Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-232-2014.pdf
PDF · 90.12 KB
Case nature
Subarea
8CoP/232/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. F. E. nar. XX.X.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom W. S., K. N. B. Q. E., K. H. X pracovisko E. P. dieťaťa rodičov Z.. A. E. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v E. na Q. XX v súčasnosti v E. na F. XX zast. advokátkou JUDr. Ľudmilou Raffáčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej 4 a P.. S. E. nar. X.X.XXXX bývajúceho v E. na Q. XX zast. advokátkou JUDr. Blankou Nagyovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 44 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 30.4.2014 č.k. 27P 129/2014-12 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením z 30.4.2014 č.k. 27P 129/2014-12 zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala mal. F. zveriť do jej osobnej starostlivosti.
Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a mal. F. zveril do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že od času, kedy sa aj s dcérou odsťahovali zo spoločnej domácnosti, komunikácia medzi ňou a otcom dieťaťa prebiehala prednostne za účelom dohody o starostlivosti dcéry. Od 24.4.2014 do 7.5.2014 sa striedali v tom, ktorý z rodičov vyzdvihne dcéru z materskej škôlky. Dňa 24.4.2014 zo škôlky vyzdvihol mal. F. otec s tým, že nasledujúci deň dieťa vyzdvihne ona, avšak otec bez rešpektovania dohody vybral dcéru o 14:45 hod., pričom učiteľke v materskej škôlke laxne odpovedal, že musí ju zobrať skôr, túto skutočnosť jej neoznámil a zistila to, až keď sa sama dostavila do materskej škôlky vo zvyčajnom čase o 16:30 hod.. Až potom jej otec oznámil, že dieťa jej donesie v pondelok. Opakovane žiadala otca, aby vrátil mal. F., ktorú doniesol v sobotu ráno o 7:30 hod.. Podľa jej vedomostí otec v sobotu navštevuje externé štúdium a teda dôvodí, že v otcovom záujme nie je byť s maloletou dcérou, ktorú aj tak posúva svojej rodine - svojej sestre, matke, chorľavej prababičke. Počas piatich dní nemala žiadnu možnosť sa s dcérou stretnúť, nemohla ju dojčiť, nevedela, či u otca je o ňu riadne postarané, ako sa stravuje a aký má program. Čas trávený bez nej nepriaznivo ovplyvnil stav maloletej, ktorá sa dožadovala prítomnosti svojej matky. Otec jej dovolil len niekoľkosekundové telefonáty, ktoré aj tak prerušoval a počas piatich dní, čo mal dcéru nepretržite u seba odmietal, aby sa maloletá mohla osobne s ňou stretnúť. Poukázala na to, že ona nikdy nerobila otcovi takéto prieky, umožňovala mu prísť za dcérou a vždy bol informovaný, aký majú spoločný program. Dňa 12.5.2014 otec odviedol dcéru do materskej škôlky ráno a keď poobede dcéru vyzdvihla zistila, že dcéra má rozbitú peru. Pri stretnutí s ňou sa maloletá rozplakala a povedala, že ju udrel otec, pretože plakala, že chce ísť za ňou. Otec sa neprimerane pred dcérou vyjadruje o jej osobe, tvrdil o nej pred dcérou, že je „sviňa“. Maloletá povedala, že otec jej sľuboval, že pôjdu za ňou, avšak napriek sľubom ju odniesol k svojej sestre, matke alebo svojej starej matke. Nepriaznivý vplyv otca sa odzrkadlil na doterajších návykoch, ktoré mal. F. už mala osvojené, lebo sa v noci začala pomočovať a v škôlke sa pokakala. Dieťa schudlo z 13,1 kg na 12,5 kg. Vzhľadom na viditeľné poranenie na ústach mal. F., navštívila pediatra, ktorý konštatoval na hornej pere
drobnú exkoriáciu s miernym edémom a na otázku lekárky „čo sa stalo?“, maloletá odpovedala, že ju udrel otec. Učinila oznámenie na príslušný orgán, že otec udrel dcéru a spôsobil jej zranenie. Vyjadrila názor, že tieto výchovné metódy „bitkou“ absolútne netoleruje, nepovažuje ich za primerané výchovné prostriedky rodiča k svojmu dieťaťu, a to zvlášť, keď príčinou bitky bola žiadosť dcéry na prítomnosť matky. Situácia, kedy si otec ponechal dcéru päť dní bez akejkoľvek možnosti kontaktu matky a dcéry, ukázala a preukázala naliehavú potrebu ingerencie súdu na predbežnú a rýchlu úpravu pomerov medzi rodičmi, pretože otec prestal dodržiavať dohody a bez akéhokoľvek jej súhlasu si vyhradil výlučný výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa striktne, nepredvídane, a najmä nepripravene ponechal dieťa bez jej prítomnosti. Konštatovala, že prežitá situácia zanechala na maloletej nepriaznivé následky, toho času je maloletá nekoncentrovaná, v noci sa pomočuje, je ustráchaná, bojí sa, že opätovne príde otec a vezme ju od nej preč. Dieťa večer pred spaním chodí ku vchodovým dverám a dáva si retiazky na dvere. Tiež konštatovala, že vzhľadom na veľkú citovú naviazanosť dcéry na ňu a dojčenie, dieťa nebolo a nie je pripravené na odlúčenie od zaužívaných režimov. Rovnakú obavu z nepredvídateľného konania otca má aj ona, prestala veriť otcovým dohodám a obáva sa, že sa situácia zopakuje, otec si dieťa odnesie bez toho, aby sa s ňou dohodol. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sledovala rýchly a účinný zásah súdu najmä z dôvodu hrozby zo situácie, ktorá sa reálne aj udiala. Hrozbu v čase podania návrhu dôvodne predpokladala, pretože zo správania otca vyplýva, že práve pre vážny rozvrat medzi nimi rodičmi bude snahou otca sa pomstiť cestou maloletej dcéry. Takéto konanie otca má však nedozerné následky na mal. F., na ktorú otec neberie absolútne ohľad tak, aby rozvrat medzi rodičmi vplýval na dieťa čo najmenej. Namiesto vytvárania harmonického a šťastného prostredia otec vzťahuje do problémov vzniknutých medzi nimi aj maloletú dcéru, ktorá je tak zo strany otca úmyselne vystavovaná stresovým kritickým situáciám a podľa jej názoru otec ju využíva ako prostriedok pomsty voči nej. Poukázala na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a nález Ústavného súdu SR (sp.zn. IV. ÚS 695/2000), ako aj na komentár k Zákonu o rodine, ktoré sa zaoberajú pojmom „záujem dieťaťa“ vo vzťahu k činnosti týkajúcej sa detí uskutočňovanej súdmi. Spolu s odvolaním predložila potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ E. - A. z 13.5.2014 o podaní oznámenia proti občianskemu spolunažívaniu na svojho manžela P.. S. E. nar. X.X.XXXX, ktorý počas toho, ako mal u seba päť dní spoločnú dcéru F. E., spôsobil jej zranenie na ústach, potvrdenie pediatra Z.. B. U. zo 14.5.2014, ktorá v objektívnom náleze konštatovala u mal. F. na hornej pere drobnú exkoriáciu s miernym edémom a odpoveď dieťaťa na otázku „čo sa stalo?“, že ju otec udrel, ako aj správu detského klinického psychológa, psychoterapeuta, znalca v odvetví klinická psychológia Z.. F. F., ambulancia klinickej psychológie pre deti a dospelých, neštátne zdravotnícke zariadenie o vyšetrení dieťaťa z 15.5.2014 so záverom, že u dieťaťa je čitateľná separačno - úzkostná symptomatika, ktorú matka popisuje v behaviorálnom prejave až od udalosti s otcom (rana spôsobená na ústach dieťaťa), ide o dieťa kojené, citovo výrazne viazané na matku, aktuálne separačno - úzkostný prejav po možnej traume v dôsledku čoho nie je vhodné vystavovať dieťa náhlym, či dlhodobým odlúčeniam t.č. nočnému odlúčeniu od matky a dieťa potrebuje istotu vzťahu a prostredia domova s doporučením podrobnejšieho vyšetrenia, po oboznámení sa s priestorom ambulancie a osobou psychológa, návštevy oboch rodičov k objektivizovaniu údajov s tým, že dovtedy dieťa radšej nevystavovať stresujúcim situáciám, čim by sa psychický stav mohol dekompenzovať a u dieťaťa by sa mohla rozvinúť separačno - úzkostná porucha ako reakcia na neprimerané stresujúce požiadavky.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 27P 129/2014-12 zo dňa 30.4.2014 považuje za správne a navrhol konajúcemu odvolaciemu súdu toto uznesenie potvrdiť. S odvolacími dôvodmi uvádzanými matkou v odvolaní, ktoré bolo prvostupňovému súdu doručené 19.5.2014, sa nestotožnil a poukázal na to, že aj samotná matka maloletej uviedla vo svojom odvolaní, že od času, kedy sa s dcérou odsťahovali zo spoločnej domácnosti komunikácia medzi nimi rodičmi prebieha prednostne za účelom dohody starostlivosti o dcéru. Z uvedeného tvrdenia matky teda vyplýva, že komunikujú spolu vo veciach súvisiacich so starostlivosťou o maloletú dcéru F., ako aj to, že na osobnej starostlivosti a výchove mal. F. participuje aj on sám. Preto nevidí žiadne oprávnené alebo naliehavé dôvody, či relevantné skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať matkou žiadané