Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-205-2010.pdf
PDF · 125.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11C/205/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Janou Tvrdou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: Z. K., N..: XX.XX.XXXX, A. M., Š. Č.. XXX, právne zastúpenej: Mgr. Petra Klimeková - advokátka, sídlo AK Vrbové, Slovanská č. 1111/35, o zaplatenie 171,52 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,51 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 56,51 eura od 16.05.2008 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Navrhovateľ je povinný odporkyni zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia v 73,52 eura a náhradu iných trov v sume 1,45 eura, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne odporkyne.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.08.2010 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 171,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % úrokom z omeškania denne zo sumy 56,52 eura od 15.05.2008 do zaplatenia titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Uplatnený nárok pozostáva z istiny v sume 56,52 eura, úroku z omeškania v sume 38,87 eura, zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 26,56 eura.
Súd vo veci vydal dňa 26. augusta 2010, č.k.: 6Ro 272/2010 - 37 platobný rozkaz. Proti tomuto podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odpor dňa 21.09.2010. Týmto bol platobný rozkaz zrušený (§ 174 ods. 2 O.s.p.). Odporkyňa sa k veci vyjadrila písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.09.2012. Uviedla, že dlžnú sumu zaplatila ešte dňa 29.11.2004. Potvrdenie veriteľa o tom, že dlh vyrovnala, však nedostala. Ďalej uviedla, že sumu, ktorú zaplatila dňa 29.11.2004, pôvodný veriteľ schválil ako predčasné splatenie celého zvyšku úveru, ktorý vyplýva i z platobnej histórie, ale až vo februári v roku 2005. Odporkyňa popiera, že po 11.02.2005 vyberala peniaze z bankomatu, pretože v tom čase už nedisponovala platobnou kartou a peniaze nemohla vybrať. V platobnej histórii sú však uvedené viaceré výbery. Má za to, že navrhovateľ svoj nárok nepreukázal, keď platobná história mohla byť pre účely súdneho konania vyhotovená účelovo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, Zmluvou o predaji podniku medzi GE Money Multiservis, k.s. a GE Money, a.s. zo dňa 29.03.2006, Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa
04.08.2004, č. 1004862163 (ďalej len „zmluva o úvere“), Zmluvou o spolupráci uzavretej medzi GE Capital Multiservis, k.s. a TESCO STORES SR, a.s. zo dňa 03.01.2000, Oznámením o postúpení pohľadávky navrhovateľovi zo dňa 25.09.2009, Pokusom o zmier zo dňa 19.11.2008, Platobnou históriou k úverovej zmluve, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 01.04.2006 nadobudla obchodná spoločnosť GE Money, a.s. pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania od poskytovateľa úveru (dodávateľa), obchodnej spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.09.2009 obchodná spoločnosť GE Money, a.s. postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na navrhovateľa.
Pôvodný veriteľ dňa 04.08.2004 uzavrel s odporkyňou Zmluvu o revolvingovom úvere č. 1004862163. Na základe zmluvy o úvere bol odporkyni poskytnutý úverový rámec do výšky 663,88 eura (20.000,- Sk). Z poskytnutého úverového rámca odporkyňa čerpala peňažné prostriedky na nákup tovarov alebo výberom hotovosti. Účastníci sa v zmluve dohodli, že úver bude odporkyňa splácať v splátkach po 33,19 eura mesačne (1.000,-Sk) v počte 20 splátok. Úverový rámec bol poskytnutý vo výške 663,88 eura (20.000,-Sk). Deň zaplatenie prvej splátky bol dohodnutý na 04.09.2004, pričom mesačné splátky boli splatné k 4. dňu v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov bola 12,2%.
Účastníci si za použitia ustanovení obchodného zákonníka dohodli mesačný zmluvný úrok za čerpanie úveru i pre prípadné omeškanie vo výške 0,1% denne. Ďalej si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 20% z dlžnej čiastky pre prípad omeškania sa so splácaním úveru, ako aj zmluvnú pokutu v súhrnnej výške úrokov, ktoré by odporkyňa bola povinná platiť do momentu uplatnenia práva navrhovateľa na predčasné splatenie do konca riadnej doby splatenia poskytnutých peňažných prostriedkov z úverového rámca.
