Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3To-44-2014.pdf
PDF · 95.49 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/44/2014
Uznesenie
Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí 4. júna 2014, prejednal odvolanie obžalovaného F. X., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14.10.2013 sp.zn. 8T 92/2009 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal za vinného obžalovaného F. X. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložený s tým, že bola určená skúšobná doba na tri roky.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c) Tr. por.
Obžalovaný v dôvodoch odvolania vyslovil názor, že jeho vina vykonaným dokazovaním preukázaná nebola. Orgány činné v trestnom konaní a súd nikde neuvádzajú plnenie alebo neplnenie jeho povinností, ich porušenie, ktoré je jeho protiprávnym správaním sa. Opierali sa o predpisy, ktoré v kritickom čase neboli aplikovateľné na daný stav, o čom svedčí aj situácia vyplývajúca z konania Krajského súdu Banská Bystrica, číslo konania 23S/82/2010.
Najmä tvrdenia svedka Z. I., ktorý svojou činnosťou mal bezprostredne zabrániť následku, aký nastal, pretože on zastával funkciu, v rámci plnenia ktorej povinnosti mal tak konať. Vyplýva to aj z protokolu o odbornej prehliadke výťahu zo 16.05.2007, kde svedok jednoznačne uvidel, že výťah je povolené používať do 16.08.2007. K havárii výťahu došlo 07.07.2007 v čase, kedy podľa odbornosti tohto pracovníka výťah bolo možné používať. Bol to práve tento svedok, ktorý mal na túto činnosť potrebný certifikát. Nemožno teda obžalovaného zodpovednosť pri porušení všeobecných povinností zúžiť do roviny, že táto je v bezprostredne príčinnej súvislosti s následkom. Obžalovaný nebol technik - špecialista, týmto bol odborný pracovník - špecialista z obchodnej spoločnosti ELEVATOR SERVIS, s.r.o. Banská Bystrica, Z. I.. Tento pracovník nezakázal pri jeho prehliadke výťah odstaviť.
V ďalšom poukazuje na to, že vlastníkom budovy, v ktorej sa nachádzal obchod s potravinami, bola obchodná spoločnosť M- Market, a.s. Lučenec. Zmluvu o servisných prehliadkach uzavrela spoločnosť CBA, s.r.o. s obchodnou spoločnosťou ELEVATOR SERVIS, s.r.o. Obchodná spoločnosť CBA, s.r.o.
bola prevádzkovateľom obchodnej činnosti v budove, ktorá bola vlastníctvom M-Marketu, prevádzkovala potraviny, v ktorých sa nachádzal predmetný nákladný výťah.
Svedok Z. I. dosvedčil, že bol to on, kto za spoločnosť ELEVATOR SERVIS, s.r.o. vykonával odborné prehliadky výťahu, o čom vystavoval potrebné protokoly. Svedčí o tom aj protokol z mája 2007, kde svedok uviedol, že pri poslednej odbornej prehliadke v máji 2007 mal upozorniť nie prevádzkovateľa (pravdepodobne vedúcu predajne), ale nie obžalovaného, že ak sa neodstránia ani ním konštatované poruchy, pri nasledujúcej prehliadke by mohlo dôjsť k zastaveniu prevádzky výťahu, čo dosvedčuje to, že sám tento odborník so špeciálnym certifikátom zistené nedostatky nepovažoval za havarijný stav, v dôsledku ktorého je potrebné ihneď zastaviť prevádzku výťahu. V protokole o odbornej prehliadke výťahu a závere o jeho ďalšej použiteľnosti preškrtol text o vyradení výťahu z prevádzky, podčiarkol text ,,výťah je povolené používať do“, kde uviedol dátum 16.08.2007. Nad text, či je výťah spôsobilý prevádzky, napísal vlastnou rukou áno, niekoľkonásobne takto označil situáciu za štandardnú. Pri termíne 16.08.2007 ponechal text v znení, ktorý uvádza v súvislosti s textom pred týmto dátumom, že výťah je povolené používať do 16.08.2007, ak nebudú do toho termínu odstránené závady uvedené pod bodmi 22, 28, 24, 38 a 31. Následne vyškrtol text o vyradení výťahu z prevádzky. Nejde teda o náhodný záznam, ale stanovisko špecializovaného odborníka. Príčinu havárie preto vidí a takto uvádza aj v dôsledku zlej manipulácie, resp. neodbornej manipulácie výťahu o jeho zastavení, čo napokon znalec nevylúčil. Táto zlá manipulácia bola vykonaná osobou, ktorá nebola poučená o spôsobe prevádzkovania výťahu, hoci na viditeľnom mieste vo výťahu bola tabuľka s textom v českom jazyku, že výťah môže