Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-349-2012.pdf
PDF · 108.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-5C/349/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. Milan Klačko KLASPOL, IČO: 33 432 295, s miestom podnikania Leopoldov, 1. mája 377/44, proti odporkyni: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - Š., C. XXX, zastúpená advokátkou JUDr. Magdalénou Kuciaňovou, Advokátska kancelária so sídlom Piešťany, Nitrianska 5, o zaplatenie 1.980 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 357,48 eur k rukám právnej zástupkyne odporkyne do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.09.2012 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 1.980 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o sprostredkovaní podľa § 774 Občianskeho zákonníka, ktorou sa zaviazal zaobstarať pre odporkyňu uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, za odmenu vo výške 4% z kúpnej ceny bytu predpokladanej vo výške 49.900 eur. Zároveň sa domáhal i náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v rámci výkonu realitnej činnosti s odporkyňou uzatvoril dňa 14.01.2012 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 774 Občianskeho zákonníka, ktorou sa zaviazal zaobstarať pre odporkyňu uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude jej byt, pričom odmenu si dohodli vo výške 4% z kúpnej ceny bytu. Dokladom o uzatvorení zmluvy bol dokument slúžiaci súčasne na zaznamenávanie realizovaných prehliadok bytu určeného na predaj. V prospech odporkyne vykonal úkony, ku ktorým sa zmluvne zaviazal a pre odporkyňu zabezpečil záujemcu o kúpu bytu p. Z., s ktorým odporkyňa kúpnu zmluvu uavrela avšak bez jeho vedomia s úmyslom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť dohodnutú odmenu za sprostredkovanie.
Súd vydal dňa 22.01.2014 Platobný rozkaz č. 5C/349/2012-18, ktorý bol odporkyni doručený dňa 28.01.2014. Odporkyňa v lehote na podanie odporu podala odpor, ktorý bol súdu doručený dňa 05.02.2014. V odpore odporkyňa uviedla, že návrh na vydanie platobného rozkazu považuje za neopodstatnený s odôvodnením, že s navrhovateľom žiadnu zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti neuzatvorila. Sprostredkovateľská zmluva, o ktorú navrhovateľ opiera svoj návrh bola súčasťou tlačiva nazvaného „Dokument o prehliadke“ a pod týmto názvom sa nachádza text „Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľností § 262 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom navrhovateľ sa v návrhu odvoláva na uzavretie zmluvy v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka. Uvedený formulár odporkyňa podpísala po obhliadke bytu v rýchlosti pri odchode navrhovateľa. Navrhovateľ odporkyni neposkytol ani kópiu spomínaného dokumentu a informoval ju len o tom, že podpisuje záznam o prehliadke bytu, pričom sa týmto k ničomu nezaväzuje. Súčasne vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že predmetná zmluva vzhľadom na jej obsah, charakter, povahu zmluvných strán a podmienky, za
ktorých malo dôjsť k uzavretiu, požíva ochranu spotrebiteľa a vzťahujú sa na ňu príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva ako celok vrátane dojednania o predmete zmluvy a provízii nebola individuálne dojednaná, o čom svedčí aj formulárové znenie tejto zmluvy. Navrhovateľ ako dodávateľ konal v rozpore s dobrými mravmi a rovnako nekonal s odbornou starostlivosťou. Uvedená zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti je neplatná, nakoľko trpí vadami vôle, vôľa odporkyne totiž nebola slobodná a vážna, nakoľko odporkyňa bola uvedená do omylu navrhovateľom a o skutočnosti, že podpisuje sprostredkovateľskú zmluvu nebola informovaná. Rovnako tak viazanie uzavretia Zmluvy na prvotnú obhliadku je nevyhnutné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a podobne tak uvedená výška odmeny 4 % z kúpnej ceny nehnuteľností nebola s odporkyňou individuálne dojednaná, nakoľko v čase podpisu Dokumentu o prehliadke bytu nebola táto časť formulára vyplnená. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala, aby súd návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania.
Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
S poukazom na citované zákonné ustanovenie bol platobný rozkaz zrušený v plnom rozsahu.
Navrhovateľ sa k odporu odporkyne vyjadril podaním zo dňa 21.02.2014, v ktorom uviedol, že pripúšťa spotrebiteľský charakter uzavretej spotrebiteľskej zmluvy, však ide o zmluvu neformálnu v súlade s § 774 Občianskeho zákonníka, teda na dojednanie sa nevyžaduje písomná forma. S odporkyňou sa na podstatných náležitostiach zmluvy dohodli pri ústnom jednaní. Predložený dokument o prehliadke bytu je dokladom o obsahu tejto zmluvy, bol v celom rozsahu vyplnený pri jeho podpise, je stručný, prehľadný, neobsahuje
žiadne ťažko čitateľné časti. Bolo by nelogické predpokladať, že by navrhovateľ bez dohody o primeranej odmene za sprostredkovateľskú činnosť pre prípad predaja bytu poskytol odporkyni služby. Jeho odborná starostlivosť je preukázaná práve skutočnosťou, že sprostredkovateľské služby navrhovateľa viedli v krátkom čase k uzavretiu kúpnej zmluvy so zabezpečeným záujemcom. Dôvody uvedené v odpore považuje za nedôvodné a na svojom návrhu trvá.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: živnostenský list zo dňa 29.01.2009, dokument o prehliadke zo dňa 14.01.2012, výpis z Katastra nehnuteľností k LV č. XXXX zo dňa 29.02.2012 a zo dňa 04.09.2012, predžalobná výzva na zaplatenie zo dňa 22.03.2012 a zistil nasledovný skutkový stav veci: Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že odporkyňu kontaktoval telefonicky potom ako zistil, že inzerovala predaj nehnuteľnosti. Pri stretnutí, ktoré prebehlo štandardne si nafotil nehnuteľnosť, konkrétne byt, ktorý následne spolu s popisom ponúkal prostredníctvom internetu na realitné servery a tiež vo vývesných skrinkách, ktoré vlastní. Pri prvotnej ohliadke bytu sa s odporkyňou dohodli o postupe predaja a tiež o výške provízie, ktorá bola 4 % z kúpnej ceny. Išlo o ústny dohovor. Žiadnu zmluvu neuzavreli, keďže sa jednalo o voľný predaj nehnuteľnosti, dohli sa, že v prípade, ak sa nájde záujemca o kúpu bytu bude jeho realitnej kancelárii vyplatená provízia v alikvotnej čiastke. Po kontakte záujemcu p. Z., dohodol navrhovateľ stretnutie v predmetnom byte spolu s odporkyňou. Pri tomto stretnutí dňa 14.01.2012 predložil odporkyni dokument o prehliadke, ktorý je podľa navrhovateľa platný a ide o podklad k finálnej zmluve o sprostredkovaní. Dokument o prehliadke bytu má vopred vyplnený, ide o jeho bežný postup. Odporkyňa si dokument prečítala a bez výhrad ho podpísala. V danom prípade však k uzavretiu samotnej zmluvy o sprostredkovaní predaja bytu nedošlo, pretože odporkyňa uzavrela kúpnu zmluvu s p. Z. bez účasti realitnej kancelárie a takto ho obišla. O skutočnosti, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy bez jeho vedomia sa dozvedel až následne v telefonických rozhovoroch so záujemcom o kúpu bytu a odporkyňou, ako aj šetrením na katastri nehnuteľností. Mal záujem o dokončenie celého obchodu a vyjadrenia o jeho neprofesionálnom a nekorektnom konaní považuje za silné vyjadrenia. Je toho názoru, že mu odmena za to, že zohnal záujemcu o kúpu bytu patrí. Myslí si, že sa odporkyňa na ňom bezdôvodne obohatila. Žalovanú sumu si uplatňuje vo výške 4 % z kúpnej ceny bytu tak, ako bola dohodnutá medzi účastníkmi v dokumente o prehliadke bytu a úrok z omeškania si uplatňuje od dátumu, kedy sa podľa neho odporkyňa dostala do omeškania a tento dátum uznal za vhodný.
Odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že ju navrhovateľ kontaktoval, ale toto stretnutie považovala za neformálne, pričom navrhovateľa vopred ešte pri telefonickom rozhovore upozornila, že pri predaji bytu
využíva občiansku inzerciu ako aj inzerovanie prostredníctvom iných realitných kancelárii a nemá záujem o exkluzívnu zmluvu. Pri prvotnej ohliadke bytu si navrhovateľ byt nafotil, dohodli sa na podmienkach postupu a dohodli sa aj tom, že pokiaľ navrhovateľ ukončí celý predaj, teda že nájde záujemcu o kúpu bytu, vyhotoví zmluvy a zabezpečí vklad do katastra nehnuteľností, bude mu z jej strany vyplatená provízia, pričom sa spomínali 4 % z kúpnej ceny. Súčasne potvrdila, že záujemcu o kúpu bytu priviedol navrhovateľ na obhliadku bytu a rovnako potvrdila, že predložený dokument o prehliadke podpísala, avšak nespomína si, že by bol dokument vopred vyplnený a nemala dostatok času si dokument prečítať a spoliehala sa na tvrdenie navrhovateľa, že tento dokument slúži
navrhovateľovi len ako potvrdenie o tom, že sa zúčastnil ohliadky bytu. Poprela tvrdenie navrhovateľa, že ju vyzval, aby si kópiu dokumentu prišla vziať k nemu do kancelárie. Obdobné dokumenty o absolvovaní prehliadky bytu jej predkladali na podpis aj iné „realitky“. Sama záujemcu o kúpu bytu p. Z. nekontaktovala, oslovila ju iná realitná kancelária, ktorá na prehliadku bytu priviedla záujemcu, ktorým bol p. Z. a následne sa dohodli na kúpe bytu. Potom, ako zistila, že o kúpu bytu má záujem p. Z., telefonicky túto skutočnosť oznámila navrhovateľovi. Následne ju navrhovateľ niekoľko ráz telefonicky kontaktoval, pričom ho požiadala, aby ju prestal obťažovať a obracal sa na ňu písomne. Kúpnu zmluvu vypracovala realitná kancelária PBS, ktorej vyplatila províziu vo výške 2.000 eur. Na uplatnenie nároku navrhovateľa na bezdôvodné obohatenie nie sú splnené predpoklady podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a rovnako tak navrhovateľom uplatnená suma 1.980 eur je nejasná, pretože nie je zrejmé ako navrhovateľ túto sumu určil, nejde ani o 4 % zo sumy 49.900 eur (pôvodná navrhnutá kúpna cena) ani o 4 % zo sumy 49.000 eur (cena dojednaná v kúpnej zmluve).
Dňa 14.01.2012 bol vyhotovený „Dokument o prehliadke“, ktorý bol podpísaný odporkyňou a záujemcom o kúpu p. Z.. V obsahu tohto dokumentu je ďalej uvedené pod hlavičkou „Zmluva o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti § 262 zák. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, kde je ako sprostredkovateľ uvedený navrhovateľ. Následne je identifikovaný záujemca o kúpu nehnuteľnosti, nehnuteľnosť a vlastník nehnuteľnosti. V ďalšej textovej časti predloženého dokumentu je uvedená kúpna cena 49.900 eur a ďalej sa v ňom uvádza, že tento dokument nezaväzuje kupujúceho k podpísaniu kúpnej zmluvy, záujemca o kúpu nehnuteľností svojím podpisom potvrdzuje uskutočnenie prehliadky nehnuteľnosti sprostredkovanú sprostredkovateľom, vlastník sa zaväzuje, že v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy vyplatí sprostredkovateľovi odmenu dohodou vo výške 4 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti dohodnutej v kúpnej zmluve, záujemca o kúpu nehnuteľností sa zaväzuje, že neuzatvorí s vlastníkom nehnuteľnosti kúpnu alebo inú zmluvu o prevode vlastníctva a práv a povinností týkajúcich sa nehnuteľnosti uvedenej v tomto dokumente bez vedomia a písomného súhlasu sprostredkovateľa, v prípade, že vlastník uzavrie kúpnu alebo inú zmluvu o prevode vlastníctva a práv a povinností týkajúcich sa nehnuteľnosti uvedenej v tomto dokumente so záujemcom bez vedomia sprostredkovateľa, je záujemca povinný vyplatiť sprostredkovateľovi odmenu za sprostredkovanie dohodou vo výške 3.000 eur do 7 dní po podpísaní kúpnej zmluvy s vlastníkom. Dokument s rovnakým znení bol vyhotovený aj dňa 09.01.2012 s iným záujemcom o kúpu bytu.
Svedok M. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že sa na navrhovateľa trochu hnevá pre jeho prístup pri ohliadke bytu. Navrhovateľ mu dal podpísať dokument o prehliadke bytu ešte predtým, než do bytu vstúpili, a to na ulici pred bytovým domom so slovami, že ide o neformálnu záležitosť. Mal za to, že tento dokument ho na nič nezaväzuje. Počas ohliadky bytu nevidel, že by odporkyňa podpisovala nejaký dokument, pretože sa sústredil na samotný byt. Nezáväzne sa dohodli s navrhovateľom, že pokiaľ bude mať o byt záujem, ozve sa mu. Nakoľko mal o byt záujem a navrhovateľovi sa nemohol dovolať, oslovil inú realitnú kanceláriu, ktorá byt na predaj tiež ponúkala a napokon prostredníctvom tejto kancelárie uzatvorili s odporkyňou kúpnu zmluvu. Ako záujemca o kúpu bytu nemal vedomosť o dohode o sprostredkovaní medzi odporkyňou a navrhovateľom, ani o výške dojednanej provízie. Súčasne si bol vedomý skutočnosti, že navrhovateľ pracuje ako realitná kancelária a za prácu požaduje adekvátnu odmenu. Ďalej uviedol, že navrhovateľ mu nevydal kópiu dokumentu o prehliadke bytu, nebol si vedomý, že podpisuje nejaký dokument alebo zmluvu,
navrhovateľ ho neinformoval o obsahu dokumentu, ktorý podpísal, ani ho neupozornil, že sa zaväzuje zaplatiť mu zmluvnú pokutu.
Z výpovede svedkyne R. Z. vyplýva, že navrhovateľ dal jej exmanželovi p. Z. podpísať pred vchodom do bytovky dokument o prehliadke bytu. Ona osobne obsah dokumentu nevidela ani nečítala a nepamätá
sa, či navrhovateľ povedal, o čo ide. Jej exmanžel tento dokument podpísal. Po obhliadke bytu, ktorá trvala cca 15 minút sa s navrhovateľom dohodli, že si kúpu bytu rozmyslia, pričom to nepovažovala pre nich za záväzné. Potom ako sa zhodli, že majú záujem o kúpu bytu, mal exmanžel kontaktovať navrhovateľa. Exmanžel jej tvrdil, že navrhovateľ mu nedvíha telefón, preto napísal navrhovateľovi sms
- správu, v ktorej mu oznámil, že sa rozhodli predmetný byt kúpiť cez inú realitku a navrhovateľ mu mal odpísať niečo v tom zmysle, že sa k niečomu zaviazal. Následne kontaktovali inú realitnú kanceláriu a nevedela, či sa navrhovateľ s jej exmanželom ďalej kontaktoval. Z jednania navrhovateľa nemala dobrý dojem, nepripisovala tomu však veľký význam. Navrhovateľ ju ani jej bývalého manžela neupozornil na to, že ide o sprostredkovateľskú zmluvu a že z tejto zmluvy im vyplývajú nejaké sankcie, ani ich neinformoval o obsahu dokumentu.
Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Podľa § 775 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 777 Občianskeho zákonníka záujemca a sprostredkovateľ sú povinní oznamovať si navzájom všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzavrieť sprostredkúvanú zmluvu. Sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu konať alebo prijímať čokoľvek, len ak bol na to splnomocnený písomným plnomocenstvom.
Predmetom sprostredkovateľskej zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy, teda neuzaviera zmluvu sám, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Záujemca teda uzaviera zmluvu sám, aj keď za pomoci sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie zmluvy.
Charakteristickým pojmovým znakom tejto zmluvy je nielen to, že sa sprostredkuje uzavretie zmluvy uvedeným spôsobom, ale že sa dostaví aj výsledok, a to pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľská zmluva je odplatnou zmluvou, dojednáva sa teda za odmenu. Pojmovým znakom tejto zmluvy je však skutočnosť, že záujemca má povinnosť poskytnúť odmenu sprostredkovateľovi len vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Výška odmeny sprostredkovateľa sa určí dohodou podľa zásad ustanovených v § 775. Výška odmeny spravidla obsahuje aj paušalizované náklady, ktoré má sprostredkovateľ so splnením svojej povinnosti sprostredkovať uzavretie sprostredkovávanej zmluvy (napr. náklady spojené s inzerciou, telefonické rozhovory a pod.). Sprostredkovateľ má povinnosť obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy s treťou osobu a jeho odmena závisí od toho, či sa zmluva uzavrie, t.j. či sa jeho pričinením dostaví sledovaný výsledok. Ak sa výsledok nedostaví, nemá právo na odmenu, ale ani záujemca nemá proti nemu právo uplatniť si určité nároky len z toho dôvodu, že sa výsledok nedostavil. Dosiahnutie výsledku nie je totiž v moci sprostredkovateľa, pretože vždy závisí aj od toho, či existujú osoby, ktoré majú záujem o uzavretie zmluvy.
Podľa § 37 ods. 1 O.z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 O.z. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 O.z. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí spĺňať zákonné znaky, a to 1. Prejav vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy. Z tohto dôvodu nemožno považovať za perfektný návrh na uzavretie zmluvy (oferta), pokiaľ nie je výslovný a urobený s vážnym úmyslom uzavrieť zmluvu (napr. zaslanie ponukového listu, v ktorom je naznačená možnosť uzavrieť zmluvu, avšak až za neskôr konkretizovaných podmienok, ktoré nie sú v ponuke, spravidla nemožno považovať za perfektný návrh). 2. Návrh musí byť adresný, t.j. musí byť určený jednej alebo viacerým konkrétnym osobám s ponukou na konsenzus (na účasť na zmluve). 3. Návrh musí byť určitý, t.j. obsah tohto konsenzu musia tvoriť aspoň podstatné obsahové náležitosti zmluvy. 4. Z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Forma návrhu nie je predpísaná. Môže byť urobený ústne, písomne alebo inými prostriedkami (telefaxom, telegramom, prostredníctvom elektronickej komunikácie a pod.). Návrh je pre navrhovateľa (oferenta) záväzný od okamihu, keď došiel osobe, ktorej je určený (oblátovi). Pri osobnom rokovaní záväznosť nastane okamžite, pri inom spôsobe návrhu (inter absentes) okamihom, v ktorom sa návrh dostal do dispozičnej sféry obláta (stačí aj doručenie listovej zásielky do poštovej schránky, odkaz na záznamníku a pod.). Včasné vyhlásenie je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadu, keď ju určuje
zákon alebo dohoda účastníkov (návrh na uzavretie zmluvy). Včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné včasné konanie adresáta návrhu (oferty), z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom. Iným včasným konaním možno rozumieť konanie rozmanitého druhu a jeho posúdenie závisí od predmetu zmluvy, ku ktorému smeroval návrh. Zákon zdôrazňuje iné včasné konanie, z čoho možno vyvodiť, že za taký spôsob nemožno považovať opomenutie, nečinnosť alebo mlčanie, ak z povahy veci nevyplýva opak.
Navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy odvodzuje od zmluvy o sprostredkovaní podľa § 774 Občianskeho zákonníka tvrdiac v návrhu, že dokument zo dňa 14.01.2012 je sprostredkovateľkou zmluvou podľa § 774 Občianskeho zákonníka, avšak vo svojej výpovedi na prvom pojednávaní uviedol, že s odporkyňou neuzatvorili žiadnu zmluvu, keďže sa jednalo o voľný predaj a províziu si dohodli v alikvotnej čiastke a dokument o prehliadke mu slúžil ako podklad k finálnej zmluve o sprostredkovaní predaja bytu, k uzatvoreniu ktorej napokon nedošlo. Tento dokument bol v jednom vyhotovení a slúžil iba pre jeho potreby a teda nemal ani kópiu. Navrhovateľ si teda vo svojich vyjadreniach odporuje, pričom v návrhu opiera svoj nárok o zmluvu o sprostredkovaní podľa § 774 Občianskeho zákonníka, avšak v dokumente o prehliadke je uvádzaná zmluva o sprostredkovaní podľa § 262 Obchodného zákonníka. Okrem toho rozporuplnosť vo vyjadreniach navrhovateľa súd videl i v tom, že v návrhu uviedol, že sa zaviazal pre odporkyňu zaobstarať uzatvorenie kúpnej zmluvy, čo je napokon uvedené i v dokumente o prehliadke, avšak na pojednávaní uviedol, že mu patrí odmena za to, že zaobstaral záujemcu o byt, na čo poukázal i vo svojom vyjadrení zo dňa 27.05.2014. V tejto súvislosti sa javí potrebným poukázať na rozdielnosť dvoch pojmov, a to zabezpečenie záujemcu resp. príležitosti uzavrieť zmluvu a zabezpečenie uzatvorenia samotnej kúpnej zmluvy.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní, pretože Dokument o prehliadke bytu zo dňa 14.01.2012 nemožno považovať za platný právny úkon v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Keďže v danom prípade podľa názoru súdu nedošlo k uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy, nevznikol medzi účastníkmi žiadny záväzkový právny vzťah, z ktorého by pre nich vyplývali práva a povinnosti.
Zároveň súd poukazuje i na skutočnosť, že žalovaná suma, teda výška uplatnenej odmeny 1.980 eur nie je jasná. Navrhovateľ uviedol, že žalovaná suma predstavuje 4% z kúpnej ceny bytu, avšak pre
spresnenie súd uvádza, že 4 % zo sumy 49.900 eur ( kúpna cena uvedená v dokumente o prehliadke bytu) predstavuje sumu 1.996 eur a 4 % zo sumy 49.000 eur ( kúpna cena uvedená v uzavretej kúpnej zmluve medzi odporkyňou a manželmi Z. ) predstavuje sumu 1.960 eur. Súd výpočtom zistil, že navrhovateľom uplatnená suma 1.980 eur predstavuje 4 % zo sumy 49.500 eur, ktorá ako kúpna cena (tak predbežná ako reálne dohodnutá) nikdy v komunikácii s odporkyňou, prípadne záujemcami bytu nebola spomenutá.
Nejasným je i nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože navrhovateľ nevysvetlil súdu ako dospel k záveru, že odporkyňa sa so zaplatením odmeny dostala do omeškania práve od 01.05.2012. V predžalobnej výzve zo dňa 22.03.2012 adresovanej odporkyni, ju navrhovateľ vyzval na zaplatenie v lehote 7 dní od doručenia výzvy, avšak nepredložil súdu dôkaz preukazujúci doručenie výzvy odporkyni, teda nie je zrejmé, kedy začala odporkyni plynúť lehota na zaplatenie, ani kedy sa odporkyňa mala dostať do omeškania. Tvrdenie navrhovateľa, že dátum omeškania odporkyne dňa 01.05.2012 uznal za vhodný je nepostačujúce.
V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že odporkyňa sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, súd uvádza, že podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Navrhovateľom uplatnený nárok teda nemožno subsumovať pod bezdôvodné obohatenie.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Odporkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 357,48 eur, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia.
Právna zástupkyňa odporkyne v predloženom vyčíslení trov konania uplatnila celkové trovy konania vo výške 475,98 eur, ktoré pozostávajú z iných trov konania v sume 118,50 eur titulom súdneho poplatku za odpor a trov právneho zastúpenia navrhovateľa v sume 357,48 eur podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony právnej služby po 81,33 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd
- odpor, účasť na pojednávaní dňa 25.04.2014 a dňa 04.06.2014) spolu 325,32 eur, 4 x režijný paušál za rok 2014 po 8,04 eur spolu 32,16 eur.
Súd nepriznal odporkyni náhradu trov konania v sume 118,50 eur titulom súdneho poplatku za odpor, nakoľko tieto trovy odporkyni nevznikli. Odporkyňa pri podaní odporu súdny poplatok nezaplatila a súčasne sa dovolávala zákonného oslobodenia od platenia súdneho poplatku v súlade s § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.