Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/130/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: B. L., narodený XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, V. Z., zastúpený: PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Športové kluby Blava Jaslovské Bohunice, Nová 340/1, Jaslovské Bohunice, IČO: 30 997 895, zastúpený: JUDr. Mgr. Michal Mrva, advokát, Nevädzová 5, Bratislava, o určenie neplatnosti uznesení, takto

rozhodol:

I.Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 686,99 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Mgr. Michal Mrva a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6. 12. 2012 v spojení s doplnením návrhu doručeným súdu dňa 29. 5. 2013 domáha určenia, že uznesenia uvedené v bodoch č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12 zápisnice z Konferencie žalovaného zo dňa 29. 6. 2012 sú neplatné.

Žalovaný s návrhom nesúhlasí.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov W. V. a W. Z., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa 4.12.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 25. 2. 2014, vyjadrením žalovaného zo dňa 15. 7. 2013stanovami žalovaného z 29.1.1994, Uznesením konferencie športových klubov z 29.6.2012, správou mandátovej komisie zo dňa 29.6.2012, volebným poriadkom na č.l. 20, zápisnicou z konferencie z 29.6.2012, zápisnicou z konferencie športových klubov zo dňa 18.5.2012, vyjadrením žalovaného zo dňa 15.7.2013, podaním žalobcu zo dňa 27.5.2013, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca uviedol, že boli porušené jeho práva, bolo mu znemožnené zúčastniť sa na konferencii a hlasovať na konferencii. Na konferencii sa síce zúčastnil, ale bol zaradený ako hosť, ktorý nemal žiadne práva, nebol tam pozvaný. Konkrétne napadnuté uznesenia sa ho dotýkajú tým spôsobom, že napáda celý priebeh konferencie. V roku 2012 sa konali dve konferencie. Na prvej mali právo účasti všetci členovia ŠK Blava. Už na prvej konferencii zo dňa 18.5.2012, najskôr mandátna komisia vyhlásila, že konferencia je uznášaniaschopná, neskôr uznala, že konferencia nie je uznášaniaschopná. O konferencii zo dňa 29.6.2012 sa dozvedel náhodne a zúčastnil, kde ho vyhlásili za hosťa ako člena. Neumožnili mu však podpísať sa do prezenčnej listiny. Je fakt, po začiatku konferencie asi po pol hodine