Navrhovateľom uplatnená pohľadávka pozostáva zo sumy istiny vo výške 56,52 eura (rozdiel medzi úverom a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu), z úroku z omeškania vo výške 38,87 eura (sankčné úroky spolu) a zo zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 26,56 eura (sankčné poplatky, poplatky za službu, poplatky za výber v hotovosti a iné poplatky).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.06.2006 ( uzatvorenie zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 04.08.2004, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady.
Podľa prílohy zák. č. 258/2001 z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.06.2006, ročná percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľských úveroch sa vypočíta podľa vzorca : r = T-tá odmocnina F / P - 1, pričom význam symbolov je r - neznáma, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov
podľa § 2 písm. c), F - budúca hodnota podľa § 2 písm. c), P - súčasná hodnota, t. j. nominálna hodnota poskytnutého spotrebiteľského úveru,
T - časové obdobie splácania spotrebiteľského úveru.
V zmysle poznámok:
a) Ročná percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom.
b) V prípade úverových zmlúv obsahujúcich klauzuly povoľujúce zmeny úrokovej miery a poplatkov obsiahnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ale nekvalifikovateľné v čase, keď sa počítala, ročná percentuálna miera nákladov sa bude počítať na základe predpokladu, že úrok a iné poplatky zostanú stabilné a budú platiť do konca platnosti úverovej zmluvy.
c) Všeobecne platí rovnica medzi výškou spotrebiteľských úverov a výškou splátok a úrokov. Výšky finančných prostriedkov poskytnutých alebo uhrádzaných ktoroukoľvek zo zmluvných strán v rôznych lehotách sa nemusia nevyhnutne rovnať a nemusia byť nevyhnutne zaplatené k rovnakým dňom splatnosti.
d) Dňom poskytnutia prvého spotrebiteľského úveru je deň, v ktorom sú pre spotrebiteľa disponibilné úverové prostriedky prvého spotrebiteľského úveru alebo v ktorom mu bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
e) Lehoty, ktoré sa používajú pri výpočte, sa vyjadrujú na päť desatinných miest. Za rok sa považuje 365 dní alebo 365,25 dňa, alebo (pri priestupných rokoch) 366 dní, 52 týždňov alebo 12 rovnakých mesiacov. Za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t. j. 365/12.
f) Výsledok výpočtu bude zaokrúhlený s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Pri zaokrúhľovaní na konkrétny počet desatinných miest platí toto pravidlo: ak sa hodnota číslice na desatinnom mieste nasledujúcom za desatinným miestom, na ktoré sa zaokrúhľuje, rovná 5 alebo je väčšia, potom sa k číslici na danom desatinnom mieste pripočíta jednotka.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu 15.05.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba Národnej banky Slovenska v tomto období bola vo výške 4,25%.
Revolvingový úver je krátkodobý úver s možnosťou obnovovania. Z hľadiska čerpania úveru funguje podobne ako úver z kontokorentného účtu, na rozdiel od neho je však účelový a nezávislý na konkrétnom bežnom účte. Premetom financovania Ak zákazník splatí časť dlžnej sumy, môže si opäť, za predpokladu dodržania podmienok úverovej zmluvy, čerpať peňažné prostriedky až do výšky úverového rámca.
Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, i keď len sčasti. Na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.08.2004 pôvodný dodávateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo forme revolvingu s výškou úverového rámca 663,88 eura (20.000,-Sk) na nákup tovaru, pričom medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 33,19 eura, splatné po dobu 20 mesiacov. Súd podrobne preskúmal platobnú históriu predloženú navrhovateľom k úverovej zmluve č. 1004862163 a zistil, že v platobnej histórii sú výbery i vklady vykonané odporkyňou podrobne zaznamenané. Ku dňu ukončenia zmluvy navrhovateľ na istinu eviduje nedoplatok v sume 56,52 eura (7.468,-Sk).
Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi odporcom a postupcom (právnym predchodcom navrhovateľa) má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, preto súd posudzoval platnosť zmluvy a jej obsahové náležitosti i v súlade s týmto zákonnom, nakoľko tento má povahu osobitného právneho predpisu k Obchodnému zákonníku, ktorý upravuje úverovú zmluvu, ako tzv. absolútny obchod. Zmluvné strany si súčasne dohodli, že sa ich zmluvný vzťah bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa z poskytnutého spotrebiteľského úveru nezaplatila celú sumu istiny. Obrana odporkyne spočívala v tom, že úver priebežne splácala, pričom podľa jej prepočtov na úver zaplatila až 60.000,-Sk. Navyše tvrdila, že bankomatovú kartu jej zadržal bankomat. Spochybnila tiež obsah navrhovateľom predloženej platobnej histórie. Na preukázanie dôvodnosti svojej obrany nepredložila žiaden dôkaz. Súd preto pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného nároku vychádzal z dôkazov predložených navrhovateľom. Z platobnej histórie je zrejmé, že odporkyňa čerpala úver v rámci úverového rámca, pričom zároveň úver splácala. Keďže v prípade revolvingového úveru možno aj po vyčerpaní peňažných prostriedkov, za súčasného splácania úveru, prostriedky opakovane čerpať, vždy do výšky poskytnutého rámca. Odporkyňa tak vyčerpala poskytnutý úver vrátane svojich vkladov, pričom podľa platobnej histórie ku dňu odstúpenia do zmluvy (15.05.2008) bola na istinu dlžná sumu 56,52 eura (7.468,-Sk). So zaplatením tejto sumy je počnúc dňom 16.05.2008 v omeškaní.
V ďalšom sa súd zaoberal ďalšími navrhovateľom uplatnenými nárokmi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.08.2004 obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 12,2%. Uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve je chybná a nezodpovedá výpočtu určenému v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko pri poskytnutom úvere vo výške 663,88 eura s dobou splácania 20 mesiacov v mesačných splátkach po 33,19 eura by mala byť správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov v zmysle prílohy zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vo výške -0,02%. Pri výpočte správnosti RPMN súd odkontroloval výpočet za použitia interaktívnej kalkulačky prístupnej na webovom sídle www.fininfo.sk <http://www.fininfo.sk>. Bolo zistené, že RPMN nebola v zmluve uvedená v správnej výške, preto na úver treba nazerať ako na bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd potom uplatnený nárok čo do poplatku zamietol.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, avšak uvedenú v nesprávnej výške, čo treba vyhodnotiť tak, ako kedy v zmluve o spotrebiteľskom úvere ročná percentuálna miera nákladov nebola uvedená, i s ohľadom na to, že klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v zmysle § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tiež treba poukázať na to, že nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, by bolo možné hodnotiť ako klamanie spotrebiteľa. Ustanovenie § 4 ods. 2, písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. jednoznačne uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v zmysle § 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, to znamená že ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. musí byť uvedená podľa výpočtu podľa prílohy tohto zákona, a to v správnej výške. Uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v akejkoľvek inej výške ako vypočítanej správne v zmysle prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nemôže mať za následok splnenie si povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z.z. ohľadom uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, preto v danom prípade treba považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 2 písm. e/ zák. č. 258/2001 Z.z., poplatkami je akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Nakoľko predmetný právny vzťah je spotrebiteľský, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými bola do slovenského právneho poriadku vyššie citovaná smernica implementovaná. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na začatie konania, musí i bez návrhu posúdiť neprimeranosť zmluvnej pokuty, ktorá je obsahom zmluvy uzavretej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má tento súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet neprijateľných podmienok teda možno rozšíriť výkladom, keď z obsahu záväzku vyplynie značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sú sučasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú navrhovateľ (dodávateľ) opakovane používal v rámci svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Sú súčasťou štandardných podmienok, preto vzniká riziko, že odporca (spotrebiteľ) nepoukáže na ich neprijateľnosť. Ustanovenia o zmluvnej pokute splývajú s ostatnými ustanoveniami zmluvných dojednaní zmluvy o úvere a odporca nemá možnosť výberu. Ak by s ustanoveniami nesúhlasil, znamenalo by to odmientnutie návrhu na uzavretie zmluvy ako celku.
