Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-289-2013.pdf
PDF · 112.63 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/289/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, zast. JUDr. Oliver Baláž, advokát, so sídlom Bratislava, Zámocká 10, proti odporkyni: T. F., bytom K., N. C. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: 1. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, zast. JUDr. Jozef Kemp, advokát, so sídlom Chorvátsky grob, Nám. Josipa Andriča 1, 2. Perssec, o.z., so sídlom Bratislava - Ružinov, Zelinárska 2, o zaplatenie sumy 510,95 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 20,90 eura s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 12.8.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 30,50 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 14.8.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 510,95 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom dňa 20.8.2004 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej jej bola pridelená SIM karta. K zmluve bol uzavretý dňa 18.3.2008 Dodatok, na základe ktorého bol dohodnutý balík služieb a bol jej odpredaný mobilný telefón Sony Ericsson K 5501 v hodnote 178,92 eura za zľavnenú cenu 0,03 eura. Dohodnutá bola 24 mesačná viazanosť, skrátená o 2 a neskôr o 3 mesiace. Pre prípad porušenia zmluvných povinností bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eura. Odporkyňa neuhrádzala vystavené faktúry za obdobie od 22.6.2009-21.7.2009 vo výške 156,45 eura, za obdobie od 22.8.2009-21.9.2009 vo výške 20,90 eura, za čo jej bola vystavená upomienka za 1,66 eura a faktúra na zmluvnú pokutu na sumu 331,94 eura, spolu 510,95 eura, ktoré odporkyňa nezaplatila.
Súd vo veci vydal dňa 26.10.2012 platobný rozkaz č.k. 14Ro/340/2012 -27, proti ktorému podala odporkyňa odpor, namietala, že toľko nepretelefonovala a chce zaplatiť iba to, čo v skutočnosti pretelefonovala. Vyjadrila sa k návrhu aj písomne, vzniesla námietku premlčania voči faktúre na sumu
156,45 eura, potvrdila, že faktúru na sumu 20,90 eura nezaplatila, za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovala dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eura.
Po vydaní platobného rozkazu do konania vstúpil vedľajší účastník v 1. rade, ktorý sa k veci vyjadril písomne, tiež vzniesol námietku premlčania, zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú.
Následne do konania vstúpil vedľajší účastník v 2. rade s cieľom ochrániť spotrebiteľa.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzatvorená zmluva o pripojení spolu s dodatkom. Odporkyni bol poskytnutý mobilný telefón za 0,03 eura, pričom jeho hodnota bola 178,92 eura. Za takúto sumu jej bol poskytnutý za podmienky, že zotrvá v zmluvnom vzťahu v období 27 mesiacov a s tým, že bude platiť paušálne poplatky. Návrh pozostáva zo sumy za nezaplatené faktúry a zo zmluvnej pokuty. Čo sa týka zmluvnej pokuty poukazoval na vyjadrenia zo dňa 20.11.2013 a 21.2.2014. S poukazom na § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 písm. k) OZ o neprijateľnú zmluvnú pokutu by išlo len v tom prípade, ak by spôsobovala značnú nerovnováhu a bola by neprimerane vysoká. V tomto prípade zmluvná pokuta má zabezpečovací, uhradzovací a reparačný význam. Zmluvná pokuta vo výške 331,94 eura zabezpečovala sumu 639,09 eura čo bola hodnota telefónu a paušálne poplatky, ktoré sa mali platiť za dobu viazanosti.
Systém vypracoval výpisy z čísla odporkyne a hovory, ktoré boli z jej čísla uskutočnené. Iné sa zistiť nedá.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že faktúry platila, faktúru na sumu 156,45 eura nezaplatila, pretože ona nevolala, neprevolala takúto sumu, je to podvod a túto faktúru nezaplatila. Hneď im aj napísala, že to neprevolala. Sú to nejaké audiočísla, tomu ani nerozumie. Nezaplatila ani ďalšiu faktúru na 20,90 eura, pretože ju vypli. Nikto iný z jej mobilu nemohol volať, pretože žije sama. Mobil má stále pri sebe v zástere alebo vo vačku. Má dvoch dospelých synov, jeden žije v U., jeden v F.. Nechodia ju veľmi navštevovať. Nemá nikoho kto by ju navštevoval, nikto ku nej nechodí. Volá len deťom a oni volajú jej, nikam inam nevolá. Nevolala ani do televízie, nezúčastnila sa žiadnej súťaže, nikam nevolala.