odišiel. Mal záujem o príslušné dokumenty týkajúce sa tejto konferencie, preto požiadal pani N. ako prezidentku po konferencii dva, tri mesiace, aby mu ich poskytla. Išlo o zápisnicu zo správnej rady a zápisnicu z konferencie z 29.6.2012. V období, ktoré je uvádzané v zázname o podaní oznámenia a v zázname o podaní vysvetlenia navštívil sekretára ŠK Blava pána V., poprosil o kópiu zápisnice 29.6.2012 a dokumentov. Nemal kopírovací stroj, požiadal ho, že si urobí kópiu, ktorú vyhotovil a vrátil originál zápisnice. Zápisnica bola bez prezenčnej listiny. Prišla polícia, o uvedenom boli spísané predložené písomnosti z 27.9.2012. Volebný poriadok delegátov a delegátov s hlasom rozhodujúcim na konferenciu sa mu dostali do rúk niekedy v novembri 2012 od pána W. Z., ktorý sa zúčastnil konferencie. Nepamätá si ako sa dostal k prezenčnej listine z konferencie 29.6.2012. Predpokladá, že volebný poriadok rozposlali, keďže ho mal aj pán Z.. Do roku 2012 pri zvolávaní konferencií boli zasielané členom pozvánky. Volebný poriadok mu nebol doručený na konferencii 29.6.2012, bol rozdaný účastníkom pred konaním konferencie 29.6.2012 čo dedukuje z rozhovorov potom, ako som sa k predmetným písomnostiam dostal. Nie je pravdou, že by mu pán V. odovzdal zápisnice z obidvoch konferencií, vrátane prezenčných listín. Na konferencii 29. 6. 2012 neboli rozdané žiadne doklady. Zápisnica, ktorú dostal na prefotenie dňa 27.9.2012 nebola celá, nebola tam prezenčná listina. Štatutárom žalovaného nebol od počiatku ale bolo to asi od roku 2006 alebo 2007. Nesúhlasí s výkladom, že delegát je osoba, ktorá by bola delegovaná, ale je to osoba, ktorá sa zúčastní konferencie a spĺňa podmienky na účasť.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazuje na z ktorého vyplýva, že žalobca mal možnosť obrátiť sa so svojim návrhom do 30 dní odo dňa keď sa o prijatí takýchto rozhodnutí dozvedel. Z písomných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalobca bol dňa 29.6.2012 prítomný na konferencii a aktívne na tejto konferencii vystupoval. Uvedené vyplýva z bodu 2 a 10 zápisnice z konferencie žalovaného. Tvrdenie, že žalobca sa mal oboznámiť s volebným poriadkom delegátov a delegátov s hlasom rozhodujúcim až v mesiaci november 2012 nie je pravdivé, čo vyplýva zo samotného návrhu. Zo záznamu o podaní oznámenia podľa zo dňa 27.9.2012 a zo záznamu o podaní vysvetlenia z rovnakého dňa, vyplýva, že žalobca najneskôr v tento deň musel mal vedomosť o všetkých týchto písomnostiach ohľadom konferencie zo dňa 29.6.2012. Žalobca premeškal 30 dňovú prekluzívnu lehotu na podanie návrhu v tejto veci, na ktorú súd prihliada ex offo. Tvrdenie žalobcu, že s listinou označenou ako volebný poriadok delegátov a delegátov s hlasom rozhodujúcim sa mal oboznámiť až v novembri 2012 je účelové. Žalobca vystupoval na konferencii ešte v rámci predposledného bodu konferencie, žalobca bol na konferencii až takmer dokonca. Žalobca sa v konaní nedomáha určenia neplatnosti dokumentu označeného ako volebný poriadok delegátov, delegátov s hlasom rozhodujúcim. Žalobca sa dňa 21.9.2012 domáhal nahliadnutia do zápisníc z konferencií odporcu, načo mu dol dňa 27.9.2012 doručené oznámenie, z ktorého vyplýva, že žalobca ľ si môže zo zápisníc robiť výpisy. Poukazuje na zápisnicu z konferencie z 29.6.2012 bod 1 o ktorej zápisnici musel mať žalobca vedomosť najneskôr dňa 27.9.2012. Z tejto zápisnice z bodu 1 výslovne vyplývajú všetky skutočnosti, ktoré sú uvedené aj vo volebnom poriadku. Judikatúra v obdobných veciach vyžaduje splnenie reštriktívnych kritérií, ktorými sú protiprávnosť tvrdeného konania druhej strany, spoločenský záujem na prejednanej veci, vyčerpanie inštrumentov mimosúdnej nápravy a v neposlednom rade ujma utrpená žalobcom. PZN Poukázal na článok 5 volebného poriadku, ktorý je podpísaný samotným žalobcom ako štatutárom, o ktorého rozpor so stanovami samotný žalobca namieta a to konkrétne článkom 7 bod 2, keď z uvedeného vyplýva, že v zmysle rokovacieho volebného poriadku sa postupovalo aj v období kedy bol štatutárom samotný žalobca, to znamená, že predmetný návrh žalobcu je v rozpore s výkonom práva, keď na jednej strane žalobca tak mohol postupovať a na druhej strane taký istý postup vytýka štatutárnym zástupcom žalovaného. Žalobca sa konferencie zúčastnil a subjektívne si nemôže predĺžiť lehotu tým spôsobom, že pred koncom konferencie a v podstate sumarizáciou jej záverov sa rozhodol opustiť konferenciu, nemôže subjektívne oddialiť výkon svojho práva v rámci prepadnej doby. Najneskôr 27.9.2012 sa oboznámil s obsahom zápisnice z 29.6.2012, teda aj s uzneseniami, keď zápisnica mu bola odovzdaná, resp. túto si zobral za účelom vyhotovenia jej kópie. Obrana žalobcu je postavená na tom, že nemal k dispozícii volebný poriadok, avšak obsah tohto volebného poriadku je zachytený v samotnej zápisnici, s ktorej obsahom sa oboznámil 27.9.2012. Zo strany žalobcu nebol preukázaný žiadny zásah do jeho práv pokiaľ ide o predmetné uznesenia. Žalobca na konferencii 29.6.2012 nehlasoval, musel vedieť, že jeho aktívne volebné právo bolo porušené a nemohol sa o tejto skutočnosti dozvedieť až 11.11.2012. Žalobca ako individuálny člen ale aj ako člen kolektívneho člena ŠK Blava musel vedieť najneskôr dňa 27.9.2012, kedy mal k dispozícii zápisnicu z konferencie, že schôdze klubov spomínané v bode 1 zápisnice sa nekonali v rozhodnom období, keď to tak tvrdí. Poukázal na zákon o združovaní, v zmysle ktorého zmena stanov sa oznámi ministerstvu v lehote 15 dní od

ich schválenia, čo sa však nestalo. Tým pádom bolo na všetkých konferenciách postupované v rozpore so stanovami, ktorého zvolávala správna rada v období, keď štatutárom bol žalobca. Podľa článku 15 stanov, záväzný výklad stanov náleží iba správnej rade a nie konferencii, keď samotné stanovy sú neurčité, neobsahujú výklad jednotlivých pojmov ako je delegát a delegát s hlasom rozhodujúcim, preto bolo správnou radou nevyhnutné prijať výklad týchto pojmov. Združenie má x členov, ale iba žalobca tým, že podal návrh sa domáha požadovaného určenia, čím podľa judikatúry nie je daný spoločenský záujem. Predmetnými rozhodnutiami nebola znížená dôstojnosť žalobcu ani jeho vážnosť a nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do jeho majetkových práv, tým pádom je vylúčené, aby súd poskytol nároku žalobcu ochranu.

