Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-20Ro/370/2009

Uznesenie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu F. - Y., R..F.., U. O. XX/b, V., C.: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému L. G., O.. XX.X.XXXX, V. B. XA, M. - V., zastúpeného JUDr. Kristínou Piovarčíovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice v konaní o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o trovách konania takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške XXX,XX eura a z trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eura, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.11.2009 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy X.XXX,XX eura a náhrady trov konania titulom neoprávneného odberu plynu. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že pri kontrole dňa 17.10.2008 pracovníci žalobcu zistili, že bola porušená plomba plynomeru na odbernom mieste žalovaného, preto došlo u žalovaného v zmysle ust. o energetike v znení účinnom do 31.8.2012 k neoprávnenému odberu plynu. Výšku náhrady žalobca účtoval žalovanému v súlade s vyhláškami Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. a č. (obe účinné do 31.8.2012, zrušené o energetike).

Okresný súd Košice II rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 26.5.2011, č.k. -94, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eura, ďalej nahradiť mu trovy konania vo výške X.XXX,XX eura a nahradiť štátu trovy konania vo výške XX,XX eura. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. (ďalej len „“) a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celom uplatnenom rozsahu. Proti vyššie uvedenému výroku podal žalovaný včas odvolanie proti výroku o náhrade trov účastníkov konania. Výroky vo veci samej a o náhrade trov konania štátu neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť dňa 15.7.2011.

Súd o trovách opätovne rozhodol uznesením zo dňa 9.5.2013, č.k. - 131 tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške XXX,XX eura a z trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eura.

Dňa 21.5.2013 bolo súdu doručené odvolanie žalovaného proti uzneseniu o trovách konania, v ktorom žalovaný namietal nesprávnosť výšky trov právneho zastúpenia v časti náhrady za stratu času právneho zástupcu. Uviedol, že v dňoch, keď sa konalo pojednávanie, mohol právny zástupca žalobcu stráviť na ceste najviac 24 polhodín za cestu tam a späť na ceste Ž. - M.. Navyše namietal, že právny zástupca žalobcu za úkony právnej služby - zastupovanie pri pojednávaní v dňoch 22.2.2010 a 26.5.2011 mal zaplatené v právnom úkone za čas od 13:00 hod. do 15:00 hod., resp. 11:00 hod. až 13:00 hod. a za tento

čas si nemôže účtovať náhradu za stratu času. Žiadal, aby súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby v sume XXX,XX eura, z titulu cestovného XX,XX eura a z titulu náhrady za stratu času XXX,XX eura, ako aj trovy odvolacieho konania v sume XX,XX eura, spolu X.XXX,XX eura.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa snaží o účelový výklad ustanovení vyhlášky č. , keď spája samostatné nároky. Poznamenal, že pri úvahách o primeranosti a hospodárnosti využívania verejnej hromadnej dopravy je potrebné brať do úvahy aj stratu času zo sídla advokáta na železničnú stanicu, ako aj za čas železničná stanica M. - budova súdu. Uplatnil si náhradu trov konania za ďalší úkon právnej služby vo výške XX,XX eura + režijný paušál X,XX eura + XX % DPH.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa 23.1.2014 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia konštatoval, že rozhodnutie súdu 1. stupňa v časti týkajúcej sa náhrady za stratu času treba považovať za zmätočné z dôvodu navzájom si odporujúcich tvrdení, a preto je nepreskúmateľné. Nariadil, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu 1. stupňa rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a zároveň sa bude potrebné vysporiadať so skutočnosťami uvedenými v odvolaní.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd opätovne rozhodol o náhrade trov konania.

Podľa ust. , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady úspešnosti v konaní, vyjadrenej v ust. , ktorá umožňuje súdu nepriznať inak úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov konania.

Ustanovenie však nie je možné voľne aplikovať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. V zmysle tohto ustanovenia nemožno svojvoľne nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad.

Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad v zmysle ust. a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Dôvodom hodným osobitného zreteľa však nemôže byť samotná právna norma, resp. existencia z nej vyplývajúceho právneho titulu, ako to namieta žalovaný. Ak by súd účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania len z dôvodu, že si uplatňuje právo na základe určitej právnej normy, išlo by o rozhodnutie v rozpore so základnými zásadami občianskeho súdneho konania. V takom prípade by totiž bol účastník konania postihnutý za riadne a dôvodné uplatnenie práva na súde tým, že by mu nebola priznaná náhrada účelne vynaložených trov súdneho konania.

