Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_11C-79-2013.pdf
PDF · 112.28 KB
Case nature
Subarea
11C/79/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: L. F., M. XX.XX.XXXX, Q. F. Š., W. X, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Mesárošom, so sídlom v Nitre, Novozámocká 214, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO 00585441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 537,02 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 537,02 € od 5.10.2012 do 23.2.2013 z a s t a v u j e .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 537,02 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 537,02 € od 8.5.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh na začatie konania z a m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 724,71 €, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 692,71 € a iné trovy v sume 32,- €, na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Petra Mesároša, vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: P., P.: B., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.3.2013, domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 537,02 € s príslušenstvom; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Je vlastníkom motorového vozidla K. H. U. V.: W. XXX J.. Uviedol, že jeho motorové vozidlo bolo poškodené v časti čelného skla pri škodovej udalosti, ktorá sa stala dňa 1.10.2012 na ceste medzi Terchovou a Dolným Kubínom (Zázrivou), keď od kolies predchádzajúceho motorového vozidla N. L. V.: R. XXX J., ktoré v tom čase viedol jeho vlastník T. Q. (ďalej aj len motorové vozidlo škodcu), odletel kameň. Motorové vozidlo škodcu je povinne zmluvne poistené u odporcu, preto si u neho uplatnil nárok na poistné plnenie podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z.). Odporca mu odmietol poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že nie sú naplnené predpoklady stanovené zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len OZ alebo Občiansky zákonník) a že nepreukázal, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla škodcu. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky podľa § 427 ods. 1 OZ. Ide o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Právna teória definuje osobitnú povahu prevádzky ako zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.
Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Vymrštenie kameňa považuje za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Rotácia kolies má jednoznačne pôvod v prevádzke, pretože ide o základný znak a predpoklad prevádzky motorového vozidla. Kameň bol uchytený na dezéne rotujúcej pneumatiky a v dôsledku jej rotácie bol vymrštený do čelného skla motorového vozidla navrhovateľa, ktoré poškodil. Pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymrštenému kameňu ako takému, ale k rotácii kolies pohybujúceho sa vozidla. Poukázal na rozhodnutia R 9/1972 a 1 Cz 82/88. Náklady súvisiace s uvedením veci do predošlého stavu predstavujú skutočnú škodu. Navrhovateľ si nechal motorové vozidlo opraviť v spoločnosti Bicar, s.r.o., ktorá vystavila faktúru č. 112-0392 za výmenu čelného skla v sume 537,02 €. Navrhovateľovi tak vznikla škoda v sume, ktorú musel vynaložiť na opravu, resp. výmenu poškodeného čelného skla.
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh na začatie konania zamietnuť ako nedôvodný. Uviedol, že navrhovateľ jednoznačne nepreukázal, že k poškodeniu čelného skla jeho motorového vozidla došlo práve v dôsledku prevádzky motorového vozidla škodcu. Na preukázanie vecnej a časovej súvislosti medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom nestačí súhlasné tvrdenie navrhovateľa a škodcu o škodovej udalosti. Škodca, vzhľadom na hmotnosť odleteného kameňa, si nemôže byť vedomý toho, že spod kolies jeho motorového vozidla odletel kameň. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať "prekážku" na vozovke a zabrániť škode, nemožno od prevádzateľa požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody. Je tiež diskutabilné, či navrhovateľ mohol zaregistrovať náraz kameňa na predné sklo práve od poisteného motorového vozidla. Preto nie je preukázané, že príčinou škody je prevádzka poisteného motorového vozidla, a teda nemôže byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi prevádzkou poisteného motorového vozidla a škodou. Podľa jeho názoru je kameň ležiaci na vozovke jednoznačne vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke. Škode nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, preto ho možno liberovať zo zodpovednosti za škodu.
Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný [§ 9 ods. 1, § 84, § 85 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP)] rozhodol na pojednávaní dňa 4.6.2014 v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu a v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 OSP. Navrhovateľ bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, jeho neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa na predchádzajúcom pojednávaní, vyjadrením odporcu, výsluchom svedka T. Q., správou o nehode, poistným spisom odporcu k poistnej udalosti č. 9557626183 (poistkou č. 6548773233, oznámením škodovej udalosti z 1.10.2012, zápisom o poškodení skiel vozidla s fotodokumentáciou, oznámeniami odporcu k uplatnenému nároku na náhradu škody z 24.10.2012, 8.2.2013, 22.4.2013), faktúrou č. 112-0392 zo 4.10.2012 a uplatnením nároku na náhradu škody z 2.10.2012. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla K. H. U. V.: W. XXX J., ktoré viedol aj počas škodovej udalosti dňa 1.10.2012 o 14:30 hod. na ceste medzi A. J. S.. Počas škodovej udalosti došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa kameňom, ktorý odletel od kolies motorového vozidla N. L. V.: R. XXX J., ktoré v tom čase viedol jeho vlastník T. Q.. Motorové vozidlo škodcu je povinne zmluvne poistené u odporcu. Ku škodovej udalosti došlo na kopci pred Terchovou, kde sa na pravej strane cesty nachádzalo stavenisko, cesta tam bola znečistená štrkom, prachom a hlinou; na ceste sa však nenachádzali výtlky. Na ceste boli len motorové vozidlo navrhovateľa a škodcu; zo stavby nevychádzalo žiadne nákladné motorové vozidlo naložené štrkom. Navrhovateľ uviedol, že kameň nevidel, len počul ranu do okna a potom uvidel prasklinu; bolo to na kopci, svietilo slnko, preto dobre nevidel na cestu. Rýchlosť prispôsobili stavu vozovky a úseku cesty, pretože sú tam serpentíny a kopce, takže sa nedá ísť rýchlo. Pred kopcom nebola umiestnená dopravná značka upozorňujúca na práce na ceste, prípadne znížená rýchlosť. Navrhovateľovi nebola škoda uhradená z havarijného poistenia. Svedok T. Q. uznal, že kameň odletel od kolies jeho motorového vozidla, pretože počul, že prešiel po hline s kameňmi, aj vzhľadom na stav znečistenej vozovky. Navrhovateľ a svedok T. Q. zastavili na blízkej zastávke a spísali správu o nehode. Technický stav oboch motorových vozidiel bol pred škodovou udalosťou dobrý, prevádzatelia netrpeli počas jazdy nevoľnosťou.
Navrhovateľ nechal poškodené čelné sklo opraviť v spoločnosti Bicar, s.r.o., ktorá vyčíslila opravu na sumu 537,02 € s DPH (faktúra č. 112-0392 zo 4.10.2012, splatná dňa 4.10.2012). Navrhovateľ u odporcu uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Odporca mu listom z 24.10.2012 oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne, pretože nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Stanovisko odporcu zostalo nezmenené aj v listoch z 8.2.2013 a 22.4.2013. Odporca uviedol, že dokončil prešetrovanie poistnej udalosti dňa 22.4.2013.
Súd pri právnom posúdení veci vychádzal z nasledovných právnych predpisov:
Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 427 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (ods. 2).
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 431 OZ ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví (ods. 1). Vodič motorového vozidla je povinný dodržiavať za vozidlom idúcim pred ním takú vzdialenosť, aby sa predchádzajúce vozidlo mohlo pred neho bezpečne zaradiť (ods. 2).
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.).
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s § 10c nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu, na pojednávaní dňa 4.6.2014 zobral návrh na začatie konania čiastočne späť v úrokoch z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 537,02 € od 5.10.2012 do 23.2.2013. Súd preto návrh na začatie konania v časti úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 537,02 € od 5.10.2012 do 23.2.2013 zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP.
Medzi účastníkmi bola spornou otázka, či kameň, ktorý odletel od kolies motorového vozidla škodcu, je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. OZ.
Prevádzkou motorového vozidla sa v zmysle ustálenej judikatúry považuje už samotné uvedenie motora do chodu, bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa nachádza na ceste alebo na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo iná osoba. Preto sa za prevádzku motorového vozidla považuje prípad, keď je vozidlo v pohybe, keď vozidlo stojí, ale jeho motor je v chode, príprava na jazdu vozidlom, úkony bezprostredne súvisiace so skončením jazdy a úkony potrebné na údržbu vozidla. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napríklad R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984).
Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.
