Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-8-2014.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/8/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jolany Fuchsovej a sudcov JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu C. F., s.r.o., W. 8, XXX XX O., IČO XX XXX XXX /právny nástupca U.. P. P., L. 2, XXX XX O., správcu konkurznej podstaty úpadcu C., s.r.o. v konkurze, E. XXX, XXX XX X., IČO XX XXX XXX/ proti žalovanému T., s.r.o., S. cesta XXX, XXX XX W., IČO XX XXX XXX /právny nástupca spoločnosti Y., s.r.o., F. 2, XXX XX A. P. nad Q., IČO: XX XXX XXX/ v konaní o zaplatenie 2.500,03 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 26Cb/108/2012-52 zo dňa 1.3.2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I, ako súd prvého stupňa, rozsudkom zo dňa 1.3.2013 zaviazal žalovaného - spoločnosť Y., s.r.o. zaplatiť žalobcovi - U.. P. P., správcovi konkurznej podstaty úpadcu C., s.r.o. v konkurze sumu 2.500,03 eur s prísl. a zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 150,00 eur a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 2.10.2012 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.500,03 eur a úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.000,03 eur od 4.4.2009 do 7.11.2009 a zo sumy 2.500,03 eur od 8.11.2011 do zaplatenia, a to titulom neuhradenia vyúčtovanej ceny za vykonanú prepravu tovaru, ktorú súd podrobne popísal uvedením prepravných trás, čísla faktúr a fakturovaných súm. Žalobe súd vyhovel platobným rozkazom zo dňa 13.11.2012, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vydaným platobným rozkazom čo do dôvodu a výšky, potvrdil uzavretie jednotlivých zmlúv o preprave, ale žalobcom uplatnený nárok neuznal z dôvodu, že počas realizácie prepravy tovaru bola úpadcom spôsobená škoda na tovare a dohodli sa, že vzhľadom k tomuto nároku si žalobca nebude nárokovať úhradu faktúr v plnej výške, ale bude zohľadnená výška spôsobenej škody na tovare a teda i celková suma k úhrade bude nižšia a mal za to, že uhradenie len časti prvej splátky potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti.
Súd prvého stupňa uviedol, že na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 21.3.2013, na ktoré sa riadne predvolaný žalovaný nedostavil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, a preto podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. V ďalšom súd uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že Okresným súdom Košice I uznesením zo dňa 20.1.2011 bol na majetok dlžníka C., s.r.o., E. 164, 07X XX X., IČO: XX XXX XXX vyhlásený konkurz a za správcu bol
ustanovený U.. P. P.. Predloženými dôkazmi, a to faktúrami, u ktorých uviedol čísla faktúr a fakturované sumy a medzinárodnými nákladnými listami mal súd prvého stupňa za preukázané, že spoločnosť C., s.r.o. vykonala pre žalovaného prepravu tovaru, za ktorú mu vyúčtovala odplatu, z ktorej žalovaný dňa 8.11.2011 uhradil iba sumu 500,00 eur. Splátkovým kalendárom zo dňa 17.5.2011 uzavretým medzi žalobcom a žalovaným mal súd preukázané, že účastníci sa dohodli na splatení dlhu vo výške 3.000,00 eur vyplývajúceho z neuhradených faktúr č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX v splátkach po 1.000,00 eur v dňoch 17.6.2011, 17.7.2011 a 17.8.2011.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný objednal u úpadcu vykonanie predmetných prepráv za ceny uvedené vo faktúrach, že prepravy boli vykonané a že časť vyúčtovanej ceny bola uhradená. Žalovaný tvrdil, že na prepravovanom tovare bola úpadcom spôsobená škoda, preto výška dlžnej sumy by mala byť nižšia. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie čl. 