V súlade s ust. súd preto skúmal jednak okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva žalobcu na súde, ako aj majetkové a osobné pomery žalovaného.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy pred začatím súdneho konania a k uplatneniu pohľadávky na súde pristúpil až po tom, ako žalovaný dlžnú sumu dobrovoľne neuhradil. Žalovaný pritom aj v priebehu konania nárok žalobcu spochybňoval, keď podal vo veci odpor proti platobnému rozkazu a následne na jeho návrh bolo nariadené znalecké dokazovanie. Z vyjadrení samotného žalovaného v odvolaní proti trovám konania je však zrejmé, že si bol vedomý dôvodnosti nároku žalobcu, o čom svedčí aj skutočnosť, že nepodal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.5.2011, č.k. -94 vo výroku vo veci samej. Odvolaciemu argumentu žalovaného, že ochrana jeho práv zákonnými prostriedkami je legálnym postupom a teda takéto uplatňovanie a bránenie práva občana na súde mu nemôže byť na ujmu, možno prisvedčiť, avšak súd uvádza, že aplikácia ust. , ktoré je svojou povahou ustanovením výnimočným, narušujúcim zásadu, že úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov, vyžaduje starostlivé posúdenie aj procesného správania účastníkov, teda aj posúdenie procesnej aktivity, resp. pasivity účastníkov, teda ide jednu z okolností, na ktoré má súd prihliadať z vôle zákonodarcu.

Tvrdenia žalovaného, ktorý naznačoval, že k poškodeniu plynomeru došlo postupom pracovníkov žalobcu, neboli nijako preukázané, táto skutočnosť nebola ani predmetom konania a len nespokojnosť žalovaného s právnym predpisom upravujúcim vzťahy účastníkov konania nemôže byť dôvodom, ktorý by ospravedlňoval jeho správanie. Okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku žalobcu na súde preto použitie ust. neodôvodňujú, keďže k začatiu súdneho konania a s tým spojenému vzniku trov konania došlo práve pre konanie žalovaného.

Súd tiež vyzval žalovaného na preukázanie jeho osobných a majetkových pomerov, tento však podaním doručeným dňa 24.9.2012 odmietol svoje pomery dokladovať s poukazom na skutočnosť, že je vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných vecí a nie je „sociálne odkázaný“. Zo samotného tvrdenia žalovaného tak vyplýva, že ani jeho majetkové a osobné pomery neodôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Súd okrem toho nezistil žiadne ďalšie dôvody hodného osobitného zreteľa podľa ust. a tieto neboli ani namietané účastníkmi konania.

Z uvedeného vyplýva, že neboli splnené podmienky pre použitie ust. a súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov súdneho konania.

Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa vo výške X.XXX,XX eura za zaplatený súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške XXX,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eura. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, žalobca žiadal náhradu odmeny právneho zástupcu za sedem úkonov právnej služby a XXX,XX eura, paušálnu náhradu hotových výdavkov X J. X,XX W., X J. X,XX W., X J. X,XX eura, ďalej náhradu cestovných výdavkov za použitie motorového vozidla pri cestách na pojednávania v dňoch 22.2.2010 a 26.5.2011 na trase Ž. - M. a späť v sume XXX,XX eura, náhradu za stratu času stráveného na ceste na pojednávania vo výške XXX,XX eura a náhradu dane z pridanej hodnoty (DPH) z trov právneho zastúpenia v sume XXX,XX eura.

Súd žalobcovi priznal právo na náhradu odmeny právneho zástupcu len za šesť úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 30.7.2009, podanie žaloby dňa 3.11.2009, vyjadrenie k odporu žalovaného dňa 28.12.2009, zastupovanie na pojednávaní dňa 22.2.2010, vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 20.1.2011 a zastupovanie na pojednávaní dňa 26.5.2011) a XXX,XX eura podľa ust. vyhl. č. a za paušálnu náhradu hotových výdavkov právneho zástupcu X J. X,XX eura, X J. X,XX eura a X J. X,XX eura podľa ust. vyhl. č.

Žalobcovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania za úkon označený ako vypracovanie oznámenia ako splnenie povinnosti súdu (uloženej na pojednávaní) dňa 22.2.2010, keďže obsahom tohto podania bolo len stručné oznámenie, čo sa považuje za únik zemného plynu, t.j. išlo o faktické vyjadrenie účastníka konania vo veci, čo nemožno považovať za úkon právnej služby v zmysle ust. vyhl. č.

