Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/34/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č.5, proti žalovanému D. I., Y. J. I., S.. U. Č.. XX, E. Y., zdržujúcemu sa na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou D. L., V. A. H. D., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 322,06 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 17.10.2012 č.k. -75 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 47,99 eura s 14,25% ročným úrokom z omeškania od 10.11.2007 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, nárok o zaplatenie 274,07 eura zamietol a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Týmto rozsudkom rozhodol o peňažnom nároku žalobcu titulom vrátenia nesplatenej časti poskytnutého spotrebného úveru, ktorý pozostáva zo sumy 47,99 eura istiny úveru, sumy 4,09 eura riadneho úroku, sumy 1,12 eura úroku z omeškania a sumy 268,87 eura ostatného príslušenstva a poplatkov podľa výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu.

Pri rozhodovaní súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá Zmluvu o poskytnutí flexi pôžičky, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk (t.j. 995,81 eura). Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v tridsiatich šiestich mesačných splátkach po 1.083,07 Sk (t.j. 35,95 eura), so splatnosťou prvej splátky XX.XX.XXXX N. E. H. XX.XX.XXXX. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov bola 11,14 % a celkové náklady poskytnutého úveru predstavovali sumu 41.180,52 Sk (t.j. 1.366,94 eura). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX bola pohľadávka pôvodného veriteľa Všeobecnej úverovej banky, a.s. postúpená na žalobcu.

V priebehu konania pred súdom prvého stupňa podaním zo dňa 29.11.2011 vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. V písomnom vyjadrení k žalobe vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ktorú odôvodnil tým, že nárok žalobcu sa stal splatným dňa 31.10.2007 a žalobca podal žalobu na súd dňa 18.10.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.

Súd prvého stupňa z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznania záväzku zo dňa XX.XX.XXXX mal preukázané, že žalovaný uznal záväzok pôvodného veriteľa, pričom dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 47,99 eura, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 49,79 eura s tým, že žalovaný sa zaviazal dlžné sumy splácať v mesačných splátkach po 50,- eur A. XX.XX.XXXX. Z obsahu dohody vyplynulo, že žalovaný mal vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Prvostupňový súd na základe týchto skutočností žalobe čiastočne vyhovel a priznal žalobcovi sumu 47,99 eura ako nesplatný zostatok poskytnutého úveru, keď právo na zaplatenie tejto sumy vyplynulo z prehľadu úverového účtu, ako aj z dohody o uznaní záväzku. V tejto časti neprihliadol na námietku premlčania, keď mal za to, že uznaním záväzku dňa XX.XX.XXXX začala plynúť nová štvorročná premlčacia doba podľa a ku dňu podania návrhu dňa 18.10.2011 ešte neuplynula. Vo zvyšku nároku o zaplatenie sumy 274,07 eura mal za to, že dohoda o uznaní záväzku v tejto časti je neplatná pre jej neurčitosť. Zároveň konštatoval, že posledná splátka úveru bola splatná dňa XX.XX.XXXX, resp. veriteľ zmluvu ku dňu XX.XX.XXXX vypovedal, preto najneskôr dňa XX.XX.XXXX uplynula lehota na uplatnenie práva z úverovej zmluvy. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 18.10.2011, teda po uplynutí štvorročnej premlčacej doby. Súd prvého stupňa považoval za určitú dohodu o uznaní záväzku v časti príslušenstva pohľadávka, ale iba v časti uplatneného úroku z omeškania, keď dospel k záveru, že ostatné príslušenstvo pohľadávky nebolo možné zahrnúť pod tento pojem. Konštatoval, že zmluvný vzťah účastníkov sa riadil ustanoveniami , preto priznal žalobcovi úroky podľa obchodného práva a to o 10% vyšší úrok ako bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, čo ku dňu 10.11.2007 predstavovalo 14,25% (10% + 4,25%). Povinnosť platiť úrok z omeškania určil podľa návrhu žalobcu od uvedeného dňa, aj keď nárok na príslušenstvo pohľadávky vznikol žalobcovi A. XX.XX.XXXX, pretože žalovanému bola určená lehota na plnenie do XX.XX.XXXX.

