Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-56-2014.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/56/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o. so sídlom Bratislava 811 09, Pribinova č. 25, IČO 36 865 141, JUDr. Martinom Máčajom proti povinnému: P. B., bytom B. nad B. XXX XX, V. č. XXXX/X, o vymoženie 1.707,83 € s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, č.k. 3Er/61/2014-15 zo dňa 25. februára 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný JUDr. Miroslavom Rácom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 8, sp.zn. SR 12545/11 zo dňa 10. apríla 2012, na základe ktorého bol povinný zaviazaný plniť oprávnenému pohľadávku vo výške 1.757,83 € s prísl. Medzi oprávneným (ako veriteľom) a povinným (ako dlžníkom) bola uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.02.2011, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 1.000 € za poplatok 872 € a povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom 1.872 € v 12- tich mesačných splátkach po 156 €, počnúc dňom 17.03.2011. V zmluve je označený povinný svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi a tiež IČO-m. V zmluve nie je uvedené, že by finančné prostriedky boli poskytnuté na určitý účel. Na zmluve je podpis povinného s vyhlásením, že svojím podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 16. VPPÚ je obsiahnutá dohoda účastníkov o tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. V článku 13. VPPÚ pod názvom Dohoda o vyplnení zmenky, je zakotvená nasledovná dohoda: "Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. V článku 14. VPPÚ zmluvné strany, ručiteľ a dlžník prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmenky a zmenky. Účastníci ďalej uzavreli rozhodcovskú zmluvu zo dňa 21.02.2011
s tým, že podľa článku II rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. V zmysle článku I rozhodcovskej zmluvy sa Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na ňu aplikovať spotrebiteľské právo. Pokiaľ aj bod 16. VPPÚ obsahuje klauzulu v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. že na všetky právne vzťahy založené zmluvou o úvere sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, táto klauzula nepochybne obchádza ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka o nemožnosti odchýliť sa v neprospech spotrebiteľa od výhodnejšej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a je preto zo zákona neplatná. Zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, ďalej len „RPMN.“ Tento nedostatok spája zákon s následkom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN má totiž za cieľ chrániť spotrebiteľa, ktorý umožňuje spotrebiteľovi identifikovať v jednom čísle všetky úroky a poplatky spojené so spotrebiteľským úverom. Rozhodcovský rozsudok pritom nie je preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky, a to s poukazom na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Súd pritom považuje zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 54 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takouto dohodou veriteľ (oprávnený) jednostranne zmenil podmienky zmluvy. Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25% denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25% ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, je zrejmé, že tento si oprávnený „pripravil“ v zmenke, ktorú povinný podpísal pri uzavretí zmluvy. Takto špecifikované úroky z omeškania nie sú dojednané ani v zmluve, pretože v čl. 6 VPPÚ zmluvy si účastníci dohodli, že ak sa stane celý dlh splatný naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere už bola účinná nová právna úprava, smerujúca k ochrane spotrebiteľa a podľa § 369 ods. 1 veta tretia Obchodného zákonníka, na ktorého použitie odkazuje i samotná zmluva (VPPÚ), ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Súd ďalej dodáva, že rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a výrazne preberá len argumenty oprávneného. Rozhodcovskú doložku prijatú v rozhodcovskej zmluve súd posúdil ako neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam. Vyhlásenie povinného v rozhodcovskej zmluve zo dňa 21.02.2011, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rovnako nespôsobuje prijateľnosť rozhodcovskej zmluvy a nezakladá právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko aj tomto prípade sa jedná o vopred predtlačený text, ktorý jednak splýva
s ostatnými podmienkami, ale zároveň nie je možné tento text meniť, upravovať, ale rozhodcovskú zmluvu možno len ako celok prijať, alebo odmietnuť, pričom súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že povinnému ako slabšej strane boli v jeden deň predložené všetky doklady na podpis - zmenka, rozhodcovská zmluva, zmluva a úvere a všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli vopred pripravené a doplnené v nich boli len osobné údaje povinného a suma úveru, výška a počet splátok a dátum úhrady prvej splátky. Rovnako súd prvého stupňa poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, rozsudky ESD vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, rozsudky Súdneho dvora C-240/98
- C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o.i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu, než uvedená smernica, interpretovať ich, pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. Článok 1 písm. q) prílohy smernice stanovuje, že za nekalú možno považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou podľa pravidiel, ktoré nie sú upravené právnymi predpismi, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou a spôsobilý exekučný titul. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že exekučný súd rozhodol nad rámec právomoci, ktorú mu priznáva Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu povinný zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) a c). Exekučný súd sa dostáva do pozície, kedy preskúmava materiálnu stránku, t.j. či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi) iba za tých podmienok, že tento nedostatok je zjavný z exekučného titulu. Preto namieta, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po stránke materiálnej, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie oprávňuje na zastavenie exekúcie za predpokladu, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Takýmto postupom súdu a výkladom ust. § 45 cit. zákona dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom cit. zákona. Ďalej uviedol, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď súd namietal skutočnosť, že by zmluvnými stranami bola dojednaná rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka). Poukázal na samostatne uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným a povinným podľa ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, na samostatnej listine. Rozhodcovský rozsudok bol tak vydaný oprávneným orgánom. Ďalej uviedol, že cieľom právnej úpravy ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka zo strany zákonodarcu bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Žiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Krajský súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu. Z daného titulu si v tejto časti osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej.
Exekučným titulom bolo oprávnenému priznané plnenie na základe predloženej vyplnenej zmenky, ktorá mala zabezpečovať hlavný záväzkový vzťah účastníkov zo zmluvy o úvere. V danej veci teda ide o vymoženie plnenia zo zmenkového vzťahu medzi účastníkmi, ktorý je však v tomto prípade akcesorickým právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje základný úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi a nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže a ktorý má zabezpečovať.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že povinný bol zaviazaný rozhodcovským rozsudkom na plnenie, najmä pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky v rozpore so zákonom, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rovnako rozhodcovská zmluva, ktorú súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, sa javí ako absolútne nevyvážená, a preto neprijateľná. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu), Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp.zn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013 uviedol, že pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu a účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Správne súd prvého stupňa rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.