Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-416-2013.pdf
PDF · 111.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/416/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická ul.č. 7434/147, právne zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o., IČO: 36 789 615, so sídlom v Bratislave, Justičná ul.č. 9 proti odporcovi O. B., nar. X.XX.XXXX, bytom v E., Z. ul.č. XXXX/XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Ul. J. Kráľa č. 5/A v konaní o zaplatenie 710,56 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 690,99 € s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy 579,21 € od 28.8.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V ostatnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 55,90 %.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 02.09.2013, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 710,56 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe zmluvy č. 4003100128 sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, čo sa však nedodržal a preto mu vznikol dlh vo výške 710,56 €, ktorý sa skladá z istiny vo výške 498,- €, úroku do času zosplatnenia vo výške 127,06 €, ušlého úroku vo výške 40,94 €, dlžného poistného vo výške 11,40 €, poplatku za upomienku vo výške 16,- €, zmluvnej pokuty vo výške 17,16 €, spolu so zákonným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,16 € a úrokom z omeškania od zosplanenia do dňa podania návrhu vo výške 175,70 €. Navrhovateľ si uplatňoval aj 0,024% denný úrok z omeškania zo sumy 677,40 € od 28.8.2013.
Odporca sa vo veci písomne nevyjadril.
Dňa 25.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré dňa 7.4.2014 zaslalo vyjadrenie, v ktorom uviedlo, že podľa žalobného návrhu je súčasťou uplatneného nároku (špecifikovaná v bode V. žalobného návrhu) aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 40,94 eura, a to na základe hlavy 7. § 6 úverových podmienok, s ktorou vyjadrili nesúhlas. Svoj nesúhlas odôvodnili tým, že zaplatenie zmluvnej pokuty je v zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, pričom v tomto prípade majú za to, že zmluvná pokuta bola dohodnutá podmienene, čo nie je v súlade s
uvedeným ustanovením, pretože vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu bol viazaný na zosplatnenie úveru, ktoré však nenastávalo priamo porušením zmluvnej povinnosti, ale až zaslaním výzvy zo strany žalobcu, teda na jeho požiadanie. Tiež upozornili na to, že navrhovateľ si v konaní uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle záverečných ustanovení úverových podmienok, a to zmluvnú pokutu vo výške 17,16 eura. Poukázal na skutočnosť, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale výlučne súčasťou listiny obsahujúcej spotrebiteľskú zmluvu samotnú, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis, čo sa nestalo (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). V predmetnej veci bola zmluvná pokuta dojednaná len vo Všeobecných obchodných podmienkach navrhovateľa, pričom priamo v úverovej zmluve o zmluvnej pokute nie je ani zmienka. Navrhovateľ tak vymáha zmluvné pokuty, ktorá sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami podľa § 53 ods. 1 a podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. V tejto súvilosti dali súdu do pozornosti rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, spis. zn. 15Co/180/2012 zo dňa 12.06.2013. rovnako namietali formálnu nedostupnosť „Úverovej zmluvy“ spôsobenú drobným len s veľkými ťažkosťami čitateľným písmom v kombinácii s množstvom neprehľadných povinností ukladaných odporcovi ako úverovému dlžníkovi. Zmluva s uvedenými nedostatkami predstavuje podľa nich nekalú praktiku v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 ako aj v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a nemôže tak požívať právnu ochranu. Preto navrhli zamietnuť žalobu v časti, v ktorej navrhovateľ uplatňuje zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 58,10 eura bez platného právneho titulu. V ostávajúcej časti o zaplatenie 828,32 eura porušenie spotrebiteľských práv nenašli, a preto sa vyjadril, že v tejto časti konania nevystupuje a nevyjadruje sa k nej.
Súd dňa 04.6.2014 v zmysle ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) verejne vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania v spojení s ust. § 115a ods. 2 O.s.p., podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, t. zn. v sporoch, v ktorých hodnota sporu neprevyšuje sumu 1.000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote (dňa 21.5.2014) a doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 26.5.2014. Účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku prítomní neboli.