Pokiaľ ide o náhradu cestovných výdavkov, súd je vždy povinný skúmať účelnosť týchto výdavkov ( ) a ich náhradu prizná s prihliadnutím na vhodne zvolený, primeraný a účelne zdôvodnený spôsob dopravy. Primeraným a účelným spôsobom dopravy sa pritom spravidla rozumie použitie prostriedku hromadnej dopravy a pri použití iného dopravného prostriedku musí účastník konania vždy preukázať, prečo bolo použitie tohto dopravného prostriedku účelnejšie. Tvrdenie žalobcu, že účastník konania má vždy právo na náhradu za cestovné výdavky pri použití motorového vozidla právneho zástupcu s poukazom na charakter činnosti právneho zástupcu, preto nemá oporu v ust. a žalobca tak účelnosť vynaložených cestovných výdavkov riadne nezdôvodnil.

Právny zástupca žalobcu použil osobné motorové vozidlo pri cestách na trase Ž. - M. a späť v súvislosti s pojednávaním uskutočneným dňa 22.2.2010, ktoré začalo o 13,00 hod. a skončilo sa o 13,35 hod. a s pojednávaním uskutočneným dňa 26.5.2011, ktoré začalo o 11,00 hod. a skončilo sa o 11,35 hod., ako to vyplýva zo zápisníc z uvedených pojednávaní, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalobca za použitie motorového vozidla žiadal priznať právo na náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu spolu v sume XXX,XX eura a v súvislosti s cestami na pojednávanie žiadal aj náhradu za stratu času právneho zástupcu za 36 začatých polhodín cesty (18 polhodín dňa 22.2.2010 a 18 polhodín dňa 26.5.2011).

Zo správy Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. súd zistil, že právny zástupca žalobcu mohol pri ceste na pojednávanie dňa 22.2.2010 použiť vlakové spojenie s odchodom zo Ž. o 8,53 hod. s príchodom do M. D. XX,XX hod. a pri spiatočnej ceste z uvedeného pojednávania mohol použiť vlakové spojenie s odchodom z Košíc o 15,20 hod. s príchodom do Ž. o 18,14 hod. Z uvedenej správy ďalej vyplýva, že pri ceste na pojednávanie dňa 26.5.2011 mohol právny zástupca žalobcu použiť vlakové spojenie s odchodom zo Žiliny o 6,47 hod. a príchodom do M. D. X,XX hod. a pri spiatočnej ceste mohol použiť vlakové spojenie s odchodom K. M. D. XX,XX hod. a príchodom do Ž. o 15,17 hod. Cena cestovného lístka pri ceste rýchlikom v 2. triede vo všetkých vyššie uvedených prípadoch predstavovala sumu XX,XX eura, t.j. výška náhrady za cestovné predstavovala spolu sumu XX,XX eura. Pri použití vyššie uvedených vlakových spojení by pritom právny zástupca strávil na ceste viac začatých polhodín, ako tomu bolo v prípade použitia motorového vozidla, berúc do úvahy aj čas medzi momentom skončenia pojednávania a odchodom najbližšieho vlaku do Žiliny. Napriek tomu, vzhľadom na výšku cestovných výdavkov, bolo zjavne účelnejšie použitie prostriedku hromadnej dopravy a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že pri použití prostriedku hromadnej dopravy by nedošlo k významnému zvýšeniu náhrady za stratu času a celkové trovy spočívajúce v náhrade cestovného a náhrade za stratu času by boli nižšie ako pri použití motorového vozidla.

Právo na náhradu cestovných výdavkov právneho zástupcu je upravené v ust. vyhl. č. v zmysle ktorého advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného a v zmysle ust. vyhl. č. , podľa ktorého sa na náhradu cestovných výdavkov použijú ustanovenia o cestovných náhradách. Podľa ust. náhrada cestovných výdavkov za miestnu pravidelnú verejnú dopravu patrí zamestnancovi v preukázanej sume alebo v paušálnej sume určenej zamestnávateľom, alebo v sume určenej zamestnávateľom podľa ceny cestovného lístka, ktorá platila v čase uskutočnenia pracovnej cesty. Žalobcovi bola v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami priznaná náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu vo výške určenej podľa ceny cestovných lístkov, t.j. v sume XX,XX eura, keďže cestovné výdavky boli účelne vynaložené len v tejto výške.

Súd žalobcovi tiež priznal právo na náhradu za stratu času právneho zástupcu podľa ust. vyhl. č. , v zmysle ktorého pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Náhrada za stratu času

bola priznaná v sume XXX,XX eura podľa času skutočne stráveného právnym zástupcom žalobcu na trase Žilina - Košice a späť pri cestách na pojednávanie dňa 22.2.2010 (18 začatých polhodín x XX,XX eur) a na pojednávanie dňa 26.5.2011 (18 začatých polhodín x XX,XX eur), keďže túto cestu vykonal autom, pričom súd bral do úvahy vzdialenosť miest (zo sídla advokáta v Žiline do miesta sídla súdu v M.). Nebolo možné prihliadnuť na odvolaciu námietku žalovaného, ktorý uviedol, že právny zástupca žalobcu strávil na oboch cestách spolu 24 začatých polhodín, lebo táto nijakým relevantným spôsobom nebola preukázaná. Súd vzhľadom na ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného zdôrazňuje, že odmena za účasť na pojednávaní a náhrada za stratu času sú dva samostatné nároky a v danom prípade boli splnené podmienky na priznanie oboch úspešnému žalobcovi, pričom do náhrady za stratu času bol zarátaný iba skutočný čas strávený na cestách Ž. - M. a späť, bez hodín strávených na pojednávaní, keďže toto je úkon právnej služby, za ktorý patrí právnemu zástupcovi žalobcu odmena.

Trovy právneho zastúpenia z titulu odmeny, náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času v konaní pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavovali sumu X.XXX,XX eura. Keďže je právny zástupca žalobcu platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada o DPH ( vyhl. č. ). Žalobcovi tak patrí právo aj na náhradu DPH vo výške 20% z trov právneho zastúpenia v sume XXX,XX eura. V úhrne tak trovy právneho zastúpenia žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa činili sumu X.XXX,XX eura. Súd žalobcovi priznal aj právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške XXX,XX eura, v úhrne tak trovy konania na súde prvého stupňa predstavujú sumu X.XXX,XX eura.

Žalobca si uplatnil tiež právo na náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti výroku o náhrade trov konania zo dňa 27.7.2011 a 14.6.2013, pričom nárok na náhradu odmeny právneho zástupcu si uplatnil vo výške XXX,XX eura, resp. XX,XX eura. V zmysle ust. vyhl. č. patrí právnemu zástupcovi žalobcu za tento úkon zo dňa 27.7.2014 odmena len vo výške polovice základnej tarify, t.j. v sume XX,XX eura, keďže išlo o vyjadrenie k odvolaniu proti rozhodnutiu, ktoré nebolo vo veci samej. Trovy odvolacieho konania žalobcu tak predstavovali sumu XX,XX eura a pozostávali z odmeny právneho zástupcu v sume XX,XX eura, ako to bolo vyššie uvedené, z paušálnej náhrady hotových výdavkov X,XX eura - vyhl. č. , a z náhrady DPH vo výške 20 % z trov právneho zastúpenia v sume XX,XX eura. ( vyhl. č. ).

Pri rozhodnutí o náhrade trov odvolacieho konania súd prihliadol na skutočnosť, že žalobca bol pri prvom odvolaní zo dňa 8.7.2011 proti výroku o náhrade trov konania úspešný len čiastočne, keď z pôvodne uplatňovanej náhrady trov konania vo výške X.XXX,XX eura mu bola priznaná náhrada len vo výške X.XXX,XX eura. Žalobca tak bol úspešný len v rozsahu 80% uplatnenej náhrady trov konania a žalovaný bol úspešný v rozsahu XX% z uplatnenej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd náhradu trov odvolacieho konania pomerne rozdelil v súlade s ust. , v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 60% vzniknutých trov, čo predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a žalovaného (80% - 20% = 60%), t.j. bola mu priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške XX,XX eura.

Pri odvolaní zo dňa 21.5.2013 mal žalobca plný úspech, keď mu súd priznal náhradu trov konania vo výške mu priznanej v uznesení napadnutom odvolaním. Preto plne úspešnému žalobcovi súd priznal uplatnené trovy odvolacieho konania v plnej výške: odmena vo výške XX,XX eura + paušálna náhrada hotových výdavkov X,XX W. + XX % DPH XX,XX eura, spolu XXX,XX eura.

V úhrne tak žalobcovi patrí náhrada trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške XXX,XX eura a z trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eura (X.XXX,XX eura + XX,XX W. + XXX,XX eura), ktoré je žalovaný povinný v zmysle ust. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).