Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/82/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu STK - Trenčín, s.r.o. so sídlom Trenčín, Bratislavská 56, IČO: 36 305 464, zastúpeného JUDr. Jánom Kanabom st., advokátom so sídlom Trenčín, J. Zemana 3141/101 proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 (predtým Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií s pôsobnosťou v kraji so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. AA/XXXX/XXXXX-XXX, č. AA/XXXX/XXXXX-XXX, obe zo dňa 3. mája 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutia č. AA/XXXX/XXXXX-XXX, č. AA/XXXX/XXXXX-XXX, obe zo dňa 3. mája 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu , .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 659,28 euro a iné trovy konania vo výške 140,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jeho advokáta.

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanými žalobami domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označených rozhodnutí žalovaného. Napadnutým rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 3. mája 2013 žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR zo dňa 26.02.2013, ktorým bola žalobcovi podľa uložená pokuta vo výške 3.500 euro za porušenie povinnosti ustanovenej v a . Napadnutým rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 3. mája 2013 žalovaný podľa správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/XXXX/XXXXX- XXX/STR zo dňa 26.02.2013, ktorým bola žalobcovi podľa uložená pokuta vo výške 3.500 euro za porušenie povinnosti ustanovenej v .

Žalobca v žalobách tvrdí, že napadnuté rozhodnutia sú vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávne a nepresne zistených údajov a nedostatočným vykonaním dôkazov, výsluchov svedkov a technikov žalobcu. Žalobca poukázal na to, že tvrdenie žalovaného o tom, že na sporných vozidlách neboli vykonané emisné a technické kontroly, nie je pravdou, pretože z

miesta, z ktorého mali pracovníci Štátneho odborného dozoru Ministerstva dopravy Slovenskej republiky fotografovať a sledovať vozidlá pristavené k STK, nemali výhľad na zadnú časť brány (ale mali výhľad len na vstupnú bránu do objektu), do ktorej a z ktorej (zo zadnej časti brány) tieto pristavené vozidlá vchádzali a po vykonaní STK vychádzali. Žalobca ďalej namietal, že správny orgán I. stupňa a ani žalovaný nevzali do úvahy vyjadrenia technikov STK, ktorí prehlásili, že na sporných vozidlách vykonali technické a emisné kontroly a neprihliadli ani na výpovede jednotlivých zákazníkov, ktorí vozidlá pristavili a ktorí potvrdili, že odovzdali doklady aj kľúče konkrétnemu zamestnancovi STK. V závere žalôb žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že zo strany členov kontrolnej skupiny štátneho odborného dozoru došlo k viacerým porušeniam zákona, keď sa nepreukázali preukazom kontrolóra, nevykonali na mieste samom bezprostredne po zistení tvrdených nedostatkov týmto nedostatkom prislúchajúce opatrenia a tieto tvrdené nedostatky ani so žalobcom neprerokovali, so samotnými výsledkami kontroly oboznámili žalobcu až po uplynutí 6 mesiacov od vykonania kontroly. Žalobca vyslovil podozrenie, že jediným zámerom uloženia pokuty zo strany správneho orgánu je likvidácia žalobcu, ktorý je konkurentom viacerým staniciam STK, ktoré prevádzkujú totožnú podnikateľskú činnosť.

Žiadostiam žalobcu o odklad vykonateľnosti krajský súd nevyhovel, o čom bol žalobca zo strany súdu písomne upovedomený.

Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žaloby v celom rozsahu ako neopodstatnené zamietnuť s tým, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobách sa nestotožňuje. Žalovaný je toho názoru, že správny orgán I. stupňa sa vo svojich rozhodnutiach č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR, č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR, obe zo dňa 26.02.2013 dôkladne zaoberal skutkovým stavom veci, jasne a zrozumiteľne vysvetlil svoj postup, ktorý ho viedol k vydaniu týchto rozhodnutí. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi a argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, jeho rozhodnutia považuje za vecne správne. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich právach, žalovaný k nim uviedol, že vodiči, ktorí údajne pristavili vozidlá k TK a EK boli predvolaní na pojednávanie na Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne vo veci šetrenia vykonania technickej a emisnej kontroly, kde sa zhodne vyjadrili, že vozidlá pristavili na parkovisko vedľajšieho areálu a kľúče odovzdali buď technikovi, alebo ponechali v aute. Iní vodiči zasa vozidlá zaparkovali na parkovisku firmy STK (parkovisku žalobcu), kde vošli hlavnou bránou, doklady a kľúče buď ponechali vo vozidle, alebo odovzdali v príjmovej kancelárii, alebo technikovi. Žalovaný zdôraznil, že na záberoch, ktoré vyhotovili kontrolóri tieto vozidlá však nevidieť. Žalovaný taktiež zdôraznil, že sledovanie prebiehalo nielen prostredníctvom automatizovaného systému technických kontrol B. a B. „on-line“ a súčasne za pomoci videozáznamu, ale aj za fyzickej prítomnosti členov kontrolnej komisie, t.j. súčasne vizuálnym pozorovaním vozidiel počas celého sledovania s následným porovnávaním v B. a B.. Počas vizuálneho pozorovania, ako uviedol žalovaný, neboli členmi kontrolovanej skupiny spozorované a zdokumentované iné vozidlá, ako tie, ktoré sú zdokumentované v protokole. K námietkam žalobcu o porušení zákona pri výkone kontroly zo strany členov kontrolnej skupiny štátneho odborného dozoru žalovaný uviedol, že dňa 14. septembra 2011 bola riaditeľom odboru kontroly a štátneho dozoru a dohľadu schválená a následne vedúcim kontrolnej skupiny Z.. B. N. a členom kontrolnej skupiny P.. A. D. vykonaná služobná cesta do predmetnej STK a PEK za účelom oboznámenia oprávnenej osoby kontrolovaného subjektu (žalobcu) o termíne a predmetne výkonu štátneho odborného dozoru, kde na mieste samom (v kancelárii objektu STK a PEK) predložili konateľovi žalobcu (R. R.) poverenia na výkon kontroly, oboznámili ho s menami členov kontrolnej skupiny, účelom a termínom kontroly, predložili mu preukazy kontrolórov, tak ako im to ukladá zákon, pričom konateľ žalobcu (R. R.) vzal tieto skutočnosti na vedomie, týmto porozumel a akceptoval celý proces kontroly. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že výkon štátneho odborného dozoru bol realizovaný na základe podnetu a následnej činnosti s príslušníkmi policajného zboru, pričom kontrolná skupina odboru kontroly a štátneho dozoru a dohľadu postupovala v zmysle v spojení so a príslušníci policajného zboru v zmysle zákona o policajnom zbore, resp. . Žalovaný v tejto súvislosti zdôraznil, že nakoľko zo strany príslušníkov policajného zboru bolo realizované dokumentovanie podozrenia z trestnej činnosti, nebolo možné kontrolnou skupinou Odboru kontroly a štátneho dozoru a dohľadu mariť účel dokumentovania tým, žeby upovedomili oprávnenú osobu o zistených nedostatkoch okamžite po sledovaní priebehu technických kontrol. K podozreniu žalobcu, že jediným zámerom uloženia pokuty zo strany správneho orgánu je likvidácia

žalobcu, ktorý je konkurentom viacerým staniciam STK, ktoré prevádzkujú totožnú podnikateľskú činnosť žalovaný nezaujal žiadne stanovisko s odôvodnením, že poverenie na výkon štátneho odborného dozoru podpísal minister dopravy, ktorý určite nemá záujem na likvidácii pracoviska technických a emisných kontrol, ale naopak, o dodržiavanie platných zákonov.

Je zrejmé, že obe žaloby skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Preto krajský súd uznesením na pojednávaní dňa 04.06.2014 podľa spojil z dôvodu hospodárnosti na spoločné konanie a rozhodnutie veci vedené pod sp. zn. a sp. zn.13S/83/2013 s tým, že konanie bude vedené až do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. .

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa a ustálil, že žalobám žalobcu je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie dvoch rozhodnutí žalovaného zo dňa 3. mája 2013, č. AA/XXXX/XXXXX-XXX, č. AA/XXXX/XXXXX-XXX. Rozhodnutím č. AA/XXXX/ XXXXX-XXX zo dňa 3. mája 2013 žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR zo dňa 26.02.2013, ktorým bola žalobcovi podľa uložená pokuta vo výške 3.500 euro za porušenie povinnosti ustanovenej v a . Rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 3. mája 2013 žalovaný podľa správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR zo dňa 26.02.2013, ktorým bola žalobcovi podľa uložená pokuta vo výške 3.500 euro za porušenie povinnosti ustanovenej v .

