Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2145-2012.pdf
PDF · 100.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2145/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, na návrh oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Ľ. W.Á., W.. X.X.XXXX, Korzo 3399/17, Žilina, vymoženie 1.920,45 eur eur s prísl., tu o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie súd r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia a zastavenie exekučného konania:
I.
Exekútor žiadal o udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku RK-214/12-MK zo dňa 27.2.2012. Ten na základe zmluvy zo dňa 8.1.2010 priznal oprávnenému sumu 1.920,45 eur s prísl. Súd udelil exekútorovi poverenie.
Následne povinná navrhla zastaviť exekúciu s odkazom na rozhodcovskú doložku čo doložila viacerými rozhodnutiami súdov.
Súd sa námietkou týkajúcou sa rozhodcovskej doložky musel zaoberať ex offo už pri udelení poverenia a aj nad rámec návrhu povinnej či aj bez návrhu. Rozhodcovská doložka bola uzavretá nasledovne: 1) V základnej zmluve na formulári, ktorý podpisoval povinný, rozhodcovská doložka prezentovaná nebola, ani odkaz na ňu. 2) V zmluve sa takisto uvádza, že podpisom zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné podmienky, strany prehlasujú, že si zmluvu vrátane zmluvných podmienok prečítali, že bola uzavretá zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli. 3) V zmluvných dojednaniach (dve husto popísané strany papiera vo formáte A4 drobným písmom) sa uvádza v časti 18. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka: 3.1. Akékoľvek spory medzi stranami budú riešené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní. 3.2. Akékoľvek spory budú s končenou platnosťou riešené v rozhodcovskom konaní pred jedným z 3 rozhodcov (v Bratislave a v Žiline). 3.3. Rozhodca je oprávnený vydať rozsudok aj bez vypočutia žalovaného. Žalovaná strana je povinná sa k návrhu vyjadriť do 7 dní, potom nemôže vyjadrenie doplniť ani meniť. Ak sa k veci vyjadrí, rozsudok sa zrušuje.
V danom prípade ide o zmluvu, ktorá bola uzavretá v čase, na ktorú dopadá právna úprava spotrebiteľského práva účinná v čase od 1.1.2008 do 10.6.2010. Od 1.1.2008 sú účinné významné novely spotrebiteľského práva (Občiansky zákonník, zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch...) a dňom 10.6.2008 stratil účinnosť zákon č. 258/2001 Z.z. a bol nahradený od 11.6.2008 úplne novým zákonom o spotrebiteľských úveroch.
II.
V prípade všetkých posudzovaných zmlúv oprávneného, bez ohľadu na konkrétny typ (zmluva ú úvere, kreditnej karte, revolvingový úver...) niet najmenších pochybností o tom, že ide o spotrebiteľské zmluvy. Oprávnený to nikdy ani nespochybňoval.
Od 1.1.2008 boli odstránené aj akékoľvek pochybnosti o tom, či sa Občiansky zákonník, ZOS a prípadne aj iné normy vrátane práva EÚ vzťahujú na úvery uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, prípadne zákona o spotrebiteľských úveroch. Bez najmenších pochybností možno uzavrieť, že síce neexistuje samostatný právny inštitút „spotrebiteľský úver“, ale platí, že na každý úver, ktorý je poskytnutý spotrebiteľovi, sa vzťahuje nielen úprava Obchodného zákonníka či Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj Občiansky zákonník či ZOS.
Zodpovedá to dikcii § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa - ZOS: Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Takisto zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZSÚ) definuje, že spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Napokon Občiansky zákonník (OZ) upravuje vzťah OZ s úvermi (spotrebiteľskými) v § 52 ods. 1 a 2: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Neprijateľné podmienky a individuálne dojednanie zase upravuje § 53 ods. 1 a 2 OZ: (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
III.
Od 1.1.2008 je významná zmena § 53 ods. 4 písm. l) a r) OZ: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Formu a obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje aj § 4 ZSÚ: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z uvedeného vyplýva, že do vnútroštátnej právnej úpravy bola prevzatá Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V článku 3 bod 1. a 2 je definovaná nekalá podmienka: „Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.“ V prílohe je pod bodom 1. písm. q) definovaná jedna z nekalých podmienok ako podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.“
Potrebné je pripomenúť aj úpravu § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
IV.