riadiť riadič k tomu ustanovený. Odborné upozornenie bolo aj na vonkajšej strane výťahu. Samotná poškodená Z. J. vo svojej výpovedi zo 14.05.2008 uvádza, že výťahom chodila väčšinou s doprovodom a nepamätala si, či v minulosti išla bez doprovodu. On sám ani nevedel o vyčlenenom priestore pre ukladanie tovaru v budove pre potreby poškodenej. Svedkyňa E. potvrdila, že poškodená zvykla čakať na skladníka a tento jej mal buď tovar vyviesť alebo doviesť dole. Tiež potvrdila, že týmto výťahom poškodená chodiť nemala. On sám, teda obžalovaný mal vedomosť, že živnostník N. H., ktorý zamestnával poškodenú, mal prenajaté priestory pre pokladňou v obchode, čo bol vyhradený priestor pre obchodnú činnosť poškodenej. Poškodená nebola zamestnankyňou obchodnej spoločnosti CBA s.r.o., bola pracovníčkou živnostníka pri predaji drobného tovaru. Jeho nikdy zamestnávateľ ani poškodená nežiadali, aby mohla poškodená uskladňovať tovar v priestoroch, ku ktorým je prístup k výťahom.
Výťah bol nákladný pre potreby prevozu potravinových zásob do predajne potravín a nie výťah pre fyzické osoby. Ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol predpokladať, že dôjde k zneužitiu prevádzky tak, ako k tomu došlo 07.07.2007. Na samotnú príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom je nevyhnutné skúmať zavinenie v zmysle § 5 písm. a) Tr. zák., pritom je potrebné zistiť všetky skutočnosti, z ktorých je možné spoľahlivo vyvodiť, že sa bez primeraných dôvodoch spoliehal, že k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu chráneného Trestným zákonom nedôjde a toto nespôsobí. Nemôže sa jednať o nevedomú nedbanlivosť, lebo kvalifikovanou osobou odborného pracovníka firmy ELEVATOR SERVIS, s.r.o. bol obžalovaný presvedčený, že prevádzka neohrozuje život a zdravie iných. Inak právne stanoviská Inšpektorátu práce Banská Bystrica sú nepoužiteľné vzhľadom na stav konania č. 23S/82/2010.
Za týchto okolností je jeho požiadavka na oslobodenie spod obžaloby opodstatnená.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. V rámci konania na verejnom zasadnutí odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v zásade všetkými dostupnými dôkaznými prostriedkami, z ktorých nazbieral množstvo dôkazov, čiastočne rozvedených aj v dôvodovej časti napadnutého rozsudku. Na druhej strane treba zdôrazniť, že vzniknuté rozpory medzi vykonanými dôkazmi dôsledne neodstránil na hlavnom pojednávaní a s rozpormi sa nevysporiadal ani v dôvodovej časti písomného vyhotovenia rozsudku, zároveň zabezpečené dôkazy hodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného, a to v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por., pri vymenovaní niektorých z množstva dôkazov, bez ich hodnotenia a následného porovnania s ostatnými dôkazmi.
Za takejto situácie je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, v rozpore s ust. § 2 ods.12 a § 168 ods. 1 Tr. por. a už z tohto pohľadu odvolacím súdom neudržateľný, pretože takéto pochybenie odvolací súd nie je oprávnený za súd prvého stupňa napraviť, resp. odstrániť.
Za danej dôkaznej situácie však odvolací súd musí konštatovať, že ani po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní neboli zabezpečené také dôkazy, ktoré by presvedčivo viedli k záveru v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku, resp. predtým v zmysle obžaloby, keď zásadným spôsobom sa na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu dôkazná situácia nezmenila a takáto dôkazná situácia nebola dostatočným podkladom ani pre prijatie obžaloby súdom prvého stupňa.
Okresný prokurátor v obžalobe, ako aj súd prvého stupňa z hľadiska skutkových zistení poukazuje na porušenie povinností obžalovaného pri výkone jeho funkcií spoločnosti M-Market Lučenec v zmysle zákona č. 330/1996 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a z vyhlášky č. 718/2002 Zb. zák. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení, prípadne citovaných ustanovení zákona č. 124/2006 Zb. zák. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na nariadenie vlády SR č. 392/2006 Zb. zák.
