Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23CoE-63-2014.pdf
PDF · 80.05 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/63/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Námestie M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: X. D., s.r.o. (právny nástupca spoločnosti B.), naposledy so sídlom v X., F. XXX/XX, IČO: 36 338 231, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 1.404,30 Eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 3. februára 2014, č.k. 5Er/1286/2008 - 15, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku exekúciu zastavil a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi, ustanovenému náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, trovy exekúcie vo výške 19,29 Eur vrátane DPH, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa zistil, že povinný bola uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29CbR/48/2008-94 zo dňa 24.01.2013 zrušená bez likvidácie, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2013. Povinný bol dňa 11.04.2013 ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín. A keďže povinný ako obchodná spoločnosť zanikol bez likvidácie, nezostal mu žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, a preto súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na § 196, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu trov exekúcie v celkovej výške 19,29 € vrátane DPH.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, strata spôsobilosti účastníka konania robí exekúciu neprípustnou. Vzhľadom na stratu spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, zastával názor, že exekúcia mala by vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase rozhodovania súdu, to znamená v čase, keď ešte existoval povinný, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré viedlo súd prvého stupňa k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, bol následne oprávnený zaviazaný k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že v danom prípade prichádzalo do úvahy uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému iba podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Zároveň poukázal na to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Podľa jeho názoru nie je daný dôvod, aby oprávnený znášal trovy exekúcie. V prípade, ak dôjde k zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku vo svojom texte
obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor Mgr. Milan Somík, ktorý uviedol, že považuje uznesenie súdu prvého stupňa za vecne správne. Poukázal na skutočnosť, že ak došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a bez právneho nástupcu, potom podmienkou zrušenia bez likvidácie bolo, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), a teda ani na úhradu trov exekúcie. K výmazu povinného z obchodného registra teda došlo z dôvodu jeho nemajetnosti. Súd prvého stupňa správne zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. Poukázal na skutočnosť, že exekútor má zákonný nárok na trovy exekúcie, ktorý mu vyplýva zo znenia ustanovenia § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že s podaním návrhu na začatie exekúcie sú spojené na základe dispozičného práva oprávneného nielen procesné práva navrhovateľa (oprávneného), ale aj procesné povinnosti navrhovateľa (oprávneného), viažuce sa na návrhové konanie. Jednou zo základných procesných povinností, ktorú v odôvodnených prípadoch musí oprávnený strpieť, je povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie vzniknuté exekútorovi, ak ich vymoženie nie je možné dosiahnuť od povinného. Takýmto prípadom je aj táto exekučná vec, keď povinný zanikol a pre nemajetnosť (neexistuje ani právny nástupca povinného, ktorý by mohol trovy exekúcie uhradiť) nie je možné trovy od povinného vymôcť. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.12.2005 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.404,30 Eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany sp. zn. 700-1540013005-GC04/05 zo dňa 26. septembra 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2005 a vykonateľnosť dňa 12.11.2005. Okresný súd Topoľčany dňa 19.01.2006 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Mrenicovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Súdny exekútor Mgr. Milan Somík bol dňa 30.06.2009 ustanovený za náhradníka súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu.
Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky ohľadom povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/48/2008-94 zo dňa 24.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2013, súd zrušil bez likvidácie spoločnosť X. D., s.r.o., so sídlom F. XXX/XX, X., IČO 36 338 231 zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 20115/R. Povinný bol následne dňa 11.04.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 68 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné.
Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie je nepochybne potrebné rozhodnúť podľa citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka uvádza, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V danej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 29CbR/48/2008-94 zo dňa 24.01.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2013, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. V posudzovanej veci bol preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku v príslušnom znení z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, boli v predmetnej veci splnené zákonné dôvody na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v príslušnom znení, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa postupoval preto správne, keď za daných okolností priznal poverenému súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených trov exekúcie a na ich úhradu zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Súd prvého stupňa pri ustálení výšky trov exekúcie správne postupoval podľa príslušnej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v príslušnom znení, pričom samotnú výšku trov exekúcie oprávnený vo svojom odvolaní ani nenamietal.
Odvolací súd z týchto dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .