Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-200-2009.pdf
PDF · 140.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3C/200/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Jozef Urban, advokát, Komenského 24, Piešťany, IČO: 22694498, zastúpeného advokátkou: JUDr. Daniela Suchánková, Advokátska kancelária so sídlom M. Waltariho č. 7, Piešťany proti odporkyni: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, P., zastúpená advokátom: Mgr. Štefan Sándor, Advokátska kancelária so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava, o zaplatenie 2.799,24 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 799,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 16.06.2007 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 699,52 eur a iných trov konania v sume 168 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.06.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 2.799,24 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od
16.06.2007 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyni vyfakturoval faktúrou č. R. XX-XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 sumu 2.799,24 eur ako odmenu za právne služby poskytnuté v dedičskom konaní po jej manželovi, neb. Viliamovi Hluchovi, ktorý zomrel 18.05.2002. Faktúru, ktorá bola splatná dňa 15.06.2007 mu odporkyňa neuhradila ani po opakovaných výzvach, ktoré neprevzala a odmietla prevziať.
Okresný súd Piešťany vydal dňa 16.07.2009 Platobný rozkaz č. 4Ro/125/2009-17, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania. Proti tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že údajná pohľadávka neexistuje a ona nie je povinná zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom.
Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomných vyjadreniach k návrhu zo dňa 13.07.2010 a 25.04.2014 uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiadala tento v celom rozsahu
zamietnuť. Namietala označenie navrhovateľa, keď podľa jej názoru návrh podala osoba, ktorá nebola s ňou v žiadnom vzťahu, pretože navrhovateľ podal návrh ako fyzická osoba a v súvislosti s jeho dodatočným upresnením v označení zo dňa 06.09.2010 súd nerozhodol o zámene účastníka na strane navrhovateľa, hoci k nemu reálne došlo. Zároveň vzniesla i námietku premlčania tvrdiac, že navrhovateľ účtoval za úkon prevzatie a príprava zastúpenia po viac ako 3 rokoch od vykonania tohto úkonu a svoj návrh podal na súd správne až dňa 06.09.2010, teda po uplynutí 3- ročnej premlčacej lehoty, keď faktúra č. R. XX-XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 bola splatná dňa 15.06.2007 a posledný deň lehoty, kedy si navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok na súde uplynul dňa 15.06.2010. Odporkyňa potvrdila, že ju navrhovateľ zastupoval v dedičskom konaní po jej zosnulom manželovi, avšak ju nezastupoval riadne a podľa jej pokynov, čím jej spôsobil úmyselne škodu. Výšku škody v písomnom vyjadrení zo dňa 13.07.2010 vyčíslila v sume 2.910,60 eur (87.685,-Sk) a v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2014 v sume 1.002 eur (30.175,-Sk). V súlade s ust. § 98 O.s.p. využila právo započítať si do výšky celej žalovanej istiny a príslušenstva svoju pohľadávku na náhradu škody voči navrhovateľovi. Tvrdila, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby mal navrhovateľ nárok na zaplatenie odmeny za zastupovanie v konaní, v ktorom vystupoval v jej výslovný neprospech. Navrhovateľ od počiatku vedel, aké je jej stanovisko v dedičskej veci a podľa jej názoru postupoval v rozpore s dobrými mravmi a proti jej záujmom. Poukázala na skutočnosť, že ústne odvolala plnú moc navrhovateľovi dňa 16.04.2007 pred posledným dedičským pojednávaním a keďže išlo o procesné plnomocenstvo, ktoré hoci bolo uzatvorené v písomne forme, môže byť jednostranným úkonom vypovedané aj bez dodržania písomnej formy a je teda možné ho kedykoľvek vypovedať aj ústne.
Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 27.08.2010, súdu doručeným dňa 06.09.2010 upresnil svoje označenie a k uplatnenému právu odporkyne započítať si do výšky žalovanej istiny s príslušenstvom jej údajnú pohľadávku na náhradu škody uviedol, že nie je pravdivé jej tvrdenie, že právny úkon započítania urobila v minulosti. Takýto právny úkon urobila až vo vyjadrení zo dňa 13.07.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa
14.07.2010. Z opatrnosti namietol premlčanie tohto fiktívneho nároku, pretože právny úkon započítania odporkyňa uskutočnila až v písomnom vyjadrení. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 25.08.2010 poprel pravdivosť tvrdenia odporkyne, že mu „odobrala“ splnomocnenie dňa 15.04.2007, resp. 16.04.2007. Odporkyňa mu vypovedala zastupovanie písomne listom zo dňa 23.04.2007, doručeným dňa 25.04.2007. Vo veci vyúčtovania a fakturácie odmeny za právne služby zaslal odporkyni po obdržaní výpovede plnomocenstva dva listy ( stanovisko k odobratiu splnomocnenia a žiadosť a návrh termínu pre dohodu o vyúčtovaní), na ktoré nereagovala a preto nemal inú možnosť ako vyúčtovať svoje právne služby v zmysle Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.05.2014 opätovne namietol premlčanie akéhokoľvek nároku odporkyne na náhradu škody, pretože dedičské konanie po jej nebohom manželovi právoplatne skončilo dňa 17.04.2007, teda premlčacia lehota na uplatnenie akéhokoľvek nároku na náhradu údajnej škody, ktorú jej mal navrhovateľ spôsobiť v tomto konaní, začala plynúť dňom 18.04.2007 a uplynula dňa 18.04.2009. Odporkyňa si uplatnila nárok na započítanie škody voči nároku navrhovateľa na zaplatenie odmeny až po podaní jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 02.06.2009. Odporkyňa sa sama dedičského konania nezúčastnila a nie je pravdou, že nevedela, že sa uzatvára dohoda a že nevedela o tom, že sa vzdajú odvolania, pretože ich postup bol vopred prerokovaný a odsúhlasený dňa 15.04.2007 a 16.04.2007. Pre uzavretie dohody v dedičskom konaní zohľadnili všetky okolnosti, aktíva a pasíva dedičstva a všetky relevantné nároky a záväzky a to tak vo vzťahu k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam tak i vo vzťahu k nárokom, záväzkom, pohľadávkam a finančným prostriedkom patriacim do dedičstva. Všetky úkony, ktoré pri zastupovaní odporkyne vykonal, uskutočnil po predchádzajúcej dohode a so súhlasom odporkyne, dohodu o vyporiadaní dedičstva v zastúpení odporkyne uzatvoril s jej výslovným súhlasom. Odporkyni nespôsobil žiadnu škodu a žiadnu inú nemajetkovú ujmu, konal vždy v jej záujme a v jej prospech a riadil sa jej pokynmi a konal v súlade s dobrými mravmi. S uzatvorením dohody o vyporiadaní dedičstva tak ako bola uzatvorená, odporkyňa súhlasila a takémuto úkonu bol písomne splnomocnený, pričom mu odporkyňa ústne plnú moc nevypovedala a takýto zámer ani nenaznačila. Odporkyňa mu odvolala plnú moc písomne dňa 23.04.2007, pričom toto odvolanie bolo neúčinné, pretože podľa § 33b ods.1 písm.a/ OZ plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené. Navrhovateľ mal udelené plnomocenstvo na zastupovanie v dedičskom konaní po neb. X. B. F.., ktoré právoplatne skončilo dňa 17.04.2007, teda týmto dňom aj zaniklo udelené plnomocenstvo. Všetky úkony odporkyne, ktoré
uskutočnila po právoplatnom skončení dedičského konania boli účelové a mali jediný cieľ, dosiahnuť, aby nemusela navrhovateľovi zaplatiť za právne služby, ktoré jej poskytol.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10C/15/2009, ako aj obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Zo zhodných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že navrhovateľ zastupoval odporkyňu v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi X. B., zomr. XX.XX.XXXX. Predmetné dedičské konanie bolo vedené pod sp.zn. D 357/2002 a bolo skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.04.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2007. V písomnom podaní zo dňa 23.04.2007 označenom ako odobratie
splnomocnenia, odporkyňa odvolala navrhovateľovi splnomocnenie na jej zastupovanie v dedičskom konaní.
Z prílohy k faktúre č. R. XX-XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 vyplýva, že po právoplatnom skončení dedičského konania navrhovateľ vyúčtoval odporkyni odmenu za jej zastupovanie v celkovej výške 2.799,24 eur (84.330,-Sk). Faktúra č. R. XX-XX/XXXX bola vystavená dňa 31.05.2007 na sumu 84.330,- Sk s dátumom splatnosti dňa 15.06.2007.