Záverom sa súd vyporiadal s uplatneným nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa bodu 8.4 obchodných podmienok je odporkyňa povinná okamžite zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške zospovedajúcej súhrnnej výške úrokov, ktoré by bola odporkyňa povinná platiť od momentu uplatnenia práva veriteľa na predčasné splatenie do konca riadnej doby splatenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Predmetné ustanovenia o zmluvnej pokute spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku, a teda ani spotrebiteľa nezaväzuje.
Súd po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Podľa bodu 8.4 obchodných podmienok odporkyňa súhlasila s tým, že zaplatí navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Súd konštatuje, že tieto dojednania sú absolútne neplatné ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 OZ. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôžu byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.
Súd prihliadal na to, že ak je zabezpečenie plnenia totožnej zmluvnej povinnosti dojednané (resp. ex lege dané) viacerými spôsobmi (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou), ktoré sú zároveň z kauzálneho hľadiska obdobnými sankčnými inštitútmi (v kauzálnej rovine nie je rozdielom, či sa platí „úrok z omeškania“ alebo „zmluvná pokuta“, platí sa jednoducho určitá peňažná suma), je potrebné skúmať primeranosť takéhoto zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti. Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne neplatná.
Dohodnutú zmluvnú pokutu súd skúmal s poukazom na ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka. Keďže zmluvná pokuta bola dohodnutá v úverových zmluvných podmienkach navrhovateľa, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy, ktorú odporkyňa s veriteľom podpísala, súd má za to, že dohoda o zmluvnej pokute bola uzavreté písomne. V dohode o zmluvnej pokute sú aj jednoznačne určené zmluvné povinnosti, ktoré sú zmluvnou pokutou zabezpečované. Čo sa týka určenia výšky zmluvnej pokuty alebo určenia spôsobu jej určenia, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia, nebol vyjadrený jednoznačne. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Nemožno považovať za splnenú zákonnú požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu v prípade, ak z dohody o zmluvnej pokute nemožno jednoznačne ustáliť, a to ani s použitím výkladových pravidiel pre prejav vôle, za aké časové obdobie má byť zmluvná pokuta zaplatená. Rovnako dojednanie o zmluvnej pokute súd považuje za neurčité a nejasné dojednanie ohľadom určenia výšky zmluvnej pokuty, keďže výška zmluvnej pokuty má byť vo výške ušlého úroku, čiže čiastky, na ktorú by navrhovateľovi vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splatený v dohodnutých splátkach, pričom však pri uzavretí takejto dohody o zmluvnej pokute nebolo určené aká časť jednotlivých splátok je určená na splatenie istiny a aká časť na splatenie úroku tak, aby mohla byť výška dohodnutej zmluvnej pokuty pri vzniku povinnosti dlžníka uhradiť navrhovateľovi celý poskytnutý úver, riadne podľa dohody o zmluvnej pokute vypočítaná. Výška pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia, ako podstatná náležitosť dohody o zmluvnej pokute, musí byť vyjadrená jednoznačne, ak tomu tak nie je, dohoda o zmluvnej pokute je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a na túto neplatnosť súd prihliada vždy bez ohľadu na námietku účastníka. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd plnenie z neplatne dojednanej zmluvnej pokuty navrhovateľovi nepriznal a jeho návrh v časti o zaplatenie sumy 26,56 eura zamietol.
Za neplatné súd na základe vyššie uvedeného považoval i dojednanie o použití obchodného zákonníka pre oblasť spotrebiteľských vzťahov. V prejednávanej veci súd dopel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Právna povaha úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania spĺňa podmienky predpokladané § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase uzavretia zmluvy, ktorá bola pripravená navrhovateľom (vrátane všeobených obchodných podmienok), ktorých obsah odporca nemohol ovplyvniť, nesledovala táto zmluva zákonodarcom sledovaný cieľ ochorany spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva je osobitným zmluvným typom s osobitnou a jedinečnou právnou úpravou obsiahnutou v zákone o spotrebiteľských úveroch. Možno teda uzavrieť, že právny vzťah založený medzi účastníkmi konania nie je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Pri zachovaní možnosti voľby právnej úpravy podľa Obchodného zákonníka, by takéto dojednanie nepochybne znamenalo podstatné zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa. Voľba Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka ako právnej normy, ktorou sa majú spravovať právne vzťahy účastníkov konania, tak bola súdom vyhodnotená ako v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto ako dojednanie je absolútne neplatné.