Z administratívnych spisov predložených žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:

Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín svojimi dvoma rozhodnutiami zo dňa 26.02.2013 uložil žalobcovi podľa ust. pokutu vo výške 2 x 3.500 euro, a to rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR za porušenie povinnosti ustanovenej v a a rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/ STR za porušenie povinnosti ustanovenej v . Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva, že správny orgán I. stupňa ustálil, že žalobca porušil povinnosti stanovené v ust. , a tým, že nezabezpečil, aby technické a emisné kontroly boli vykonané v súlade s citovaným zákonom a podľa metodík vydaných a schválených ministerstvom, pričom správny orgán I. stupňa pri ustálení skutkového stavu veci a pri vydaní svojich rozhodnutí vychádzal z týchto podkladov pre rozhodnutie, a to: 1. z podnetu na uloženie sankcií z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odbor kontroly, štátneho dozoru a dohľadu, 2. z protokolu o výsledku hlavného štátneho dozoru č. 6/2012, č. XXXXX/XXXX-OKŠDD/z.XXXXX zo dňa 9. mája 2012 (vrátane záznamu na DVD) a jeho Dodatok č. 1, 3. z protokolu č. 7/2012, č. XXXXX/XXXX-OKŠDD/z.XXXXX, 4. z námietok žalobcu ku kontrolným zisteniam (námietky proti protokolu č. 6/2012 v dôsledku čoho bol vypracovaný Dodatok č. 1), 5. z oznámenia o výsledku preverenia námietok so zdôvodnením zo dňa 3. mája 2012 pod č. XXXXX/XXXX-OKŠDD/z.XXXXX, 6. z výsluchu vodičov (zákazníkov) sporných vozidiel. K námietkam žalobcu o nezákonnom postupe členov kontrolnej skupiny štátneho odborného dozoru správny orgán I. stupňa vo svojich rozhodnutiach uviedol tú istú argumentáciu, akú žalovaný prezentoval vo svojich vyjadreniach k správnym žalobám žalobcu a táto je podrobne rozpísaná v úvodnej časti tohto rozsudku. K námietke žalobcu, že členovia kontrolnej skupiny nemonitorovali obe vstupné brány do areálu, ale len prednú časť areálu, t. j. hlavnú bránu (pričom zadná časť areálu s bočnou bránou zostali nepovšimnuté) správny orgán I. stupňa vo svojich rozhodnutiach poukázal

na tú skutočnosť, že správnym orgánom zistené závery sa neopierajú len o vyhotovený videozáznam, ale aj o priame fyzické pozorovanie členmi kontrolnej skupiny. Zdôraznil, že v prípade pohybu vozidiel zadnou bránou by takúto skutočnosť museli zaznamenať pracovníci kontrolnej skupiny minimálne vizuálne, čo sa nestalo. K námietke žalobcu, že pracovníci vykonávajúci štátny odborný dozor porušili správny poriadok žalovaný uviedol, že štátny odborný dozor sa vykonáva nie na základe správneho poriadku, ale na základe v spojení so . V závere napadnutých rozhodnutí správny orgán I. stupňa dodal, že žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by mohli zadokumentované kontrolné zistenia spochybniť, pričom správny orgán I. stupňa zdôraznil, že po vzájomnej dohode oboch strán bol stanovený dostatočný čas k podaniu prípadných námietok, pričom žalobca ako oprávnená osoba toto oprávnenie aj využil a námietky voči kontrolným zisteniam podal.

Pozornosti tunajšieho súdu neuniklo, že (ako vyplýva z prvostupňových rozhodnutí) vo výroku prvostupňových rozhodnutí je uvedené len, že pokuta vo výške 3.500 euro sa ukladá v súlade s za porušenie povinnosti ustanovenej v a (rozhodnutie č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/K.), resp. (rozhodnutie č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR) , čo znamená, že výrok prvostupňových rozhodnutí neobsahuje skutkovú vetu správneho deliktu. Rovnako pozornosti tunajšieho súdu nemohlo uniknúť, že výška uloženej pokuty je v oboch prvostupňových rozhodnutiach (s nepatrnými rozdielmi v slovoslede) zdôvodnená rovnakým spôsobom, cit.: „Na základe zisteného skutkového stavu veci Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín rozhodol o uložení pokuty vo výške 3.500 euro v súlade s za porušenie povinnosti ustanovenej v (resp. v a - rozhodnutie č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“ (citované z rozhodnutia č. B.).

