Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-179-2013.pdf
PDF · 79.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/179/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci navrhovateľa: M. T., H.. XX.X.XXXX, C. C., E. XX, štátny občan SR, proti odporcovi: B. T., H.. XX.X.XXXX, C. C., E. XX, štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom Ľ. T., H.. XX.X.XXXX, C. C., R. XX, štátny občan SR o zrušenie práva spoločného nájmu nehnuteľnosti družstevnej garáže takto
rozhodol:
I. Zrušuje sa právo spoločného nájmu účastníkov ku družstevnej garáži č. XX, nachádzajúcej sa v objekte XXXX na ulici E.Á. na ///// podlaží v Bratislave, súpisné číslo garáže XXXX , ktorá je zapísaná na LV č. XXXX okres Bratislava IV, obec Bratislava, Mestská časť E. N., katastrálne územie E. N., nachádzajúca sa na parcele XXXX/XX.
Za člena Stavebného bytového družstva Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, Bratislava a ďalšieho nájomcu družstevnej garáže č. XX, nachádzajúcej sa v objekte XXXX na ulici E. na ///// podlaží v Bratislave, súpisné číslo garáže XXXX sa určuje navrhovateľ M. T..
II. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu dňa 30.5.2013 domáhal zrušenia práva spoločného nájmu účastníkov k nebytovému priestoru družstevnej garáže špecifikovanej vo výroku tohto rozsudku s tým, že účastníci získali garáž ako členovia družstva do spoločného nájmu za trvania ich manželstva, rozviedli sa, a o ďalšom užívaní garáže po rozvode sa nedohodli. Požadoval, aby za výlučného nájomcu a ďalšieho člena bol určený navrhovateľ, pretože sa o nadobudnutie garáže pričinil. Po rozvode užíva garáž výlučne navrhovateľ, ktorý aj prenajímateľovi uhrádza nájomné.
Pobyt odporcu sa súdu v priebehu konania nepodarilo zistiť. Uznesením súdu zo dňa 13.1.2014 bol odporcovi v konaní ustanovený opatrovník - matka odporcu.
Opatrovník odporcu vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s návrhom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s listinnými dôkazmi v kópii: výpisom LV č. XXXX, E..Ú.. E. N., Bratislava, predpisom zálohovej úhrady od prenajímateľa, zmluvou o nájme zo dňa XX.X.XXXX, rozsudkom o rozvode manželstva účastníkov, vypočul navrhovateľa, opatrovníka, vyžiadal si stanovisko prenajímateľa - SBD Bratislava IV.
Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že garáž pôvodne patrila jeho matke. Po uzavretí manželstva s odporcom uzavreli s prenajímateľom ako spoloční nájomcovia a členovia družstva zmluvu o nájme ku garáži. Po rozvode manželstva sa o ďalšom užívaní garáže s odporcom nedohodli. Odporca sa zdržuje na neznámom mieste, nie je možné sa s ním spojiť a vyriešiť vec. Navrhovateľ výlučne platí všetky úhrady spojené s nájmom, má záujem o prípadný prevod garáže do vlastníctva.
Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá písomne zmluva o nájme garáže medzi navrhovateľom ako nájomcom pri spoločnom nájme a členstve manžela - odporcu a SBD Bratislava IV ako prenajímateľom. Predmetom zmluvy bol nájom garáže č. XX v objekte XXXX Bratislava, E. V. X. X.X.XXXX.
Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady, vystavenej prenajímateľom z 13.12.2011 bolo zistené, že jej výška je 50,11 eur.
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16.11.2006, č.k. 11C/182/2005-147, právoplatným dňa 20.1.2007, bolo manželstvo účastníkov uzavreté dňa 11.6.1988 v Bratislave rozvedené. Maloleté deti z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa a odporca bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným mesačne.
Z výpisu LV č. XXXX zo dňa X.X.XXXX E..Ú.. E. N., Bratislava bolo zistené, že vlastníkom samostatne stojacej garáže súp.č. XXXX na E. X N. C. je SBD Bratislava IV so sídlom Polianky 9, Bratislava.
Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Podľa § 705 ods. 2,3 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
(3) Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
Spoločný nájom nebytových priestorov manželov môže súd zrušiť za analogického použitia § 705 ods. 2,3 OZ. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ani OZ neobsahujú úpravu spoločného nájmu nebytového priestoru manželov a neriešia tak výslovne, ako má byť zrušený a vyporiadaný tento právny vzťah v prípade, ak dôjde k zániku manželstva spoločných nájomcov rozvodom. Podľa § 853 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú zvláštne upravené ani týmto zákonom, ani iným zákonom, sa riadia ustanoveniami tohto zákona, t.j. OZ, ktorá upravuje vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Pri úvahe o tom, ktoré ustanovenia OZ upravujú vzťahy najbližšie vzťahom vzniknutými medzi spoločnými nájomcami družstevnej garáže, považuje súd za významné, že v dobe, kedy OZ ešte upravoval výslovne užívanie miestnosti neslúžiacich na bývanie, t.j. pred účinnosťou zákona č. 116/1990 Zb. platili podľa § 197 OZ o tomto užívaní primerane ustanovenia o užívaní bytov s výnimkou ustanovení: § 152 až 154, 155 ods. 1, 184 písm. a/, c/, 185 písm. a/, 186 a 187 OZ.
Rozdielnosť medzi osobným užívaním bytov na jednej strane a osobným užívaním miestnosti na druhej strane spočívala aj v tom, že niektoré ustanovenia o užívaní bytu pre osobné užívanie miestnosti neslúžiacich k bývaniu neplatili vôbec a ostatné platili len primerane.
Pre analogickú aplikáciu § 705 OZ na právny vzťah k spoločnému nájmu nebytového priestoru hovorí i to, že sa tým umožňuje rozvedeným manželom, medzi ktorými nedošlo k dohode, vyporiadať na návrh niektorého z nich rozhodnutím súdu i tento právny vzťah ( keď možnosť súdneho vyporiadania zaniknutého spoločného majetku rozvedených manželov upravuje § 150 ods. 3 OZ a o zrušení spoločného práva nájmu bytu rozhoduje súd podľa § 705 OZ ).
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu, s prihliadnutím k obsahu citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že účastníkom vzniklo právo spoločného nájmu manželov pri ich spoločnom členstve ku družstevnej garáži počas trvania ich manželstva. Po rozvode manželstva účastníkov medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení tohto práva a o ďalšom nájme. Sú teda dané dôvody, aby súd právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnej garáži zrušil. Pri určení výlučného nájomcu ako člena družstva súd vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol v súlade s jeho návrhom. Vzal do úvahy najmä skutočnosť - pričinenie sa navrhovateľa o získanie garáže, jej udržovanie, platenie úhrad nájomného po rozvode manželstva, aj aktuálne užívanie garáže. Tieto skutočnosti zo strany opatrovníka odporcu v konaní neboli namietané. Súd dopytoval aj stanovisko prenajímateľa - SBD Bratislava IV k ďalšiemu nájmu družstevnej garáže, ktorý však na výzvu súdu nereagoval a nevyjadril sa k ďalšiemu nájmu. Opatrovník zhodne s návrhom s týmto súhlasil. Súd preto návrhu vyhovel.
O náhrade trov súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP, navrhovateľ bol v konaní úspešný, vznikli mu trovy na zaplatenom súdnom poplatku za návrh, náhradu trov konania si neuplatnil, súd mu preto náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie ( okrem navrhovateľa ) do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku písomne na tunajší súd. Navrhovateľ sa práva podať odvolanie vzdal písomne do zápisnice o pojednávaní.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O. s. p. )
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.