Vzhľadom na vyššie uvedené je odporkyňa povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu istiny 56,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z tejto sumy od 16.05.2008 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol.
Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, bola postúpená spoločnosťou, ktorá je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na spoločnosť na navrhovateľa. Dodávateľ (pôvodný veriteľ) nie účastníkom tohto konania, nakoľko došlo k postúpeniu pohľadávky dodávateľa (postupcu) na postupníka ešte pred podaním návrhu na začatie predmetného konania. Postupník nemôže ovplyvniť obsah zmluvy alebo dodatku uzavretých medzi dodávateľom a odporkyňou ako spotrebiteľom obsahujúcich neprijateľnú podmienku. Vyhlásenie neprijateľnej podmienky obsiahnutej v dodatku za neplatnú by nebolo účelné a bolo by bezpredmetné, nakoľko by nebolo možné uplatniť a realizovať základný účel inštitútu vyhlásenia neprijateľnej podmienky súdom za neplatnú. Týmto účelom je zabezpečiť, aby dodávateľ ďalej nepoužíval neprijateľnú podmienku v zmluvách a ich dodatkoch, všeobecných obchodných podmienkach lebo iných dokumentoch. Navrhovateľ, ktorý nie je dodávateľom, nemôže odstrániť neprijateľnú podmienku zo zmlúv, dodatkov alebo všeobecných obchodných podmienok alebo iných dokumentov dodávateľa (postupcu), ktoré takéto podmienky obsahujú. A keďže dodávateľ nie je účastníkom toho konania, v prípade vyhlásenia neprijateľnej podmienky za neplatnú súdom, by sa nevzťahovala povinnosť zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom k tomu, že v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky pred podaním návrhu na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého akýkoľvek hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. S ohľadom na tieto skutočnosti súd nevyhlásil vo výroku podmienku za neprijateľnú, avšak z neplatného dojednania postupníkovi plnenie nepriznal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc zo skutočnosti, že odporkyňa bola v konaní úspešnejšou (súd vo väčšom rozsahu návrhu zamietol, ako mu vyhovel). Právna zástupkyňa odporkyne vyčíslila trovy právneho zastúpenia v súlade s § 10 a § 14 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z .z. v znení neskorších predpisov v sume 108,79 eura. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri sume 171,52 eura je 18,26 eura (§ 14c vyhlášky, § 11 ods. 2 vyhlášky). Trovy odporkyne právneho zastúpenia tvoria odmena za tri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie veci, štúdium spisu, súhrnné vyjadrenie k návrhu - § 14 ods. 1 písm. a), b) , ods. 8 vyhlášky), t.j. 18,26 x 3, t.j. 54,78 eura a režijný paušál za tri úkony právnej pomoci pre rok 2012 (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t.j. 7,63 eura x 3 (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j. 22,89 eura, náhrada za stratu času a cestovné v sume 25,42 eura (§ 17
vyhlášky) a hotové výdavky v sume 3,60 eura (§ 15 písm. a) vyhlášky) spolu trovy právneho zastúpenia sú 106,69 eura. Právna zástupkyňa vyčíslila i hotové výdavky odporkyne - cestovné na pojednávanie v sume 2,10 eura, spolu trovy sú 108,79 eura.
Pri výpočte čistého úspechu odporkyne súd vychádzal z toho, že navrhovateľ si návrhom na súde uplatnil voči odporkyni právo na zaplatenie sumy 171,52 eura + 379,23 eura (uplatnený úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku). Súd mu priznal 56,51 eura + 29,10 eura (priznaný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozsudku - v súlade s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2004, sp.zn.: 1 M Cdo 1/2004. Keďže navrhovateľ bol úspešný v sume 85,61 eura a odporkyňa v sume 465,14 eura, čistý úspech odporkyne je 379,03 eura. V percentuálnom vyjadrení potom bola odporkyňa úspešnejšia v rozsahu 68,91%. Odporkyni tak patrí náhrada trov 68,91% zo sumy hotových výdavkov 2,10 eura, t.j. 1,45 eura a náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 68,91% z 106,69 eura, t.j. 73,52 eura.
Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej odporkyni týmto rozsudkom určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.