Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sd-27-2014.pdf
PDF · 87.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sd/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa Q. V., bytom V. A. XXXX/XX, M. nad C., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o starobný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. januára 2014.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.01.2014 odporkyňa podľa § 21, § 132, § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 25.11.2013 o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2010.
Rozhodnutie odôvodnila tým, že žiadosťou zo dňa 25.11.2013 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 25.11.2010.
Citovala ust. § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
S poukázaním na vyššie citované zákonné ustanovenie citovala ust. § 21 ods. 1, § 14 ods. 4, § 132 ods. 1 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb.
Dôvodila, že posúdila svoju aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7So 138/2011 zo dňa 15.08.2012, podľa ktorého absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom má za následok horšie zaobchádzanie s nimi ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a o ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Vychádzajúc z tohto právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri
posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ust. § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb.
Argumentovala, že počas výkonu služby získal navrhovateľ viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií a tým dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku XX.XX.XXXX. Z obsahu spisu, najmä z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-26.645-27/2013-VZ zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.06.1989 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. Z uvedeného vyplýva, že podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. posúdila a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Konštatovala, že pre nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi bola zhodnotená následovná doba:
Civilné zamestnanie od 11.05.1951 do 28.07.1951 a doba od 01.01.1952 do 31.08.1953, doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.11.1953 do 27.12.1955 v I. kategórii funkcií a doba služby ZNB od 01.06.1956 do 31.05.1989 v I. kategórii funkcií.
Ďalej uviedla, že starobný dôchodok, ktorý navrhovateľovi je naďalej vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky z osobného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb., pre priznanie ktorého k 01.06.1989 splnil všetky zákonné podmienky. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť zo dňa 25.11.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietla.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, pretože nesúhlasil so zamietnutím jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku.
K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 28.03.2014, v ktorom poukázala opätovne na tie isté dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250l ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ podľa dňa 25.11.2013 odporkyni žiadosť o priznanie starobného dôchodku.
Obsahom spisu je aj potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SPOU- OSZ-26.645-27/2013-VZ zo dňa 14.11.2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.06.1989
priznaný starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Do služobného pomeru (zamestnania) mu bola započítaná doba od 11.05.1951 do 28.07.1951 v III. kategórii funkcií - civilné zamestnanie, od 01.01.1952 do 31.08.1953 III. kategória funkcií - civilné zamestnanie, od 01.11.1953 do 27.12.1955 základná vojenská služba v I. kategórii funkcií, od 01.06.1956 do 10.05.1988 príslušník ZNB I. kategória funkcií a od 11.05.1988 do 31.05.1989 doba po vzniku nároku na starobný dôchodok, PN - 19 dní. Pre výmeru starobného dôchodku bola v súlade s ust. § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. započítaná preukázaná doba zamestnania (služby) od 18. roku veku odo dňa priznania starobného dôchodku. Vzhľadom na to, že podmienku potrebnej doby zamestnania najmenej 25 rokov, ako aj podmienku 20 rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií navrhovateľ splnil aj bez doby do 18. roku veku, započítanie tejto doby zamestnania (štúdia) pred 18. rokom veku nemalo žiadny vplyv na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výmeru.
Podľa § 259 ods. 1 zákona, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01.01.2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Z vyššie uvedených skutočností a citovaného ustanovenia je nesporné, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok dňa 11.05.1988 dovŕšením 55. roku veku a preto o nároku na dávku (starobný dôchodok) sa rozhoduje podľa predpisov účinných do 31.12.2003 (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení).
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo
e) 60 rokov.
Podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.
Nárok navrhovateľa na starobný dôchodok a jeho výplatu vznikol podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., čo je preukázané aj potvrdením odboru sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 14.11.2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.06.1989 priznaný starobný dôchodok. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Navrhovateľovi bola v rámci rozhodovania o nároku na starobný dôchodok zhodnotená celá doba zamestnania (poistenia), t.j. doba výkonu základnej vojenskej základnej služby, civilného zamestnania v III. pracovnej kategórii, ako aj doba výkonu služby v Zbore národnej bezpečnosti až po vznik nároku na starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi naďalej vyplácaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
S účinnosťou od 01.07.2002 bol prijatý zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda potom čo bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok. Podľa ust. § 125 ods. 1 citovaného zákona sa starobný dôchodok priznaný podľa osobitnej piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. iba považuje za výsluhový dôchodok, v skutočnosti však je naďalej starobným dôchodkom.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi, ktorému už bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené na nárok a určenie sumy starobného dôchodku, nárok na ďalší starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení nevzniká.
Odporkyňa preto v súlade so zákonom a vecne správne rozhodla, ak zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne potvrdil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nemal v konaní úspech a odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.