Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cbi-59-2013.pdf
PDF · 112.13 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cbi/59/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, proti žalovanému: JUDr. Alena Kaplanová, so sídlom kancelárie: Nám. 1. Mája 14, 921 01 Piešťany, správca úpadcu K. R., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. XXX, o určenie pravosti pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania 28,52 EUR do 3 dní .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 19.12.2013, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 24.01.2014 domáhal rozhodnutia, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 2358,39 eur, ktorá je prihlásená v konkurznom konaní na majetok úpadcu je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že si prihláškou zo dňa 17.10.2013 prihlásil do konkurzu č.k. 23K/6/2013 vedenom na Okresnom súde Trnava svoju pohľadávku vo výške 2358,39 eur voči úpadcovi K. R. na to na základe Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5005890 ( ďalej len „ Zmluva“), ktorú dňa 21.07.2010 žalobca uzatvoril v pozícií veriteľa s úpadcom v pozícii dlžníka. Predmetom Zmluvy bola konsolidácia viacerých delikventných zmlúv úpadcu za účelom ich jednorazového vyplatenia, čím sa zabránilo vymáhaniu dovtedajších dlžných zostatkov z platných zmlúv súdnou cestou, zaistil sa pokles úrokového zaťaženia a eliminovali sa poplatky za úhradu každej splátky zvlášť.
Dňa 26.11.2013 bolo doručené žalobcovi oznámenie žalovaného (správcu), že prihlásená pohľadávka žalobcu bola popretá v celkovej výške 2358,39 eur čo do dôvodu a výšky, pričom dôvodom bola skutočnosť, že Zmluva sama o sebe nie je právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky a tiež z toho dôvodu, že nebola preukázaná skutočnosť, ohľadne dátumu poskytnutia pôžičky, účinnosti, výšky poskytnutia pôžičky a v ktorý konkrétny deň bola predmetná pôžička poskytnutá.
Žalobca uviedol, že podľa žalovaného je právnym dôvodom vzniku nezaplatenie dlžnej sumy poskytnutej na základe Zmluvy. Žalobca uviedol, že si nie je vedomý toho, že by zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) stanovoval presné znenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky s vyjadrením, že bez samotnej existencie zmluvy by napokon ani nemohlo dôjsť k nezaplateniu dlžnej sumy z poskytnutej pôžičky.
Žalovaný v súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na článok III. Účel použitia pôžičky, v zmysle ktorého „ podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti (CFH, a.s.) a záväzky H., a .s., kde spoločnosť vystupuje ako správca ( kreditné karty)“. Zo špecifického účelu Zmluvy vyplýva aj spôsob splnenia povinnosti navrhovateľa - uhradenie dlžných zostatkov na delikventných zmluvách úpadcu bolo zrealizované dňom podpisu Zmluvy 21.07.2010. Uvedená skutočnosť bola žalovanému oznámená emailovou komunikáciou zo dňa 20.11.2013 na základe telefonickej žiadosti o poskytnutie informácií spolu s prehľadom obratov na dvoch zmluvách ( č. 8002178 a č. 1763657), v ktorých žalobca odkázal na uvedený dátum vyplatenia dlžného zostatku. Ohľadne účinnosti Zmluvy poukázal na znenie článku V. Zmluvy - vyhlásenie zmluvných strán. Vo veci výšky poskytnutej pôžičky odkázal na článok II. Zmluvy - Schválená výška pôžičky a to 2922,57 eur a je súčtom dlžných zostatkov na štyroch zmluvách úpadcu, ktoré so žalobcom uzavrel a súčasne nedodržiaval platobnú disciplínu. Žalobca na podporu svojich tvrdení súdu doložil kópiu prihlášky zo dňa 17.10.2013, kópiu Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5005890 a emailovú komunikáciu so žalovaným z 20.11.2013.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.2.2014 bol žalovaný vyzvaný, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 30 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia.