O trovách konania rozhodol podľa , t.j. podľa zásady pomeru úspechu účastníka v konaní a keďže žalovaný mal neúspech iba v nepatrnej časti žalobcom uplatneného nároku (47,99 eura neúspech a 274,07 eura úspech), mal za to, že žalovanému patrí plná náhrada trov konania. Konštatoval, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich nepriznal. Vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania považoval za neúčelné, čo odôvodnil tým, že vedľajší účastník sa sám prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľov aj v rámci súdneho konania, preto zo svojej podstaty má byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Uviedol, že nie je potrebné, aby vedľajší účastník bol za takejto situácie v konaní zastúpený advokátom, a to aj preto, že predmetom konania nie je spor, ktorý by presahoval odbornosť, na ktorú sa zameriava činnosť vedľajšieho účastníka a na ktorú bol účelovo zriadený. Zdôraznil, že vyjadrenia vedľajšieho účastníka sú všeobecné a používané v množstve sporov, ich obsah je obmieňaný len podľa toho, kto vystupuje na strane žalobcu. Pre prípad, ak by sa dal vedľajší účastník zastúpiť advokátom, vyslovil, že takéto trovy nemôžu ísť na ťarchu ostatných účastníkov súdneho konania. Z týchto dôvodov náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podal odvolanie vedľajší účastník. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, ak žalobe čiastočne vyhovel s poukazom na Dohodu o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky a splátkach. Uviedol, že označená dohoda je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jej obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Konštatoval, že ich právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Ako neprijateľné zmluvné podmienky sú preto absolútne neplatné. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky k neprijateľnosti zmluvnej podmienky predlžujúcej premlčaciu lehotu v spotrebiteľských zmluvách na desať rokov. Ďalej uviedol, že je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Namietal, že uzavretie takejto dohody je aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pretože pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpísaním takejto dohody si spotrebiteľ svoje zmluvné postavenie nezlepšil, ale jej podpisom si

privodil značnú ujmu. Žiadal, aby súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že iniciatíva k jej uzatvoreniu nikdy nevychádzala od spotrebiteľa. Pre prípad, ak by sa súd nestotožnil s argumentáciou o neplatnosti označenej dohody navrhol konanie prerušiť do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore Európskej únie pod č. C-460/2012, ktorá prejudiciálna otázka bola predložená Krajským súdom Prešov uznesením sp. zn. zo dňa 02.10.2012, prípadne, aby súd postupoval podľa ust. , konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, či ustanovenie čl. 2 písm. a/ v spojení s čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdny kontrola nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť ich obsah. Nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, keď poukazoval na to, že nimi uplatnené trovy právneho zastúpenia sú účelné, a naviac náhrada trov právneho zastúpenia advokátom je garantované právo.

Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal, aby odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Uviedol, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovný spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Keďže medzi žalovaným a vedľajším účastníkom v tomto spore zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahov medzi nimi, odvolanie vedľajšieho účastníka je možné považovať za podané neoprávnenou osobou. K samotnej dohode o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku uviedol, že táto spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, keď má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň z jej obsahu vyplýva aj vedomosť žalovaného o premlčaní dlhu a o následkoch s tým spojených. Zdôraznil, že pri uzatváraní dohody veriteľ, t.j. žalobca v postavení postupníka nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že žalovaný uznáva svoj záväzok nemohlo byť žalovaným vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade výroku o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi zotrval na stanovisku, že nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, ak vedľajší účastník bol v konaní zastúpený advokátom.

