Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Cb-117-2014.pdf
PDF · 92.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/117/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: VDD Orava, s.r.o., so sídlom Novoť 1125, IČO: 36 434 337, právne zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 47 231 157, proti odporcovi: Slovpanel a.s., so sídlom Kamenná cesta 3, Žilina, IČO: 31 634 770, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23.5.2014, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 23.5.2014 v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.5.2014 domáhal, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakáže v návrhu označenému odporcovi nakladať s bytom č. XX E. J. K. XX, J.-I.- K. T. - J., postavenom na pozemku registra Q., G.. Č.. XXX/X, L. D. L. X. G. bytového domu D.G.. Č.. XXXX, vo vchode Č.. XX, v obci K. T., okres K. T., T. Ú. K. T., zapísaným na liste vlastníctva Č.. XXXX (ďalej len byt č. 21), s nebytovým priestorom č. 1-1 postaveným v polyfunkčnom dome súp. č. XXXX, na parcele registra Q., parc. č. XXXX/XXX, nachádzajúcom sa na prízemí polyfunkčného domu vo vchode č. 1, v obci Žilina, okres Žilina, katastrálne územie X., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len nebytový priestor č. 1-1), s nebytovým priestorom č. 1-2 postaveným v polyfunkčnom dome súp. č. XXXX, na parcele registra Q., parc. č. XXXX/XXX, nachádzajúcom sa na prízemí polyfunkčného domu vo vchode č. 1, v obci Ž., okres Ž., katastrálne územie X., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len nebytový priestor č. 1-2), najmä predmetné nehnuteľnosti scudziť alebo akýmkoľvek iným úkonom previesť vlastnícke právo k nim na ďalšie osoby, zaťažiť ich vecným bremenom a záložným či iným právom. Ďalej navrhovateľ žiadal zakázať odporcovi nakladať s finančnými prostriedkami na bankovom účte vedenom v Sberbank Slovensko, a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj na všetkých účtoch, ktorých majiteľom je odporca, a ktoré sú zriadené v bankách alebo pobočkách zahraničných bánk alebo iných finančných inštitúciách so sídlom v Slovenskej republike, previesť vlastnícke právo k predmetným peňažným prostriedkom, požičať ich, investovať alebo inak zmariť alebo sťažiť ich vymoženie do výšky 117.796,10 eur, všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že dňa 17.10.2013 ako zhotoviteľ uzatvoril s odporcom ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. XXX/UVSEKam/XXXX, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vykonať pre odporcu dielo spočívajúce v rekonštrukcii účelového zariadenia Kamzík podľa dodanej projektovej dokumentácie a záväzok odporcu zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Navrhovateľ vykonal dielo riadne a včas a následne ho odovzdal odporcovi, čo preukazuje dodacím listom č. M. XXXX/XXX zo dňa 20.12.2013, dodacím listom č. XXXXXXXXX zo dňa 31.1.2014 a odovzdávacím protokolom zo dňa 13.12.2013, ktoré všetky listiny sú opatrené vlastnoručným podpisom navrhovateľa aj odporcu. Za vykonanie diela a dodané tovary vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. M. zo dňa 20.12.2013, splatnú dňa 18.2.2014, znejúcu na sumu 111.974,35 eur a faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 10.2.2014, splatnú dňa 11.4.2014, znejúcu na sumu 5.821,75 eur. Odporca špecifikované faktúry
napriek opakovaným výzvam zo strany navrhovateľa neuhradil, v dôsledku čoho predstavuje jeho splatný záväzok sumu 117.796,10 eur.