Je zrejmé, že okresný prokurátor aj súd prvého stupňa pri ustálení viny, resp. porušení citovaných ustanovení týchto právnych predpisov vychádzali predovšetkým z protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 23.03.2010 o vyšetrení príčin závažného pracovného úrazu z 15.08.2007. V súvislosti s objektivitou týchto záverov musí odvolací súd zhodne ako obžalovaný poukázať na správne konanie vo veci žalobcu M- Market, a.s. Lučenec a žalovaným Národným inšpektorátom práce, vedenej na krajskom súde na oddelení správneho súdnictva pod sp.zn. 23S/82/2010, v ktorom konaní išlo práve o porušenie povinností a uloženie pokuty žalobcovi pre konkrétny prípad porušenia právnych predpisov citovaných aj vo výrokovej časti trestnoprávneho rozsudku, ktorý je v tejto veci prejednávaný. Spochybňujúci rozsudok krajského súdu bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/48/2011 a v konečnom dôsledku tento spor viedol k zastaveniu konania samotným žalovaným vo vzťahu k žalobcovi. Naopak, súd prvého stupňa a okresný prokurátor sa pritom opierajú práve k porušeniu uvedených ustanovení príslušných právnych predpisov obžalovaným, tiež ale bez konkretizácie konania obžalovaného, resp. porušení jeho povinností, ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti v zmysle havarijného deja a následkov podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku.
I pre prípad, že by bolo možné uznať porušenie citovaných povinností obžalovaného príslušných ustanovení a právnych predpisov citovaných v skutkovej vete napadnutého rozsudku, treba zdôrazniť, že nie každé porušenie právneho predpisu je v príčinnej súvislosti s konaním a následkom predpokladaným v príslušnom ustanovení Trestného zákona, v tomto prípade v ust. § 221. Doteraz nebolo vysvetlené súdom prvého stupňa, ani okresným prokurátorom v zmysle obžaloby, aký vzťah má porušenie toho - ktorého ustanovenia citovaného v obžalobe a v napadnutom rozsudku a následkom v zmysle havárie výťahu a poškodenia zdravia poškodenej, keď ani znalec z odboru bezpečnosti ochrany života a zdravia pri práci, odbor energetika, strojárstvo, vo svojom znaleckom posudku, doplneného viacerými doplnkami, vrátane jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní, nie je schopný ustáliť jednoznačnú príčinu havárie výťahu v kritického dňa, hoci v pôvodnom písomnom vyhotovení znaleckého posudku uvádzal dve príčiny havárie výťahu, a to zachytenie výťahu na nesklenenej časti výťahovej šachty a tiež druhou príčinou je nezachytenie padajúcej kabíny zachytávačmi. V konečnom dôsledku mal byť príčinou havárie zlý technický stav. V následných doplnkoch však nevedel sám upresniť svoje závery do tej miery, aby bolo možné tieto podradiť pod konkrétne porušenia povinností vyplývajúcich z predpisov obžalovaným v zmysle konštatovania v obžalobe a výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Aj keď možno zo znaleckého posudku vyvodiť záver, že príčinou havárie výťahu bol zlý technický stav a údajne je tu príčinná zodpovednosť, nie je možné vychádzať len z týchto záverov znalca pri uznaní viny, pretože právne otázky znalec riešiť nie je oprávnený v zmysle príčinného vzťahu a zavinenia trestnej zodpovednosti konkrétnej osoby, v tejto osobe obžalovaného.
Teba zdôrazniť hlavne postup svedka Z. I., ktorý vykonal odbornú prehliadku výťahu 16.05.2007 a podľa ktorého technický stav výťahu nebol taký vážny, aby mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia, zrejme osôb používajúcich tento výťah, na druhej strane povolil výťah používať do 16.08.2007, a tu v medziobdobí práve došlo k pádu tohto výťahu 07.07.2007 spolu s poškodenou Z. J.. Obstojí preto obhajoba obžalovaného, že pokiaľ považovala kvalifikovaná osoba, majúca na starosti revíziu výťahov názor, že výťah je bezpečný, prečo potom práve obžalovaný, ktorý za prevádzku a bezpečnosť tohto výťahu zodpovedal v zmysle všeobecných povinností a podmienok, mal predpokladať, že výťah nie je bezpečný a môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia do obdobia 16.08.2007. Z vykonaného dokazovania
zatiaľ nie je možné túto vedomosť a zodpovednosť obžalovanému pričítať v zmysle jeho obhajoby a súvisiacich dôkazov.
