Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_48Er-5463-2015.pdf
PDF · 92.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-48Er/5463/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 proti povinným: v 1.rade/ P a P servis - SK, s.r.o., Jarmočná 1, 040 01 Košice, IČO: 454 22 711, v 2.rade/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XX, XXX XX D. o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 4.787,20 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,47 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 20.09.2007 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie voči povinným na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 4.787,20 Eur s príslušenstvom a trovy exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 Zm 687/13-19 zo dňa 29.07.2014.
2. Dňa 20.11.2015 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803* 015443 zo dňa 19.11.2018.
3. Dňa 10.12.2018 predložil súdny exekútor súdu na rozhodnutie námietky povinných proti exekúcii zo dňa 04.12.2018. Námietky boli podané dňa 07.12.2018, v zákonom stanovenej lehote. Vo svojich námietkach povinní namietajú neprimeranosť zmluvných podmienok v zmluve o revolvingovom úvere, ktorú povinní uzavreli s oprávneným. Povinní namietajú aj vysoký zmenkový úrok Vzhľadom na uvedené povinní žiadajú, aby súd vyhovel námietkam a aby následne exekúciu zastavil.
4. Dňa 02.05.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 02.05.2019 uviedol, že povinní v námietkach neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Oprávnený ďalej navrhuje, aby súd námietky povinných v celom rozsahu zamietol.
5. Dňa 20.03.2019 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie voči povinnému v 1.rade podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a voči povinnému v 2.rade podľa ust. § 57 ods. 2 v spojení s ust. § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 45,49 Eur.
6. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Nakoľko dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), súd sa najskôr zaoberal otázkou, či došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, alebo je potrebné o zastavení a trovách exekúcie rozhodnúť podľa ustanovení zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
8. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31.marca 2017.
9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcie sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
10. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúciu súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu súdneho exekútora sa neprihliada.
11. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
12. Vzhľadom na uvedené, v predmetnej exekúcii sa uplatňuje relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. a) cit. zákona a preto súd postupuje v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.
13. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
14. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
15. Podľa ust. § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. V súvislosti s týmto dôvodom zastavenia exekúcie súd v prvom rade konštatuje, že skúmanie majetkových pomerov povinného nespadá do kompetencie exekučného súdu, ale súdneho exekútora. Ten ako súdom splnomocnená a poverená osoba na vykonanie exekúcie v priebehu exekučného konania vykonáva jednotlivé úkony exekučnej činnosti za účelom preverenia majetku povinného a podľa toho, aký majetok povinný vlastní, určí najvhodnejší spôsob výkonu exekúcie (napr. zrážky zo mzdy, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a pod.) tak, aby došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Len pokiaľ súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže na súd podať podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu a súd sa ním musí zaoberať, pričom exekučný súd nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný.
18. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených zákonom. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným spôsobom, nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú, že súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie, že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je tu teoreticky možná vždy (viď. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4CoE/56/2018 zo dňa 21.06.2018).
19. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného(viď. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/52/2013), ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
20. Po preskúmaní exekučného spisu súdneho exekútora, najmä však listinných dôkazov preukazujúcich šetrenie majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie voči povinnému v 1.rade podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Exekútor zistil, že voči povinnému 1 rade sa vedie viacero exekučných konaní, je dlžníkom na daniach (7.558,51 Eur), na sociálnom poistení (13.897,53 Eur) a na zdravotnom poistení(4.178,98 Eur).
21. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu voči povinnému v 1.rade v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zastavil.
22. Z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 20.03.2019 ďalej vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I spis. zn. 31OdK/88/2019 zo dňa 05.03.2019 bol na majetok povinného v 2.rade dňa 11.03.2019 vyhlásený konkurz, čím došlo k jeho oddlženiu.
23. Nakoľko z ustanovenia § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie, súd predmetnú exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
24. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
25. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
26. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
27. Podľa ust. § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
28. Dňa 20.03.2019 doručil súdny exekútor súdu vyčíslenie trov exekúcie, pričom tieto boli špecifikované nasledovne:
- Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. - ...................................33,19 Eur
- Náhrada hotových výdavkov podľa §22 ods. 1 cit. vyhlášky: poštovné...........................................................................................4,70 Eur
- DPH 20 % .........................................................................................................7,60 Eur Spolu - 45,49 Eur.
29. Podľa ust. § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
30. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
31. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 Eur a najviac 33 193,92 Eur.
32. Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
33. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
34. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
35. Podľa ust. § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
36. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
37. Podľa ust. § 22 ods. 2 vyhlášky cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
38. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
39. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd skúmal, či boli trovy exekúcie vyčíslené v súlade s vyhláškou.
40. Nakoľko súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky patrí odmena vo výške najmenej 33,19 Eur, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur.
41. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp. nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávneného možno zaviazať na úhradu „nevyhnutných“ trov exekúcie a podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov, preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 4,70 Eur.
42. Pretože súdny exekútor je platcom DPH a v zmysle § 196 Exekučného poriadku sa odmena a náhrada hotových výdavkov zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, súd priznal súdnemu exekútorovi aj 20% DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov. Súd dodáva, že exekútor si nesprávne zaokrúhlil výšku DPH na sumu 7,60 Eur, správne má byť 7,58 Eur.
43. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ Odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. - ....................................33,19 Eur 2/ Náhrada hotových výdavkov..............................................................................4,70 Eur 3/ 20% DPH..........................................................................................................7,58 Eur Spolu......................................................................................................................45,47 Eur
44. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
45. Podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
46. O trovách konania oprávneného súd rozhodol podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V danom prípade s ohľadom na samotný dôvod zastavenia exekúcie nemožno oprávnenému priznať náhradu trov konania (vzhľadom na dôvody zastavenia exekúcie a skutočnosti uvedené v bodoch 20.a 22. odôvodnenia), preto súd podľa § 9a ods.1 EP v spojení s § 257 CSP oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Na záver súd uvádza, že o námietkach povinných zo dňa 04.12.2018 z dôvodu hospodárnosti konania nerozhodoval, nakoľko, súd prebiehajúcu exekúciu zastavil.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto rozhodnutia, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Proti výroku tohto rozhodnutia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).