Možnosť preskúmavať v určitom rozsahu a určité skutočnosti aj v rámci exekučného konania upravuje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK).
S účinnosťou od 1.7.2009 rozhodcovský súd musí brať na zreteľ už aj spotrebiteľské právo v zmysle § 31 odsek 3: „Rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.“ Vo všeobecnosti rozhodcovský súd vždy prihliada na právny poriadok Slovenskej republiky podľa ods. 2.
§ 35 (Účinky rozhodcovského rozsudku): Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
§ 45 ods. 1 písm. c), 2 a 3: (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Oproti účinkom rozhodcovského rozsudku je potrebné citovať na porovnanie účinkov rozhodnutia všeobecného súdu. Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP): „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.“
Súd pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia postupuje aj podľa § 44 ods. 1 - 3 Exekučného poriadku (EP): (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. (3) Ak je uznesenie,
ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
V.
Súd postupne uvádza skutkové a právne závery s odkazom na konkrétnu právnu úpravu, pre ktoré žiadosť o udelenie poverenia zamietol a exekučné konanie zastavil:
V.1. Právomoc súdu zastaviť exekučné konanie
1.1. Právomoc súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia (a následne konanie zastaviť) vyplýva z § 44 ods. 2 EP, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom a právomoc zastaviť exekučné konanie vyplýva z § 45 ods. 1 písm. c) a 2 ZRK, pretože súd zistil, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzuje na plnenie právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom.
1.2. Zo ZRK konania vyplýva, že súdny prieskum pri rozhodcovských rozsudkoch je širší ako pri ostatných exekučných tituloch (napr. súdne rozhodnutia), pri ktorých právna úprava neumožňuje preskúmavať exekučné tituly, ak spĺňajú náležitosti právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Vyplýva to aj z rôznej právnej úpravy záväznosti súdnych rozhodnutí (§159 ods. 2 OSP - pre všetkých) a rozhodcovských rozhodnutí (§ 35 ZRK - len pre účastníkov).
1.3. V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, platí aj všeobecná úprava podľa EP, ktorá zastavenie exekučného konania rozdeľuje do 2 fáz - rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, proti ktorému je prípustné odvolanie a následne rozhodnutie o zastavení exekučného konania, proti ktorému odvolanie už nie je prípustné (§ 44 ods. 2 a 3). ZRK upravuje len zastavenie exekučného konania, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie je prípustné (§ 45 ods. 1 a 3).
Aby súd zadosťučinil obidvom právnym úpravám, formálne rozhodol aj o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia aj o zastavení exekučného konania, pričom proti obidvom rozhodnutiam je odvolanie prípustné.
1.4. Súd vychádza pri posúdení rozhodcovských rozsudkov z toho, že exekučné konanie (exekúciu) je možné zastaviť aj čiastočne a vo zvyšku rozsahu udeliť exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Musí však byť splnená podmienka, že je možné oddeliť tieto dve časti od seba.
Táto možnosť vyplýva zo všeobecnej zásady podľa OSP o možnosti čiastočne zastaviť konanie (aj exekučné), či z možnosti zastaviť čiastočne aj samotnú exekúciu.
V.2. Rozpor s dobrými mravmi
2.1. Súd vychádza z toho, že fakticky rozhodcovská doložka v zmluve ako v tlačive, ktoré podpisuje spotrebiteľ, uvedená nie je a preto ani formálne dojednaná. V zmluve sa uvádza, že rozhodcovský súd by mal riešiť spory prednostne, v podmienkach sa však už uvádza, že výlučne všetky spory bude riešiť rozhodcovský súd. Čiže je rozpor medzi tým, čo účastník podpisuje (formulár zmluvy), kde je náznak rôzneho riešenia sporov s prednostným právom rozhodcovského súdu a rozpor medzi tým, čo uvádzajú podmienky. Tie nielen uvažujú len o rozhodcovskom konaní, ale aj o okamžitej účinnosti rozhodcovského rozhodnutia (doručením).