Ustálená judikatúra najvyššieho súdu (napríklad sp. zn. R 3/1984, 8 Cz 4/69, 2 Cz 10/74, stanovisko najvyššieho súdu k výkladu § 431 OZ - Cpjf 93/71 publikované pod č. R 64/1972) považuje poškodenie motorového vozidla kameňom, ktorý odletel od iného motorového vozidla, za stret prevádzok a je posudzované podľa § 431 OZ. V predmetnej právnej veci ide o objektívnu zodpovednosť prevádzateľov dopravných prostriedkov bez ohľadu na ich zavinenie. Slová uvedené v ustanovení § 431 OZ: "podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody" je potrebné vykladať tak, že vysporiadanie medzi prevádzateľmi pri strete dvoch alebo viacerých prevádzok nadväzuje na zásadu objektívnej zodpovednosti, avšak je priamo spojené s jednotlivými príčinami škody. Rozbor príčin a ich hodnotenie z hľadiska významu pre vznik stretu prevádzok má rozhodujúci význam, pretože ide o situácie, ktoré sú charakterizované mnohopočetnosťou príčin. Súd je preto povinný skúmať mieru účasti jednotlivých prevádzateľov na spôsobení vzniknutej škody v konaní bezprostredne predchádzajúcom vzniku škody. Rozhodujúcou je pritom účasť, ktorú mali jednotliví prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Súd preto musí vyhodnotiť všetky skutkové okolnosti konkrétneho stretu prevádzok, najmä okolností, ktoré
boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého z prevádzateľov, ak ním bola založená príčinná súvislosť ústiaca do vzniku škody. Možné zavinenie niektorého z prevádzateľov na spôsobení škody, dodržanie alebo nedodržanie pravidiel cestnej premávky, teda možno subsumovať len pod mieru jeho účasti na spôsobenej škode. Príčinou škody je každé konanie, opomenutie alebo iná okolnosť, bez ktorej by nenastal následok. Príčina zostáva príčinou, aj keď ku škodlivému následku viedli aj ďalšie skutočnosti, pričom nie všetky musia byť rovnako dôležité. K prerušeniu príčinnej súvislosti medzi pôvodnou príčinou a následkom by došlo, ak by sa k nej pridala iná okolnosť, ktorá ako výlučná a samostatná príčina spôsobila škodlivý následok.
V predmetnej právnej veci vozidlo škodcu bolo v pohybe, je teda nepochybné, že išlo o prevádzku motorového vozidla. Objektívna zodpovednosť prevádzateľov za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky vyplýva z § 427 až § 431 OZ. Počas jazdy motorového vozidla škodcu sa od jeho kolies vymrštil kameň, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa. Ide preto o stret prevádzok dvoch prevádzateľov (navrhovateľa a T. Q.), ktorí sa majú medzi sebou navzájom vysporiadať. Preto súd skúmal mieru účasti jednotlivých prevádzateľov (navrhovateľa a T. Q.) na spôsobenej škode podľa § 431 OZ.
Navrhovateľ sa podľa názoru súdu aktívne ani pasívne (opomenutím) nepodieľal na vzniku škody. Navrhovateľ prispôsobil jazdu stavu vozovky, neprekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, dodržal vzdialenosť medzi vozidlami a neporušil ani ostatné dopravné predpisy. Preto jeho účasť na spôsobení škody, ktorá by viedla k zníženiu poistného plnenia, je percentuálne nevyjadriteľná. Súd ako príčinu poškodenia čelného skla ustálil kameň, ktorý odletel od kolies motorového vozidla škodcu, ktoré bolo v tom čase v pohybe; inými slovami príčinou poškodenia čelného skla motorového vozidla navrhovateľa bola okolnosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku škodcu.
Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že boli kumulatívne splnené podmienky na ustálenie zodpovednosti škodcu T. Q. za spôsobenú škodu:
- okolnosť majúca pôvod v prevádzke motorového vozidla - valivý pohyb kolies a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky, ktorá spôsobila odletenia kameňa a jeho náraz do motorového vozidla navrhovateľa,
- škoda - poškodenie čelného skla motorového vozidla navrhovateľa,
- príčinná súvislosť medzi okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla a škodou - nebyť odletenia kameňa spod kolies motorového vozidla škodcu, nedošlo by k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa. Žiadne iné príčiny vzniku škody, ktoré by prerušili kauzálny nexus medzi prevádzkou motorového vozidla škodcu a vznikom škody na motorovom vozidle navrhovateľa, súd na základe vykonaného dokazovania nezistil. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
Súd dospel k záveru, že účasť na spôsobení vzniku škody mal len T. Q., ktorý za ňu zodpovedá podľa § 431 OZ v plnej miere. Preto bol odporca, u ktorého je motorové vozidlo škodcu povinne zmluvne poistené, povinný podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 427 a § 431 OZ poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie v sume 537,02 € zodpovedajúce výške nákladov vynaložených na uvedenie motorového vozidla navrhovateľa do pôvodného stavu; súd nepovažuje fakturovanú sumu opravy čelného skla za zhodnotenie motorového vozidla navrhovateľa. Nebyť škodovej udalosti, nedošlo by k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa a nebolo by nutné vynakladať prostriedky na jeho opravu, a teda uvedenie do pôvodného stavu, tak aby bolo použiteľné rovnakým spôsobom ako pred škodovou udalosťou. Súd nepovažuje fakturovanú sumu 537,02 € za neprimerane vysokú, pretože vychádza z kalkulácie zodpovedajúcej charakteru poškodenia motorového vozidla navrhovateľa, pričom neboli vykonané žiadne iné práce, ktoré by s poškodeným čelným sklom nesúviseli.