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. - Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), § 610, § 617, § 621, § 625, § 365, § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 a uviedol, že na základe žalobcom uvedených skutočností, predložených faktúr, medzinárodných nákladných listov, splátkového kalendára a výpisu z účtu dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvy o preprave veci, ktorých predmetom bola preprava tovaru zo strany žalobcu pre žalovaného, že žalobca vykonal prepravy, vyúčtoval dohodnutú cenu, ale žalovaný z vyúčtovanej ceny doposiaľ neuhradil 2.500,03 eur. Obranu žalovaného súd prvého stupňa považoval iba za účelovú a nepreukázanú. Žalovaný nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nepreukázal súdu, pri ktorej konkrétnej preprave a aká škoda mala byť úpadcom spôsobená na prepravovanej zásielke a ani z predložených medzinárodných nákladných listov nevyplýva, že by malo dôjsť k vzniku škody na prepravovanom tovare. K tvrdeniu žalovaného o čiastočnej úhrade, ktorá má byť dôkazom na preukázanie ním uvádzaných skutočností, súd prvého stupňa uviedol, že takémuto tvrdeniu neuveril, nakoľko prepravy boli vykonané v roku 2009, ale splátkový kalendár bol podpísaný až v roku 2011 a ak by si žalovaný uplatňoval nárok na náhradu škody voči úpadcovi, po dvoch rokoch od vykonania prepráv by nepodpísal takúto dohodu.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 120 ods.1 O.s.p. a uviedol, že podľa neho účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností a nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť a na základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a zaviazal žalovaného zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh vo výške 150,00 eur (položka 2a Sadzobníka súdnych poplatkov) a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže si úspešný žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal a uviedol, že v zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie rozsudku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok vychádza z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu veci a súd svojim postupom a rozsudkom nesprávne zistil rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú potrebné na rozhodnutie veci a má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v rozpore s objektívnym skutkovým stavom, výsledky vykonaného dokazovania súd nesprávne a neúplne vyhodnotil a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný uviedol, že medzi ním a žalobcom boli uzatvorené jednotlivé zmluvy o preprave tovaru za vopred dohodnutú cenu, ktorá bola určená v zmluvách ako celková. Nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že počas prepravy tovaru bola žalobcom spôsobená škoda na tovare a dohodli sa, že vzhľadom na spôsobenú škodu si nebude nárokovať úhradu faktúr v plnej výške, ale bude zohľadnená výška spôsobenej škody na tovare a celková suma k úhrade bude nižšia. Ďalej poukázal na to, že dodávka tovaru nebola uskutočnená v dohodnutých termínoch a žalobca s dodávkou tovaru meškal a skutočnosť,
že bola uhradená len časť prvej splátky potvrdzuje uvedené skutočnosti. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odvolaniu žalovaný nepripojil žiadne prílohy.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 26.6.2013 k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa, že žalovaný v odvolaní uviedol tie isté tvrdenia ako v odpore, avšak bez uvedenia konkrétnych skutočností a dôkazov o spôsobení škody a meškaní s prepravou. Uviedol, že žalovaný nikdy nijakým spôsobom si neuplatnil voči žalobcovi nárok na náhradu škody na prepravovanom tovare ani nenamietal omeškanie s prepravou. Poukázal na to, že splátkový kalendár, ktorým sa žalovaný zaviazal k úhrade dlžnej sumy podpísal v roku 2011 a ani vtedy nenamietol spôsobenú škodu na tovare a omeškanie s prepravou.
Na základe návrhu spoločnosti C. F., s.r.o. a predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.8.2013, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 21.10.2013 /č.l. 71/ pripustil, aby z konania vystúpil doterajší žalobca U.. P. P., SKP úpadcu C., s.r.o. a aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť C. F., s.r.o., so sídlom W. 8, XXX XX O., IČO XX XXX XXX.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.1.2014 odvolací súd zistil, že žalovaný -spoločnosť Y., s.r.o. bol ku dňu 26.6.2013 vymazaný z obchodného registra, ako dôvod je uvedený dobrovoľný výmaz, a to v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou T., s.r.o., S. cesta XXX, XXX XX W..
Na základe uvedených skutočností odvolací súd pokračoval v konaní so spoločnosťou C. F., s.r.o., so sídlom W. 8, XXX XX O., IČO XX XXX XXX ako so žalobcom a spoločnosťou T., s.r.o., S. cesta XXX, XXX XX W., ako žalovaným. Z výpisu z obchodného registra zo dňa 28.5.2014 zistil, že spoločnosť T., s.r.o. aj v súčasnosti, a to od 9.11.2010 má zapísané sídlo na adrese S. cesta XXX, XXX XX W.. Prípisom zo dňa 29.1.2014 odvolací súd zaslal uvedenej spoločnosti na uvedenú adresu vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného a zásielka bola odvolaciemu súdu vrátená dňa 26.2.2014 s oznámením pošty, že adresát je na uvedenej adrese neznámy.
Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa vrátane posúdenia konania, ktoré jeho vyhláseniu predchádzalo, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
V podanom odvolaní žalovaný nespochybnil uzatvorenie zmlúv o preprave tovaru uzavretých so žalobcom, ako ani vykonanie prepravy a správnosť fakturovaných súm a tiež ani neuhradenie sumy, na zaplatenie ktorej bol napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazaný.
V odpore, ako aj v odvolaní žalovaný namieta dôvodnosť časti neuhradenej sumy za uskutočnené prepravy tovaru, avšak bez uvedenia jej konkrétnej výšky, z dôvodu, že pôvodný žalobca, ako spoločnosť vykonávajúca prepravu mu pri preprave spôsobila škodu, o ktorú podľa dohody s uvedenou spoločnosťou mala byť znížená cena prepravy, ktorú má zaplatiť. V oboch podaniach žalovaný neuviedol ani výšku škody ani sumu, ktorú má podľa dohody so žalobcom zaplatiť, ani nekonkretizoval, u ktorej prepravy, z piatich prepráv tovaru, k vzniku škody malo dôjsť.
Na uvedené tvrdenie žalovaný v podanom odpore ako ani v odvolaní neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, jedná sa iba o všeobecné, ničím nekonkretizované a nepodložené tvrdenie. Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, podľa § 120 ods.1 O.s.p. je každý účastník povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a v prípade, že tieto neoznačí má sa za to, že na svoje tvrdenie neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa ako ani v odvolacom konaní neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz o tom, že mu vznikla škoda na prepravovanom tovare a že u žalobcu uplatnil svoje právo na jej náhradu ako aj nároky z omeškania za uskutočnenú prepravu, a preto súdy ani nemali možnosť jeho všeobecné výhrady, bez uvedenia konkrétnych skutočností, preveriť.
Rovnako ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd poukazuje na to, že k prepravám, zaplatenie ktorých je predmetom tohto konania, došlo v priebehu januára roku 2009 a dňa 17.5.2011, teda po viac ako dvoch rokoch po uskutočnení prepráv, žalovaný dohodol so žalobcom splátkový kalendár, v ktorom dohodol úhradu dlžnej sumy 3.000,00 eur v splátkach, z ktorých uhradil dňa 8.11.2011 iba sumu 500,00 eur. V uvedenom splátkovom kalendári žiadna zmienka o spôsobení škody na prepravovanom tovare nie je uvedená. Z úhrady sumy 500,00 eur v žiadnom prípade nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že zvyšnú sumu, resp. jej časť žalovaný neuhradil vzhľadom na dohodu so žalobcom o riešení spôsobenej škody na tovare. Práve naopak, keďže z dôkazov o úhrade sumy 500,00 eur nemožno usúdiť inak, tak podľa § 407 ods.3 Obchodného zákonníka uvedené čiastočné plnenie má účinky uznania aj zvyšku dlhu.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že žalovaný na svoje tvrdenia uvedené v odpore a v odvolaní neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal, že žalobcovi je dlžný inú sumu za prepravu tovaru než je suma, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaný v podanom odvolaní voči nim neuplatnil žiadne námietky.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou, potvrdil ako vecne správny.
V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi trovy konania nevznikli ani si ich náhradu neuplatnil, preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.