Súd netvrdí, že všeobecný súd znamená vždy a automaticky efektívnu a kvalitnú súdnu ochranu, ale je na spotrebiteľovi, aby sa o tejto otázke kvalifikovane mal možnosť rozhodnúť. Zo zmluvy však nemôže spotrebiteľ dovodiť, že spory bude riešiť výlučne rozhodcovský súd a že prakticky možnosť obrátiť sa na súd (najmä zo strany banky) bola vylúčená.
Ak je teda rozhodcovská doložka uvedená len v Zmluvných dojednaniach, tak, ako je to v prípade oprávneného, ide o rozpor s dobrými mravmi.
2.2. Rozhodcovská doložka je „dohodnutá“ v podmienkach tak, že z hľadiska veriteľa ako žalobcu, je výlučný na prejednávanie sporov rozhodcovský súd. Súd už vyššie uvádzal, že pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, tak jeho možnosť musí byť obsiahnutá v zmluve. Ide o tak závažnú podmienku, že nemôže ísť o akékoľvek obsiahnutie (viď vyššie). Z hľadiska oprávneného je upravená faktická obligatórnosť rozhodcovského konania.
2.3. Za takýchto okolností považuje súd takéto dojednanie podmienky v rozpore s dobrými mravmi. Ide o takú podmienku, ktorá je inak v súlade so zákonom (rozhodcovská doložka), ale za vyššie uvedených okolností jej dojednania je v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozhodnutie spotrebiteľa uzatvoriť či neuzatvoriť zmluvu sú rozhodujúce nielen dojednania, ktoré sú uvedené na úverovej zmluve a veľmi výrazne (výška úveru, poplatok za úver, výška splátok a RPMN), ale aj (najmä) to, kto bude riešiť ich vzájomné spory. Sú to podmienky, ktoré môžu spotrebiteľa odradiť od uzavretia zmluvy. Majú byť uvedené alebo aspoň zásadným spôsobom pomenované priamo v zmluve a na tej listine (prípadne osobitnej), ktorú účastník podpisuje. Detailnejšia úprava týchto podmienok môže byť upravená v zmluvných podmienkach.
2.4. Podľa § 4 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu (pod sankciou neplatnosti) a musí obsahovať informáciu o sankciách a možnosti mimosúdneho riešenia sporov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z uvedeného vyplýva, že ak sankcie nie sú uvedené v zmluve, nemožno ich ani uplatňovať od spotrebiteľa. To isté platí pre prípad, ak sú sankcie síce formálne uvedené, ale za vyššie popísaných okolností len v zmluvných podmienkach. Vychádza sa z toho, akoby sankcie neboli uvedené vôbec. Súd však z tohto odvodzuje, že ak nemožno požadovať neupravené sankcie, už vôbec nemožno akceptovať konanie o plnenie (aj sankcií), ktorého základ rovnakým spôsobom nebol riadne uvedený v zmluve.
2.5. Súd v tejto súvislosti odkazuje aj na rozhodnutie ÚS Českej republiky I. ÚS 3512/2011, ktoré síce posudzuje konkrétnu vec a z hľadiska ľudského práva na spravodlivý proces. Vo všeobecnosti však vyložil v spotrebiteľských zmluvách záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovskú doložku) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis)... Súd otázku posudzoval z hľadiska ústavnej materiálnej rovnosti medzi spotrebiteľom a dodávateľom a princípov dôvery a poctivosti v zmluvných vzťahoch - čo možno podradiť obsahovo aj úprave dobrých mravov a neprijateľných zmluvných podmienok.
2.6. Za takýchto okolností súd ustanovenie uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach (so všeobecným odkazom, že sú súčasťou zmluvy) súd nepovažuje za individuálne dojednanú podmienku.
VI.
VI.1. Nekalá povaha rozhodcovskej doložky ako neprijateľná podmienka
1.1. Súd poukazuje aj na rozsudok súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08 (Asturcom), ktorého výrok znie: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
Z uvedeného vyplýva, že ak ide o nekalú povahu rozhodcovskej doložky, tak aj v exekučnom konaní môže súd túto preskúmať (ex offo) a vyvodiť z toho obdobné dôsledky ako v rámci obdobných opravných prostriedkoch. Podmienkou je prejednanie veci bez účasti spotrebiteľa.