Príloha k faktúre č. R.-XX/XXXX obsahuje vyúčtovanie odmeny za právne služby, ktoré navrhovateľ poskytol odporkyni v dedičskom konaní po neb. X. B. F.., zomr. XX.XX.XXXX vedenom pod sp.zn. D 357/02. Toto dedičské konanie bolo právoplatne skončené dňa 17.04.2007. V Hlave I. navrhovateľ špecifikoval hodnotu veci, z ktorej počítal výšku odmeny. Hodnota veci predstavovala sumu 2.097.114,30 Sk. V Hlave II. navrhovateľ špecifikoval výšku tarifnej odmeny v sume 16.844,20 Sk v zmysle § 12 a §13 ods. 1 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z., ktorú podľa § 17 ods.2 Vyhlášky znížil o 20% za spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb, pretože v dedičskom konaní zastupoval i dcéru odporkyne, na sumu 13.475,-Sk. Za štyri úkony (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ďalšia porada, rokovanie s protistranou a pojednávanie dňa 25.08.2003) si vyúčtoval sumu 53.900,- Sk. V Hlave III. navrhovateľ konkretizoval výšku odmeny podľa §9 a §10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 16.850,-Sk, zníženú podľa § 13 ods.3 Vyhlášky na sumu 13.480,-Sk a za ďalšie tri úkony( ďalšia porada s klientom, rokovanie s protistranou a pojednávanie dňa 17.04.2007) účtoval sumu 40.440,- Sk. Hlava IV. obsahuje vyúčtovanie celkovej odmeny 94.330,-Sk, od ktorej bola odpočítaná záloha vo výške 10.000,-Sk, celkovo tak zostalo k úhrade 84.330,-Sk. V poznámke je uvedené, že vo vyúčtovaní nie sú uplatnené náhrady hotových výdavkov a paušál.
V podrobnej špecifikácii zo dňa 27.07.2012, ktorá bola súdu doručená dňa 30.07.2012 navrhovateľ konkretizoval jednotlivé úkony, ktoré vykonal a za ktoré si účtoval odmenu, pričom konkretizoval aj vykonané úkony za ktoré si odmenu nevyúčtoval. Vykonané úkony, za ktoré účtoval odmenu rozdelil na úkony do 31.12.2004 a úkony po 01.01.2005. Išlo o nasledovné úkony: 1.dňa 20.06.2003 prevzatie a príprava zastúpenia, 2.dňa 24.06.2003 ďalšia porada s klientkami za účasti predchádzajúceho právneho zástupcu, 3.dňa 22.08.2003 rokovanie s právnou zástupkyňou protistrany, 4.dňa 25.08.2003 účasť na pojednávaní, 5.dňa 16.04.2007 ďalšia porada s klientkami- oboznámenie s posúdením všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalcom C.. V., konečné upresnenie dohody, 6.dňa 16.04.2007 rokovanie s protistranou o podmienkach uzavretia dedičskej dohody, vrátane dohody v súdnom spore, 7.dňa 17.04.2007 účasť na dedičskom pojednávaní.
Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C/15/2009 bolo, zistené, že navrhovateľ sa domáhal proti dcére odporkyne U.. L. B., nar. XX.XX.XXXX zaplatenia sumy 2865,63 eura s príslušenstvom z titulu odmeny za právne služby v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D 357/2002. Toto konanie bolo právoplatne skončené uznesením zo dňa 13.06.2013, ktorým súd schválil uzatvorený zmier, na základe ktorého sa U.. L. B. zaviazala navrhovateľovi zaplatiť žalovanú sumu 2.865,63 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 991,74 eur, pričom zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne za obdobie od 16.06.2007 do zaplatenia sa navrhovateľ výslovne vzdal. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2013. Z obsahu predmetného spisu ďalej vyplýva, že dňa
06.10.2010 bol vydaný rozsudok, ktorým súd zaviazal odporkyňou - U.. L. B. zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu s príslušenstvom. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie a Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 28.02.2012 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že si nárokuje zaplatenie odmeny za právne služby, ktoré odporkyni poskytol v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi a ktoré mu odporkyňa dosiaľ neuhradila. Keďže mal vedomosť o tom, že odporkyňa sa naňho sťažovala na advokátskej komore, resp. potom ako mu písomne vypovedala plnú moc, kontaktoval ju listom za účelom dohody, na čo odporkyňa nereagovala. Preto pristúpil k vyúčtovaniu odmeny za právne služby striktne len za úkony, ktoré vedel preukázať.