Ak odporca navrhovateľovi neposkytol poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, t.j. v lehote do 7.5.2013 (15 dní od 22.4.2013, kedy odporca navrhovateľovi oznámil, že mu poistné plnenie neposkytne), od 8.5.2013 sa dostal do omeškania, od kedy bol povinný platiť popri istine aj úroky z omeškania. V prvý deň omeškania (8.5.2013) bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 %, preto zvýšením o 8 percentuálnych bodov predstavujú úroky z omeškania výšku 8,75 % zo žalovanej istiny od 8.5.2013 do zaplatenia. V tejto časti je návrh na začatie konania dôvodný, preto mu súd vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie poistného plnenia spolu s príslušenstvom.
Navrhovateľ žiadal zaplatiť úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 537,02 € od 24.2.2013 do zaplatenia. Odporca ukončil prešetrovanie poistnej udalosti dňa 22.4.2013, od kedy plynula 15- dňová lehota na poskytnutie poistného plnenia (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001, Z.z., § 797 ods. 3 prvá veta OZ); posledným dňom lehoty bol 7.5.2014. Odporca sa preto nemohol dostať do omeškania s poskytnutím poistného plnenia pred 7.5.2014. Na základe uvedeného súd zamietol návrh na začatie konania v časti úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 537,02 € od 24.2.2013 do 7.5.2014 ako neopodstatnený.
Súd na margo uvádza, že nie je viazaný stanoviskom Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (navyše bez uvedenia dátumu, podpisu oprávnenej osoby a odtlačku pečiatky), pretože jeho záväznosť nevyplýva ani z čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ani z § 135 OSP. Navyše, Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska sa nezaoberal otázkou náhrady škody z pohľadu ustanovenia § 431 OZ.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní len nepatrný neúspech, priznal plnú náhradu v sume 724,71 €. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z § 10 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška); hodnota sporu v predmetnej právnej veci predstavuje sumu 537,02 €, potom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 36,52 €. Celková suma náhrady trov konania pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby a zaplateného súdneho poplatku:
- prevzatie a príprava veci dňa 26.3.2013 - 36,52 € (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, § 20c vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013),
- písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 26.3.2013 - 36,52 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013, § 20c vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013),
- písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 21.2.2014 - 36,52 € (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),
- účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I dňa 17.2.2014 - 36,52 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),
- účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I dňa 16.4.2014 - 36,52 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),
- účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava I dňa 4.6.2014 - 36,52 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky),
- režijný paušál v roku 2013: 2 x 7,81 € = 15,62 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),
- režijný paušál v roku 2014: 4 x 8,04 € = 32,16 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),
- náhrada cestovného za cestu motorovým vozidlom Škoda Octavia na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 17.2.2014 Nitra - Bratislava a späť (200 km) - 49,89 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky),
- náhrada cestovného za cestu motorovým vozidlom Škoda Octavia na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 16.4.2014 Nitra - Bratislava a späť (200 km) - 49,72 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky);
- náhrada cestovného za cestu motorovým vozidlom Škoda Octavia na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 4.6.2014 Nitra - Bratislava a späť (200 km) - 49,95 € (§ 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky); náhrada cestovného je vyššia v porovnaní s cestovným uvedeným pri ceste na pojednávanie dňa 20.1.2014 z dôvodu vývoja cien pohonných hmôt,
- náhrada za stratu času cestou na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 17.2.2014 Nitra
- Bratislava a späť - 4 polhodiny ? 13,40 € = 53,60 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky),
- náhrada za stratu času cestou na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 16.4.2014 Nitra
- Bratislava a späť - 4 polhodiny ? 13,40 € = 53,60 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky),
- náhrada za stratu času cestou na pojednávanie pred Okresným súdom Bratislava I dňa 4.6.2014 Nitra
- Bratislava a späť - 4 polhodiny ? 13,40 € = 53,60 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky),
- daň z pridanej hodnoty 20% zo sumy 577,26 € = 115,45 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky),
- zaplatený súdny poplatok v sume 32,- €.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil aj skutočnosť, že navrhovateľ čiastočne zobral návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu, odporca však v zastavenej časti náhradu trov konania nežiadal, preto mu ju súd podľa § 146 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 OSP nepriznal, čo subsumoval pod sumárne rozhodnutie o náhrade trov konania.
Platobným miestom pre náhradu trov konania navrhovateľa je jeho právny zástupca (§ 149 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.