Zástupkyňa vedľajšieho účastníka v 2. rade na pojednávaní k veci samej nič neuviedla.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu a to: návrhom, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o pripojení, dodatkom "Viac" k zmluve o pripojení, všeobecnými podmienkami, dokladmi, faktúrami, pokusom o zmier, platobným rozkazom, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, odporom, výpismi z hovorov, vyjadrením navrhovateľa k odporu spolu s prílohami - faktúrami, podrobnými mesačnými výpismi hovorov, cenníkom programov a služieb, vyjadrením odporkyne, reklamáciou, vyjadrením vedľajšieho účastníka, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka, stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka, fotokópiami poštových poukážok a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporca uzatvoril dňa 20.8.2004 s navrhovateľom Zmluvu o pripojení č. 1812334, na základe ktorej bola odporkyni poskytnutá SIM karta s prideleným telefónnym číslom XXXXXXXXXX.
Dňa 18.3.2008 bol k Zmluve uzavretý Dodatok "Vo veľkom 100 - víkendy ", na základe ktorého bol odporkyni poskytnutý balík služieb a odpredaný mobilný telefón za zľavnenú kúpnu cenu za 0,03 eura, pričom podľa vyjadrenia navrhovateľa jeho hodnota bola 178,92 eura. Jednalo sa o typ mobilného telefónu Sony Ericsson K550i.
Predtým boli k zmluve uzatvorené Dodatky "Viac" zo dňa 20.8.2004 a Dodatok zo dňa 18.5.2006.
Odporkyňa sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 27 mesiacov.
Pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom odstúpenia od zmluvy bola v Dodatku zo dňa 18.3.2008 v odseku 3 dojednaná zmluvná pokuta vo výške 10.000.-Sk = 331,94 eura.
Odporkyňa neuhrádzala vystavené faktúry za obdobie od 22.6.2009-21.7.2009 vo výške 156,45 eura, splatná dňa 11.8.2009, za obdobie od 22.8.2009-21.9.2009 vo výške 20,90 eura, splatná dňa 11.10.2009, za čo jej bola vystavená upomienka za 1,66 eura, faktúra bola splatná dňa 11.11.2009 a faktúra na zmluvnú pokutu na sumu 331,94 eura, splatná dňa 11.8.2010, spolu 510,95 eura, ktoré odporkyňa nezaplatila.
Odporkyňa bola vyzvaná výzvou zo dňa 30.10.2009 na zaplatenie dlžnej sumy za nezaplatené faktúry na sumu 179,01 eura a bol upozornená, že v prípade nezaplatenia si bude navrhovateľ uplatňovať aj zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur.
Z podrobných mesačných výpisov z hovorov je preukázané, kedy a na aké čísla boli uskutočnené hovory z telefónneho čísla, ktoré bolo pridelené odporkyni. Podrobný mesačný výpis faktúr je generovaný systémom, ktorý zaznamenal každú aktivitu SIM karty odporkyne.
Podľa § 51 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 559 ods. 1 O.z. splnením dlh zanikne.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného ku dňu uzatvoreniu zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa §53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si mal svoj nárok voči odporkyni uplatniť v zákonom určenej trojročnej premlčacej dobe. Táto doba začala plynúť odvtedy, keď navrhovateľ mohol svoje právo vykonať prvý raz, teda kedy mohol prvýkrát požiadať odporkyňu o splnenie dlhu. Odporkyni bola vystavená faktúra na sumu 156,45 eura za fakturačné obdobie od 22.6.2009 do 21.7.2009, splatná dňa 11.8.2009. Navrhovateľ doručil Okresnému súdu Nitra návrh dňa 14.8.2012, pričom trojročná premlčacia doba uplynula dňom 11.8.2012 a teda neuplatnil si na súde svoj nárok do troch rokov od splatnosti predmetnej faktúry. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku a teda premlčané právo nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká a navrhovateľ sa môže svojho práva domáhať podaným návrhom na súde, ale ak odporca vznesie námietku premlčania, nárok mu nemožno priznať. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania aj zo strany odporkyne, aj zo strany vedľajšieho účastníka bez toho, aby skúmal
samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa a nezaoberal sa podrobne otázkou, či odporkyňa skutočne za uvedené fakturačné obdobie telefonovala zo svojho mobilného telefónu alebo nie.