Odporkyňa vo svojej výpovedi odmietla nárok navrhovatelia s odôvodnením, že navrhovateľ jej v rámci zastupovania v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi spôsobil škodu, konal v rozpore s jej pokynmi, ako aj v rozpore s dobrými mravmi a právnymi predpismi. Predtým ako udelila navrhovateľovi plnú moc na zastupovanie v dedičskom konaní si vyhradila, že pokiaľ by mal navrhovateľ kamarátsky vzťah s dedičmi po jej neb. manželovi, teda jeho synmi, nemá o jeho služby záujem. Navrhovateľ jej však zatajil skutočnosť, že mal kamarátsky vzťah so synom o neb. manžela - U. B.. Bez jej a dcérinho vedomia a bez toho, aby mu bola udelená plná moc na zastupovanie, inicioval stretnutie s dedičmi jej neb. manžela, teda jeho synmi - X. a U. B., a to dňa 19.03.2003, pričom ona o stretnutie nemala záujem, pretože sama po manželovej smrti dňa v júli 2002 iniciovala stretnutie s jeho synmi za účelom dohody na ďalšom postupe, kde im oznámila, že jej neb. manžel spísal závet, ktorý však k dispozícii nemala, nakoľko zomrel náhle. Po dohode so synmi neb. manžela ju poverili, aby dala vypracovať znalecký posudok na dom, pretože v období úmrtia manžela sa určovala cena podľa znaleckého posudku. Prvý znalecký posudok vypracoval C.. M. dňa 23.06.2002, kde vyčíslil hodnotu domu na 1mil. 200 tis. Sk. Pri stretnutí dňa 19.03.2003 dedičia, teda synovia jej neb. manžela nesúhlasili so sumou uvedenou v znaleckom posudku, ktorý dala vypracovať a tvrdili, že nehnuteľnosť má hodnotu 4 mil. Sk. Potom sa rozišli za dosť vážnych okolností a v nepriateľskom duchu. Za toto stretnutie si navrhovateľ vypýtal poplatok 5.000,-Sk a zálohu 10.000,- Sk, čo mu aj vyplatila bez toho, aby mu podpísala plnú moc. Po tomto stretnutí bola rozhodnutá nepokračovať v zastupovaní navrhovateľom, avšak plnú moc navrhovateľovi udelila pod nátlakom, pretože jej povedal, že sa chce ísť predstaviť notárovi M., ktorý prejednával dedičstvo a ktorému ona osobne išla odovzdať znalecké posudky ohľadom zbraní a auta. Nechcela mu plnú moc podpísať. Dňa 15.04.2007 (v nedeľu) asi o 20,00 hod. prišiel k nej navrhovateľ bez ohlásenia a bez jej súhlasu priviedol aj C.. V., ktorý bohužiaľ zomrel a pred ktorým výslovne navrhovateľovi odvolala plnú moc. V rámci prejednávania dedičstva boli vypracované minimálne tri znalecké posudky, pričom pri samotnej dedičskej dohode sa nevychádzalo zo žiadneho a bolo by zbytočné, aby pristúpila k dedičskej dohode, keď som už mala vypracovaný posudok. Poukázala na to, že v rámci konania o neplatnosť závetu na súdnom pojednávaní jeden zo synov jej neb. manžela X. B. sa vyjadril, že ak im dá obom po 300 tis. Sk, nemusia ďalej celú záležitosť riešiť. Navrhovateľ sa tejto informácie chytil a následne sa kontaktoval s ml. synom neb. manžela s tým, že sa dohodli a nakoniec to vyústilo do dedičskej dohody, v rámci ktorej bola zo strany navrhovateľa poškodená. Podľa jej názoru v dedičskom konaní nemal rozhodovať notár M., pretože bol zaujatý, vzhľadom na to, že mal priateľský vzťah so synmi neb.
