazdnom pruhu, v ktorom sa pohybovalo osobné motorové vozidlo zn. Peugeot, rýchlosť osobného motorového vozidla zn. Škoda v úseku vzniku kolíznej situácie bola nižšia, ako rýchlosť povolená a nižšia ako rýchlosť bezpečná na prejazd smerového oblúka. Vo vzťahu k uvedenej skutočnosti znalec považuje techniku jazdy vodiča za zodpovedajúcu vznikajúcej situácii. Za negatívne prvky v jeho technike jazdy je možné považovať to, že prešiel čiastočne prednou časťou svojho vozidla za vodorovné značenie stredovej deliacej čiary a to v mieste, kde sa nachádzala neprerušovaná (súvislá) deliaca čiara. Vodička osobného motorového vozidla zn. Peugeot sa pohybovala vo svojom jazdnom pruhu rýchlosťou, ktorá bola v úrovni povolenej rýchlosti. Z charakteru kolíznej situácie vyplýva, že nemala možnosti zabrániť zrážke. Záverom znalec uviedol, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska je možné považovať techniku jazdy vodiča osobného motorového vozidla značky Škoda.

Vo veci bol pribratý aj znalec z odboru zdravotníctva a farmácie I.. Y. S., ktorý sa vyjadril k zraneniam poškodenej Z. S.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že na tele poškodenej bolo pri opakovaných odborných lekárskych vyšetreniach zistené podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej steny hrudníka, pomliaždenie chodidla vľavo a odreniny kože tváre vľavo s eróziou rohovky ľavého oka sprevádzané celkovou bolesťou oblasti hlavy. Vznik takýchto poranení, aké boli objektívne zistené na tele poškodenej je dané účinkom jednak priameho vonkajšieho mechanického násilia tupého charakteru, čiastočného aj nepriameho násilia, vedeného pevným, relatívne maloplošným a nečlenitým predmetom tuho elastickej konzistencie, predmetom bez zjavných hrán a výčnelkov, na povrchu kontaktne plochý, ktorý pôsobí stredozadným smerom do oblasti tváre hlavy, prednej plochy hrudníka a chodidla ľavej nohy a nepriameho násilia, pôsobiaceho na oblasť krčnej chrbtice. Vlastný biomechanizmus vzniku zranenia začína v momente vzájomného narazenia vozidla do iného protiidúceho vozidla. Z biomechanického hľadiska ide o následok horizontálnej decelerácie do predného pohybu motorového vozidla a následný inerčný pohyb tela sediaceho na prednom sedadle osobného motorového vozidla na mieste vodiča, osoby v momente nárazu pripútanej bezpečnostným pásom, kde súčasne pri náraze došlo aj k aktivácii predného airbagu. K poraneniam ďalej uviedol, že si vyžadujú dlhodobú liečbu vrátane rehabilitačnej liečby, ktorá je rôzne dlhá a doba jej trvania sa riadi závažnosťou celkových obtiaží a rýchlosťou ich ústupu a obnovou plného pohybového rozsahu. Bežne sa doba liečenia a PN pri takýchto zraneniach pohybuje zhruba 4-6 týždňov. V danom prípade bola poškodená práceneschopná od 27. 04. 2011 do 19. 07. 2011. Túto dobu práceneschopnosti je možno síce pokladať za neprimerane dlhú, avšak zodpovedajúcu objektívne zisteným nálezom s odborným vyšetrením a priebehu liečby a úpravu zdravotného stavu poškodenej. Znalec vyčíslil aj bodové ohodnotenie bolestného u poškodenej Z. S. a tú stanovil na 70 bodov. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho posudku.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s listinným dôkazmi a to záznamom dopravnej nehody zo dňa 27. 04. 2011 o 13.59 hod, zápismi o dychových skúškach, náčrtkom miesta dopravnej nehody, zápisnicou obhliadky miesta cestnej dopravnej nehody zo dňa 27. 04. 2011 v čase od 20.10 hod do 20.35 hod, fotodokumentáciou a lekárskymi správami.

Z lekárskych správ je zistiteľné, že u poškodenej Z. S. boli diagnostikované zranenia, a to: podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie prednej steny hrudníka, pomliaždenie chodidla vľavo a odreniny kože tváre vľavo s eróziou rohovky ľavého oka sprevádzané celkovou bolesťou oblasti hlavy. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti poškodenej vyplýva, že bola práceneschopná od 27.4.2011 do 20.07.2011.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní spochybňoval zákonnosť prípravného konania, keď namietal že v spise sú založené dôkazy, ktoré boli vykonané pred začatím trestného stíhania, predovšetkým poukázal na záznamy o podanom vysvetlení a v tejto súvislosti potom poukázal na nezákonnosť znaleckého posudku z odboru cestná doprava, nakoľko znalec vo svojom znaleckom posudku citoval aj zápisnice o podaní vysvetlenia, pričom na začiatku hlavného pojednávania navrhol, aby súd na základe vyššie uvedených skutočností podanú obžalobu odmietol a vec vrátil prokurátorovi.

