Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/138/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu : Secapital S. á. r. L so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle L-1653, Luxemburské vojvodstvo zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., AK Jilemického 30, Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: Z. C., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. XXX o zaplatenie 2.099,45 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.642,14 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 1.642,14 eur od 31.05.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,28 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 133,18 eur na účet právneho zástupcu žalobcu AK Gallo s. r. o. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.099,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.05.2010 do zaplatenia.

Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 10.07.2009 so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3180 eur. Podľa zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi pôžičku v 60 mesačných splátkach vo výške 56,66 eur. Uviedol, že žalovaný uhradil doposiaľ len sumu 339,96 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť, neuhrádzal jednotlivé splátky dostal sa tak do omeškania a preto žalobca v súlade so zmluvou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Dlh žalovaného ja tak 2.099,45 eur, ktorý žalovaný doposiaľ neuhradil.

Počas konania došlo na základe uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 k postúpeniu pohľadávky, ktorá je premetom tohto konania na spoločnosť Secapital S á r. L so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle L-1653 Luxemburské vojvodstvo. Na základe uvedeného a v zmysle žiadosti preto súd uznesení zo dňa 18.09.2013, č.k. -44 pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a do konania vstúpila táto spoločnosť s ktorou súd ďalej ako aktívne legitimovanou konal.

Do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktoré následne z konania vystúpilo.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.07.2009, podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky PT-02, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 21.05.2010, kópiou doručenky na čl.5, vstupom vedľajšieho účastníka do konania a o jeho výstupu z konania, návrhom na zmenu účastníka zo dňa 02.08.2013, výpisom z obchodného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 vrátane prílohy, vyjadrením žalobcu zo dňa 27.05.2014, prehľadom splátok na čl. 35, čl. 48, 49 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.07.2009 vyplýva, že pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 51.214,00 ,-Sk ( 1700 eur), pričom žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať v pravidelných mesačných splátka ( 60 splátok ) v sume 1.706,94 Sk (56,56 eur). RPMN predstavovala 21,67 %. Úroková sadzba bola uvedená vo výške 31,97 %.

Z predžalobnej upomienky zo dňa 21.05.2010 vyplýva, že veriteľ, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť, vyzval žalovaného na hradu celkovej dlžnej sumy 3.076,65 eur v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy. Vyzval žalovaného na úhradu dlhu do 3 dní od doručenia upomienky. Z kópie doručenky vyplýva, že žalovaný si výzvu prevzal dňa 27.05.2010.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.05.2014 vyplýva, že žalovaný mal ku dňu podania žalobného návrhu uhradiť žalobcovi sumu 2.210,72 eur, ďalej mal žalovaný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorú si zmluvné strany v prípade porušenia povinnosti dohodli zmysle čl. 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú žalobca požaduje v sume 229,94 - 1,24 = 228,70 Eur. Žalobca žiada zmluvnú pokutu len ku dňu 31.12.2012 a nie aj tú, ktorá bola pripočítaná po tomto dni. Na základe vyššie uvedeného celkom dlh žalovaného ku dňu podania návrhu istina plus zmluvná pokuta mínus prijaté úhrady = 2.210,71 eur + 228,70 eur - 339,96 eur = 2.099,45 eur. Zároveň uviedli, že splátky sú splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka je splatná nasledujúci deň po uzavretí zmluvy. Uviedli, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo v zmysle predžalobnej upomienky zo dňa 21.05.2010 k spoplatneniu dlhu a nie k odstúpeniu od zmluvy. V rámci tejto predžalobnej upomienky bol žalovaný vyzvaný k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo a to do 3 dní od doručenia predžalobnej upomienky, no i napriek uvedenému bol žalovaný svojím konaním nečinný. V zmysle uvedeného prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo a teda vymáhať žalovanú sumu dňa 22.05.2010, t. j. deň potom, ako došlo k spoplatneniu dlhu.

Z prehľadu splátok na čl. 48,49 vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 339,96 eur, čo vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalobcu. Z prehľadu splátok vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2009.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa a platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa a , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa , ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola platne uzatvorená zmluva o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému. Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.07.2009 vyplýva, že pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 51.214,00 ,-Sk ( 1700 eur), pričom žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať v pravidelných mesačných splátka ( 60 splátok ) v sume 1.706,94 Sk (56,56 eur). RPMN predstavovala 21,67 %. Úroková sadzba bola uvedená vo výške 31,97%.

Z predžalobnej upomienky zo dňa 21.05.2010 vyplývam, že veriteľ, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť, vyzval žalovaného na hradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami zmluvy z dôvodu omeškania splácania splátok žalovaným a žalovaného vyzval na úhradu dlhu do 3 dní od doručenia upomienky. Z kópie doručenky vyplýva, že žalovaný si výzvu prevzal dňa 27.05.2010.

Z prehľadu splátok vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2009, teda z vyššie uvedeného keďže k zosplatneniu došlo listom zo dňa 21.05.2010, neboli zosplatnené splátky v počet 10, zvyšných 50 splátok bolo zosplatnených.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný mal uhradiť žalobcovi sumu 10 x po 56,56 + 50 x 28,33 eur ( sumy istiny pripadajúca na jednu splátku), t.j. 565,60 eur + 1.416,50 eur, spolu 1.982,10 eur. Keďže žalovaný uhradil sumu 339,96eur, je dlh je tak 1.642,14 eur.

Súd má za to, že žalobca pokiaľ sa týka úroku má nárok len do doby kedy došlo k zosplatneniu úveru v zmysle listu pôvodného veriteľa. Týmto došlo k zmene dohodnutého termínu vrátenia poskytnutých

finančných prostriedkov. Taktiež, tak ako je to vyššie uvedené je neprípustné započítanie úhrad žalovaných na iné než na istinu, tak ako to vykonal žalobca.

Súd je toho názoru, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

Zo strany žalobcu bol žalovaný vyzvaný na dobrovoľné plnenie. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Následne pôvodný veriteľ počas konania postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Počas konania žalovaný dlžnú žalovanú sumu nijakým spôsobom nespochybnil, ani jej výšku.

Na základe uvedeného a listinných dôkazov predložených žalobcom preto súd považoval nárok žalobcu v tejto časti za plne dôvodný v časti 1.642,14 eur z dôvodov tak ako je to vyššie uvedené a preto návrhu v tejto časti ako dôvodnému vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

Tvrdenia žalobcu ohľadom výpočtu uvedené vo vyjadrení zo súd považoval za nedôvodné a započítanie úhrad žalovanými v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenia zmluvy podľa ktorých takto postupoval považoval za rozpor s dobrými mravmi. V pôvodnej žalobe žalobca vôbec neuviedol z čoho vlastne pozostáva žalovaná suma. Neskôr vo svojom vyjadrení uviedol, že časť zo žalovanej istiny je suma 228,70 eur zmluvná pokuta.

Pokiaľ sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 228,70 eur ako to uviedol vo svojom vyjadrení v zmysle ustanovenia čl.12 bod 12.02. VOP vyčíslené ku dňu 31.12.2012 je nedôvodný a ustanovenia podľa ktorých si účtoval zmluvnú pokutu sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je to v rozpore s dobrými mravmi .

Súd túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto absolútne neplatnú s poukazom na v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými mravmi podľa ). Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ a navyše nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť znenie všeobecných obchodných podmienok, mohol zmluvu vrátane zmluvných podmienok prijať ako celok alebo ju odmietnuť.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Žalobca požadoval voči žalovanému úroky z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9% ročne od 31.05.2010 do zaplatenia.

Vzhľadom na zosplatnenie všetkých splátok do omeškania sa mohol žalovaný dostať až odo dňa 31.05.2010,po uplynutí tretieho dňa po prevzatí listu zo dňa 21.05.2010. List si žalovaný prevzal dňa 27.05.2010. Vzhľadom na to, že súd mal za to, že dôvodná suma istiny je len vo výške 1.642,14 eur priznal žalobcovi úroky z omeškania z tejto sumy od 31.05.2010 do zaplatenia podľa aktuálnej výšky úrokovej sadzby podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a zvyšok nároku žalobcu ohľadom úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Súd pre úplnosť poukazuje, že rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na sa na pojednávanie nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne a včas doručené. Svoju neprítomnosť včas a dôležitými dôvodmi neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd návrhu vyhovel len sčasti. Po prepočte pomeru úspechu a neúspechu žalobca mal úspech vo výške78 % a žalovaný vo výške 22 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného ( 78% - 22%), žalobcovi tak vznikol nárok na priznanie trov konania vo výške 56 % z jeho celkových trov konania.

Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného poplatku vo výške 125,50 eur, a z trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu súd podľa pomeru úspechu a neúspechu priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 56 % z sumy súdneho poplatku ( 125,50 eur ) čo je vo výške 70,28 eur.

Trovy právneho zastúpenia u žalobcu pozostávajú z odmeny za jednotlivé úkony právnej služby vrátane platného režijného paušálu, tak ako boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v návrhu na začatie konania.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej klen ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania ............................................................ 91,28 eur

- písomné podanie na súd - žaloba................................ ............................. 91,28 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - 2 x 7,81 eur. Spolu je to 198,18 eur.

Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu. DPH z tejto sumy 48,82 eur je 9,76 eur, čo je spolu 39,64 eur.

Spolu trovy 237,82 eur,

Keďže žalobca bol vo veci úspešný len čiastočne má tak nárok len na pomernú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 56 % čo je 133,18 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.