Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/129/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Q. Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté deti:

M. Q., nar. XX.XX.XXXX,

H. Q., nar. XX.XX.XXXX,

obidvaja štátni občania Slovenskej republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚPSVaR Žilina, deti rodičov matky: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan B. republiky, trvale bytom T., H. XXXX/XX a otca: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan K. republiky, trvale bytom T., H. XXXX/XX, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom M. a H. z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 17.03.2014 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k mal. deťom vzhľadom k tomu, že s otcom detí sú manželia, žijú v spoločnej domácnosti, ale manžel jej neprispieva na výživu detí asi jeden rok.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že návrh na úpravu práv a povinností k deťom podávala z dôvodu, že poberá dávky v hmotnej núdzi a na úrade jej bolo uvedené, že takýto návrh musí podať. V návrhu žiadala matka zveriť mal. deti do jej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na výživu detí 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od podania návrhu. Uviedla, že od podania návrhu naďalej býva s otcom mal. detí. V marci 2014 brigádovala. Zatiaľ nedoriešila svoje bývanie, keďže manželstvo s otcom mal. detí bolo rozvedené. Poberá dávku v hmotnej núdzi, naďalej navštevuje psychiatra. Musí navštíviť psychiatričku, aby jej stanovila ďalší termín návštevy. Má predpísané lieky, ktoré užíva.

Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že nesúhlasí s návrhom matky. Uviedol, že s deťmi má veľmi dobrý vzťah. Navrhuje zveriť deti do jeho starostlivosti, upraviť práva a povinnosti k deťom tak, ako v konaní vo veci rozvodu manželstva. Uviedol, že naďalej s matkou bývajú v jednom byte. Matka spí v detskej izbe, deti spávajú s ním. Matka sa nechce s otcom dohodnúť ani ohľadne majetkového vyporiadania. Nechce sa vôbec rozprávať o nejakom finančnom vyporiadaní. Matka jednoducho nechce zobrať na vedomie, aká je reálna situácia, že on už s matkou detí nechce žiť, pričom ona stále od neho nechce odísť. Deti sú naďalej v jeho starostlivosti. Matka je celý deň doma, buď leží alebo sedí v kuchyni, nepripravuje žiadnu stravu pre deti. On odvedie H. do škôlky a matka pre ňu chodieva poobede, zo škôlky ju vodieva domov, keďže on príde z práce o pol piatej. Uviedol, že matka lieky neužíva, pretože videl, že lieky má v skrinke.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že bolo opätovne vykonané šetrenie v rodine. Bol vykonaný pohovor s otcom, matkou, aj s mal. M.. Tieto pohovory vykonávali rodinné asistentky, ktoré sú špecializované na zanedbávanie starostlivosti o deti vzhľadom na podnet ombudsmanky, ktoré bolo kolíznemu opatrovníkovi doručené zo strany súdu, vzhľadom na podanie matky, matky mal. detí. Matka pri tomto šetrení uviedla, že otec ju v minulosti bil, teraz ju však nebije. Vždy je zabezpečená strava, ktorú si môže zobrať aj ona a túto zabezpečuje otec. M. povedal, že otec sa s ním pripravuje do školy, chystá mu jedlo, desiatu. Mama mu občas navarí, ale to mu tak nechutí. Povedal, že otec ho nikdy nebil, nerobí mu nič zlé. Kolízny opatrovník navrhol návrh matky zamietnuť, pretože ho považuje na neopodstatnený. Nebolo zistené žiadne týranie, domáce násilie zo strany otca a podľa jeho názoru, otec môže naďalej starostlivosť o deti zabezpečovať.

Zo sobášneho listu súd zistil, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa 14.08.2002 v R., B. republika. Je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. 1, zv. OM/XX, roč. XXXX, str. XXX, por. č. XXX.

Z rodných listov súd zistil, že účastníkom sa dňa 15.11.2004 narodil syn M. a dňa XX.XX.XXXX dcéra H..

Zo správy zamestnávateľa navrhovateľa Mobis Slovakia, s.r.o. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok otca za rok 2013 predstavoval sumu 1 XXX,- eur.

Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 04.04.2014 súd zistil, že odporkyňa je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 25.11.2013.

Zo správy ÚPSVaR Žilina zo dňa 09.04.2014 súd zistil, že odporkyňa je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 01.03.2014 vo výške XX,XX eur mesačne.

Zo správy ÚPSVaR Žilina, referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 14.04.2014 súd zistil, že na podnet súdu bol vykonaný pohovor s deťmi a účastníkmi. Rodičia majú rozdielny pohľad na úpravu starostlivosti o mal. deti. Vzťah mal. detí k obom rodičom vníma psychológ ako emočne pozitívny, s emočnou preferenciou otca. Deti sa vyjadrili, že chcú zostať bývať s otcom. Výsledky použitej diagnostiky poukazujú na to, že súrodenci majú pozitívny vzťah k obom rodičom s emočnou preferenciou otca. Matku deti vnímajú v starostlivosti ako pasívnejšiu.

Zo správy MUDr. R. U. zo dňa 21.03.2014 súd zistil, že prvý krát ju kontaktoval manžel odporkyne 24.08.2009. V marci 2009 bola odporkyňa vyšetrená na psychiatrickom oddelení v Bytčici v rámci LSPP, následne bola aj u iného ambulantného psychiatra, ale liečbu odmietla. Manžel s ňou odišiel do Albánska, kde jej rodina konzultovala stav so psychiatrom, ktorý jej doporučil antipsychotikum Risperidon v kvapkovej forme, ktorý jej potom matka a manžel podávali tajne. Následne sa jej psychický stav začal zlepšovať. V septembri 2009 sa znova dostavil do ambulancie manžel, doporučila pokračovať v nastavenej medikácii. V októbri 2009 sa dostavil manžel pacientky. Uviedol, že lieky už mesiac neužíva. V septembri 2010 sa dostavil s matkou pacientky. Uviedli, že po vysadení liekov sa jej psychický stav začal zhoršovať a to konkrétne od apríla 2010. Na základe objektívnych anamnestických

údajov, stav zhodnotila ako relaps psychotickej poruchy. Vyslovila podozrenie, že sa môže jednať o schizofrénnu psychotickú poruchu a doporučila znovu medikáciu antipsychotikum Risperdal. Dňa 07.10.2010 sa dostavil manžel znovu s matkou pacientky. Po nasadení antipsychotika, ktoré jej podávali tajne, sa jej psychický stav po týždni začal zlepšovať. Dňa 18.11.2010 sa dostavila na ambulanciu pacientka v doprovode manžela. Uviedla, že sa odmieta psychiatricky liečiť a odmieta užívať psychofarmaká. Bola odoslaná na psychologické vyšetrenie, ktoré bolo realizované dňa 23.11.2010. V závere psychologického vyšetrenia bol konštatovaný paranoidný syndróm, znížená kontrola reality z diferenciálne diagnostického hľadiska psychologička uvažovala v smere paranoidnej schizofrénie.

Pri ďalšej kontrole dňa 02.12.2010 bola edukovaná o charaktere poruchy, o terapeutických možnostiach, medikamentóznu liečbu ale odmietla. Na ambulanciu sa dostavila až 03.12.2013 v sprievode manžela. Lekárka jej stanovila diagnózu psychotická porucha, nešpecifikovaná, pacientke nasadila antipsychotikum. Pri posledných psychiatrických kontrolách 10.03. a 21.01.2014 v psychopatologickom obraze neboli prítomné florídne psychotické fenomény, v popredí depresívna dekompenzácia osobnosti vo frustrujúcej situácii.

Psychotická porucha je závažné ochorenie, ale je liečiteľné. V prípade, že by pacientka dodržiavala terapeutický režim, predpokladá, že by bola odporkyňa schopná poskytovať riadnu výchovu a starostlivosť svojim deťom.

Podľa čl. 21 Vyhlášky 97/1960 Zb.o zmluve medzi Československou republikou a Albánskou ľudovou republikou ak sú obaja manželia občanmi jednej Zmluvnej strany a ak v dobe podania návrhu na rozvod bývajú na území druhej Zmluvnej strany, spravuje sa rozvod právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej manželia sú občanmi. Kompetentné sú súdy oboch Zmluvných strán. V prípade však, že jeden z manželov v dobe podania návrhu na rozvod býva na území jednej Zmluvnej strany a druhý manžel na území druhej Zmluvnej strany, kompetentné sú súdy tej Zmluvnej strany, ktorej manželia sú občanmi.