Znalecký posudok nerieši a ani nemôže riešiť mieru zodpovednosti samotnej poškodenej Z. J., ktorá sama priznáva vedomosť o tom, že výťah nemala používať sama, ale prostredníctvom zodpovednej osoby na prevádzku a obsluhu tohto výťahu, tiež si bola vedomá upozornení z vonkajšej strany výťahu i vo vnútri výťahu, že výťah je možné alebo povolené používať len prostredníctvom na to určenej osoby. Napriek tomu tento výťah použila a tiež je zrejmé aj zo znaleckého posudku, že nemožno vylúčiť následok poruchy a pády výťahu, v dôsledku zlej obsluhy, v tomto prípade samotnou poškodenou. Pokiaľ túto možnosť sám znalec vo svojom znaleckom posudku, resp. doplnku nevylúčil, treba brať v úvahu aj skutočnosť povinnosti poučenia. O bezpečnosti zdravia pri práci zamestnávateľom, v tomto prípade zamestnávateľom poškodenej J., a to aj v zmysle možnosti používania výťahu, resp. zakázania používania výťahu poškodenou bez doprovodu zodpovedného pracovníka na obsluhu tohto výťahu. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či poškodená v tomto smere bola poučená svojím zamestnávateľom, resp., ako vôbec bola poučená o dodržiavaní pravidiel bezpečnosti zdravia pri práci.
Podľa § 157 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák., prečinu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto
ods. 1/ inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
ods. 2/ písm. a) odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania. Z citácie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o nedbanlivostný trestný čin, pritom subjektom tohto trestného činu je všeobecný páchateľ, teda tento trestný čin môže spáchať ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ. V tomto prípade je zjavné, že konanie spočívalo v opomenutí konania, teda tzv. omisivíny trestný čin v zmysle § 122 ods. 1 Tr. por., v zmysle opomenutia takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Medzi konaním, resp. opomenutím konania musí byť príčinná súvislosť s následkami, ktoré v dôsledku takejto nečinnosti alebo opomenutia nastali, pritom nie každé zdržanie sa konania, resp. opomenutie, má formu trestnoprávne relevantného konania. O trestnoprávne relevantné opomenutie ide len vtedy, ak páchateľ opomenie konanie, na ktoré bol podľa okolností prípadu a svojich pomerov povinný. Musí ísť o právnu povinnosť, nestačí porušenie povinností vyplývajúcich z morálnych pravidiel. Nemožno prehliadnuť, či okolnosti prípadu a osobné pomery páchateľ fakticky umožňovali úspešne splniť túto právnu povinnosť a len za predpokladu, že to umožňovali, ide o trestnoprávne relevantné opomenutie konania. Pritom právna povinnosť konať vyplýva z osobitného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo z ustanovenia všeobecného záväzného právneho predpisu, ako je napr. Občiansky zákonník - § 415, ďalej z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej moci, teda rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, v ďalšom z platnej zmluvy, ktorá nie je v rozpore so všeobecným záväzným predpisom, ani ho neobchádza a v neposlednom rade splnenia pracovných či iných úloh, v tomto prípade ide o porušenie povinností vyplývajúcich z konkrétneho postavenia páchateľa a okolností prípadu, pričom táto povinnosť buď priamo vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, alebo právna povinnosť vyplýva len zo všeobecne záväzného právneho predpisu a ďalej je konkretizovaná prostredníctvom mimoprávnych noriem. Ak nemožno takúto konkrétnu povinnosť postavenia páchateľa vyvodiť, chýba konanie ako podmienka trestnej zodpovednosti a nezabránenie následku nemožno pripísať páchateľovi za zodpovednosť. Pokiaľ ide o zavinenie v zmysle § 16, trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Teda Trestný zákon rozlišuje vedomú nedbanlivosť - ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také ohrozenie alebo porušenie nespôsobí (§ 16 písm. a) Tr. zák.), a nevedomú nedbanlivosť - páchateľ nevedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu
chráneného Trestného zákona, hoci o tom, vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (§ 16 písm. b) Tr. zák.). Vedomá nedbanlivosť je pritom budovaná na vedomosti o možnosti vzniku následku. Spoliehanie sa, že k následku nedôjde, vylučuje zámer spôsobiť ho a zároveň naznačuje, že páchateľ nesprávne hodnotí možnosť zabrániť vzniknutému následku a v tom spočíva jeho zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Neprimerané dôvody, ktoré viedli páchateľa k tomu, že sa spoliehal na to, že k následku nedôjde, nemožno zamieňať s omylom, pri ktorom páchateľ koná pod vplyvom nesprávneho poznania skutočností. Nedostatočné zhodnotenie nebezpečenstva spočíva v nepoznaní toho stavu, ale v tom, že páchateľ nedocenil následky svojho konania. Posudzovanie dôvodov, na ktoré sa páchateľ spoliehal, že nespôsobí porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, sa pri vedomej nedbanlivosti musí udiať so zreteľom na to, ako sa javila situácia páchateľovi, aké boli jeho znalosti, skúsenosti a podobne, ich primeranosť je zároveň nevyhnutné posudzovať aj vzhľadom na vonkajšie okolnosti prípadu. Pri nevedomej nedbanlivosti je možnosť a povinnosť (vedieť mal a mohol) predvídať následok daný súčasne a nedostatok týchto zložiek preto znamená, že čin je nezavinený. Objektívnym vymedzením miery opatrnosti žiada od každého spravidla rovnakú mieru opatrnosti, len výnimočne žiada od niektorých skupín osôb (lekári, obsluha technicky náročných strojov a zariadení a podobne) vyššiu mieru povinnej opatrnosti. Rozsah povinnej opatrnosti je spravidla stanovený osobitnými predpismi (predpisy o bezpečnosti práve, predpisy o cestnej premávke a podobne). Subjektívne vymedzenie miery opatrnosti spočíva v miere opatrnosti, ktorú je schopný vynaložiť páchateľ v konkrétnom prípade. Ide o individuálne hľadisko, ktoré je u každého človeka iné, lebo je dané jeho znalosťami, životnými skúsenosťami, jeho duševnými a telesnými schopnosťami a možnosťami. V každom prípade však medzi porušením tejto opatrnosti a následkom musí byť príčinná súvislosť. Pri nedbanlivosti je potrebné, aby si páchateľ aspoň mal a mohol predstaviť, že sa takto príčinný vzťah môže rozvinúť. Po takomto rozbore zavinenia v zmysle nedbanlivostného konania, resp. opomenutia zo strany obžalovaného musí odvolací súd položiť otázku, na základe ktorých dôkazov možno vyvodiť záver, že obžalovaný vedel, že môže porušením predpisov citovaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku skutkovej vety spôsobiť následky v zmysle tejto skutkovej vety a potom v zmysle naplnenia skutkovej podstaty trestného činu, resp. prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 Tr. zák. a tiež treba brať v úvahu alebo dokázať, na ktoré skutočnosti sa mal spoliehať, že takéto porušenie a ohrozenie nespôsobí. Pokiaľ obžalovaný popiera páchanie trestnej činnosti v zmysle vedomosti nebezpečnosti prevádzky predmetného výťahu v kritickom období a v čase, keď sa mal stať skutok, treba si položiť otázku, pri zistení záverov zodpovednej osoby o technickom stave výťahu v kritickom čase vyjadrením Z. I. za spoločnosť ELEVATOR SERVIS, s.r.o., teda pri vedomosti, že prevádzka výťahu v kritickom čase nie je životu alebo zdraviu nebezpečná, prečo práve porušením citovaných ustanovení v napadnutom rozsudku alebo v obžalobe možno vyvodiť opačný záver a následnú príčinnú súvislosť s následkami v zmysle skutkovej vety a predpokladaným žalovaným trestným činom, teda práve ust. § 157 Tr. zák. v konkrétnych jeho ustanoveniach podľa rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu túto príčinnú súvislosť a zodpovednosť nie je možné ustáliť, bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa s týmito otázkami sa vysporiadať hlavne presnejším a jednoznačnejším vyjadrením sa zo strany znalca, zo strany svedka Z. I., prípadne týchto konfrontovať, keďže závery svedka Z. I. v zmysle jeho písomných vyjadrení k prevádzkyschopnosti výťahu a závermi znalca sú diametrálne odlišné, rovnako aj závery súdu prvého stupňa, ktorý však tieto závery nekonkretizuje, resp. neuvádza konkrétne dôkazy a úvahy o nich, ktoré by takýto záver kvalifikovane opodstatňovali. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a v odstránení pochybení zo strany súdom prvého stupňa v zmysle citovaných ustanovení § 2 ods. 10, 12 Tr. por., rovnako aj § 168 ods. 1 Tr. por., dôsledného rozboru ust. § 16 vo vzťahu k tomuto skutku, resp. prípadu, bude môcť správne rozhodnúť a toto rozhodnutie musí nájsť zrozumiteľný výraz aj v odôvodnení nasledujúceho rozhodnutia v zmysle požiadaviek ust. § 168 ods. 1 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.