Súd rozhodol vo veci podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to najmä návrhom na začatie konania, prehľadom o splátkach odporcu z č.l. 4, úverovou zmluvou zo dňa 29.3.2010, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvou na zaplatenie celého úveru zo dňa 14.2.2011, poštovým podacím hárkom z č.l. 9, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledujúci skutkový stav:
Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Odporca uzavrel dňa 29.3.2010 s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bol úver na NTB Navigáciu vo výške 498,- €. Uvedený úver bol odporcovi poskytnutý, pričom odporca sa zaviazal ho splácať v 18 mesačných splátkach po 38,14 €, a to až do konečnej splatnosti úveru dňa 15.9.2011. odporca svoje povinnosti zo zmluvy porušil a navrhovateľovi nepoukázal ani jednu splátku.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.05.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.05.2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.05.2010 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.05.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V tomto smere súd považuje za potrebné aj uviesť, že vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský, a to s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie úverov a poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd preskúmal, či uzavretá zmluva má všetky náležitosti, vyžadované zákonom (§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) a zistil, že zmluva všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona má.
Navrhovateľ vo svojom návrhu požaduje, aby súd zaviazal odporcu ako úverového dlžníka na zaplatenie sumy vo výške 710,56 €. Žalovaná suma sa skladá z istiny vo výške 498,- €, úroku do času zosplatnenia vo výške 127,06 €, ušlého úroku vo výške 40,94 €, dlžného poistného vo výške 11,40 €, poplatku za upomienku vo výške 16,- € a zmluvnej pokuty vo výške 17,16 €.
Nakoľko odporca na poskytnutý úver navrhovateľovi nepoukázal žiadnu splátku, súd navrhovateľovi priznal sumu poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 498,- €. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 40,34% a nakoľko odporca neuhradil žiadnu zo splátok, súd priznal navrhovateľovi sumu dohodnutého úroku z úveru z prvých 10 splátok vo výške 38,14 € odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky až do dňa zosplatnenia úveru t.j. dňa 14.2.2011 t.j. vo výške 69,81 € (291 dní + 275 dní + 244 dní + 214 dní + 183 dní + 152 dní + 122 dní + 92 dní + 61 dní + 30 dní x 0,041954 - suma v € na 1 deň zo splátky 38,14 €). V ostatnej časti úroku do času zosplatnenia vo výške 57,25 € považoval návrh za nedôvodný.
Navrhovateľ tiež požadoval od odporcu sumu ušlého úroku vo výške 40,94 €, ktorý si uplatňoval v zmysle Hlavy úverových podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy.
V zmysle § 6 hlavy 7 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností, uvedených pod písm. a), b) a c) § 3 tejto hlavy ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku. Ide o čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Nakoľko samotný navrhovateľ tento nárok vo svojich zmluvných podmienkach subsumoval pod pojem zmluvná pokuta, súd konštatuje, že k jej dojednaniu došlo neplatne, pretože podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka táto musí byť dojednaná nepodmienene (rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23Cdo/2575/2010). Zaplatenie zmluvnej pokuty musí byť dohodnuté pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a bez potreby splnenia ďalších podmienok. Z hlavy VII. § 6 Úverových zmluvných podmienok však vyplynulo, že zmluvná pokuta bola dojednaná podmienene, teda zákonom neprípustným spôsobom, lebo bola viazaná na zosplatnenie úveru, ktoré však nenastávalo priamo porušením zmluvnej povinnosti, ale bolo viazané na požiadanie spoločnosti. Zmluvná pokuta nebola dojednaná pre prípad oneskorenia sa s platením aspoň dvoch dávok alebo s oneskorením s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ale bola dojednaná pre prípad porušenia tejto povinnosti iba vtedy, ak jej dôsledkom bola povinnosť predčasného splatenia úveru, ktorá však bola podmienená žiadosťou spoločnosti. Vzhľadom na neplatnosť uvedeného dojednania súd sumu vo výške 40,94 € nepriznal.
Ďalším nárokom, ktorého sa navrhovateľ domáhal bolo poistné vo výške 11,40 €. Z predloženej zmluvy vyplýva, že odporca požiadal o poistenie v súvislosti s uzavretou zmluvou o úvere, kde bol poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu, pričom dohodnutá suma za poistenie PLUS bola 1,14 € mesačne. Nakoľko súd mal preukázanú žiadosť odporcu o uvedené poistenie a aj dohodu o výške poistného a nakoľko k zosplatneniu úveru došlo po 10 splátkach, súd priznal navrhovateľovi sumu dlžného poisteného do 14.2.2011 celkovo vo výške 11,40 €.