Súd sa s argumentáciou obhajoby nestotožnil, pričom pripomína, že po nariadení pojednávania súd už nie je oprávnený obžalobu odmietnuť. Dôvod na takýto postup samosudca nezistil ani pri preskúmavaní obžaloby, pretože pokiaľ sa v spise nachádzajú listiny, ktoré sú neprocesné, táto skutočnosť nie je dôvodom na to, aby súd obžalobu odmietol. Súd na takéto dôkazy neprihliada a v prejednávanom prípade ich súd nepoužil. Čo sa týka otázky nezákonnosti znaleckého posudku, súd uvádza, že znalec S.. V.. V. R. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý k záverom svojho znaleckého posudku, pričom na otázku samosudcu uviedol, že pre závery znaleckého posudku je podstatný protokol o dopravnej nehode, fotodokumentácia a následné výpočty. Svedecké výpovede nie sú pre jeho závery určujúce. Pokiaľ obhajca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. X U. XX/XXXX v inej veci, kde Najvyšší súd konštatoval nezákonnosť odborného vyjadrenia. Samosudca uvádza, že v uvedenom prípade základom pre podanie odborného vyjadrenia bola len previerka výpovede obvineného, ktorú podal v procesnom postavení svedka pred začatím trestného stíhania, čiže právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu sa nevzťahuje na prejednávanú vec a v tomto smere súd považuje argumentáciu obhajoby za zavádzajúcu. Obdobná situácia je aj v prípade odvolania sa obhajoby na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. X U. XX/XXXX, na ktoré obhajca obžalovaného poukázal v súvislosti s takzvaným kopírovaním výpovedí svedkov v prípravnom konaní. Samosudca poukazuje, že citované uznesenie sa zaoberá otázkou výpovede obžalovaného v procesnom postavení svedka, ktorá je totožná s jeho výpoveďou v procesnom postavení obvineného. V danom prípade obhajca namietal kopírovanie výpovedí svedkov, pričom súd sa touto otázkou na hlavnom pojednávaní zaoberal, k tejto otázke svedkov aj vypočul, pričom svedkovia na hlavnom pojednávaní uviedli, že ich výsluch prebiehal takým spôsobom, že okolnosti, ktoré uvádzali vo svojej výpovedi vyšetrovateľ zapisoval. Popreli, že by ich výpovede boli dopredu pripravené.

Čo sa týka predloženého tzv. judikátu Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.12.2010, samosudca pripomína, že v zmysle zákona o súdoch a sudcoch iba Najvyšší súd Slovenskej republiky prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, preto sa súd ďalej nezaoberal s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline.

Podľa , nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa , trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.

Podľa , konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd, ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.

Podľa , pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Samosudca nezistil, že by v prípravnom konaní došlo k závažným procesným chybám, ktoré by mali za následok porušenie práva obvineného N. G. na obhajobu. Na obžalovaného bola dôvodne podaná obžaloba okresného prokurátora v Banskej Bystrici.

Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní v rámci kontradiktórnosti, dôkazmi zabezpečenými v súlade s ustanovením , bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Zo spáchanej trestnej činnosti je obžalovaný priamo usvedčovaný výpoveďou poškodenej Z. S., ktorá uviedla, že obžalovaný svojim motorovým vozidlom prešiel do jej jazdného pruhu, pričom táto je výpoveď korešponduje so závermi znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy, ktorý vypracoval S.. V.. V. R.. Súd mal jednoznačne preukázané, že obžalovaný prešiel svojím motorovým vozidlom do protismernej časti vozovky, do jazdného pruhu, kde práve v tom čase prechádzalo osobné motorové vozidlo, ktoré viedla Z. S., v dôsledku čoho došlo v jej jazdnom pruhu k zrážke vozidiel a poškodená utrpela zranenia, v súvislosti s ktorými bola nie na krátky čas obmedzená obvyklom spôsobe života v danom prípade viac ako 7 dní. Zranenia poškodenej boli verifikované lekárskymi správami, ako aj znaleckým posudkom znalca I.. Y. S.. Na základe uvedeného súd obhajobu obžalovaného, že nezapríčinil nehodu, považuje za účelovú so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti.

Žalovaného trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. sa dopustí, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie. Na naplnenie zákonných znakov tohto trestného činu sa vyžaduje, aby páchateľ inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenie alebo funkcie alebo vyplývajúcu mu zo zákona. Porušením dôležitej povinnosti je porušenie len takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda keď jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. Medzi porušením dôležitej povinnosti v tomto zmysle a následkom trestného činu musí byť preukázaná príčinná súvislosť. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje nedbanlivostné zavinenie (§ 16 Tr. zák.). podľa § 123 ods. 1, 2 Tr. zák., ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného. Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Pravidlá cestnej premávky sú upravené o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa , , účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný, správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa , vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji vozovky

alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní. Podľa § 10 ods. 1, mimo obce na ceste s dvoma alebo s viacerými jazdnými pruhmi vyznačenými na vozovke v jednom smere jazdy sa jazdí v pravom jazdnom pruhu. V ostatných jazdných pruhoch sa smie jazdiť, ak je to potrebné na obchádzanie, predchádzanie, otáčanie alebo na odbočovanie.

Po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa Tr. zák., pretože poškodenej Z. S. z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa a ., pretože svojim motorovým vozidlom prešiel do protismernej časti vozovky.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že v mieste bydliska je hodnotený kladne. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovaný bol v priestupkovom konaní doposiaľ dvakrát postihnutý za porušenie pravidiel v cestnej premávke. Ako vyplýva z odpisu registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný.

Obžalovanému poľahčovalo v zmysle § 36 písm. j), Tr. zák., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku, z možnosti nápravy, prihliadol aj k poľahčujúcim okolnostiam a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Na základe týchto skutočností potom súd rozhodoval o potrestaní osoby obžalovaného. Obžalovanému podľa § 158 Tr. zák. hrozil trest odňatia slobody až na jeden rok. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Na základe modifikovanej trestnej sadzby súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Pretože obžalovaný doposiaľ viedol riadny život, takto vymeraný trest odňatia slobody súd obžalovanému podmienečne odložil nakoľko boli splnené podmienky § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v súvislosti s vedením motorového vozidla porušil povinnosti vodiča a pritom spôsobil ujmu na zdraví inej osobe, preto je nevyhnutné postihnúť primeranou sankciou taktiež jeho oprávnenie viesť motorové vozidlá. Na základe toho mu súd podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti, a to vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu na dobu jedného roku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.