2. Ak je v čase podania návrhu na rozvod jeden manžel občanom jednej Zmluvnej strany a druhý manžel občanom druhej Zmluvnej strany, pre rozvod sú kompetentné súdy oboch Zmluvných strán. Súdy použijú právny poriadok svojho štátu.

Podľa čl. 23 právne pomery medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom Zmluvnej strany, ktorej dieťa je občanom. To platí i pri právne pomery medzi matkou a otcom dieťaťa narodeného mimo manželstva.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.

Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a povinností k mal. deťom nie je dôvodný. Návrh matky na úpravu práv a povinností bol podávaný dňa 17.03.2014, pričom v tom čase prebiehalo konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov mal. detí na návrh otca, ktorý podával dňa 10.04.2013. V tomto konaní vo veci rozvodu manželstva bola matka právne zastúpená. Okresný súd v Žiline rozsudkom č. k. XXP/XXX/XXXX - XXX zo dňa 30.04.2014 manželstvo rodičov mal. detí rozviedol, mal. deti M. a H. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, matku zaviazal prispievať na výživu detí, na každé dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Súd rozhodol aj o úprave styku matky s mal. deťmi. Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Súd vychádzal zo skutočnosti, že v starostlivosti otca o mal. deti neboli zistené žiadne nedostatky, pričom otec starostlivosť o deti zabezpečoval sám od júna 2013 až do novembra 2013, kedy matka odišla do Albánska. Po návrate matky z Albánska, v novembri 2013, matka opäť býva spoločne s otcom mal. detí v byte. Súd zisťoval aj názor mal. detí. Prostredníctvom psychológa vypočul mal. M., ktorý mal v čase výsluchu 9 rokov a 4 mesiace a mal. H. ktorá mala 5 rokov a 4 mesiace. Deti sa vyjadrili, že chcú bývať s otcom a psychológ vyhodnotil vzťah detí k rodičom ako pozitívny k obom rodičom, s emočnou preferenciou otca. Súd mal preukázané, že matka sa liečila, navštevovala psychiatrickú ambulanciu, pričom zo správy ošetrujúcej lekárky MUDr. R. U. súd zistil, že matka trpí psychotickou poruchou. Jedná sa o závažné ochorenie, ale je liečiteľné a v prípade, že by matka dodržiavala terapeutický režim, psychiater predpokladá, že by bola schopná poskytovať aj riadnu starostlivosť mal. deťom. Matka sa opäť začala liečiť až v decembri 2013 a vzhľadom na vyjadrenie lekárky je zrejmé, že matka by mala dodržiavať terapeutický režim a v takom prípade bude schopná zabezpečovať starostlivosť o deti. Matka v súčasnej dobe, ani v dobe rozhodovania súdu o rozvode, nemá zabezpečené riadne bývanie. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je dôvod, aby súd rozhodoval o úprave práv a povinností k mal. deťom. Okolnosti sú rovnaké, ako aj v čase, keď súd rozhodoval o rozvode, dňa 30.04.2014 a od tohto rozhodnutia súd nemal preukázanú žiadnu zmenu pomerov na strane matky. Samotná matka uviedla, že návrh na úpravu práv a povinností k mal. deťom do rozvodu podávala len z toho dôvodu, že poberá dávku v hmotnej núdzi z úradu práce a je potrebné, aby predložila rozsudok, teda, aby preukázala, že sa domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Otec zabezpečuje aj výživu mal. detí, zabezpečuje všetky potreby mal. detí, ktoré zabezpečoval aj v čase, pokiaľ matka bola v Albánsku, preto nie je dôvod k tomu, aby ho zaväzoval prispievať na výživu detí matke, s ktorou žijú zatiaľ v jednom byte. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd návrh matky zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p. a § 81 ods. 1 O. s. p.

Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa otec a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.