V predmetnej veci je ďalej nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za hovorné vo výške 20,90 eura, za upomienku vo výške 1,66 eura a za zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eura na základe uzavretej Zmluvy o pripojení spolu s jej Dodatkami. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Návrh navrhovateľa súd považoval sčasti za podaný dôvodne a s časti za nedôvodný. Návrhu v časti zaplatenia sumy 20,90 eura súd vyhovel, pretože mal za to, že navrhovateľ na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení odporkyni poskytol službu, za čo bola odporkyňa povinná zaplatiť vystavenú faktúru, čo neurobila a preto ju k tejto povinnosti zaviazal súd. Z podrobných mesačných výpisov vyplýva, kedy a na aké čísla boli uskutočnené volania zo SIM karty odporkyne. Všetky hovory a akákoľvek činnosť uskutočnená zo SIM karty odporkyne je zaznamenaná systémom navrhovateľa, do ktorého nikto nevstupuje, nie je to možné a nie je možné, aby bolo zaznamenané niečo, čo nebolo uskutočnené zo SIM karty odporkyne. Navrhovateľ si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.8.2010 do zaplatenia. Počiatok omeškania je uplatnený správne, je to deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej faktúry na sumu 331,94 eura, ktorá bola splatná dňa 11.8.2010, ostatné faktúry boli všetky so skoršou lehotou splatnosti. Výška úroku z omeškania je správna s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úroku z omeškania je zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v tom čase 1 %.
Za nedôvodný súd považoval návrh vo zvyšnej časti a zamietol ho z nasledovných dôvodov. Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 156,45 eura, tu súd nárok navrhovateľa považoval za premlčaný tak ako je vyššie uvedené zamietol ho z dôvodu premlčania. Zamietol aj nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 331,94 eura, pretože navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ /. Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o pripojení spolu s Dodatkom je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné, že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom. V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov/. V danej veci bola zmluva uzavretá dňa 20.8.2004, Dodatok dňa 18.3.2008, k odstúpeniu došlo 13.11.2009, po uplynutí 1 roka a 8 mesiacov od uzavretia dodatku, na čo je potrebné tiež prihliadať s poukazom na viazanosť zmluvou a nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Rovnako za neprijateľné a v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa súd považoval uplatnenie sumy 1,66 eura za upomienku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.3 O.s.p. tak, že odporkyni súd priznal právo na náhradu trov konania vo výške 30,50 eura za zaplatený súdny poplatok za odpor, keďže navrhovateľ mal vo veci neúspech nie len v pomerne nepatrnej časti.
Vedľajším účastníkom na strane odporkyne súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. náhradu trov konania. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti sú navrhovatelia pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom navrhovatelia v týchto veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské spory, alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých konania ohľadne trov právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená, že odporca, prípadne vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že nemožno objektívne posudzovať podľa § 150 O.s.p. nároky na priznanie náhrad trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z.z. vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania. Úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv spotrebiteľa. Z toho vyplýva, že dané združenie by malo mať v svojich radoch osoby, ktoré vedia poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov resp. iné odborne zdatné osoby. V tomto prípade má aj samotný vedľajší účastník na strane odporcu vo svojich radov členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo, z čoho vyplýva že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť, v ktorej by sa mal
vedľajší účastník vyznať. A ak by to predsa, len bolo z nejakého dôvodu nutné tak bez práva na náhradu trov konania. Z opačného pohľadu, ak by musel právny zástupca zastupovať združenie na ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka keďže takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane odporcu opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Vzhľadom na uvedené okolnosti mal súd za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym zástupcom je účelové, samo o sebe nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.