predbežné zverenie maloletej dcéry do jej osobnej starostlivosti. Poukázal na emailovú komunikáciu medzi ním a matkou dieťaťa, ktoré predložil konajúcemu súdu a z ktorej vyplýva, že obaja rodičia majú aktívny záujem na účasti vo výchove a starostlivosti o mal. F., preto nesúhlasil s tvrdením matky o odmietaní rešpektovania dohôd, vo veci vzájomného odovzdávania maloletej dcéry do opatery druhému rodičovi bez predchádzajúcej náležitej informácie voči druhému rodičovi tak, ako to matka tvrdí, ako ani to, že nie je v jeho záujme byť s maloletým dieťaťom, lebo ju vraj posúva svojej rodine. Uvedené tvrdenia matky považuje za zavadzajúce a špekulatívne. Na druhej strane sa snaží prekonávať prekážky, ktoré
matka zámerne a účelovo vyvoláva tak, aby maloletú dcéru mu odovzdávať nemusela. Argumentoval neprimeranými škandálmi zo strany matky, ktorá v čase, keď dieťa trávi čas s ním, nerešpektuje potrebu ich vzájomnej rodičovskej intimity medzi ním ako druhým rodičom a maloletou dcérou, nakoľko v tom čase neustále ho prenasleduje, kontaktuje ho telefonicky, či elektronicky, aj keď si to on ako rodič, s ktorým v tom čase trávi dcéra čas, nepraje. Aj napriek tomu v záujme mal. F. to zvláda a na všetky telefonáty matky odpovedá. Poukázal aj na to, že takýmto nevhodným, na maloletú dcéru negatívnym vplyvom, matka účelovo reagovala aj v čase od 8.5. do 12.5.2014, kedy maloletá dcéra trávila nepretržite čas s ním. Matka sa totiž v uvedenom čase neustále snažila privolávať hliadky PZ a vyvolávať zbytočné a ponižujúce incidenty, čo bol nútený v záujme ochrany práv maloletého dieťaťa oznámiť aj kolíznemu opatrovníkovi, aby sa situácia upokojila. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní poukazuje na drobnú odreninu na pere maloletej, uviedol, že k nej došlo pri hre dcéry s hračkou podobajúcou sa hlavičkám krtkov, ktoré sa udierajú plastovými kladivkami, a pritom sa udrela plastovým kladivkom do svojej hornej pery, čím si spôsobila drobnú odreninu (exkoriácia) s miernym opuchom (edém) tak, ako ju v matkou doloženom lekárskom náleze uviedla pediatrička maloletej, ktorá však na naliehanie matky vypísala do nálezu zároveň matkou prezentované klamstvo o údajnom bití dieťaťa otcom. V tejto súvislosti uviedol, že za účelom konzultácie s lekárkou maloletej vo veci posúdenia dôvodnosti dojčenia mal. F. matkou, bol u tejto lekárky osobne prítomný v rovnaký deň ako matka, teda 13.5.2014 a menovaná pediatrička mu oznámila, že sa do jej ambulancie dostavila tiež matka, ktorá ju výlučne žiadala, aby do výmenného poukazu napísala, že otec zbil mal. F.. Pediatrička túto okolnosť matky odmietla uviesť tým, že ako lekárka nemôže takúto okolnosť uviesť, lebo pri nej osobne nebola svedkom. Pediatričke uviedol, ako k poraneniu mal. F. pri hre v udieraní krtkov plastovými kladivkami došlo, pričom to bolo v prítomnosti krstného otca Q. K., ktorý o tejto okolnosti predložil prehlásenie. Matka sa neuspokojila so zdôvodnením, ako k drobnej odrenine na pere maloletej došlo, pričom odmietla s ním komunikovať a podávať mu informácie ohľadom dcéry, preto bol opätovne nútený požiadať o súčinnosť kolízneho opatrovníka, ktorému zaslal oznámenie o priebehu matkou namietaných nepravdivých skutočností, ktoré potvrdila aj riaditeľka materskej škôlky. Pokiaľ matka vo svojom odvolaní tvrdí, že mal. F. v dôsledku údajného ohrozenia z jeho strany, že dieťa údajne zbil, stratila osvojené návyky, teda sa pomočuje, alebo, že sa v škôlke pokakala, dôrazne namietal. Predložil konajúcemu súdu vyjadrenia riaditeľky materskej škôlky, ktorú dieťa navštevuje, v ktorom sa uvádza, že sa maloletá bezproblémovo aklimatizovala na nové prostredie v kolektíve svojich rovesníkov, kde je obľúbená, nadobudla stravovacie návyky a samoobslužné úkony súvisiace s toaletou vykonáva fakticky pekne sama. Aj napriek uvedeným skutočnostiam a navádzaným situáciám sa komunikácia medzi nimi rodičmi obnovila a maloletú dcéru F. mal opätovne vo svojej starostlivosti naposledy 22.5., 24.5. a 25.5.2014. Na základe uvedených skutočností a predložených dôkazov navrhol konajúcemu odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky, pretože nebola