Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/253/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX B. a otec U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX B. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. O. zo sumy 56,43 eur (1700,-Sk) mesačne na sumu 180,- eur mesačne s účinnosťou od 29.11.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom na mal. O. za čas od 29.11.2013 do 31.5.2014 v sume 749,66 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -18 zo dňa 14.10.2008 v časti výšky výživného otca na mal. O..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej O. podala dňa 29.11.2013 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného na mal. O. zo sumy 56,- eur (1.700,- Sk) mesačne na sumu 250,- eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2013. Svoj návrh matka odôvodila tým, že mal. O. nastúpila na druhý stupeň základnej školy, zvýšili sa výdaje na základné školské potreby a výbavu. Maloletá navštevuje tanečný krúžok Daddy, ktorý je tiež finančne náročný. Matka pracuje ako SZČO, jej príjem nepostačuje na základné potreby maloletej.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že navrhol zvýšiť výživné na sumu 80,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní sa vyjadril s tým, že súhlasí so zvýšením výživného na mal. O. s prihliadnutím na schopnosti a možnosti otca.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, obsahom spisu sp. zn. , lustrum v Sociálnej poisťovni, správami ÚPSVaR, rozpisom výdajov, daňovým priznaním, potvrdeniami o príjmoch, výpismi z účtu, správami Sociálnej poisťovne, rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. , potvrdeniami o výdajoch, výpisom zo živnostenského registra a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -31 zo dňa 29.10.2007 súd rozviedol manželstvo matky a otca. Mal. O. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na mal. O. vo výške 1.300,- Sk mesačne. Rozsudkom bol upravený aj styk otca s mal. O..

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -18 zo dňa 14.10.2008 súd zvýšil výživné otcovi na mal. O. zo sumy 1.300,-Sk mesačne na sumu 1.700,- Sk mesačne (56,43 €). V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka dosahovala priemerný mesačný čistý príjem vo výške 15.793,- Sk (524,23 €), poberala prídavok na dieťa vo výške 540,- Sk. Matka mala len jednu vyživovaciu povinnosť. Otec dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 7.447,- Sk (247,20 €). Otec mal celkom dve vyživovacie povinnosti, okrem mal. O. aj k dcére E. vo výške 3.000,- Sk mesačne. Mal. O. navštevovala 1. ročník základnej školy.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že matka momentálne s mal. O. býva v jednoizbovom byte, ktorý zakúpila v 1/2013. Na zakúpenie bytu si zobrala hypotéku vo výške 27.000 eur. Mesačná splátka činí 300,- eur. Matka je živnostníčkou, pričom podniká v oblasti bankovníctvo - poradenstvo. Začala podnikať od júna 2013. Jej príjem je pohyblivý a závislí od počtu klientov. Niektorý mesiac má príjem 300,- eur, iný mesiac od 500 do 800 eur. Do 14.6.2013 pracovala v Poštovej banke ako zástupkyňa banky. Tu dosahovala vyšší príjem cca 1000 až 1200 eur mesačne. V Poštovej banke skončila pracovný pomer dohodou, pričom matka odôvodnila dohodu o skončení pracovného pomeru osobnými, rodinnými problémy, ktoré do istej miery zasahovali aj do jej práce, rozišla sa s priateľom a práca bola náročná. Nemohla podávať plnohodnotný výkon. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Iné príjmy nemá. Mal. O. navštevuje 6. ročník ZŠ. Stravuje sa v škole, za obedy platí cca 24,- eur. Mal. navštevuje tanečný, basketbalový, matematický krúžok. Platí sa len tanečný v F. 25,- eur polročne. Ďalej ešte navštevuje tanečný krúžok v B.Č., za tento sa platí 8,- euro mesačne. Mal. O. je zdravým dieťaťom. Na mal. O. sú bežné výdaje ako oblečenie, stravovanie, hygienu a školské potreby. Otec na mal. platí výživné pravidelne, nedoplatok nemá. Výživné platí vo výške 56,43 eur. Otec sa o mal. O. zaujíma, každý druhý víkend sa stretávajú. Okrem bežného otec je ochotný keď požiada jej prispieť aj na jednorazové výdaje. Aj na Vianoce a sviatky zakúpi maloletej darčeky. Ohľadom mal. O. sa vedeli vždy dohodnúť. Matka žiada výživné spätne od 1.1.2013. Návrh na zvýšenie výživného si nepodala skorej lebo do júna 2013 bola zamestnaná v Poštovej banke, kde mala vyššie príjmy a uvedené nepotrebovala riešiť súdnou cestou. Výdaje na mal. v tomto období zvládala aj sama pokryť. Nakoľko však potom išla s príjmom dolu tak si v 11/2013 podala návrh. Matka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 56,43 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2013.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva v prenajatom 3 izbovom mestskom byte v spoločnej domácnosti s priateľkou W. U. a jej dcérou, ktorá má 16 rokov. Jeho priateľka je riadne zamestnaná. Príjem má cca 400,- eur. Otcovstvo k jej mal. dcére je určené, pričom výživné jej otec platí. Otec má vyživovaciu povinnosť len k mal. O.. Okrem mal. O. mal do 9/2013 ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére E. F., ktorá má 22 rokov a študovala VŠ. Otec mal určené rozsudkom OS Skalica výživné na E. vo výške 99,- eur mesačne. Dcéra E. v 9/2013 ukončila VŠ. Momentálne je zamestnaná v M. B.. Vyživovacia povinnosť k E. mu zanikla. Otec je zamestnaný v P. F.. E.. D.., kde dosahuje príjem 335,06 eur mesačne. Iné príjmy nemá. V tejto sume nie sú uvedené cestovné náhrady, ktoré poberá rôzne. Otec je vodič medzinárodnej i vnútroštátnej dopravy, najčastejšie jazdí do Nemecka. Otec uviedol, že cestovné náhrady poberá cca vo výške 300,- eur mesačne. Pokiaľ je na cestách prespáva v kamióne a stravuje sa rôzne po moteloch alebo na čerpacích staniciach. Z cestovných náhrad ušetrí tak polovicu. Otec iné príjmy nemá. Otec platí bežné výživné vo výške 56,43 eur mesačne, nedoplatok nemá. O mal. sa pravidelne zaujíma, stretávajú sa. Keď ho požiada matka otec bol ochotný prispieť mal. nad rámec výživného. Zaplatí jej kredit a podobne. Ak by súd určil výživné vyššie ako 100,- eur mesačne tak mal. navyše od otca nedostane nič. Otec navrhol zvýšiť výživné najviac vo výške 100,- eur mesačne. Nesúhlasí s tým, aby sa zvyšovalo výživné spätne tak ako žiada matka, t. j. od 1.1.2013.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka ani otec neboli za obdobie posledných 12 mesiacov evidovaní ako uchádzači o zamestnanie a za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberali dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Matka poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.