Prezidentka žalovaného uviedla, že sa zúčastnila konferencie dňa 29.6.2012, ktorú viedli spolu s pánom V. a R.. Y.. Pozvánky na konferenciu sa posielali členom, občania obce boli informovaní o konaní konferencie miestnym rozhlasom. Žalobca na konferenciu nebol pozvaný cez pozvánku, ale konferencie sa zúčastnil ako hosť. Na prezenčnej listine bol uvedený v zozname aj žalobca, ale jeho podpis tam nebol. Dňa 27.9. 2012 prišiel žalobca za pánom V. a žiadal od neho zápisnice z konferencií z 29.6. a z 18.5.2012, o čom ju informoval pán V.. Žalobca prišiel dňa 27.9.2012 za pánom V. si vyhotoviť kópie. Žalobca si predmetné písomnosti zobral, následne volala na políciu. Osobne žalobcovi neodovzdávala žiadne doklady ani iné dokumenty týkajúce sa konferencie 29.6.2012. Členkou ŠK Blava je od 15.4.2011 a bola to prvá konferencia , ktorej sa zúčastnila. Predmetným rokovacím a volebným poriadkom sa riadili na konferencii 18.5.2012, avšak táto konferencia nebola uznášaniaschopná, resp. v priebehu konferencie nebola uznášaniaschopná. Tak správna rada rozhodla v súlade článku 15 stanov, že konferencie 29.6.2012 sa zúčastnia delegáti s hlasom rozhodujúcim, keď každý delegát zastupoval 5 členov každého klubu. V zmysle výkladu správnej rady, na konferencii z 29.6.2012 sa predloženým rokovacím a volebným poriadkom neriadili. Každý kto sa zúčastnil konferencie 29.6.2012 aj ako hosť dostal Uznesenie správnej rady zo dňa 4.6.2012, z ktorého vyplýva výklad, o ktorom hovorila v článku 15 stanov. Predmetné uznesenie správnej rady zo 4.6.2012 dostal aj žalobca priamo na konferencii 29.6.2012. Uznesenia boli pri prezenčnej listine. Nevie, či predmetné uznesenie dostal pán Q.. Osobne ho mala k dispozícii, keďže bola členkou správnej rady. Viedla konferenciu 29.6.2012. Na prezenčnej listine bola uvedená ako hosť z toho dôvodu, že nemala právo hlasovať za futbalový klub, ktorého je členkou, ktorý hlasovali iní členovia a obdobne to bolo v prípade žalobcu. Jednotlivé výbory e- mailom nahlasovali mená osôb, ktoré majú na konferencii hlasovať, konkrétnymi zápisnicami o výsledku hlasovania schôdzí výkonného výboru žalovaný nedisponuje.

Svedok W. Z. uviedol, že doku 2010 bol vo výbore žalovaného. Po 20-tich rokoch ukončiť činnosť. Konferencie z 29.6.2012 sa zúčastnil ako radový člen ŠK Blava. O tom, že sa má konať konferencia sa dozvedel z pozvánky, ktorú našiel v schránke. Bol tam aj program, písomnosť, čo sa dohodlo ako sa bude na schôdzi hlasovať. Na konferencii bol celý čas a po ukončení hneď odišiel. Po príchode na konferenciu sa podpísal na konferenčnej listiny a podľa toho, čo mal k dispozícii sa mohol zúčastniť konferencie. Pozvánka na konferenciu prišla asi týždeň predtým ako zvyčajne. Na konferencii sedeli so žalobcom vedľa seba. Žalobca odišiel predtým ako sa hlasovalo o prijatí uznesenia z tej schôdze. Niekedy 4.10. 2012 bol operovaný. O mesiac bol asi doma, začali chodiť návštevy, medzi nimi aj žalobca. Pýtal sa, či má nejaké doklady zo schôdze z 29.6.2012, či mu zostala pozvánka alebo niečo iné. Pozvánku už nemal, ale mal som tzv. projekt ako sa má hlasovať, kto je delegát a kto sa má zúčastniť. Tú písomnosť odovzdal žalobcovi. Myslí, že bolo v decembri 2012. Nepamätá si, že by na konferencii sa rozdávali nejaké písomnosti. Každý došiel s pozvánkou a s písomnosťami, ktoré mal. Pri prezenčnej listine bol pán B. a pán W. Y.. Myslí, že schôdzu viedol pán W. V. a táto skončila tak, že sa prečítal obsah toho, čo sa má schváliť a nakoniec sa to schválilo. Hlasovalo sa o uzneseniach a konečné uznesenie.

Svedok W. V. uviedol, že je pokladník klubu. Žalobca ho kontaktoval ohľadom zápisnice z konferencie z 29.6.2012, povedal mu, že môže nahliadnuť a urobiť výpisky. Proti jeho vôli si žalobca zobral zápisnicu. Na konferencii 29.6.2012 bol na pozícii sekretára, čítal aj niektoré body. Ako sekretár bol povinný informovať členov o niektorých veciach a v spolupráci so správnou radou túto konferenciu pripravoval. Pozvánky aj rokovací poriadok boli zavesený na internete, roznášali sa do schránok a konanie konferencie bolo vyhlásené miestnym rozhlasom. Osobne poslal e-mailom predsedom klubom žiadosť, aby oznámili mená, kto bude zastupovať daný klub, kde bol jasne daný rokovací poriadok delegát s hlasom rozhodujúcim a delegát. Pozvánky na konferenciu roznášal do schránok v obci

spolu aj s pánom B. a pani E.. Do schránky žalobcovi pozvánku nevkladal. Nevie kto konkrétne mu vložil pozvánku do schránky. Dňa 27.9.2012 žalobca získal písomnosti a to zápisnicu z 29.6.2012, boli tam prezenčná listina, uznesenie, zápisnica a všetky prílohy. Nepamätá si či súčasťou písomností predloženým žalobcovi bol aj volebný poriadok.

Z stanov žalovaného zo dňa 29. 1. 1994 vyplýva článok 3 bod 1 členstvo v ŠK Blava môže byť individuálne, kolektívne a čestné, bod 5 o prijatí za člena ŠK Blava rozhoduje na základe písomnej prihlášky výbor príslušného klubu, prijatie schvaľuje konferencia, článok 5 bod 1 písm. c) riadny člen ŠK Blava má právo zúčastnovať sa Konferencie, písm. e) volebné- aktívne a pasívne, má právo byť volený do funkcie s prihliadnutím na jeho odbornosť, kvalifikáciu, bezúhonnosť a vek (minimálne 18 rokov), článok 7 bod 1 najvyšším orgánom Šk Blava je Konferencia, ktorá sa koná najmenej jeden raz v roku, pričom voľby sa konajú raz za dva roky. Termín a miesto Konferencie stanoví Správna rada do 10 dní vopred a informuje o tom jednotlivých kluby a jednotlivých členov, bod 2 Konferencia je uznášaniaschopná ak je prítomná nadpolovičná väčšina delegátov s hlasom rozhodujúcim, článok 8 bod 1 Konferencia má právomoc normotvornú, rozhodovaciu a kontrolnú, bod 2 b) schvaľuje stanovy, ich zmeny a doplnky, e) schvaľuje plán činnosti a rozpočet pre nasledujúce obdobie, g) rozhoduje o prijatí, prípadne vylúčení členov ŠK Blava, bod 3 na platnosť uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina delegovaných zástupcov, článok 9 bod 1 najvyšším orgánom ŠK Blava v období medzi Konferenciami je Správna rada, ktorú volí Konferencia, článok 10 bod 1 správna rada má na základe stanov normotvornú, rozhodovaciu a kontrolnú právomoc, bod 2 b) správna rada je oprávnená zvolávať Konferenciu a schvaľovať jej program, c) podávať záväzný výklad stanov, článok 12 bod 2 na platnosť písomného právneho úkonu sa vyžaduje podpis dvoch oprávnených členov SR, článok 15 bod 1 záväzný výklad stanov náleží iba Správnej rade, bod 2 vo všetkých prípadoch, ktoré nie sú záväzné v stanovách rozhoduje Správna rada v súlade so všeobecne záväznými predpismi a predpismi SZTK.

Z Uznesenia z Konferencie Športových klubov Blava Jaslovské Bohunice konanej dňa 29. 6. 2012 vyplýva, že schvaľuje 11 bodov, konkrétne bod 6 prijatie nových členov do ŠK Blava: Z. Y., N. X., Z. V., Z. W., W. J., L. V., O. Y., O. L., O. R., E. K., O. V..

Z prezenčnej listiny z Konferencie zo dňa 29. 6. 2012 vyplýva, že osobne sa zúčastnilo 26 zástupcov spolu zastúpených 110 hlasov (medzi nimi L. O. zastupujúca 5 hlasov), z toho 20 zastupujúci po á 5 hlasov, 2 zastupujúci po á 2 hlasy, 1 zastupujúci á 3 hlasy, 3 zastupujúci á 1 hlas. Medzi hosťami uvedené meno žalobcu bez podpisu.

Zo správy mandátovej komisie z Konferencie dňa 29. 6. 2012 vyplýva, že na konferenciu bolo pozvaných 25 delegátov s hlasom rozhodujúcim, ktorý rozhodujú s počtom hlasov 117, 6 delegátov, ktorý rozhodujú s počtom hlasov 6. Delegáti a delegáti s hlasom rozhodujúcim majú spoločne 123 hlasov. Konferencie sa zúčastnilo 25 delegátov s hlasom rozhodujúcim, ktorí rozhodujú s počtom 117 hlasov, 3 delegátov, ktorí rozhodujú s počtom hlasov 3. To znamená, že delegáti s hlasom rozhodujúcim, rozhodujú s počtom hlasov 120, čo je 97,6 % účasť. Mandátová komisia potvrdzuje, že Konferencia Šk Blava je uznášania schopná.

Zo zápisnice z Konferencie Športových klubov konanej dňa 18. 5. 2012 vyplýva, že rokovanie konferencie bolo ukončené bez uznesenia, Správna rada rozhodne o novom zvolaní konferencie aj s uplatnením návrhu na delegačné zastúpenie jednotlivých klubov, ktorý odznel na dnešnom rokovaní. Na konferencii je podľa prezenčnej listiny prítomných 38 členov, čo je 52 % z celkového počtu členov.

Zo zápisnice z Konferencie Športových klubov konanej dňa 29. 6. 2012 v bode 1 dňa 4. 6. 2012 na zasadnutí správne rady v súlade s článkom 15 Stanov ŠK Blava rozhodla, e Konferencie sa zúčastnia delegáti s hlasom rozhodujúcim (ďalej DHR) a delegáti (ďalej D) Delegát s hlasom rozhodujúcim má váhu 5 hlasov, delegát nie je členom žiadneho klubu má pri hlasovaní jeden hlas. Predsedovia všetkých klubov zabezpečia na základe písomného pokynu správnej rady, že kluby na svojich členských schôdzach zvolia a následne nahlásia svojich D a DHR a to do 10 dní od predchádzajúcej konferencie, ktorá sa konala 18. 5. 2012, v bode 2 bol 117 hlasmi schválený program konferencie (zachytená