preukázaná potreba dočasne upraviť pomery účastníkov a nebola osvedčená ani danosť práva (nároku), v tomto prípade naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca okamžitý zásah súdu predbežným opatrením zveriť mal. F. do dočasnej starostlivosti matky. Z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva, že obidvaja rodičia prejavujú záujem o mal. F. s cieľom osobne sa o ňu starať, ale posúdenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné a materiálne predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloletú, nemôže byť predmetom dokazovania pri rozhodovaní o predbežnom opatrení. Z písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Až konečné rozhodnutie vo veci, ako výsledok dokazovania zohľadní všetky okolnosti, ktoré majú, alebo môžu mať, vplyv na riadny vývoj, alebo výchovu maloletého dieťaťa v budúcnosti. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu súdu prvého stupňa, ako aj vo vyjadrení otca k odvolaniu, sú nepochybne relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia
predbežného opatrenia so zreteľom na skutkové okolnosti tvrdené rodičmi, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F. vedeného pod sp.zn. 27P 129/2014. Je zrejmé, že mal. F. je zaťažovaná konfliktom medzi rodičmi a vzniknutá situácia ju môže priamo ohrozovať v jej zdravom budúcom vývoji pre neprimeranú psychickú a stresovú záťaž a dovoľuje skôr záver, že správanie dieťaťa je dôsledkom nesprávneho pôsobenia obidvoch rodičov, ak dieťa sa stáva nástrojom a rukojemníkom, a emocionálny tlak zo strany rodičov na dieťa rozhodne neprispieva k jeho zdravému vývinu. Odvolací súd poznamenáva, že matrimonionálne rozpory medzi rodičmi maloletej nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre okamžitú ingerenciu súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia, a zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť rozumného postoja oboch rodičov vo vzťahu k maloletému dieťaťu a za súčasného stavu potrebu minimalizovať vzájomnú neznášanlivosť a jej dopad na psychiku dieťaťa. Na záver je potrebné dodať, že ak v priebehu konania by vznikli okolnosti odôvodňujúce predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, súd nariadi predbežné opatrenie z úradnej povinnosti aj bez návrhu účastníka konania (§ 102 ods. 2 O.s.p.). Je predovšetkým na rodičoch, aby svojim správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pre výkon svojich rodičovských práv a povinností, snažili sa o jednotný výchovný postup rešpektujúc záujem dieťaťa, ktorý má prednosť pred zámermi rodičov, pretože traumatizujúce zážitky by mohli negatívne ovplyvniť zdravý psychický vývin dieťaťa. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom upravený Zákonom o rodine je koncipovaný na zásade rovnoprávnom postavení oboch rodičov vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností, a teda žiadneho z rodičov nemožno vo výkone týchto rodičovských práv a povinností uprednostniť bez preukázania závažných dôvodov, ktoré niektorého z rodičov z osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vylučujú. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že v tomto prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie, nebola preukázaná naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúce okamžitý zásah súdu vo forme predbežného opatrenia, pretože matka svoje obavy nasvedčujúce bezprostrednému ohrozeniu záujmu mal. F. relevantným spôsobom nepreukázala, nota bene, práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým mal. F., neodôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia v súlade s návrhom matky a posúdenie, ktorý z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady pre výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, eventuálne posúdenie striedavej osobnej starostlivosti, nemôže byť vzhľadom na náročnosť predmetom dokazovania pri rozhodovaní o predbežnom opatrení. Odvolací súd ani v štádiu odvolacieho konania nezistil naliehavú potrebu nariadiť predbežné opatrenie v súlade s návrhom matky, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení tohto uznesenia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.