Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-230-2013.pdf
PDF · 84.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/230/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporkyni: O.Ň. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom 038 42 Folkušová 63, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie sumy 6 741,46 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na začatie konania sa v celom rozsahu z a m i e t a . II. O trovách konania sa rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.11.2012, sa navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcom v rade 1 - 2 uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 6 741,46 € s príslušenstvom. Vo vzťahu k odporkyni (pôvodne odporkyni v rade 1) navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že táto uzavrela s jeho právnym predchodcom, obchodnou spoločnosťou GE Money, a.s., IČO: 17 324 220, zmluvu o úvere, z ktorej si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, a preto jej voči právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol dlh vo výške žalovanej sumy. Vo vzťahu k odporcovi v rade navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tak, že tento pristúpil k záväzku odporkyne (v rade 1). Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.04.2013, vstúpil do konania vedľajší účastník na strane odporcov. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 22.04.2013, č.k. 1Ro/2629/2012-30, ktorým návrhu navrhovateľa na začatie konania po jeho spresnení, vykonanom podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.04.2013, v plnom rozsahu vyhovel. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.05.2013, vedľajší účastník na strane odporcov podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor, čím došlo k zrušeniu tohto platobného rozkazu. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.05.2014, navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania proti odporcovi v rade 2 späť. Uznesením zo dňa 04.06.2014, č.k. 9C/230/2013-126, súd konanie proti odporcovi v rade 2 zastavil. Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 02.11.2012, jeho spresnením zo dňa 08.04.2013, jeho späťvzatím vo vzťahu k odporcovi v rade 2 zo dňa 29.05.2014, zmluvou o úvere zo dňa 07.04.2008, platobnou históriou k nej, obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov právneho predchodcu navrhovateľa, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 17.05.2011, odporom vedľajšieho účastníka proti vydanému platobnému rozkazu zo dňa 15.05.2013, ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise,
a vyjadreniami účastníkov konania a vedľajšieho účastníka na strane odporcov a zistil nasledovný skutkový stav: Odporkyňa ako dlžníčka dňa 07.04.2008 uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX, na základe ktorej jej právny predchodca navrhovateľa poskytol spotrebiteľský úver vo výške 145 000,00 Sk (4 813,12 €), s ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 15,49%, so 72-mi splátkami vo výške 3 147,00 Sk (104,46 €) mesačne, z ktorých poistné predsatvuje sumu 121,00 Sk (4,02 €), splatnými k 7-memu dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 07.05.2008. Odporkyňa si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, riadne a včas neplnila, preto došlo ku dňu 12.02.2009 k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru. Právny predchodca navrhovateľa ako postupca dňa 23.09.2009 uzavrel s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo aj postúpenie jeho pohľadávky proti odporkyni, vyplývajúcej z uzavretej zmluvy o úvere. V zmysle platobnej histórie k tejto zmluve a návrhu na začatie konania postúpenú pohľadávku predstavuje suma v celkovej výške 6 741,46 €, ktorá pozostá z neuhradenej istiny úveru vo výške 4 600,81 €, z riadneho úroku vo výške 1 973,24 € a zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 167,41 €. Odporkyňa dňa 17.05.2011 uzavrela s navrhovateľom dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku č. 1500434, na základe ktorej uznala záväzok, vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere, ktorý pozostával z neuhradenej istiny úveru vo výške 4 600,81 € a z príslušenstva vo výške 150,00 €. Zároveň takúto dohodu uzavrel s navrhovateľom aj odporca v rade 2, na základe ktorej pristúpil k záväzku odporkyne. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa), účinného od 01.05.2014, orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na jeho povinnosť, upravenú v ust. 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, súd najprv skúmal, či nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nie je premlčaný. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 52 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že použitie ustanovení o premlčaní, obsiahnutých v Občianskom zákonníku, je na prospech odporkyne ako zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, súd ich použil napriek tomu, že ide o zmluvu, ktorá sa spravuje Obchodným zákonníkom. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z návrhu na začatie konania a z jeho príloh mal súd za preukázané, že zo strany právneho predchodcu navrhovateľa došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru, a to ku dňu 12.02.2009. V tento deň sa teda stala splatnou celá žalovaná sumu a odo dňa 13.02.2009 začala plynúť premlčacia doba. Podľa § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Odporca v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu písomne uznal právo navrhovateľa na zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru a na zaplatenie príslušenstva vo výške 150,00 €. Toto právo by sa teda malo premlčať za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Súd však pristúpil k posúdeniu platnosti tohto uznania a dospel k záveru, že platné nie je.
Ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka na účely plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby vyžaduje, aby bolo právo uznané písomne, a to čo do dôvodu i výšky. Tento právny úkon však pre svoju platnosť musí spĺňať aj ďalšie náležitosti, vyžadované všeobecnými ustanoveniami (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) o právnych úkonoch. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pre platnosť právneho úkonu je tu teda nevyhnutná prítomnosť vôle toho, kto tento právny úkon robí, vyvolať také následky, ktoré predpisy s takýmto jej prejavom spájajú. Súd dospel k záveru, že tu v tomto prípade vôľa odporcu uznať právo s účinkami v zmysle ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka nie je. Navyše, súd dosiahnutie vyhlásenia o uznaní práva uzavretou dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je nekalou obchodnou praktikou zo strany navrhovateľa. Podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Podľa § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ predkladá spotrebiteľom na podpis obdobné dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku pod zámienkou umožnenia splácania dlžnej sumy splátkami v časovej tiesni, bez toho, aby ich s obsahom tejto dohody a s následkami jej podpísania oboznámil, a s tvrdením, že podpísanie tejto dohody je jediným spôsobom, ako sa vyhnúť exekúcii. Navrhovateľ takýmto spôsobom - nekalou obchodnou praktikou - dosahuje, že nastávajú účinky uznania práva v zmysle ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Úvahy o nekalosti tejto obchodnej praktiky podporil aj sám navrhovateľ, keď vo vzťahu k odporcovi v rade 2, s ktorým uzavrel obdobnú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, vzal svoj návrh na začatie konania späť. Vzhľadom na okolnosti uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a vzhľadom na jej znenie má súd za preukázané, že nedošlo k platnému uznaniu práva v zmysle ust. § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, a to jednak z dôvodu, že tu chýba skutočná vôľa odporcu takýto právny úkon vykonať, a jednak z dôvodu, že navrhovateľ dosiahol takéto uznanie nekalou obchodnou praktikou. Je vylúčené, aby spotrebiteľ, ktorý má vedomosť o stave veci, dobrovoľne uznal záväzok, keď takmer jediným následkom takéhoto konania by malo byť plynutie 10-ročnej premlčacej doby. Vzhľadom na to, že súd nepovažoval uznanie práva navrhovateľa zo strany odporkyne za platné, nedošlo k plynutiu novej premlčacej doby. Nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy sa teda premlčal v trojročnej premlčacej dobe, vo vzťahu k poslednej časti žalovanej sumy (k zosplatnenej časti poskytnutého úveru) plynúcej od 13.02.2009, teda najneskôr dňa 13.02.2011. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania na pošte dňa 07.11.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy je premlčaný, súd mu ho preto nemohol priznať a jeho návrh na začatie konania v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.