Proti obom vyššie uvedeným rozhodnutiam (č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR, č. AA/ XXXX/XXXXX-XXX/STR, obe zo dňa 26.02.2013) správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal obsahovo tie isté skutočnosti ako v samotných správnych žalobách.

O odvolaniach žalobcu rozhodol žalovaný žalobami napadnutými rozhodnutiami tak, že potvrdil rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Trenčíne, odbor pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie s pôsobnosťou v obvode Trenčín zo dňa 26.02.2013, ktorými bola uložená žalobcovi podľa ust. pokuta vo výške 2 x 3.500 euro, a to rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR za porušenie povinnosti ustanovenej v a a rozhodnutím č. AA/XXXX/XXXXX-XXX/STR za porušenie povinnosti ustanovenej v . Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach zdôraznil, že v plnom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa a zistil, že správny orgán pri vydaní prvostupňových rozhodnutí nepostupoval v rozpore s ustanoveniami správneho poriadku a . Námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní vyhodnotil žalovaný ako nedôvodné, pričom k zdôvodneniu ich neopodstatnenosti žalovaný uviedol rovnakú právnu argumentáciu, ako uviedol vo vyjadreniach k správnym žalobám.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil zo zisteným skutkovým a právnym stavom a jednoznačne dospel k záveru, že správnym žalobám žalobcu je potrebné priznať úspech, keď žalovaný ani správny orgán I. stupňa sa neriadili dôsledne ustanoveniami správneho poriadku (uvedenými nižšie) upravujúcimi náležitosti správneho rozhodnutia, keď rozhodnutia žalovaného, ako i správneho orgánu I. stupňa sú postihnuté vadou nepreskúmateľnosti.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur uloží okresný úrad tomu, kto poruší povinnosť ustanovenú v , alebo ods. 2, , , alebo ods. 2, , §

75 ods. 1, alebo ods. 2, § 76, § 89 ods. 1, alebo ods. 2, alebo poruší podmienky určené v rozhodnutí o udelení oprávnenia na vykonávanie činnosti.

nemá ustanovenie, ktoré by vylučovalo pri ukladaní pokút za správne delikty podľa cit. zákona aplikáciu správneho poriadku, je teda zrejmé, že na konanie správneho orgánu I. stupňa, ako i na konanie žalovaného podľa vyššie cit. ust. sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je Správny poriadok.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Zakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V ustanovení síce nie sú výslovne upravené žiadne kritériá pre určenie výšky pokuty, ako napr. miera, význam, dĺžka, spôsob, závažnosť protiprávneho konania, to však neznamená, že rozhodnutie o uložení pokuty nie je potrebné náležite zdôvodniť, a to o to viac, keď výška pokuty je určená rozmedzím, v tomto prípade od 2.000 euro do 5.000 euro. Stanovenie výšky pokuty je vždy výsledkom správnej úvahy, a preto pre posúdenie, či preskúmavané rozhodnutie o uložení pokuty nevybočilo z hľadísk a medzí stanovených zákonom je potrebné výšku pokuty vždy náležitým spôsobom zdôvodniť, čo znamená uviesť úvahy, akými bol správny orgán pri ukladaní pokuty vedený, z čoho jednoznačne vyplýva, že nepostačuje konštatovanie, že uložená výška pokuty je v zákonnom rozpätí (v súdenej veci v súlade s ust. cit. zákona). Zdôvodnenie výšky pokuty v súdenej veci musí dať jednoznačnú odpoveď, prečo bola žalobcovi jednotlivými rozhodnutiami uložená pokuta práve vo výške 3.500 euro. Keďže zdôvodnenie výšky pokuty v prvostupňových rozhodnutiach absolútne absentuje a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach túto vadu nechal bez povšimnutia, nezostávalo Krajskému súdu v Trenčíne iné, ako vysloviť, že rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa je nepreskúmateľné, keďže výška uloženej pokuty nie je náležitým spôsobom zdôvodnená, čo je v rozpore s ustanoveniami a až 3 správneho poriadku.