Podaním zo dňa 13.03.2014, doručeným súdu dňa 24.03.2014 sa k predmetnému návrhu vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že prihláškou pohľadávky doručenou do kancelárie správcu dňa 21.10.2013 si žalobca prihlásil pohľadávku vo výške 2358,39 eur ( istina 2226,48 eur; úroky z omeškania 92,33 eur; poplatok z omeškania 24,-eur; náklady z uplatnenia 15,58 eur ) ktorú žalovaný ( správca) dňa 20.11.2013 poprel čo do právneho dôvodu a výšky. Veriteľ ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5005890 zo dňa 21.07.2010. Žalovaný je toho názoru, že žalobca ( veriteľ) uviedol nesprávny právny dôvod vzniku pohľadávky. Má za to, že vyššie uvedená Zmluva sama o sebe nie je právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky. Právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky v konkurze v tomto prípade v zmysle predložených listín je zaplatenie dlžnej sumy poskytnutej na základe Zmluvy, ktorú žalobca nazval ako Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky. Správca poprel aj výšku prihlásenej pohľadávky. Žalovaný uviedol, že má za to, že žalobca ako veriteľ nepreukázal, kedy a kam boli finančné prostriedky poskytnuté. Z listín, ktoré mu boli predložené nie je zrejmé kedy predmetná Zmluva nadobudla účinnosť a v akej výške boli finančné prostriedky v konkrétny deň poskytnuté. Ďalej žalovaný má za to, že výška prihlásenej pohľadávky žalobcu je sporná a nepreukázaná. Taktiež nebola preukázaná žalobcom tvrdená skutočnosť ohľadne konsolidácie zmlúv jednou účelovou pôžičkou a že by k nej aj reálne došlo.
Žalobca sa vyjadril ohľadne konsolidácie zmlúv a v súvislosti s tým predložil súdu výpis z interného systému, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že ku konsolidácii reálne došlo (stav zmluvy ukončená). Jedinou aktívnou zmluvou úpadcu zostala Zmluva, z ktorej pohľadávka bola do konkurzu prihlásená.
Dňa 4.06. 2014 sa konalo pojednávanie, na ktorom žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 13.3.2014 a navrhol žalobu zamietnuť s poukazom na písomné vyjadrenie, nesprávny petit, ktorý nie je v súlade so zákonom, lebo súd vo výrokovej časti rozhodnutia nerozhoduje o tom, že pohľadávka je zistená, pretože zistenie popretej pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu, čoho sa môže veriteľ domáhať v žalobe vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 15 ZKR. Ďalej poukázal na vyjadrenie žalobcu, v zmysle ktorého uviedol, že medzi úpadcom a navrhovateľom vznikol záväzkový vzťah, pričom žalobcovi vznikla povinnosť za podmienok stanovených v zmluve poskytnúť úpadcovi finančné prostriedky a v zmysle toho je názoru, že ide o konsenzuálnu zmluvu. Podľa § 657 zákona č. č. 40/1964 Zb. ( ďalej len Občiansky zákonník ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi peniaze. Ide o reálny právny úkon. Od zmluvy o úvere sa pôžička líši tým, že pri úverovej zmluve ide o zmluvu konsenzuálnu, čiže nie je nutné odovzdanie predmetu zmluvy, preto je dôležité, pri zmluve o pôžičke preukázať nielen deň uzatvorenia zmluvy, ale aj reálne poskytnutie predmetu zmluvy. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že v deň uzatvorenia Zmluvy boli finančné prostriedky aj poukázané. Ohľadne skutočnosti tvrdenej žalobcom, že z predloženej elektronickej pošty zo dňa 20.11.2011 preukázal odovzdanie sumy 2 922,57 eur, správca uviedol, že z predložených listín, priložených k prihláške vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver vo forme úveru a
nie vo forme pôžičky. To, že by malo ísť o pôžičku do dnešného dňa preukázané nebolo. Ďalej bolo poukázané na skutočnosť, že Zmluva bola uzatvorená dňa 21. 07. 2010, kedy platilo nariadenie vlády č. 238/2008 zo dňa 11. 06. 2008, podľa ktorého bola stanovená maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. V období uzatvorenia zmluvy mohla byť maximálna výška odplaty za poskytnutie takého spotrebiteľského úveru 37,18 % z poskytnutého úveru. Správca do spisu ohľadne uvedeného predložil informáciu o poskytnutí odplaty zo stránky Ministerstva financií Slovenskej republiky, podľa ktorej, ak bol úver 2 922,57 eur, má sa za to, že odplata mohla byť maximálne 1086,61 EUR, čiže dlh mal 4009,18 eur a nie 4 880,- eur. Poukázal na to, že ide o prekročenie maximálnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorá je dôvodom spornej výšky prihlásenej pohľadávky. Zo zoznamu záväzkov úpadcu vyplynulo, že ku dňa 26. 06. 2013 bola evidovaná výška pohľadávky 2 800,- eur. Ak teda celková čiastka úveru, ktorú mal úpadca splácať v splátkach po 80,- eur bola 4 880,- eur a nezaplatená suma pred vyhlásením konkurzu bola 2 800,- eur, tak z úveru bolo zaplatených 2 080,- eur. Súdiac z vyššie uvedeného dlh predstavuje inú sumu ako uvádza veriteľ (4 009,18 - 2080 = 1929,18 EUR). Žalovaný na záver opätovne poukázal na fakt, že žalobca nepredložil doklad o tom, kedy boli odoslané finančné prostriedky na príslušné účty, pričom účinnosť zmluvy o spotrebiteľom úvere je naviazaná práve na tento dátum. Tiež nebol predložený žiadny výpis z účtu, resp. z účtov, z ktorého by vyplývalo, akú čiastku a najmä kedy boli poukázané v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľský úver mal byť čerpaný prevodom časti úveru na účet spoločnosti na úhradu záväzkov spotrebiteľa voči spoločnosti alebo prevodom časti úveru na účet H., a. s. na úhradu záväzkov spotrebiteľa voči H., a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca. Uvedené vyplynulo z dokladu z listiny, označenej ako „Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.“ Na základe uvedeného žalovaný skonštatoval, že má za to, že žalobca nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky, tak ako uviedol v prihláške a nepreukázal ani výšku prihlásenej sumy. Je povinnosťou veriteľa pri prihlásení pohľadávky pripojiť všetky listiny, ktoré osvedčujú údaje uvedené v prihláške. Žalovaný si zároveň uplatnil trovy konania.
Podľa § 118a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len “O.s.p.“),vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu ( § 101 ods. 2).
Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané ( 16.05.2014) a svoju neúčasť na pojednávaní riadne písomne ospravedlnil, resp. podaním zo dňa 26.05.2014 navrhol, aby súd rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez jeho osobnej účasti.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 118a ods. 2 O.s.p. na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
Podľa § 118a ods. 3 O.s.p. o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods. 5 ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 32 ods. 9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 ods. 15 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods. 16 ZKR rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Podľa § 32 ods. 19 ZKR Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.
Podľa § 1 písm. b) opatrenia č. 632/2008 Z.z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom celého spisového materiálu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Okresný súd Trnava uznesením č.k.23K/6/2013 zo dňa 28. 08. 2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 4.09. 2013, právoplatným dňa 5.09.2013, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka K. R., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX W. XXX, ustanovil do funkcie správcu JUDr. Alenu Kaplanovú, so sídlom kancelárie: Nám. 1. Mája 14, 921 01 Piešťany a vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu.
Žalobca si v predmetnom konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 2358,39 eur, ktorú však žalovaný poprel v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky, nakoľko podľa neho Zmluva sama o sebe nie je právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky a tiež z toho dôvodu, že nebola preukázaná skutočnosť ohľadne dátumu poskytnutia pôžičky, účinnosti, výšky poskytnutia pôžičky a v ktorý konkrétny deň bola predmetná pôžička poskytnutá.
Podľa názoru súdu žalobca si nesprávne prihlásil svoju pohľadávku, keď ako právny dôvod pohľadávky v prihláške uviedol Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5005890 pôžičke, pričom podľa správnosti malo byť uvedené ako právny dôvod vzniku pohľadávky „ nezaplatenie dlžnej sumy poskytnutej na základe Zmluvy“, pretože právnym dôvodom pohľadávky je buď právny úkon alebo iná právna skutočnosť, ktorá veriteľovi zakladá právo
na plnenie, napr. nárok na náhradu škody, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a pod. V zásade platí, že v žalobe o určenie pohľadávky sa žalobca domáha určenia toho, čo
bolo správcom popreté, t. j. buď určenia právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, poradia pohľadávky alebo zabezpečovacieho práva a tomu musí zodpovedať aj petit žaloby. Právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky v predmetnom konkurznom konaní je v zmysle predložených listín nezaplatenie dlžnej sumy poskytnutej na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenej dňa 21.07.2010, ktorú žalobca nazval ako Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky. V zmysle § 32 ods. 15 žalobca sa môže domáhať v žalobe najviac toho, čo uviedol v prihláške. Nakoľko žalobca v prihláške označil ako právny dôvod vzniku Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky, súd skúmal najmä skutočnosť, či došlo k reálnemu naplneniu predmetnej zmluvy. Zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou - inými slovami k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Vzhľadom na hore uvedené povinnosťou žalobcu bolo súdu dokázať reálne poskytnutie predmetu pôžičky. Súdiac podľa doložených listinných dôkazov zo strany žalobcu majúc na mysli emaily zo dňa 20.11.2013, súd má za to, že z nich súdu nevyplynula skutočnosť preukazujúca reálne odovzdanie finančných prostriedkov v zmysle Zmluvy. Žalobca súdu nedoložil doklad, ktorý by súdu preukázal dátum odoslania finančných prostriedkov úpadcovi, resp. výpis z účtu, z ktorého by vyplývala výška čiastky a najmä dátum, kedy došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov úpadcovi, pričom v samotnej Zmluve je uvedené, že účinnosť Zmluvy je viazaná na odoslanie finančných prostriedkov na úhradu záväzkov Klienta voči Spoločnosti alebo H., a.s..