Na základe výzvy odvolacieho súdu, opatrovníčka žalovaného písomným podaním zo dňa 12.05.2014 udelila výslovný súhlas k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na takýto súhlas žalovaného s podaním odvolania vedľajším účastníkom vystupujúcim v konaní na podporu žalovaného odvolacia námietka žalobcu, že odvolanie podala neoprávnená osoba neobstojí, preto na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozhodnutia.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej z skutkových zistení vyvodzuje právne závery a a zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutý na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 označenej smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľa preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Ako je zrejmé z citovaného zákonného ustanovenia , ale aj Smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa vzťahy medzi účastníkmi konania založené úverovou zmluvou ako aj dohodou o uznaní záväzku a o splátkach z uvedených hľadísk v prípade vyhovujúceho výroku neposudzoval, ak dospel k záveru, že na vec je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia (ktoré spotrebiteľovi priznávajú nevýhodnejšie postavenie) a nie príslušné ustanovenia upravujúce právne vzťahy zo spotrebiteľských zmlúv a následne dospel k záveru, že nárok žalobcu na vrátenie sumy 47,99 eura je dôvodný.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorej obsahom je nielen forma splatenia záväzku v pravidelných mesačných splátkach po 50,- eur, ale aj uznanie záväzku žalovaným. Je nesporné že v čase podpísania uvedenej dohody už bol nárok premlčaný, pretože pohľadávka žalobcu vznikla v roku 2007 a nárok na súde žalobca uplatnil dňa XX.XX.XXXX. Účelom uzavretej dohody bolo preto uznanie záväzku žalovaným a následne forma jeho splatenia. Zmluvná podmienka ohľadom uznania záväzku nebola so žalovaným ako spotrebiteľom individuálne dojednaná a toto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Jedná sa o individuálne zmluvné dojednanie, s ktorým sa žalovaný ako spotrebiteľ síce mal možnosť pred podpisom zmluvy oboznámiť, avšak nemohol ovplyvniť jeho obsah. Uvedená zmluvná podmienka, ohľadom uznania záväzku si žalovaný ako spotrebiteľ nevyjednal a nemal tak na výber, či záväzok uznáva alebo nie vzhľadom na jeho splynutie s ostatnými ustanoveniami zmluvy týkajúcimi sa formy splatenia záväzkov, rozhodcovskej doložky a záverečnými ustanoveniami. Uvedená doložka, ohľadom uznania záväzku je neprijateľná, pretože nebola žalovaným ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná a bolo mu tak vnútené uznanie záväzku. Možno preto uzavrieť, že uznanie záväzku vo formulári, ktorý žalobca používa k neurčitému počtu dlžníkov, v ktorom obsah dohody žalovaný nemohol ovplyvniť sleduje cieľ žalobcu a to uznanie dlhu a nie záujem žalovaného na splácaní záväzku.

Preto, ak žalobca v podanom odvolaní uvádza, že žalovaný uznal svoj záväzok je potrebné uviesť, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami ochranou, ktorá je spájaná s absolútnou neplatnosťou takejto podmienky ( ), a takúto podmienku nemožno nijako ospravedlniť. Európska únia povýšila ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti až na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (uznesenie súdneho dvora C - 76/10, bod 50 ). Ak žalovaný porušil svoje povinnosti, žalobca má možnosť domáhať sa svojej ochrany, musí však ísť v zásade o legitímne prostriedky, za ktoré nijako nie je možné považovať postupy založené na neprijateľných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Inštitútom uznania záväzkov nemožno obchádzať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch, tak ako je tomu aj v prejednávanej veci.

Už v tomto štádiu konania možno konštatovať, že neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že na uzavretú dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach spotrebiteľských zmluvách, pretože ako postupník nemá postavenie dodávateľa. Uvedenou dohodou účastníkov iba došlo k zmene formy splatenia spotrebiteľského záväzkov, avšak dohodou nedošlo k zmene pôvodného spotrebiteľského vzťahu, preto je aj naďalej potrebné vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam aplikovať ustanovenia a nasledujúcich .

Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka aj ohľadom výroku o trovách konania, ak rozsudkom súdu prvého stupňa mu nebola priznaná náhrada trov konania. Základný argument súdu prvého stupňa vedúci k nepriznaniu náhrady trov konania smeruje k tomu, že trovy konania v prípade, ak sa vedľajší účastník nechá zastúpiť advokátom nemožno považovať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva.

Odvolací súd poukazuje na nesprávnosť takéhoto záveru súdu prvého stupňa, pričom poukazuje na , podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom.

Teda, tak ako žalobca má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje základný procesný predpis, ktorým je (v ustanoveniach a ).

Z citovaných ustanovení preto vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom, keď zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. , zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne prejednať nárok žalobcu na zaplatenie sumy 47,99 eura s príslušenstvom s prihliadnutím na zvýšenú ochranu spotrebiteľov v spotrebiteľských veciach, ako aj právny názor odvolacieho súdu o potrebe posudzovať vec z hľadiska spotrebiteľského práva a to aj vo vzťahu k platnosti uzavretej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, vyhodnotiť vykonané dokazovanie podľa zásad upravených v ustanovení a o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť rozsudkom odôvodneným podľa

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.