manžela, ako aj s navrhovateľom a rovnako aj s L.. F., an čo navrhovateľa upozornila niekoľkokrát. Navrhovateľ sa tým ani netajil a tvrdil, že námietka zaujatosti nie je potrebná a bránil jej v tom tvrdiac, že ani jeden notár nie je schopný urobiť dedičské konanie. Nakoniec prostredníctvom navrhovateľa podala námietku zaujatosti voči notárovi M., o čom súd rozhodol a vylúčil notára z prejednania dedičstva. Ďalším prejednaním dedičstva bol poverený notár L.. E. a následne L.. T. F... Nakoniec súd notára M. z prejednania dedičstva nevylúčil ( uznesenie z 15.03.2005, právoplatné dňa 10.05.2005. Navrhovateľ jej spôsobil škodu, tak ako to uviedla vo svojom písomnom vyjadrení. Nemala dôvod, aby pristupovala k akejsi dedičskej dohode, ktorú si vymyslel navrhovateľ a záleží na tom, či myšlienku dohody vytvoril len sám navrhoavteľ, alebo tam bola prítomná aj L.. F., keďže uviedla, že sa podieľala na zrode dedičskej dohody z 16.04.2007. Od februára 2007 mala podozrenie, že navrhovateľ ju a jej dcéru nezastupuje tak, aby chránil ich záujmy, neodovzdával im poštu z Okresného súdu Trnava a keďže
nebola presvedčená , že je to tak a následne sa podrobila operácii, neodvolala mu plnú moc hneď, ale 15.04. a 16.04.2007 mu oznámila, že nesúhlasí, aby ju ďalej zastupoval a predpokladala, že bude korektný, že túto informáciu zoberie do úvahy a nebude ju a dcéru zastupovať. Navrhovateľ vyriekol vetu, že pokiaľ nepôjdem ja a dcéra na dedičské pojednávanie, ktoré sa konalo 17.04.2007, pôjde tam sám s tým, že notárovi oznámi, že mu bola odobratá plná moc. Ráno 17.04.2007 sa jej dcéra rozhodla, že na dedičské pojednávanie pôjde. Po pojednávaní jej dcéra oznámila, že to celé trvalo 15 minút. Hneď v pondelok bola aj u notára v Trnave - L.. T. U.. na konzultácii, ktorý po nahliadnutí do osvedčenia iba krútil hlavou a poradil jej, aby išla k notárovi M.. Notár M. odmietol opraviť osvedčenie o dedičstve s tým, aby sa obrátila na súd a pri návšteve u notára nahliadla do spisu a zistila, že zápisnica zo 17.04. sa tam nenachádzala a bola urobená dodatočne, na čo notára upozornila a upozornila aj L.. P.W.. Na súd sa však neobrátila, pretože jej iní advokáti tvrdili, že osvedčenie o dedičstve je právoplatné a nenapadnuteľné. Notár M. odmietol L.. P. vydať potvrdenie, prečo sa v spise nenachádza zápisnica z dedičského pojednávania. Podľa mňa je N zodpovedný za to, že sa v dedičskom spise nenachádzala zápisnica, pretože N sa podieľal na podvode. Podľa jej názoru je navrhovateľ zodpovedný za to, že sa v dedičskom spise nenachádzala zápisnica, pretože navrhovateľ sa podieľal na podvode.
Odporkyňa navrhla vykonať výsluch svedkov, a to jej dcéry, ktorá sa mala vyjadriť k okolnostiam odvolania plnej moci navrhovateľovi, ako aj k okolnostiam, za ktorých bola uzavretá dedičská dohoda a advokáta L.. P. P., ktorý upozorňoval na chyby v dedičskom konaní a ktorý by mal podľa jej názoru potvrdiť hodnovernosť jej výpovede v tom, že odvolala navrhovateľovi plnú moc aj napriek tomu, že osobne pritom nebol prítomný. S L.. P. rokovala ešte pred skončením dedičského konania, pretože chcela ukončiť spoluprácu s navrhovateľom. Okrem toho žiadala vykonať dokazovanie vyžiadaním si z finančných inštitúcií, v ktorých majú vedené účty X. B. a U. B. , potvrdenia o stave ich účtov za obdobie od 31.05.2007.
Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne mal k navrhnutým dôkazom zo strany odporkyne vážne pripomienky, pretože podľa jeho názoru by vykonanie takéhoto dokazovania bolo iba stratou času a nevnieslo by do veci nové okolnosti. Takéto dokazovanie nie je relevantné, nakoľko dcéra odporkyne sa v inom konaní podrobne k celej veci vyjadrovala a nemá čo nové povedať, išlo by o zbytočne vynaložený čas. L.. P. nie
je žiadnou oficiálnou autoritou, ktorá by mohla vniesť niečo nové do tohto konania, okrem toho sa o vec zaujímal až po skončení dedičského konania a súd nemá právomoc na to, aby dedičské konanie otvoril, pretože bolo právoplatne skončené.
Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.06.2014 návrh odporkyne na výsluch svedkov zamietol s odôvodnením, že by vykonanie takéhoto dôkazu bolo nehospodárne, neúčelné a nadbytočné a ich výpoveďami by neboli preukázané nové podstatné okolnosti v danej veci. Rovnako i návrh odporkyne na vykonanie dokazovania oboznámením sa s výpismi z účtov X. B. a U. B. zamietol. Súd zároveň dodáva, že dcéra odporkyne U.. L. B. bola niekoľkokrát podrobne vypočutá ako účastník konania - odporkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/15/2009 ku všetkým podstatným okolnostiam ( pojednávania dňa 08.04.2010, 10.06.2010, 06.10.2010) a jej výsluch ako svedkyne v tomto konaní by nepriniesol nové skutočnosti. Okrem toho sa ani právny zástupca odporkyne nevedel vyjadriť k tomu, či by svedkyňa skutočne uviedla niečo, čo nepovedala v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/15/2009. Jej výpoveď by nemohla ovplyvniť výsledok vo veci samej a napokon by ju nebolo možné považovať za dostatočne hodnovernú vzhľadom na vzťah k odporkyni (dcéra), ako aj na to, že i ona navrhovateľa splnomocnila na svoje zastupovanie v dedičskom konaní po jej neb. otcovi a napokon konanie vedené pod sp.zn. 10C/15/2009, v ktorom vystupovala ako odporkyňa bolo právoplatne skončené schválením súdneho zmieru, podľa ktorého sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi odmenu za zastupovanie v dedičskom konaní. V súvislosti s výsluchom svedka L.. P. súd poukazuje na skutočnosť, že jeho výpoveď by nijakým zásadným spôsobom neovplyvnila priebeh tohto konania, nemala by výpovednú hodnotu, pretože L.. P. jednak nebol osobne prítomný pri tom, keď mala odporkyňa odvolať ústne navrhovateľovi plnomocenstvo a jednak jeho výpoveďou by nebola ovplyvnená ani hodnota dedičského podielu, z ktorého si navrhovateľ vypočítal tarifnú odmenu a ani existencia samotného osvedčenia o dedičstve. Jeho výsluch by bol zjavne nehospodárny a nijakým spôsobom by neovplyvnil výsledok v danej veci.
Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
Podľa § 28 ods.2, 3 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal, c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec zomrie.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Podľa ods. 3 odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
Podľa § 2 ods. 1,2 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( účinnej do 31.12. 2004) pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny musí byť v súlade s dobrými mravmi. Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.
Podľa § 12 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 31.12.2004) výška tarifnej odmeny sa určí dohodou podľa hodnoty alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal.
Podľa § 13ods. 1 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 31.12.2004) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty veci nad 1000000,- Sk 14.650,- Sk +0,2% zo sumy prevyšujúcej 1000000,- Sk.
Podľa § 17 ods. 2 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 31.12.2004) základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( účinnej od 01.01.2005) odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
Podľa § 6 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.( účinnej od 01.01.2005) ak advokát neposkytuje právne služby až do úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrí
mu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní špecifikáciu vykonanej práce.
Podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z ( účinnej od 01.01.2005)ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 1 000000,-Sk 14.650,- Sk + 200 Sk za každých aj začatých 100 000,-Sk prevyšujúcich sumu 1 000000,-Sk. Podľa odseku 2 ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 13 ods.3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z ( účinnej od 01.01.2005) základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z ( účinnej od 01.01.2005) odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.
Podľa § 15 Vyhl. č. 655/2004 Z.z ( účinnej od 01.01.2005) advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Dňa 16.06.2007, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením, bola základná úroková sadzba NBS 4,25%, teda úrok z omeškania je vo výške 8,5 % ročne.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach postupom podľa § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.799,24 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 16.06.2007 do zaplatenia titulom odmeny za poskytnuté služby navrhovateľom.
Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala nesprávne označenie navrhovateľa, keď tvrdila že navrhovateľ podal pôvodný návrh ako fyzická osoba a podaním zo dňa 27.08.2010, doručeným súdu 06.09.2010 svoj návrh zmenil a žiadal, aby s ním súd konal ako s podnikateľom. Ona bola vždy vo vzťahu len s L.. L. H., advokátom a teda navrhovateľovi ako fyzickej osobe nikdy nič nedlhovala. Navrhovateľ podal svoj návrh na súd správne až podaním zo dňa 06.09.2010, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Faktúra číslo R. XX - XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 bola splatná dňa 15.06.2007. Posledný deň lehoty, kedy teda navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok na súde, uplynul dňa 15.06.2010. Namietala preto premlčanie nároku navrhovateľa a súčasne namietala i to, že súd vo veci nevydal uznesenie o zámene účastníka na strane navrhovateľa, hoci k nemu reálne došlo a v konaní súd koná so zmenenou osobou. V pôvodnom návrhu je uvedený dátum narodenia navrhovateľa, v opravenom správne IČO navrhovateľa. Navrhovateľ je pritom stále advokátom a toto slobodné povolanie neprestal nikdy vykonávať.
Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa ods. 3 súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Podľa ods.4 za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
V nadväznosti na námietku odporkyne týkajúcu sa nesprávneho označenia navrhovateľa, ako aj s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd konštatuje, že dodatočné upresnenie označenia navrhovateľa v podaní zo dňa 27.08.2010, ktoré bolo súdu doručené 06.09.2010, nemožno považovať za právnu skutočnosť súvisiacou so zámenou účastníka, ako sa mylne domnieva odporkyňa. K zmene účastníctva môže dôjsť len v dôsledku skutočnosti majúcej podstatný vplyv na predmet konania, čomu v danom prípade nedošlo. Nebolo teda potrebné rozhodovať o zámene navrhovateľa podľa príslušných ustanovení občianskeho súdneho poriadku, pretože bez ohľadu na to, či navrhovateľ vystupuje v konaní ako fyzická osoba alebo ako advokát vykonávajúci slobodné povolanie, odporkyňa ho preukázateľne splnomocnila na svoje zastupovanie vo veci prejednania dedičstva po jej zosnulom manželovi a tento vzťah súd posúdil ako vzťah občiansko-právny a v danom prípade ide o príkaznú zmluvu uzatvorenú v zmysle občianskeho zákonníka. Súd
nemal žiadne pochybnosti v označení navrhovateľa a upresnenie v súvislosti s IČO-m ešte samo o sebe nie zámenou účastníka konania.
Nárok navrhovateľa nemožno považovať za premlčaný a súd zastáva názor, že navrhovateľ postupoval správne, keď si odmenu vyúčtoval až po skončení jeho zmluvného vzťahu s odporkyňou. Súd mal jednoznačne preukázané, že dedičské konanie vedené pod sp.zn. D 357/2002 bolo právoplatne skončené dňa 17.04.2007 a týmto dňom aj zaniklo udelené plnomocenstvo navrhovateľovi. V danom prípade je potrebné vychádzať zo samotnej dohody o plnomocenstve a zákonnej úpravy premlčania. Premlčacia lehota práva na odmenu advokáta je trojročná ( §101 OZ) a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, kedy skončil zmluvný vzťah o poskytovaní právnych služieb. Nakoľko účastníci konania neboli dohodnutí o spôsobe finančného vysporiadania po každom úkone navrhovateľa, bolo potrebné vychádzať z príslušného ustanovenia advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení zastúpenia sú advokát alebo jeho spoločnosť povinní bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré im zveril, alebo ktoré v mene klienta počas zastupovania prevzali. Vrátenie dokladov zverených klientom nesmie byť viazané na uhradenie odmeny za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľ správne vyúčtoval odmenu až po skončení zmluvného vzťahu s odporkyňou, a to faktúrou č. R. XX - XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 splatnou dňa 15.06.2007. Premlčacia lehota teda začala plynúť dňom 16.06.2007. Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil na súde dňa v 02.06.2009, teda ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukazuje súd i na Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. 9Co/73/2011-221 zo dňa 28.02.2012, právoplatné dňa 09.06.2012, ktorým odvolací súd zrušil Rozsudok súdu prvého stupňa č. 10C/15/2009-183 zo dňa 06.10.2010 a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení sa odvolací súd zaoberal okrem iného i otázkou premlčania.
Zo strany odporkyne bola vznesená požiadavka na započítanie škody, ktorú jej mal spôsobiť navrhovateľ, preto v súlade s ustanovením § 98 O.s.p. využila svoje právo započítať si do výšky celej žalovanej istiny a príslušenstva svoju pohľadávku na náhradu škody, ktorú vyčíslila v písomnom podaní zo dňa 13.07.2010 na sumu 10.168 eur a v písomnom podaní zo dňa 25.04.2014 na sumu najmenej vo výške 30.175,-Sk (1.002 eur) tvrdiac, že po zarátaní darov a príspevkov do majetku jej neb. manžela, ide o výšku ďaleko presahujúcu žalovanú istinu.
Podľa § 97 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.
Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa využila právo započítať svoj nárok na náhradu škody len do výšky žalovanej istiny a príslušenstva, súd tento návrh na započítanie
posúdil len ako obranu proti návrhu v zmysle § 98 O.s.p. a nejde teda o vzájomný návrh v zmysle ust. § 97 O.s.p.
V rámci konania bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou odvolania plnomocenstva navrhovateľovi, keď odporkyňa dôrazne trvala na svojom tvrdení, že navrhovateľovi ústne odvolala plnú moc dňa 16.04.2007. Navrhovateľ toto tvrdenie poprel. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že navrhovateľovi vypovedala plnú moc ústne skôr ( 16.04.2007), ako prebehlo dedičské pojednávanie ( 17.04.2007). Pokiaľ nebola spokojná so zastupovaním, mala právo kedykoľvek navrhovateľovi písomne odvolať plnomocenstvo, pričom ešte v priebehu dedičského pojednávania dňa 17.04.2007, mohla buď osobne alebo prostredníctvom svojej dcéry oznámiť súdnemu komisárovi, že ju navrhovateľ nezastupuje, k čomu však nedošlo. Na pojednávaní dňa 07.03.2014 ( č.l. 260) uviedla, že predpokladala, že navrhovateľ bude korektný a jej informáciu zo dňa 15.04. a 16.04.2007 o tom, že nesúhlasí, aby ju ďalej zastupoval, zoberie do úvahy a nebude ju zastupovať. Toto vyjadrenie považoval súd len za účelovú obranu, pretože pokiaľ skutočne nemala záujem na svojom zastupovaní v dedičskom konaní, mala možnosť požiadať notára
- súdneho komisára o odročenie dedičského pojednávania, čo neurobila a až dňa 23.04.2007 písomne odvolala plnomocenstvo navrhovateľovi, čo však nebolo účinné vzhľadom na už súdom poukazovaný zánik plnomocenstva dňom právoplatného skončenia dedičského konania. V liste zo dňa 23.04.2007 uviedla, že ruší splnomocnenie z dôvodu, že na ostatnom konaní o dedičstve zo dňa 17.04.2007 navrhovateľ konal proti jej záujmom, bez jej súhlasu podpísal uznesenie o dedičstve a bez jej súhlasu sa vzdal možnosti odvolania sa a nerešpektujúc týmto jej nároky, jej spôsobil škodu nie malého rozsahu a zneužil svoje postavenie. Odporkyňa v predmetnom liste žiadnym spôsobom nešpecifikovala škodu v konkrétnej sume, ani neurčila lehotu na jej uhradenie, resp. že si škodu započítava voči jeho odmene za zastupovanie. Preto na jej tvrdenie v písomnom vyjadrení zo dňa 13.07.2010 (č.l.44) a vo vyjadrení zo dňa 25.04.2014 (č.l. 264), že si svoj nárok na náhradu škody voči navrhovateľovi započítala v minulosti nemožno prihliadnuť. Odporkyňa si prvý krát nárok na započítanie uplatnila v podaní zo dňa 13.07.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.07.2010. Dedičské konanie bolo právoplatne skončené dňa 17.04.2007 a nasledujúcim dňom, teda 18.04.2007 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na náhradu škody. Táto uplynula dňa 18.04.2010. Súd prihliadol na námietku premlčania navrhovateľa na nárok odporkyne na náhradu škody a ďalšie vyjadrenia odporkyne ohľadom výšky škody spôsobenej navrhovateľom považoval za bezpredmetné a neopodstatnené.
Navrhovateľ správne účtoval tarifnú odmenu ako to vyplýva z vyúčtovania tvoriaceho prílohu k faktúre č. R. XX-XX/XXXX, keď vychádzal zo všeobecnej ceny majetku poručiteľa, čistej hodnoty dedičstva a hodnoty, ktorú odporkyňa nadobudla v dedičskom konaní a zo sumy, ktorú vyplácala ustupujúcim dedičom. Správne vypočítal výšku odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci. Úkony, za
ktoré si uplatnil odmenu sa týkali zastupovania odporkyne v dedičskom konaní, tieto špecifikoval, keď uviedol o aké konkrétne úkony išlo a uviedol i dátum kedy boli uskutočnené.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 168 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 699,52 eur.
Právna zástupkyňa si správne vyčíslila za jeden úkon právnej služby sumu 111,20 eur a odmenu si uplatnila za 10 úkonov právnej služby ( prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu, zastúpenie na pojednávaní v dňoch 25.10.2013, 04.12.2013, 22.01.2014, 07.03.2014, 30.04.2014 a 04.06.2014, vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne). Režijný paušál vyčíslila za rok 2009 2x 6,95 eur, za rok 2010 1x 7,21 eur, za rok 2013 2x 7,81 eur a za rok 2014 5x 8,04 eur. Súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľa celú výšku uplatnených trov právneho zastúpenia s odôvodnením, že navrhovateľ má právnické vzdelanie, vykonáva advokátsku činnosť a je dostatočne erudovaný a kvalifikovaný na to, aby si sám spísal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý napokon nie je po odbornej stránke náročný a rovnako i písomné vyjadrenia ku konaniu. Preto súd nepriznal právnej zástupkyni odmenu a režijný paušál za tri úkony a to, spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu a vyjadrenie k vyjadreniu. Za účasť na pojednávaniach v dňoch 25.10.2013, 22.01.2014 a 30.04.2014 súd priznal právnej zástupkyni iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 4 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, nakoľko boli tieto pojednávania odročené bez prejednania veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.