Ďalej súd uvádza, že z predloženej listiny žalobcom konkrétne označenej ako Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola predložená súdu spolu so Zmluvou, má za to, že v konkrétnom prípade ide o spotrebiteľský úver vo forme úveru a nie vo forme pôžičky. To, že by malo ísť o pôžičku má súd za to, že predmetné súdu žalobcom preukázané nebolo. Súd sa stotožňuje aj so skutočnosťami tvrdenými žalovaným ohľadne platnosti nariadenia vlády č. 238/2008 zo dňa 11.06.2008 ( ďalej len „ nariadenie vlády“) v čase uzatvorenia Zmluvy, podľa ktorého bola stanovená maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru a to vo výške 37,18 %. Vyplývajúc z uvedeného, ak bol úver 2 922,57 eur, tak maximálna odplata mohla byť v zmysle vyššie uvedeného vo výške 1 086,61 eur, čiže výška dlhu mala byť 4 009,18 eur a nie 4 880,- eur. Je zrejmé, že výška maximálnej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nebola dodržaná v zmysle nariadenia vlády. Zo zoznamu záväzkov úpadcu, ktorý je súčasťou konkurzného spisu č.k. 23K/6/2013 súd zistil, že výška pohľadávky je 2 800,- eur, pričom ak teda celková čiastka úveru, ktorú mal úpadca splácať v splátkach po 80,- eur mesačne bola 4 880,- eur a nezaplatená suma pred vyhlásením konkurzu bola 2 800,- eur, tak z úveru bolo zaplatených 2 080,-. Z uvedené vyplýva diferentná výška dlhu ako uvádza žalobca. Okrem iného z predloženej Zmluvy vyplynulo, že predmetný spotrebiteľský úver mal byť čerpaný prevodom časti úveru na účet H., a.s. na úhradu záväzkov spotrebiteľa voči H., kde vystupuje spoločnosť ako správca a ako
vyššie už súd uviedol, žalobca nepredložil doklad o tom, kedy boli odoslané finančné prostriedky na príslušné účty, pričom práve účinnosť Zmluvy je viazaná na dátum odoslania finančných prostriedkov klientovi. Z uvedeného vyplýva, že účinnosť predmetnej Zmluvy zjavne nenastala, nakoľko súd nemal práve preukázaný fakt ohľadne ich odoslania.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu ohľadne právneho dôvodu vzniku pohľadávky s dôrazom na to čo uviedol v prihláške a ani ohľadne výšky prihlásenej pohľadávky.
Ohľadne náhrady trov konania súd má za to, že miera úspechu žalobcu v tomto konaní bola 0 % ( návrh zamietnutý). Z uvedeného vyplýva, že miera úspechu žalovaného v tomto konaní bola 100 % (100 % - 0 % = 100 %). Výsledný úspech žalovaného v tomto konaní je teda 100 %.
Súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník o náhradu trov konania požiada. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania. Nakoľko si žalovaný uplatnil včas náhradu trov konania a to podaním zo dňa 4.06.2014, doručeného súdu v ten istý deň, súd mu priznal náhradu trov konania v celkovej sume 28,52 eur, a to za:
a) náhrada cestovného v zmysle zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách a opatrením MPSVaR č. 632/2008, celkom vo výške 22,57 eur nasledovne,
Piešťany- Trnava a späť dňa 4.06.2014
- spotreba PHM 0,074 l/km x vzdialenosť (80)km x cena PHM ( 1,374 eur) ……...8,13 eur
+zákl. náhrada za použitie mot. vozidla v km (80)x náhrada 0,183 €....................14,64 eur
b) hotové výdavky
- parkovné v Trnave- dňa 4.06.2014...................................................................................1 eur
Spolu..............................................................................................................................23,77 eur
DPH 20%.........................................................................................................................4,75 eur
Spolu s DPH...................................................................................................................28,52 eur
Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol o náhrade trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.
Náležitosti odvolania ( § 42 ods. 3, § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.