pripomienka žalobcu, že sa porušujú stanovy SK Blava), v bode 3 boli jednomyseľne schválený zapisovateľ a overovateľ, v bode 4 bolo jednomyseľne schválené predsedníctvo, návrhová a mandátna komisia, v bode 5 boli jednomyseľne prijatí nový členovia medzi nimi L. O., v bode 6 konferencia zobrala na vedomie Správu o činnosti ŠK Blava za rok 2011 (nehlasovalo sa), v bode 7 bola jednomyseľne schválená správa o hospodárení za rok 2011, v bode 8 jednomyseľne zobrali na vedomie správu kontrolnej a revíznej komisie, v bode 9 bol jednomyseľne schválený plán činnosť ŠK Blava za rok 2012-2013, v bode 10 bol jednomyseľne schválený rozpočet za 2012 (žalobca žiadal v tomto bode, aby sa prezidentka vyjadrila k jeho pôžičke), v bode 12 bolo jednomyseľne schválené uznesenie povinnosť zaplatiť členský príspevok, aktualizovať znenie Stanov, úloha pre Správnu radu pozvať pána L. na riešenie pohľadávky.

Z volebného poriadku delegátov a delegátov s hlasom rozhodujúcim na Konferenciu ŠK Blava na čl. 20 vyplýva, že stanovy v čl. 7 bod 3 hovoria o delegátovi s hlasom rozhodujúcim. Pre vysvetľuje správna rada definuje delegáta s hlasom rozhodujúcim a delegát.

Podľa článku 29 ods. 1 v platnom znení právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

Podľa ustanovenia o združovaní občanov v platnom znení (ďalej len „“), ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie, ods. 2 návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť.

Podľa ustanovenia lehota určená podľa dní začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 29. 6. 2012 sa konala Konferencia ŠK Blava, pričom žalobca ako člen žalovaného (občianskeho združenia, ktoré je vedené v evidencii občianskych združení Ministerstva vnútra od 9. 7. 1990), podal na tunajšom súde návrh dňa 6. 12. 2012 a domáhal sa určenia neplatnosti uznesení č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12 prijatých na Konferencii dňa 29. 6. 2012. Konferencie dňa 29. 6. 2012 sa žalobca zúčastnil osobne ako člen-hosť, čo vyplýva z prezenčnej listiny zo dňa 29. 6. 2012 (bez hlasu) ale aj z výpovede žalobcu, svedka W. Z. a v neposlednom rade aj zo zápisnice z Konferencie zo dňa 29. 6. 2012, na ktorej žalobca vystúpil a jeho pripomienky sú zachytené v bode 2, v bode 10, v bode 11. Súd nepovažoval za preukázané, že žalobca Konferenciu v nezistenom čase opustil a potom sa na ňu opäť vrátil. Čo však v konečnom dôsledku nemá na vec zásadný vplyv, keďže zo samotnej zápisnice zo dňa 29. 6. 2012 vyplýva, že žalobca sa Konferencie zúčastnil a hoci nehlasoval, vyjadroval sa k bodom programu a priebehu.

Súd má za to, že v danej veci je daná právomoc v zmysle ustanovenia , rozhodovať o návrhu žalobcu, žaloba smeruje proti rozhodnutiu orgánu občianskeho združenia, žalobca (člen žalovaného), rozhodnutia považuje za odporujúce stanovám. V danej veci ide o občianske súdne konanie „sui generis“, v ktorom sa ustanovenia piatej časti nepoužijú. Právomoc súdov k prieskumu zásadných rozhodnutí orgánov občianskych združení je všeobecne daná, avšak je nutné, aby tiež boli reštriktívne vyložené kritériá na prejednanie žaloby, ktorou sa člen združenia domáha právnej ochrany na súde (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 30. 1. 2008, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28. 6. 2007, sp. zn. ). V týchto rozhodnutiach Najvyšší súd uviedol, že ustanovenie je nutné vykladať za pomoci reštriktívneho, teda zužujúceho, výkladu z hľadiska okruhu osôb, ktoré sa môžu domáhať súdnej ochrany. A to preto, že je nutné v čo najširšej miere zachovať spolkovú autonómiu garantovanú SR bez nevyváženej ingerencie štátnej

moci. Vyššie spomínanými reštriktívnymi kritériami sa rozumejú - a to pri dostatočnom stupni vysokej intenzity ich naplnenia - protiprávnosť tvrdeného konania druhej strany (v podobe rozporu so či internými normami združenia, teda nielen stanovami), spoločenským záujmom na prejednávanej veci, vyčerpaním zmierovacích inštrumentov a výraznou ujmou (materiálnou a či osobnou) potenciálne utrpenou žalobcom.

Pokiaľ ide o lehotu, ktorú určuje na podanie žaloby v tejto veci, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti, 6 mesačná (objektívna) lehota od rozhodnutia (29. 6. 2012) v čase podania návrhu ešte plynula, avšak v tejto veci je potrebné skúmať aj 30 dňovú (subjektívnu) lehotu, ktorá začala žalobcovi plynúť od momentu, odkedy sa dozvedel o rozhodnutiach prijatých na Konferencii 29. 6. 2012, ktoré žalobou napáda, a ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore so stanovami, resp. . V tejto súvislosti má súd za to, že na to, aby sa žalobca dozvedel o rozhodnutiach žalovaného, ktoré napáda žalobou, nebolo potrebné, aby sa bezpodmienečne oboznámil s obsahom písomnej zápisnice o Konferencii zo dňa 29. 6. 2012, čo ako podmienku neuvádza ani . Súd prisvedčil žalobcovi v tom, že zo strany žalovaného mu nebola doručená pozvánka na Konferenciu dňa 29. 6. 2012, avšak žalobca síce bez možnosti využitia svojho hlasovacieho práva sa Konferencie zúčastnil a na tejto aj s pripomienkami vystupoval. Súd má za preukázané, že žalobca bol osobne prítomný na Konferencii dňa 29. 6. 2012, na ktorej boli prijaté rozhodnutia, formou uznesení, ktoré žalobou napáda a to z dôvodu rozporu so stanovami. Tento záver súde jednoznačne preukazuje pripomienka žalobcu zachytená v bode 2 zápisnice z Konferencie zo dňa 29. 6. 2012 „nemôžete zvolať konferenciu podľa vlastných pravidiel, člen klubov môže delegovať svoje práva ďalej, by sa nemali voliť delegáti, konferencia je neplatná, delegáti sú neplatní. Je to môj názor“. Z uvedeného je teda zrejmé, že už dňa 29. 6. 2012 žalobca považoval Konferenciu a pravidlá, za ktorých bola zvolaná na neplatnú, pričom už v deň 29. 6. 2012 mu boli známe aj rozhodnutia prijaté Konferenciou dňa 29. 6. 2012. A teda lehota na podanie žaloby, ktorá je hmotnoprávnou lehotou, mu v čase jej podania žaloby už uplynula, keď žaloba mala byť podaná na súde najneskôr dňa 30. 7. 2012. Súd považoval žalobu žalobcu za podanú oneskorene a teda za nedôvodnú, preto bola zamietnutá. Na tomto závere nemení nič ani výpoveď svedka W. Z., ktorý síce uviedol, že žalobca odišiel predtým ako sa hlasovalo o prijatí uznesenia z nej, čo však vyvracia samotný obsah zápisnice z Konferencie zo dňa 29. 6. 2012, na ktorej bol žalobca prítomný, keď jeho prítomnosť potvrdil aj svedok. Na závere súdu nemení nič skutočnosť, ktorú uviedol, svedok vo svojej výpovedi, že písomnosť „projekt“ ako sa má hlasovať, kto je delegát a kto sa má zúčastniť odovzdal žalobcovi asi v decembri 2012. Súd mal za preukázané, že dňa 27. 9. 2012 si žalobca vyhotovil kópiu zápisnice z Konferencie zo dňa 29. 6. 2012, o čom bol políciou spísaný záznam, pričom tento síce obsahuje všeobecný údaj o zápisniciach ale s ohľadom na vyjadrenia žalobcu a svedka W. V. medzi týmito zápisnicami bola aj zápisnica z Konferencie zo dňa 29. 6. 2012. Čo potvrdzuje aj oznámenie žalovaného zo dňa 25. 9. 2012, v zmysle ktorého žalobca si môže urobiť výpisy zo zápisnice z Konferencií konaných dňa 18. 5. 2012 a 29. 6. 2012. Žalobca dňa 27. 9. 2012 mal k dispozícii písomné vyhotovenie zápisnice z Konferencie dňa 29. 6. 2012 a možno prisvedčiť žalovanému, že týmto dňom sa žalobca bezpodmienečne oboznámil so znením všetkých prijatých uznesení na Konferencii 29. 6. 2012. Na to, aby sa žalobca domáhal ochrany na súde nebolo potrebné čakať na to ako uviedol, že od svedka W. Z. mal k dispozícii písomnosť označenú ako Volebný poriadok delegátov..

Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14. 9. 2011, sp. zn. , vyplýva záver, že ak sa člen združenia domáha súdnej ochrany proti nemu, je potrebné, aby takéto rozhodnutie zasiahlo do jeho práv, intenzitu takéhoto zásahu je nutné posudzovať vzhľadom k zásade združovacej autonómie - zdržanlivo, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Možno teda uzavrieť, ak dôjde k významnému zásahu do práv člena občianskeho združenia, nesmie byť jeho súdna ochrana redukovaná. Pri minimálnom, málo intenzívnom konflikte rozhodnutia orgánu združenia s členským právom, avšak člen musí vziať do úvahy skutočnosť, že do združenia vstúpil dobrovoľne a že súčasťou združovacej demokracie je tiež podrobenie sa rozhodnutiu orgánu občianskeho združenia. Pokiaľ by mal súd preskúmať v rámci realizácie práva člena občianskeho združenia na súdnu ochranu všetky interné rozhodnutia jednotlivých orgánom občianskych združení, presiahla by súdna ingerencia do združovacej oblasti únosné hranice. Občianske združenia, resp. spolky nie sú nútenými zväzkami, združovanie do nich je založené na princípe dobrovoľnosti a je žiadúce, aby podstatná časť bežných rozhodnutí, robených orgánmi združenia pri uskutočňovaní zásady zmluvnej autonómie členské základne združenia, zostala z dôvodov právnej istiny vo vnútri združenia zachovaná. Právna úprava z roku 1990 je v tomto ohľade príliš všeobecná, strohá a súčasnej realite už nevyhovujúca. Preto Najvyšší súd pristúpil

s náležitou citlivosťou smerujúcou k zásadnému zachovaniu potrebnej miery ochrany práv členom občianskych združení.

Žalobca predmetnou žalobou napáda uznesenia prijaté na Konferencii dňa 29. 6. 2012 a to konkrétne v bode 2, ktorými bol schválený program konferencie; v bode 3, ktorým boli schválení zapisovateľ a overovateľ, v bode 4, v ktorom bolo schválené predsedníctvo, návrhová a mandátna komisia, v bode 5, ktorým boli prijatí noví členovia medzi nimi L. O., v bode 6, ktorý však konferencia zobrala na vedomie a to Správu o činnosti ŠK Blava za rok 2011 a teda nehlasovala, v bode 7, v ktorom bola schválená správa o hospodárení za rok 2011, v bode 8, ktorým bola schválená správa kontrolnej a revíznej komisie, v bode 9, ktorým bol schválený plán činnosť ŠK Blava za rok 2012-2013, v bode 10, ktorým bol schválený rozpočet za 2012, v bode 12, ktorým bolo schválené uznesenie povinnosť zaplatiť členský príspevok každým členom do 31. 1. 2013, aktualizovať znenie Stanov, úloha pre Správnu radu pozvať pána L. na riešenie pohľadávky.

Súd neprisvedčil žalobcovi v tom, že v priebehu novembra 2012 sa dozvedel o skutočnom rozpore uznesení zo dňa 29. 6. 2012 so stanovami, keď už dňa 29. 6. 2012 mal žalobca vedomosť o tom, že Konferencia dňa 29. 6. 2012 bolo zvolaná v rozpore so stanovami. S ohľadom na uvedené sa súd v konaní už bližšie nezaoberal tým, či žalobcovi ako členovi žalovaného bolo odobraté právo zúčastniť sa a aktívne na Konferencii a na tejto aj hlasovať. Pokiaľ ide o samotné stanovy žalovaného, z ich obsahu vyplýva jednoznačne, že záväzný výklad stanov náleží iba Správnej rade (článok 15 stanov) a Konferencia schvaľuje stanovy a ich zmeny a doplnky (článok 8). S ohľadom na tvrdenia účastníkov, je potrebné jednoznačne vymedziť pokiaľ ide o normotvornú činnosť žalovaného čo sa považuje za výklad stanov a naopak čo už prekračuje ich výklad a je ich zmenou. Pričom uvedené majú v právomoci rozdielne orgány žalovaného, ktorých kompetencia je upravená v stanovách žalovaného. Z výpovede W. V. vyplýva, že on osobne poslal e-mailom predsedom klubov žiadosť, aby oznámili mená, ktoré budú zastupovať daný klub, avšak konkrétne mená z prezenčnej listiny žalovaného zo dňa 29. 6. 2012 nevyplývajú, t.j. konkrétne mená členov, ktorých zastupujú členovia klubov v zmysle prezenčnej listiny.

Súd prisvedčil žalobcovi, že v bode 1 zápisnice z konferencie zo dňa 29. 6. 2012 je logický rozpor v tom, že dňa 4. 6. 2012 Správna rada rozhodla, že Konferencia sa zúčastnia delegáti s hlasom rozhodujúcim a delegáti, že zároveň správna rada schválila Volebný poriadok delegátov a delegátov s hlasom rozhodujúcim. Pričom predsedovia všetkých klubov ŠK Blava zabezpečia a nahlásia svojich delegátov a delegátov s hlasom rozhodujúcim do 10 dní od predchádzajúcej konferencie, ktorá sa konala dňa 18. 5. 2012, t. j. do 28. 5. 2012. Pričom správna rada až dňa 4. 6. 2012 rozhodla o tom kto sa zúčastní Konferencie dňa 29. 5. 2012 ako delegát a delegát s hlasom rozhodujúcim. Žalovaný nepreukázal, existenciu rozhodnutia Správnej rady zo dňa 4. 6. 2012 a ani skutočnosť, že jednotlivé kluby zvolili a oznámili mená delegátov a delegátov s hlasom rozhodujúcim. Na rozdiel od Správy mandátnej komisie zo dňa 29. 6. 2012 súd zistil z prezenčnej listiny, že Konferencie sa osobne zúčastnilo 20 osôb, ktorý zastupovali 100 členov, 2 osoby, ktorá zastupovali 4 členov, 1 osoba, ktorá zastupovala 3 členov, 3 osoby, ktoré mali každý 1 hlas. Z uvedeného vyplýva, že osobne sa zúčastnilo 26 osôb s počtom hlasov 21 Z prezenčnej listiny z Konferencie zo dňa 29. 6. 2012 vyplýva, že osobne sa zúčastnilo 26 zástupcov spolu zastúpených 110 hlasov (medzi nimi L. O. zastupujúca 5 hlasov).

Súd prisvedčil žalovanému v tom, že žalobca sa dozvedel o obsahu volebného poriadku, ktorého obsah je súčasťou bodu 1 zápisnice z Konferencie zo dňa 29. 6. 2012 a teda žalobca sa dozvedel o jeho obsahu už v deň Konferencie. Taktiež súd sa stotožnil s tvrdením, že žalobca sa o tom, že bolo porušené jeho právo a to aktívne hlasovacie právo dozvedel už na Konferencii dňa 29. 6. 2012, keď nemohol hlasovať o žiadnom bode programu. Žalobca už dňa 29. 6. 2012 musel vedieť, schôdze klubov spomínané v bode 1 zápisnice sa nekonali v rozhodnom období, keď to tak tvrdí. Súd prisvedčil žalovanému, podľa článku 15 stanov, záväzný výklad stanov náleží iba správnej rade a nie konferencii aj v tom, že samotné stanovy sú neurčité, neobsahujú výklad jednotlivých pojmov ako je delegát a delegát s hlasom rozhodujúcim. Avšak nestotožňuje sa s tým, že postačí iba výklad stanov vykonaný správnou radou. Súd má za to, že by bolo vhodné predmetné stanovy doplniť, resp. zmenil tak, aby boli stanovy zrozumiteľné a určité. Je skutočnosťou, že žalovaný má viac členov, a žalobca ako aj každý iný člen združenia má právo domáhať sa ochrany na súde, avšak za predpokladu, že budú splnené vyššie spomínané reštriktívne predpoklady.

Súd prisvedčil žalovanému v tom, že napádanými uzneseniami nebola znížená dôstojnosť žalobcu ani jeho vážnosť a nebolo zasiahnuté do jeho majetkových práv žiadnym spôsobom.

Žalobca bola zamietnutá z dôvodu, že bola podaná oneskorenie. Pokiaľ ide o dopad interných rozhodnutí prijatých na Konferencii dňa 29. 6. 2012 do osobnej a majetkovej sféry žalobcu a žalobcom zdôrazňovanú protiprávnosť (nesúlad so stanovami) týchto vnútorných aktov sa už súd z dôvodu hospodárnosti nezaoberal. Príčinou toho okrem iného bolo, že predmetné uznesenia by zasiahli svojou intenzitou do práv žalobcu iba minimálne a predovšetkým súd nemal preukázaný žiaden zásah do majetkových práv žalobcu. Aj v prípade, že by žaloba bola podaná včas má súd za to, že nie je žiadúce, aby v posudzovanej veci súdy zasahovali do vnútorného rozhodovania združenia po stránke procedurálnej, ani po stráne vecnej.

Podľa ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že plne úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške eur za 6 úkonov právnej pomoci

príprava a prevzatie dňa 15. 7. 2013

písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 15. 7. 2013

účasť na pojednávaní dňa 17. 10. 2013

účasť na pojednávaní dňa 13. 2. 2013

účasť na pojednávaní dňa 15. 5. 2014

účasť na pojednávaní dňa 4. 6. 2014 v 1

3 x á 60,07 eur, 3 x á 61,87 eur, 3 x režijný paušál á 7,63 eur, 3 x á 8,04 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 17. 10. 2013 cesta Bratislava - Trnava a späť, účasť na pojednávaní dňa 13. 2. 2014 cesta Bratislava - Trnava a späť, účasť na pojednávaní dňa 15. 5. 2014, účasť na pojednávaní dňa 4. 6. 2014, za 4 polhodiny á 13,01 eur, za 12 polhodín x á 13,40 eur, v zmysle ustanovení , , , , , , vyhlášky č. v platnom znení, cestovné za použitie motorového vozidla EČ Z. v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z, , za účasť na pojednávaní dňa 17. 10. 2013 cesta Bratislava - Trnava a späť/ 1 x 102 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 6l/100 km x 102 km x 1,35 eur (18,67 + 8,26), za účasť na pojednávaní dňa 13. 2. 2014 cesta Bratislava - Trnava a späť/ 1 x 102 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 6l/100 km x 102 km x 1,35 eur (18,67 + 8,26), za účasť na pojednávaní dňa 15. 5. 2014 cesta Bratislava - Trnava a späť/ 1 x 102 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 6l/100 km x 102 km x 1,35 eur (18,67 + 8,26), za účasť na pojednávaní dňa 4. 6. 2014 cesta Bratislava - Trnava a späť/ 1 x 102 km x 0,183 € + náhrada za pohonné hmoty 6l/100 km x 102 km x 1,35 eur (18,67 + 8,26). Súd vyčíslil

odmenu vo výške 702,46 eur (191,59 eur (180,21 + 123,74 + 30,94 + 22,89 + 24,12 + 52,04 +160,80 + 107,72), avšak právny zástupca žalovaného žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 686,99 eur, ktorú mu súd podľa ustanovenia priznal.

Podľa ustanovenia v platnom znení náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa pohonných látok (ďalej len "") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"), ods. 5 cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad").

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca navrhovateľky nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 17. 10. 2013 a žiadal priznať cenu 1,35 eur za liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt zverejnených na www.statistics.sk <http://www.statistics.sk> /Štatistický úrad SR/ za deň 17. 10. 2013 v sume 1,390 eur za liter /nafta motorová/, avšak priznal cenu žiadanú.

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca navrhovateľky nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 13. 2. 2014 a žiadal priznať cenu 1,35 eur za liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt zverejnených na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň 13. 2. 2014 v sume 1,356 eur za liter / nafta motorová/, avšak priznal cenu žiadanú.

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca navrhovateľky nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 15. 5. 2014 a žiadal priznať cenu 1,35 eur za liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt zverejnených na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň 15. 5. 2014 v sume 1,359 eur za liter / nafta motorová/, avšak priznal cenu žiadanú.

Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca navrhovateľky nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 4. 6. 2014 a žiadal priznať cenu 1,35 eur za liter. Súd mal preukázanú cenu pohonných hmôt zverejnených na www.statistics.sk /Štatistický úrad SR/ za deň 15. 5. 2014 v sume 1,360 eur za liter / nafta motorová/, avšak priznal cenu žiadanú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.