Zo správ Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že matka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Otec poberal len nemocenské dávky v celkovej sume 77,70 eur.

Zo správy spoločnosti P. F..E..D.. súd zistil, že otec je ich zamestnancom od 19.10.2010 a jeho čistá priemerná mzda je vo výške 356,54 eur mesačne a cestovné náhrady/diéty priemerne vo výške 713,11 eur mesačne.

Z výpisu zo Živnostenského registra súd zistil, že matka podniká pod obchodným menom C. F., M. XXXX/ XXA, XXX XX B., C.: XXXXXXXX.

Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby: C. F. za rok 2013 mal súd preukázané, že základom dane bola suma 6.353,26 eur a daň bola vo výške 1.100,06 eur.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný sčasti a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v rozhodnutí Okresného súdu Skalica č.k. č.k. -18 zo dňa 14.10.2008, pričom od tohto času uplynula doba viac ako päť rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane oprávnenej, teda mal. O. a to v súvislosti s jej prechodom na vyšší stupeň školského systému. Mal. O. pri poslednej úprave výživného navštevovala 1. ročník ZŠ, v súčasnosti je už žiačkou 6. ročníka ZŠ, teda v medziobdobí nastal prechod z I. stupňa na II. stupeň školského systému. Zdravotný stav mal. O. je dobrý. Okruh záujmov sa upravil, momentálne navštevuje tanečný, basketbalový a matematický krúžok. V súvislosti s prechodom maloletej na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby a celkový rozvoj maloletej. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane otca maloletého nastala zmena pomerov v tom, že otec pri poslednej úprave výživného dosahoval príjem vo výške 7.447,- Sk (247,20 €), v súčasnosti otec dosahuje mzdu priemerne vo výške 356,54 eur netto, pričom zamestnávateľ otcovi ako vodičovi medzinárodnej kamiónovej dopravy vypláca aj cestovné náhrady/diéty priemerne vo výške 713,11 eur netto, čo by spolu činilo 1.069,65 eur mesačne, čo je nárast priemerne o 822,45 eur mesačne oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom. Súd je toho názoru, že uvedené príjmy otca (cestovné náhrady/diéty), napriek tomu, že sa cestovné náhrady nepovažujú za mzdu ( ) je potrebné zohľadniť pri majetkových pomeroch otca. Z charakteru jeho zamestnania (vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy) vyplýva, že sú hlavným stimulom pre vykonávanie práce vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy a sú pravidelnou súčasťou jeho mesačného príjmu, a preto súd zohľadnil aj tento príjem otca v rámci posudzovania jeho majetkových pomerov. Je síce pravdou, že tieto príjmy (cestovné náhrady/diéty) primárne slúžia na krytie zvýšených výdavkov, ktoré vznikajú v súvislosti s výkonom práce v zahraničí ako na ubytovanie, stravovanie a pod., nie je tu však predpoklad spotrebovania všetkých cestovných náhrad, pričom zároveň súd poukazuje na to, že mu tieto čiastočne zabezpečujú potreby, ktoré by inak musel vynaložiť zo svojej bežnej mzdy a preto je potrebné prihliadať aj na vyplatené cestovné náhrady. Na strane otca okrem nárastu v jeho príjmoch, nastala podstatná zmena pomerov aj v počte vyživovacích povinností, nakoľko mu ubudla jedna vyživovacia povinnosť k dcére E. vo výške 3.000,- Sk (99,- eur) mesačne. Momentálne má otec len jednu vyživovaciu povinnosť.

Na strane matky súd zistil, že pri poslednom rozhodnutí o výživnom dosahovala príjem vo výške 15.793,- Sk (524,23 €) a poberala prídavok na dieťa vo výške 540,- Sk mesačne. Momentálne podniká v oblasti bankovníctvo - poradenstvo, jej príjem je pohyblivý, z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2013 základom dane bola suma 6.353,26 eur a daň bola vo výške 1.100,06 eur, čo je mesačný príjem vo výške 437,77 eur netto. Na strane matky tak v porovnaní príjmov nastal pokles oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom, ale súd na túto zmenu neprihliadol, nakoľko na strane matky súd konštatuje vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku, ktorý matka dosahovala ako zástupkyňa Poštovej banky, kde pracovala do 14.6.2013 a kde dosahovala vyšší príjem od 1000,- eur do 1200,- eur mesačne. Samotná matka uviedla, že pracovný pomer skončila v banke dohodou a to s osobných a rodinných dôvod bez bližšej špecifikácie, čo súd nemohol akceptovať. Matka ďalej poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa podieľa tiež na výžive mal. dieťaťa. Súd však poznamenáva, že i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, súd poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. O. zo sumy 56,43 eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne a to s účinnosťou od 29.11.2013, teda od podania návrhu. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. O. je možné zvýšiť na sumu 180,- eur mesačne. Tak ako vyššie súd popísal, otec dosahuje mzdu priemerne vo výške 356,54 eur netto, pričom zamestnávateľom sú mu vyplácané aj cestovné náhrady/ diéty priemerne vo výške 713,11 eur netto. Samotný otec sa vyjadril, že prespáva na cestách v kamióne a z cestovných náhrad ušetrí polovicu. Ak súd zobral do úvahy ušetrenú otcom len polovicu z cestovných náhrad (sumu 356,56 eur) a mzdu vo výške 356,54 eur, čo spolu tvorí sumu 713,11 eur, výživné vo výške 180,- eur predstavuje približne 25% z takto dosahovaného príjmu otca. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť. Súd má na základe uvedených skutočností za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, schopný platiť výživné na maloletú v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletej upravili. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa a zvýšený príjem otca, ale i na vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku na strane matky, pričom i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Súd zvýšil výživné od 29.11.2013, teda od podania

návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd nezvýšil výživné na mal. dieťa s účinnosťou od 01.01.2013 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 29.11.2013, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 29.11.2013 do 31.5.2014 v sume 749,66 eur, ktorý súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných rodičmi, že otec nemá nedoplatok na výživnom. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 2 dni mesiaca 11/2013 v sume 8,24 eur (180-56,43/30x2), za mesiace 12/2013 až 5/2014 v sume 741,42 eur (180-56,43x6), čo predstavuje spolu sumu 749,66 eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )