Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-224-2013.pdf
PDF · 110.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/224/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľa: J.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Jarmila Zahradníková, advokátka, Pluhová 78, 831 03 Bratislava proti odporkyni: Z. K., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č.. X, XXX XX F. o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo J.. T. K. a Z. K.Á., rod. B. uzavreté dňa 22.9.2007 v Skalici, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Skalica, vo zväzku 18, ročník 2007, na strane 166, pod poradovým číslom 72 r o z v á d z a.
Súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. C. do osobnej starostlivosti odporkyne.
Obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach.
Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. C. sumou 250,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Navrhovateľ je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. C. nasledovne :
- každý párny týždeň v roku od soboty od 8.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- počas Veľkonočnej nedele každý párny rok v čase od 9.00 hod do 18.00 hod
- počas Veľkonočného pondelka každý nepárny rok v čase od 9.00 hod do 18.00 hod
- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12 od 10.00 hod do 25.12. do 10.00 hod
- počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 25.12 od 10.00 hod do 26.12. do 18.00 hod.
s tým, že odporkyňa je povinná maloleté dieťa na styk s navrhovateľom pripraviť a v určenom čase navrhovateľovi odovzdať v mieste jej bydliska a navrhovateľ je povinný maloleté dieťa odporkyni v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 29.10.2013 návrh, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnil tým, že po narodení syna začal byť ich manželský vzťah narúšaný, dochádzalo k citovému a intímnemu odcudzeniu v dôsledku nezhôd a hádok, navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľ aj odporkyňa žijú už dlhý čas každý svojím vlastným životom. Navrhovateľ žiadal zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov a navrhovateľovi určiť výživné na maloletého vo výške 120,- eur mesačne.
Matka sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, navrhla aby mal. dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a navrhovateľovi bolo určené výživné na maloletého vo výške 250,- eur mesačne.
V priebehu konania prišlo medzi účastníkmi k dohode o rozvode manželstva ako aj úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Navrhovateľ zotrval na rozvode manželstva a odporkyňa súhlasila s rozvodom. Navrhovateľ súhlasil s tým, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti odporkyne. Navrhovateľ a odporkyňa sa dohodli na výške výživného v sume 250,- eur mesačne, ktoré výživné navrhovateľ bude platiť vždy do 15. dňa vopred. Obidvaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach. Právny zástupca navrhovateľa navrhol upraviť styk navrhovateľa s maloletým tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s čím odporkyňa vyjadrila súhlas, pričom sa budú vedieť dohodnúť do budúcna aj na širšej úprave styku.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, zástupcu kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o príjmoch, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správou z prešetrenia pomerov, správou z odborného poradenstva a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 22.09.2007 v Skalici. U obidvoch manželov sa jednalo o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci F..
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa.
Z výsluchu navrhovateľa mal súd preukázané, že s odporkyňou od 11/2013 spolu nebývajú. Navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti na podnet odporkyne. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje to, že nežili s manželkou intímnym životom, manželka ho odmieta, kvôli čomu boli hádky a nedorozumenia. Intímne spolu s odporkyňou nežijú od apríla 2013. Navrhovateľ sa uvedené snažil riešiť aj pohovorom s odporkyňou, no odporkyňa uvedené dôvodila svojím zlým zdravotným stavom. Ďalšou príčinou rozvratu manželstva bol vplyv rodičov zo strany odporkyne. Jej rodičia navrhovateľovi sami hovorili, aby si našiel frajerku. Jej otec mu hovoril, že hneď ako sa rozvedú ho vyplatí. S odporkyňou mali záujem si odkúpiť pozemok od obce, na ktorom mali záhradu, ktorú užívali. S odporkyňou na odkúpení tohto pozemku boli dohodnutí, podal žiadosť na obec. Toto sa však dozvedel otec odporkyne, ktorý zabezpečil na obci, aby pozemok bol prevedený len na odporkyňu. Vplyv jej otca neprispieva na zlepšenie ich vzájomných vzťahov s odporkyňou. Ďalším dôvodom rozvratu manželstva je zmena správania odporkyne. Od mája 2013 sa jej správanie zmenilo, začala sa inak obliekať, začala chodiť von s kamarátkami, niekedy doma ani neprespala. Od 5/2013 to mohlo byť 5 až 10 krát. Cez leto išli spolu na dovolenku do Turecka s tým, že mu odporkyňa oznámila, aby si nemyslel, že bude s ním spať. Spoločne nehospodária od 11/2013, odvtedy čo sa navrhovateľ odťahoval. Navrhovateľ momentálne spláca hypotéku a odporkyni platí výživné na maloletého. Od 11/2013 sa o mal. C. stará odporkyňa. Navrhovateľ žiadny mimomanželský vzťah nemá. Nikdy odporkyni nebol neverný. Momentálne býva u jeho matky na rodinnom dome v K.. Tento vlastní na polovicu so svojou matkou. Navrhovateľ pracuje v R., M.. Y.. B.., kde zarába 1.259,63 eur netto. Rodinné prídavky na mal. poberá navrhovateľ, následne
ich preposiela odporkyni. Iné príjmy nemá. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Navrhovateľ má s mal. C. dobrý vzťah, má ho rád, pravidelne sa stretávajú.
Z výsluchu odporkyne mal súd preukázané, že medzičasom si rozmyslela svoj postoj k rozvodu manželstva a s rozvodom súhlasí, taktiež súhlasí s úpravou práv a povinností k mal. C. tak, ako sa dohodli a je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. S navrhovateľom neobnovili spolužitie. Od 11/2013 spolu nežijú. Odporkyňa uznáva citové odcudzenie sa, k navrhovateľovi necíti lásku. Toto citové odcudzenie trvá asi jeden rok. Počas dvoch rokov manželstva odkedy si navrhovateľ našiel novú prácu neustále chodil domov unavený. Stále len spal. Odmietal s nimi absolvovať výlety a stretnutia s rodinou. Kvôli tomu bola odporkyňa na neho nahnevaná. Posledný rok už s navrhovateľom o ich problémoch nekomunikovala. Bola na neho nahnevaná, bol stále unavený. Mala pocit, že jej odoberá všetku energiu a zazlievala mu ako sú šťastné ostatné rodiny a podobne. Intímne spolu nežijú asi 1 rok. Pokiaľ ide o mimomanželský vzťah odporkyňa žiadny nemá, ani nemala. Nikdy navrhovateľovi nebola neverná. Pokiaľ ide o intímny život je pravdou, že navrhovateľa odmietala. Prvé dva roky po pôrode maloletého to bolo zo zdravotných dôvodov. Posledné tri roky to je z dôvodu správania sa navrhovateľa. Spoločne nehospodária od 11/2013. Starostlivosť o mal. zabezpečuje len odporkyňa. Odporkyňa býva v rodinnom dome v F.. Jedná sa o rodinný dom, ktorý patrí do BSM. Odporkyňa pracuje v J. B., kde zarába priemerne 727,86 eur netto. Iný príjem nemá. Mal. C. navštevuje materskú školu v F.. Je zdravým dieťaťom. Za škôlku platí 30,- eur to je školné + stravné. Ďalšie výdaje na mal. sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Odporkyňa bude navrhovateľovi umožňovať stretávať sa s mal. aj nad rámec dohody. Kvôli práci navrhovateľa sa nepodarilo bližšie špecifikovať aj ostatné dni a presne časovo ich vymedziť kedy by sa mohol s mal. stretávať. Preto navrhli aspoň takýto základný rámec styku s tým, že mu odporkyňa bude umožňovať aj širší styk s dieťaťom. Maloletý má svojho otca veľmi rád. Majú medzi sebou pekný vzťah. Žiadny problém tam nie je.
Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že prešetrili pomery v domácnosti rodičov. Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti. V prípade rozvodu manželov navrhuje aby súd vyhovel rodičom a rozhodol podľa ich dohody.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica z prešetrenia pomerov zo dňa 14.02.2014 súd zistil, že starostlivosť o mal. C. zabezpečuje matka. Matka býva s mal. v rodinnom dome, ktorý nie je ešte kompletne zariadený a dokončený. Mal. má svoju izbu, ktorá je kompletne zariadená a vybavená jeho potrebám. Otec si mal. berie dav až trikrát do týždňa, niekedy mal. u otca prespí. Starostlivosť o mal. zvláda, majú medzi sebou vybudovaný pekný vzťah. Otec na mal. pravidelne prispieva sumou 250,- eur mesačne. Mal. je zdravým dieťaťom, navštevuje materskú škôlku v F..
Zo správy z odborného poradenstva súd zistil, že manželia sa na prvý termín nedostavili s tým, že nevidia zmysel, aby absolvovali poradenstvo. Na druhý termín sa dostavili obaja aj s mal. dieťaťom. Vyjadrili sa, že nechcú manželské spolužitie obnoviť a trvajú na rozvode manželstva. Obaja manželia majú dobré rodičovské kompetencie a záujem podieľať sa na výchove ich dieťaťa. Vedia sa dohodnúť na rovnakých výchovných pravidlách. Mal. má k rodičom rovnaký a dobrý vzťah.
Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľ ani odporkyňa nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľ poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica súd zistil, že odporkyňa za obdobie posledných 12 mesiacov poberala nemocenské vo výške 226,60 eur. Žiadne iné dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou navrhovateľ ani odporkyňa za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberali.
Z potvrdenia zamestnávateľa J. B. B.. B..T..Y.. o výške príjmu odporkyne mal súd preukázané, že dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 727,86 eur.
Z potvrdenia zamestnávateľa R. B. T., M..Y..B.. o výške príjmu navrhovateľa mal súd preukázané, že dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.259,63 eur.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o
rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia. Problémy v manželstve pretrvávajú dlhodobo, počas spolužitia manželov medzi nimi vznikali hádky a nedorozumenia, od apríla 2013 nežili spolu intímne, čo navrhovateľ vníma ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva, manželia spoločne ani nehospodária od novembra 2013, vznikali medzi nimi konflikty s pohľadu navrhovateľa zapríčinené aj nevhodným zasahovaním rodičov odporkyne do ich vzťahu, na druhej strane z pohľadu odporkyne zapríčinené odmietaním navrhovateľa absolvovať výlety a stretnutia s rodinou, jeho únava a nezáujem. Manželia mali evidentne rozdielne názory na spolužitie, ich vzájomné hádky a nedorozumenia vyústili až do odsťahovania sa navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel. Účastníci spoločne ani nehospodária s finančnými prostriedkami, intímne sa nestýkajú a starostlivosť o maloleté dieťa nezabezpečujú spoločne, čím si manželstvo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Manželia odmietli absolvovať poradňu, popr. pohovor z psychológom. Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom, nakoľko obidvaja účastníci považujú ich vzťahy za trvalo rozvrátené a neobnoviteľné. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spolužitie a postupné citové odcudzenie sa.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Odporkyňa žiadala na čas po rozvode zveriť maloletého do osobnej starostlivosti s čím navrhovateľ súhlasil. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem maloletého a dospel k záveru, že bude v záujme maloletého, ak bude zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, t.j. toho rodiča, ktorý mu už v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť. Odporkyňa sa o maloleté dieťa riadne stará, v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Súd je preto toho názoru, že bude v záujme maloletého, ak bude zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, u ktorej bude mať vytvorené podmienky a predpoklady na svoj riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto maloletého zveril do osobnej starostlivosti odporkyne. Napokon na uvedenom sa dohodli samotní rodičia. Obidvaja rodičia budú oprávnení zastupovať a spravovať majetok maloletého v bežných veciach, nakoľko súd nezistil dôvody pre ktoré by mal byť niektorý z rodičov v tomto smere obmedzovaný.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletých detí. Rodičia sa dohodli, že otec bude prispievať na výživné maloletého sumou 250,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Otec je zamestnaný v R., M.. Y.. B.., kde zarába 1.259,63 eur netto. Matka pracuje v J. B., kde zarába priemerne 727,86 eur netto. Maloletý C. navštevuje materskú školu, jeho zdravotný stav je dobrý. Výdaje na mal. sú bežnými výdajmi ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské pomôcky. Čo sa týka výdavkov oboch rodičov, možno povedať, že tieto pri rozhodovaní o určení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa prispievať na výživu mal. C. sumou 250,- eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby. Určeným výživným bude zároveň i realizované právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. K uvedenému sú poznamenáva, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť a je povinnosťou oboch rodičov, venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Pokiaľ ide o úpravu styku, navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 30.4.2014 žiadal upraviť styk (pozn. súdu avšak bez bližšieho časového vymedzenia), pričom právny zástupca navrhovateľa i odporkyňa na hlavnom pojednávaní žiadali vymedziť styk tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Samotná odporkyňa sa vyjadrila, že umožní navrhovateľovi aj širší rozsah styku, ktorý však nie je možné momentálne presne časovo vymedziť kvôli pracovnému vyťaženiu navrhovateľa a preto sa jedná len o základný rámec úpravy styku navrhovateľa s maloletým. Odporkyňa potvrdila, že vzťah medzi navrhovateľom a maloletým je veľmi dobrý. Súd preto upravil styk tak, ako požadovali právny zástupca navrhovateľa a odporkyňa. Súd má za to, že navrhnutá úprava styku je v záujme maloletého, je potrebné zachovať a upevňovať vzťah maloletého k obidvom rodičom.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p. s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len navrhovateľ, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)