Ďalším nedostatkom, pre ktorý bolo potrebné zrušiť žalobami napádané rozhodnutia žalovaného pre nepreskúmateľnosť je i tá skutočnosť, že vo výroku prvostupňových rozhodnutí nie je riadnym spôsobom

vyšpecifikovaný (resp. nie je vyšpecifikovaný vôbec) delikt, za spáchanie ktorého bola žalobcovi uložená pokuta, čo žalovaný taktiež ponechal bez povšimnutia.

Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení, alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. ). Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný tiež priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispedencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. Výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsob jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku.

V súdenej veci z výroku preskúmavaného rozhodnutia nebolo možné zistiť, či a aká povinnosť, resp. akým konaním, príp. nekonaním, kde a kedy bola zo strany žalobcu porušená, keď vo výroku absolútne absentuje skutkové veta (uvedenie konania, ktorého sa žalobca dopustil, s uvedením miesta, času, ako i iných skutočností ako je vysvetlené vyššie), keď výroková časť obsahuje len ustanovenie zákona, podľa ktorého bola žalobcovi uložená pokuta (§ 107 ods. 6 cit. zákona) a ustanovenia zákona, ktoré žalobca porušil (§ 40 ods. 1 písm. f/, § 41 písm. f/ a § 58 ods. 1 písm. f/ cit. zákona). Je teda zrejmé, že výrok správneho rozhodnutia nie je z dôvodu nedostatočného popisu (vymedzenia) skutku, formulovaný úplne, a teda dostatočne jasne a určite, čo malo tiež za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného pre nezrozumiteľnosť.

Podľa , súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov.

Z popísaných dôvodov nemohol Krajský súd v Trenčíne rozhodnúť inak ako napadnuté rozhodnutia žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu . Úlohou žalovaného bude vyššie vytknuté vady vo svojom ďalšom konaní odstrániť.

Z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z procesných dôvodov (nezrozumiteľnosť a neúplnosť výroku správneho rozhodnutia, nezdôvodnenie výšky sankcie) sa Krajský súd v Trenčíne nemohol vecou meritórne zaoberať. Pozornosti krajského súdu však neuniklo, že napriek tomu, že žalobca od počiatku namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci, v konaní doposiaľ neboli vypočutí samotní technici, ktorí podľa tvrdenia žalobcu vykonali emisné a technické kontroly na sporných vozidlách.

Podľa veta prvá , ak mal žalobca úspech celkom, alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú, alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti je v zmysle ust. veta prvá vyhlášky MS SR č. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro a v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. , keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). V súdenej veci došlo k spojeniu dvoch vecí (vedených pod sp. zn. a ), základná sadzba tarifnej odmeny sa v zmysle vyhl. č. preto zvyšuje o 1/3 (keď hodnota sporu v oboch veciach je totožná), čomu zodpovedá suma 173,54 euro (pre úkony v roku 2013) a suma 178,66 euro (pre úkony v roku 2014). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 173, € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia ( vyhl. č. ), podanie správnej žaloby ( vyhl. č. ), 1 úkon právnej služby po 178,66 € - účasť na pojednávaní ( vyhl. č. ), 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný paušál ( vyhl. č. ), 20 % DPH 109,88 € ( vyhl. č. ). Súd priznal žalobcovi i náhradu iných trov, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 2 x 70,- €. Úhrnom tak súd priznal žalobcom náhradu trov konania v celkovej výške 799,28 € (659,28 + 140), ktoré v zmysle ust. v spojení s veta prvá je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia a v súlade s aplikačnou praxou súdov priznáva súd úspešnému žalobcovi len trovy účelne vynaložené. Z tohto dôvodu súd žalobcovi nepriznal náhradu trov za úkon vykonaný nie účelne (ďalšia porada s klientom). Vzhľadom na nie zložitú právnu stránku veci je súd toho názoru, že za účelný úkon (porada s klientom) je možné považovať len jednu poradu s klientom, ktorý úkon bol zohľadnený v zmysle vyhl. č. - „prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom“.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.