Z listov vlastníctva zverejnených na internetovom katastrálnom portáli navrhovateľ zistil, že odporca je vlastníkom bytu č. 21, nebytového priestoru č. 1-1 a nebytového priestoru č. 1-2, ktoré ako stavebník postavil. Taktiež je vlastníkom bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Sberbank Slovensko, a.s.. Na základe internetovej ponuky realitných kancelárii sa navrhovateľ dozvedel, že odporca všetky označené nehnuteľnosti predáva. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že odporca predal už niekoľko bytov a nebytových priestorov, avšak zo získaných výnosov z predaja neuhradil ani časť jeho pohľadávky. Z uvedeného dôvodu pociťuje reálnu obavu, že v prípade pokračovania v predaji nehnuteľností jeho pohľadávka opätovne nebude uspokojená. Konanie odporcu považuje navrhovateľ za ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia, ktorým bude skončené konanie o zaplatenie dlžnej sumy 117.796,10 eur. Hodnota nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve odporcu a ktoré sa snaží scudziť, zodpovedá hodnote navrhovateľom uplatnenej pohľadávky. Zároveň navrhovateľ nemá vedomosť o žiadnom inom hnuteľnom alebo nehnuteľnom majetku odporcu, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Podľa tvrdení navrhovateľa, odporca odmietol zabezpečiť svoj záväzok záložným právom k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve ako aj všetky ostatné zabezpečovacie inštitúty, na základe čoho usudzuje, že odporca nemá v úmysle uhradiť svoj splatný záväzok navrhovateľovi v súlade s poctivým obchodným stykom. S poukazom na vymožiteľnosť práva ako imanentnú súčasť práva na súdnu ochranu sa navrhovateľ domnieva, že mu hrozí bezprostredná ujma na jeho právach, vzhľadom na dôvodnú obavu zo scudzenia nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vlastníctve odporcu a teda zo znižovania odporcovho majetkového substrátu, čo je priamo úmerné znižovaniu úrovne zabezpečenia pohľadávok navrhovateľa a priamo ohrozuje vymožiteľnosť jeho práva.
Spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - zmluvu o dielo č. XXX/UVSRKam/XXXX (č.l. 18-22), faktúru č. M. (č.l. 16-17), dodací list č. XXXX/XXX (č.l. 12-14), odovzdávací protokol (č.l. 15), faktúru č. XXXXXXXXX (č.l. 10), dodací list č. XXXXXXXXX (č.l. 11), výpisy z katastra nehnuteľností (č.l. 5-7), tlačový výstup z internetových ponúk realitných kancelárii (č.l. 8-9).
V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia sa súd oboznámil s tvrdeniami navrhovateľa a listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia.
Podľa § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ OSP, predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností.
Opodstatnenosť nariadenia predbežného opatrenia je daná jednak v prípade potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, ako aj v prípade existencie obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa v návrhu na nariadenie predbežného oparenia a s poukazom na povahu nároku, ktorý mieni navrhovateľ uplatniť vo veci samej, je nepochybné, že navrhovateľ sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia. S poukazom na výslovnú právnu úpravu niet pochybností, že možnosť nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia je prípustná aj v štádiu pred začatím konania vo veci samej.
Vzhľadom na čiastočné prelomenie zásady rovnosti účastníkov a jednostrannosť predložených dôkazov, čo je však odôvodnené osobitou povahou a účelom predbežného opatrenia, musí súd starostlivo zisťovať splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov potrebných na vydanie predbežného opatrenia. Základným predpokladom spoločným pre všetky druhy predbežných opatrení je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi navrhovateľom a subjektom, ktorý má byť predbežným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva navrhovateľa, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Podmienkou, ktorú súd preskúmava osobitne v prípade návrhu na nariadenie predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia je osvedčenie existencie exekučného titulu alebo takého stavu v konaní, s ktorým je spojený reálny predpoklad, že exekučný titul bude vydaný. Ďalším predpokladom nevyhnutným pre nariadenie predbežného opatrenia tohto typu je osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k navrhovateľovi. Nevyhnutnou je taktiež všeobecná požiadavka, aby sa nariadením predbežného opatrenia medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav, a to pre prípad, že by poskytnutá dočasná ochrana nemala oporu v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V neposlednom rade, obmedzenie subjektu, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva navrhovateľa, teda účinky predbežného opatrenia nesmú neprimeraným spôsobom zasiahnuť do právnych vzťahov účastníkov. Všetky uvedené podmienky nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia sú usporiadané kumulatívne, preto v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je možné návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.
Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia navrhovateľa obsiahnuté v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Zmluvou o dielo č. XXX/UVSRKam/XXXX uzavretou dňa 17.10.2013 mal súd dostatočne preukázaný právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom a z neho vyplývajúci nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej ceny diela, pre vymoženie ktorej žiada prostredníctvom nariadenia predbežného opatrenia poskytnúť ochranu.
Osvedčenie druhej podmienky navrhovaného predbežného opatrenia, teda existencie exekučného titulu alebo prebiehajúceho konania, v ktorom sa jeho vydanie predpokladá, vyplýva jednak z úmyslu navrhovateľa deklarovaného v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podať návrh na začatie konania vo veci samej o zaplatenie sumy 117.796,10 eur, ako aj zo skutočnosti, že v prípade nariadenia predbežného opatrenia bude navrhovateľovi zo strany súdu uložená povinnosť podať predmetný návrh v stanovenej lehote.
Za nosnú požiadavku pre úspešný návrh na nariadenie predbežného opatrenia ako procesného prostriedku slúžiaceho na zabezpečenie efektívnosti základného konania súd považuje predovšetkým osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí tvrdiť a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi potenciálneho povinného, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený, sťažený alebo úplne znemožnený. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ viackrát zdôraznil svoju obavu, že budúci výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej bude ohrozený. Túto obavu u neho vzbudila jednak skutočnosť, že odporca už predal viaceré z nehnuteľností, ktoré ako stavebník
postavil, ale napriek tomu neuhradil pohľadávku navrhovateľa ani čiastočne, ako aj snaha odporcu predať ďalšie nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom, prostredníctvom ponuky zverejnenej realitnou kanceláriou. Vo vzťahu k prvému uvedenému dôvodu nepredložil odporca súdu žiaden relevantný dôkazný prostriedok. Neuviedol, ktoré konkrétne nehnuteľnosti odporca scudzil, aké protiplnenie za tieto nehnuteľnosti získal a z čoho navrhovateľ usudzuje, že ich predajom došlo k zníženiu vymožiteľnosti jeho pohľadávky. Z návrhu taktiež nie je zrejmé, kedy presne došlo k tvrdenému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto nie je možné preskúmať, či má prevod časovú súvislosť so splatnosťou navrhovateľovej pohľadávky. Súd preto dospel k záveru, že uvedenú skutočnosť ako jeden z dôvodov pre nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ neosvedčil a preto na ňu nebude prihliadať. Za účelom osvedčenia snahy odporcu predať ďalšie nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, čím má dôjsť k zmareniu vymoženia pohľadávky, predložil navrhovateľ internetovú ponuku realitných kancelárii, z ktorej vyplýva, že byt č. 21 je ponúknutý na predaj za kúpnu cenu 45.000,- eur a jeden z nebytových priestorov označených v návrhu za 47.872,- eur. Uvedenú sumu považuje súd za primeranú protihodnotu vzhľadom na rozlohu a umiestnenie nehnuteľností, preto nemožno konštatovať, že by takýmto konaním odporcu dochádzalo k neprimeranému zníženiu jeho exekvovateľného majetku, čo by ohrozovalo budúci výkon rozhodnutia. Predaj majetku odporcom by mohol byť považovaný za kvalifikovaný dôvod nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia iba za predpokladu, že dojednané podmienky predaja by boli pre odporcu výrazne nevýhodné. K ďalším úkonom ohrozujúcim výkon súdneho rozhodnutia patrí napríklad ponechanie majetku bez akejkoľvek ochrany, prevzatie dlhov alebo pristúpenie k záväzkom bez primeraného hospodárskeho dôvodu, uzatváranie nevýhodných kúpnych zmlúv, v ktorých sa odkladá splatnosť kúpnej ceny, uzatváranie nájomných zmlúv s cieľom znemožniť dražbu nehnuteľnosti a ďalšie úkony s podobným nepriaznivým účinkom na majetok odporcu. Z tvrdení navrhovateľa ako nositeľa dôkazného bremena však nevyplýva, že by sa odporca dopúšťal konkrétneho konania s takýmto účinkom. Navyše vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet návrhu na nariadenie predbežného opatrenia treba uviesť, že sa podľa tvrdení samotného navrhovateľa jedná o byt a dva nebytové priestory, ktorých bol odporca stavebníkom, z čoho možno usudzovať, že boli vopred určené na predaj v rámci výkonu podnikateľskej činnosti a nie pre jeho vlastnú potrebu. Rozhodnutie odporcu ponúknuť tieto nehnuteľnosti na predaj preto nemožno vyhodnotiť ako konanie s úmyslom zmariť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľa. Rovnako nie je vylúčené, že takto získané likvidné finančné prostriedky použije odporca na splnenie svojho splatného záväzku.