1.2. V takom prípade nie je prekážkou ani podmienka konania res iudicata podľa stanoviska Európskej komisie vo svojich pripomienkach v právnej veci vedenej pred Súdnym dvorom Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská uviedla: „z toho vyplýva, že v prejednávanej veci sa nezdá, že by bolo problematické uplatnenie zásady res iudicata, keďže právo, dokonca povinnosť vnútroštátnych súdov zastaviť nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu zakotvuje už vnútroštátne právo. Riešenie, ktoré si vnútroštátny zákonodarca zvolil v rámci procesnej autonómie členských štátov, sa zdá byť v súlade s cieľom smernice 93/13/EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Pokiaľ ide o zásadu efektivity, t.j. o požiadavku, aby vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom Únie, zdá sa, že pokiaľ sa ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní uplatňuje aj na prípady, keď požadované plnenie je v rozpore s právom Únie, povinnosť vnútroštátneho súdu zastaviť exekučné konanie bez návrhu (ex offo) predstavuje dostatočné zabezpečenie uplatnenia tejto zásady.“ (čl. 32,33)
1.3. Podstatný záver pri posúdení rozhodcovskej doložky je, že ak ju súd posúdi ako neprijateľnú alebo nekalú, teda neplatnú, musí odmietnuť právnu ochranu rozhodcovskému rozsudku ako celku bez rozlišovania na právom dovolené či nedovolené, či v súlade s dobrými mravmi alebo v ich rozpore. Nie je možné to oddeliť.
1.4. Takýto záver súdu je podopretý viacerými skutkovými okolnosťami. Ak súd v odôvodnení v časti V. uvádzal spôsob publikovania rozhodcovskej doložky ako skrytý a teda fakticky aj právne akoby neexistujúci a teda nezaväzujúci, tak na tento dôvod súd opätovne poukazuje pri posúdení, či doložka je akceptovateľná alebo nie.
V zmysle nepriameho účinku Smernice rady 93/13/EHS skrytosť rozhodcovskej doložky súd neposudzuje ako ustanovenie neexistujúce a nezaväzujúce, ale aj ako podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok (príloha 1 písm. q)). Faktickým dôsledkom takéhoto postupu je, že sa obmedzuje právo spotrebiteľa v uplatňovaní práva, ak má problém ho v zmluve dešifrovať.
1.5. Spor sa však rieši aj a najmä na návrh oprávneného a ten vždy využije rozhodcovské konanie. Spotrebiteľ je v situácii, keď môže prijať alebo odmietnuť uzavretie celej zmluvy. Nielenže nemá možnosť individuálne niečo dojednávať, ale ani nevie a zo zmluvných podmienok nie je ani spôsobilý posúdiť, že aby niečo vyjednával. S ohľadom na charakter rozhodcovského konania a osobitne s ohľadom na podmienky „dohodnutého“ konkrétneho rozhodcovského konania, nemožno takýto postup akceptovať. Ide o postup, ktorý fakticky vyžaduje od spotrebiteľa, aby akceptoval riešenie sporov výlučne rozhodcovským konaním.
1.6. Oprávnený je ten, kto určí rozhodcovský súd výlučne vybratý veriteľom. Ešte aj toto jednostranné určenie má svoje obmedzenia: Súd rozhoduje v sídle súdu a bez ústneho pojednávania, ktoré možno nariadiť, len ak súd to uzná za potrebné.
Súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia a zastavil exekučné konanie pre rozpor rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi, čo neumožňuje čo len čiastočne udeliť poverenie. Keďže ide o prieskum takej podmienky, ktorá musí byť uzavretá písomne a ktorej text je dostupný, nie je potrebné ani stanovisko strán, vykonávanie dokazovania a pod. Súd musí vyvodiť takýto dôsledok bez ohľadu na názor a stanovisko strán sporu. Ide o podstatu toho, či vôbec možno exekučný titul považovať za existentný z hľadiska jeho vykonateľnosti pred exekútorom.
S ohľadom na to, že o trovách exekúcie sa môže rozhodnúť najskôr po tom, čo si vôbec náhradu trov niekto uplatní, je efektívne rozhodnúť o trovách dodatočne.
Poučenie:
Proti uzneseniu s výnimkou rozhodnutia o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.