Navrhovateľ tiež požadoval poplatok za upomienku vo výške 16,- € a ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 17,16 €, ktorú navrhovateľ požadoval podľa Hlavy úverových podmienok s názvom Záverečné ustanovenia. Oba tieto nároky sú upravené v § 3 hlavy 17 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., podľa ktorých v prípade vzniku omeškania úhrady splátky, splátky RÚ I. či RÚ II. alebo zmluvných pokút alebo platieb podľa Hlavy 7. § 6 je klient povinný zaplatiť spoločnosti úrok z omeškania v zákonnej výške. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 15% a v prípade splátky RÚ I. alebo RÚ II. 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4,- € v prípade prvej upomienky a 12,- € v prípade druhej či ďalšej upomienky.
Súd však poplatok za upomienky priznať nemohol, nakoľko skutočnosť, že upomienky boli odporcovi zaslané neboli súdu preukázané, ba dokonca ani tvrdené. Súd iba na základe vlastnej dedukcie vzhľadom na uplatnenú sumu 16,- € a výpis z účtu sa môže domnievať, že navrhovateľ si uplatnil poplatok za prvú a druhú upomienku, to však pre priznanie nároku navrhovateľa, ktorý si v tomto smere nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť, nepostačuje, a preto súd návrh v tejto časti zamietol. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 17,16 € v tomto smere si súd dovolí uviesť, že Okresný súd Dunajská Streda vo svojom rozsudku zo dňa 9.10.2013, sp.zn. 11C/230/2013 túto podmienku určil za neprijateľnú. V tomto smere súd konštatuje, že ustanovenie § 53 a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl.7 ods.1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Ako už súd uviedol, mal preukázané, že táto zmluvná podmienka, na základe ktorej si uplatňuje navrhovateľ svoj nárok už bola vyhlásené za neprijateľnú, a preto ako je neplatná. Jej ďalším používaním a uplatňovaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, ktorý je zákonom zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky, je v rozpore so zákonom. Ak by súd v danom prípade priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu
zo strany súdu a popieranie práva Európskej únie na ochranu práv spotrebiteľov. Zákaz používania zmluvnej pokuty, vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku a preto nemožno vysloviť ani čiastočnú neplatnosť uvedenej zmluvnej pokuty. Plnenie z takejto podmienky naviac zakladá bezdôvodné obohatenie. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Súd preto tento čiastkový nárok navrhovateľa nepriznal.
Navrhovateľ tiež požadoval úrok z omeškania, ktorý do zosplatnenia vyčíslil vo výške 0,16 € a od zosplatnenia do dňa podania návrhu na súd vo výške 175,70 €.
Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 úrok z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Tým, že odporca dlh voči navrhovateľovi v dohodnutých lehotách splatnosti splátok do dňa zosplatnenia celého úveru, dostal sa do omeškania a preto je povinný uhradiť navrhovateľovi úrok z omeškania. Nakoľko úrok z omeškania požadovaný navrhovateľom do dňa zosplatneniu úveru t.j. do 14.2.2011 je nižší ako zákonný, súd mu túto sumu (0,16 €) priznal. Nakoľko zákonný úrok z omeškania po 14.2.2011 do dňa vyhotovenia návrhu t.j. do 27.8.2013 zo sumy 579,21 € je 111,62 € (803 dní x 0,024% z 579,21 €), súd navrhovateľovi priznal túto sumu a vo zvyšnej časti vyčíslených úrokov z omeškania t.j. v časti 64,08 € návrh zamietol. Pre omeškanie po dni podania návrhu súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 579,21 € od 28.8.2013 do zaplatenia, keď mal preukázané, že ku dňu zosplatnenia úveru t.j. 14.2.2011 bola základná sadzba ECB vo výške 1%, čiže navrhovateľ požadoval nižší ako zákonný úrok z omeškania. V časti úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy 98,19 € návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný.
Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 690,99 € s 0,024% denným úrokom z omeškania zo sumy 579,21 € od 28.8.2013 do zaplatenia a v ostatnej časti jeho návrh zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodne žalovateľná bola suma 690,99 €. Návrh na začatie konania však požadoval aj sumu 195,43 € ohľadom ktorej bol návrh zamietnutý, pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa v tomto konaní bol 77,95% : 22,05%. Čistý úspech navrhovateľa tak bol 55,9%. Úspešnejším účastníkom konania sa tak stal navrhovateľ, a preto súd odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal.
Podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o priznaní náhrady trov konania vyjadrenej percentom 55,90%.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).