Navrhovateľ ďalej odôvodnil hrozbu nevymožiteľnosti svojej pohľadávky neochotou odporcu uhradiť splatnú faktúru za cenu vykonaného diela, resp. pristúpiť k zabezpečeniu pohľadávky. Samotná skutočnosť, že odporca je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku však nepredstavuje dostatočný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, rovnako ani spôsob akým odporca jedná so svojimi obchodnými partnermi v záväzkových vzťahoch. K takto tvrdeným skutočnostiam musí nevyhnutne pristúpiť aj reálne konanie odporcu, ktorého výsledkom by bola skutočná alebo potenciálna negatívna zmena jeho majetkovej podstaty, osobitne v prípade, kedy od splatnosti vystavených faktúr (18.2.2014, 11.4.2014) uplynulo pomerne krátke časové obdobie. Nakoľko žiadne takéto úkony odporcu v návrhu na nariadenie predbežného opatrenie neboli uvedené, súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal konanie odporcu, ktoré by smerovalo k zníženiu hodnoty jeho majetku s cieľom zmariť výkon súdneho rozhodnutia, a to ani v požadovanej rovine osvedčenia. Naznačený cieľ odporcu vyslovil navrhovateľ ako svoju subjektívnu domnienku bez potvrdenia konkrétnymi úkonmi zakladajúcimi dôvod na reálnu obavu. Oproti tomu súd zistil, že na majetok odporcu nebol vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia, nebolo začaté konkurzné ani reštrukturalizačné konanie, jedná sa teda o aktívny podnikateľský subjekt, u ktorého je predpoklad, že disponuje aj inými zdrojmi prostriedkov na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov.
Súd pri rozhodovaní rešpektoval aj vlastnícke právo odporcu ako jeho oprávnenie svoj majetok držať, užívať a disponovať ním na základe vlastnej úvahy a rozhodovania, ktoré síce môže byť dočasne obmedzené nariadením predbežného opatrenia avšak iba v nevyhnutnej miere. Požadovaný zákaz nakladania s nehnuteľným majetkom a peňažnými prostriedkami na bankovom účte je nesporne výrazným zásahom do vlastníckeho práva podliehajúcim ústavným a zákonným limitom, pre nariadenie ktorého navrhovateľ nepreukázal dostatočné dôvody. Zo samotnej skutočnosti, že odporca neuhradil vystavenú faktúru v stanovenej lehote splatnosti nemožno vyvodiť opodstatnenú obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia, a to ani v spojení s naznačeným avšak neosvedčeným úmyslom odporcu zmariť výkon súdneho rozhodnutia. Je pritom povinnosťou navrhovateľa predbežného opatrenia tvrdiť
a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. V prejednávanej veci súd nezistil ani v rovine pravdepodobnosti, že by odporca svojim konaním zakladal dostatočný dôvod pre vznik obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil jeden zo základných predpokladov nevyhnutne spojených s úspešným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia v dôsledku čoho návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
O trovách predbežného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej podľa úspechu účastníkov v konaní v súlade s ustanovenia § 145 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy