Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2P-51-2022.pdf
PDF · 95.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2P/51/2022
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. M., nar. XX.XX.XXXX P. F. M., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: matka J.. F. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom Č.. P. XXXX/XX, XXX XX X. a otec V. M., N.. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX W., práv. zast.: Mgr. Erika Sojková, advokátka so sídlom Rybničná 40, 831 06 Bratislava o návrhu kolízneho opatrovníka o uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd ukladá rodičom mal. V. P. V.. F. výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v občianskom združení TENENET o.z., Oravská 3083/4 Senec za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, a akceptácii postavenia druhého rodiča v živote detí na obdobie 6 mesiacov počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Rodičom mal. detí súd ukladá povinnosť, aby sa na výzvu občianskeho združenia TENENET o.z. k nemu dostavili.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica sa svojim návrhom domáhal, aby súd uložil rodičom maloletých detí výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine - uloženie povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v OZ TENENET so sídlom v Senci na obdobie 6 mesiacov. V návrhu uviedol, že maloleté deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov. Matka žije s maloletými deťmi v dome svojich rodičov. Bývajú tam tiež rodičia matky a plnoletý brat. Maloletý V. začal od XX/ XXXX navštevovať V. X., V. F. je v celodennej starostlivosti matky. Otec žije v dome, ktorý patrí do osobného vlastníctva jeho rodičov. Otec uvádzal, že si mal. V. brával k sebe domov, no po určitom čase mu toto matka prestala umožňovať. Matka mala neustále výhovorky, že deti sú choré, alebo majú svoj program, pred deťmi hovorila, že tato je zlý, cudzí, od októbra 2021 nechce otca púšťať ani na dvor, otca nepozdraví, zasahuje do styku otca s deťmi, neinformuje ho o zdravotnom stave detí. Vzhľadom k narušenej komunikácii medzi rodičmi, obaja súhlasili so spoluprácou s OZ TENENET, ktorá však bola bezúspešná vzhľadom k tomu, že matka to odmietla. Otec uviedol, že matka detí mu viackrát znemožnila prevzatie detí a to tým, že ich riadne nepripravila a deti manipuluje. Pri preberaní detí mal. V. kládla otázky a zároveň mu podsúvala negatívne odpovede voči jemu ako otcovi, ktorými sa snaží dlhodobo podnecovať strach a odpor voči otcovi a jeho rodine. Pred deťmi nemá problém mu hovoriť „vypadni“ a na jeho otázku, ako to hovorí pred deťmi odpovedala „normálne“. Deti neboli riadne nachystané. Výnimočne mu umožnili vstup na dvor za deťmi so slovami „však poď, zavolaj si ich“, odkiaľ ho následne pred deťmi vyháňali so slovami „vypadni, nemáš tu čo robiť“ a s vyhrážkami, že zavolajú na neho políciu, pretože bol na cudzom pozemku. Matka detí spolu s jej matkou chcú vyvolať konflikt. Pri preberaní sa otca nič nepýta, nijako s ním nekomunikuje. Matka mu neoznamuje ani preventívne prehliadky u lekára, aj prihlášku do škôlky podpísala sama. Stalo sa tiež, že matka sa vyjadrila, že čo deti „žrali“ a či „srali“, boli pri tom prítomné deti. Matka maloletých detí uráža otca a celú jeho rodinu. Otec má tiež za to, že
matka deti straší, nakoľko vždy deti prinesie už s plačom na ulicu, deti privíta vždy so slovami neboj sa, už si doma, čo sa bojíš, lúči sa s nimi s tým, že čo keď sa už neuvidia, lebo havarujú. Otec sa snažil od matky zistiť, kam sa chystajú na dovolenku, keďže neboli u otca dlhšie, tiež chcel byť prítomný nástupu maloletého do MŠ, prosil ju, aby mu dala vedieť, kedy sa do MŠ chystajú, viackrát jej aj volal, matka mu odpísala, že nie je doma, že celý týždeň budú na dovolenke a ozve sa mu až keď bude mať ohľadom MŠ informácie. Odpoveď nedostal, otec aj išiel do MŠ, avšak išiel do inej, preto zmeškal. Po skončení MŠ už otec čakal pred správnou MŠ, išiel za nimi domov, s tým, že matka mu povedala, že nemá tam čo robiť, má vypadnúť, pred maloletým zvyšovala hlas a hovorila otcovi, že ho zbaví rodičovských práv a chystá svadbu s novým oteckom, ktorého spomína už od narodenia mal. V., čo maloletého rozplakalo. Matka stále opakuje, že je cudzí a nemá právo na deti. Otec má záujem o spoluprácu s OZ TENENET na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi. Matka najprv uvádzala, že maloleté deti nechceli ísť k otcovi a mal. V. ukazuje, že ho otec sfackal niekoľkokrát. Deti sa stresujú, matka ich dáva k detskej psychologičke na vyšetrenie. Deti boli nachystané ( na stretnutie s otcom) a keď ho zbadali, otočili sa naspäť a išli domov. Pri ďalšom pohovore uvádzala, že styk prebieha relatívne bez problémov, stáva sa však, že otec na matku slovne útočí a nedáva jej informácie o malých deťoch - ako sa mali, čo jedli,...nekomunikujú. Matke bola opätovne ponúknutá možnosť spolupráce s OZ TENENET, prisľúbila, že si to premyslí, keď sme ju však následne kontaktovali, telefón opakovane nedvíhala. Dňa 21.10.2022 bolo vykonané neohlásené večerné šetrenie pri preberaní maloletých detí otcom. Rodičia o ich prítomnosti nevedeli. Odovzdávanie prebehlo bez problému, rodičia následne uviedli, že na ich prekvapenie odovzdávanie prebehlo v kľude, avšak otec naďalej trvá na narušenej komunikácii a spolupráci s OZ TENENET.
2. Matke maloletých detí bol návrh spolu s výzvou na písomné vyjadrenie doručený dňa 02.01.2023, avšak matka sa k návrhu nevyjadrila. Na pojednávanie v danej veci, na ktoré bola riadne predvolaná, sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavila, súd preto v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol, že sa pojednávanie uskutoční aj v jej neprítomnosti.
3. Otec maloletých detí s návrhom súhlasil.
4. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 2P/28/2021-114 zo dňa 25.01.2022, Záverečnou správou Tenenet, o.z. z 30.04.2022, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom otca a zistil tento skutkový stav veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn. 2P/28/2021-114 zo dňa 25.01.2022 súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej: I. súd zveril mal. V. P. V.. F. do osobnej starostlivosti matky, II. obidvaja rodičia sú oprávnení mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, III. otec je povinný prispievať na výživu mal. V. sumou 100,- Eur mesačne, a na výživu mal. F. sumou 80,- Eur mesačne splatných k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred súčinnosťou od schválenia rodičovskej dohody súdom, IV. otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi nasledovne:- počas prvých dvoch mesiacov odo dňa schválenia rod. dohody súdom nasledovne: každý párny týždeň v roku v sobotu od 09.00 hod. do 19.00 hod., a v nedeľu od 09.00 hod. do 19. 00 hod., a následne každý párny týždeň v roku od piatka od 19.00 hod. do nedele do 18.00 hod., s tým, že matka je povinná v určenom čase mal. deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi v určenom čase odovzdať v mieste svojho bydliska, a otec je povinný mal. deti matke vrátiť v stanovenom čase a na tom istom mieste, V. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.02.2022.
6. Zo Záverečnej správy Tenenet, o.z.zo dňa 30.04.2022 vypracovanej Mgr. Katarínou Pytlovou, psychológom a PhDr. Elenou Kopcovou. PhD ( štatutárny zástupca o.z.) súd zistil, že rodina bola do poradenstva odporučená na základe zhoršenej vzájomnej komunikácie rodičov. W. M. bol poradenstvu naklonený, chcel problém riešiť, pretože sa chce podieľať na starostlivosti o maloleté deti a chce byť súčasťou ich života. Momentálne má umožnené stretávanie sa s deťmi len počas víkendu , aj to na pár hodín, čo nie je postačujúce pre rozvoj a upevnenie vzťahu. Pani M. bola viackrát kontaktovaná, mobilný telefón nedvíhala a ani sa neozvala naspäť. Po vyše dvoch mesiacoch napísala e-mail, kde uvádza, že nemá záujem o psychologické poradenstvo a poprosila, aby ju už viac krát nekontaktovala. Spolupráca bola ukončená na základe nespolupráce pani VP.j.
7. Kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že návrh bol podaný z dôvodu, že komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá. Matka otcovi ani nedvíha telefón. Na poslednom pojednávaní sa s rodičmi dohodli, že budú dobrovoľne navštevovať zariadenie Tenenet, o.z. za účelom zlepšenia ich vzájomnej
komunikácie. Otec absolvoval niekoľko sedení, avšak matka sa nedostavovala. Uviedla, že jej nikto netelefonoval. Dali jej telefónne číslo aby vedela, z akého čísla jej budú volať, ale i tak im nedvíhala. Neskôr povedala, že ona na takéto poradenstvo chodiť nebude, že na to nemá čas. Otec im niekoľkokrát telefonoval, že komunikácia medzi rodičmi je narušená. Problém vidia v tom, že matka deti riadne nepripraví na stretnutie s otcom, deti straší, že keď pôjdu s otcom tak havarujú a už sa neuvidia. Majú za to, že je potrebné zlepšenie komunikácie medzi rodičmi a preto navrhli aby súd nariadil výchovné opatrenie rodičom.
8. Otec pred súdom uviedol, že sa s deťmi stretáva podľa rozhodnutia súdu. Deti nebývajú riadne pripravené a vyše mesiaca je pri preberaní mal. detí prítomný aj muž, ktorého deti oslovujú ocko a keď im chce zaželať dobrú noc, deti mu hovoria, že to môže iba ich Martin - ocko. Jeho deti oslovujú „tati“. Matka deťom pri odovzdávaní hovorí, že možno ich nevrátim, lúči sa s nimi pre prípad, že by havarovali a už sa nevrátia. Stále v nich vyvoláva strach, robí z neho strašiaka, že je zlý ujo. Jeho matku pred deťmi oslovuje „ježibaba“. Jeho komunikácia s matkou nie je v podstate žiadna. Matka ho neinformuje o zdravotnom stave maloletých detí, keď jej napíše sms , či môžu u neho deti zostať dlhšie, iba mu stroho odpíše aby rešpektoval súdne rozhodnutie, inak zavolá políciu. Matka ho neinformovala o nástupe maloletého V. do MŠ, ani o tom, že s maloletým navštevovala odborné ambulancie a ani o výsledkoch z týchto vyšetrení. Matka mu povedala, že ho do toho nič nie je. Matka sa nepekne vyjadruje v prítomnosti maloletých detí a to aj na jeho osobu a takto ho už oslovujú aj maloleté deti. Otec vyjadril obavy o ďalší rast a výchovu maloletých detí.
9. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10. Podľa § 37 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine Výchovné opatrenia
(1) Nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.
(2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
(3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli,
osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých.
(4) Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2. (6) Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2. (7) Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. (8) Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
11. Podľa § 30 ods. 1 zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Podľa čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Za výchovu a vývoj dieťaťa nesú spoločnú zodpovednosť.
12. Vyššie uvedeného zákonné ustanovenie ( § 37 ods. 1 zákona o rodine) dáva každému možnosť oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu nevhodné správanie detí, porušovanie povinností rodičov vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností alebo zneužívanie ich práv, ako aj skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. Následkom vád vo výkone rodičovských práv a povinností môže byť uloženie výchovného opatrenia, ale aj pozastavenie, obmedzenie, či pozbavenie rodičovských práv a povinností podľa § 38 zákona o rodine.
13. Z vykonaného dokazovania, a to aj bez vypočutia matky, ktorá neprejavila záujem písomne sa v danej veci vyjadriť a taktiež potrebu zúčastniť sa súdneho pojednávania, i keď bola riadne a včas predvolaná, súd dospel k záveru, že nariadenie výchovného opatrenia rodičom maloletých detí je v danom prípade nevyhnutným riešením. Poradenstvo a osvojenie si slušnej rodičovskej spolupráce je v záujme ich spoločných detí, ktoré by si zaslúžili, aby ich rodičia sa dokázali slušne rozprávať, akceptovať funkciu druhého rodiča, rozhodovať a podieľať sa na ich výchove bez hádok a osočovania. Okresný súd Skalica vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2P/28/2021 zo dňa 25.01.2022 schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky. Súčasťou rodičovskej dohody bola aj úprava styku otca s maloletými deťmi. Otec maloletých detí v konaní tvrdil, že maloleté deti nebývajú zo strany ich matky riadne na styk pripravené, matka ich zastrašuje a lúči sa s nimi pre prípad, že by s otcom havarovali a už sa neuvidia. Otec rovnako tvrdil, že jeho komunikácia s matkou nie je v podstate žiadna, pretože matka otca o deťoch neinformuje, i keď si to otec žiada. Taktiež uviedol, že matka vyvoláva u detí z otca strach,
deťom hovorí, že je zlý ujo, škaredo sa o otcovi a jeho matke vyjadruje a to v prítomnosti maloletých detí, čo si deti už osvojujú. Podľa vyjadrenia otca vyše mesiaca býva pri preberaní maloletých detí ďalšia osoba - muž, ktoré maloleté deti oslovujú ocko. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že sa s rodičmi maloletých detí dohodli, že pre zlepšenie ich vzájomnej komunikácie budú dobrovoľne navštevovať zariadenie Tenenet, čo sa však z dôvodu nezáujmu zo strany matky neuskutočnilo. Súd má za to, že rodičia maloletých detí majú medzi sebou výrazný komunikačný problém, pretrváva medzi nimi napätie a v najlepšom záujme maloletých detí bude, ak sa rodičovská komunikácia medzi ich rodičmi o výchove a starostlivosti o maloleté deti zlepší, ak sa matka naučí akceptovať druhého rodiča vo výchove a starostlivosti o maloleté deti a naučí sa neprenášať svoj postoj k druhému rodičovi na maloleté deti. Súd konštatuje, že dlhodobo zlyháva ich rodičovská komunikácia, sami nie sú schopní posunúť sa pozitívne v ich komunikácií, čo v konečnom dôsledku veľmi negatívne vplýva na zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí. Preto, podľa názoru súdu, rodičia by mali spolupracovať s odborníkmi, ktorí im budú nápomocní zvládať toto náročné životné obdobie. Súd preto návrhu vyhovel a uložil rodičom maloletých detí výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v združení TENENET a to na obdobie 6 mesiacov.
14. Súd má zato, že tento rozsah má potenciál byť dostatočným a po absolvovaní odborného poradenstva v takomto rozsahu by sa mohla zlepšiť komunikácia medzi rodičmi a tiež vzťahy v rodine, pričom v zmysle zákonných ustanovení bude súd hodnotiť účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Výchovné opatrenie súd uložil len rodičom, vzhľadom na vek maloletých detí, keď má za to, že takto uložené výchovné opatrenie ich rodičom bude postačujúce.
15. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkom náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku / ďalej len„CSP“/). Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.